Pokračovanie v budovaní bezpečnosti prostredníctvom partnerstva

Budúci vývoj vzťahov NATO s partnerskýmikrajinami bude na istanbulskom summite Aliancie koncom júnavýznamným bodom programu. Pôvodným cieľom politiky Partnerstva NATObolo odstrániť bariéry medzi bývalými protivníkmi a budovaťbezpečnosť prostredníctvom dialógu a spolupráce. Ciele dnešnéhoPartnerstva sú omnoho ambicióznejšie – partnerské krajiny a NATOspoločne riešia bezpečnostné výzvy 21. storočia.

Spolu s transformáciou NATO sa vyvíja ajPartnerstvo. V každej oblasti – či už pri náročných mierovýchmisiách, alebo v otázke, ako čeliť novým hrozbám pre našu spoločnúbezpečnosť, akými sú terorizmus a šírenie zbraní hromadného ničenia–zohrávajú partneri dôležitú úlohu tak pri formovaní, ako aj pripomoci s realizáciou reakcií NATO na tieto nové výzvy. Rady a pomoczo strany NATO, poskytnuté prostredníctvom mechanizmu Partnerstva,sa stali nevyhnutnou formou pomoci partnerom pri zvládanídôležitých otázok reforiem.

NATO pravidelne konzultuje so svojimiPartnermi prostredníctvom Euroatlantickej partnerskej rady(Euro-Atlantic Partnership Council, EAPC), čo definuje celkovýpolitický rámec vzťahov s partnermi. Prostredníctvom Partnerstva zamier, programu zameraného na praktické aktivity, z ktorých sipartneri môžu vybrať svoje priority pre spoluprácu, si každápartnerská krajina dokáže s Alianciou budovať svoj individuálnyvzťah. Tieto dva základné mechanizmy Partnerstva sa stalineoddeliteľnou súčasťou euroatlantickej bezpečnostnejarchitektúry.

Ak si má Partnerstvo udržať svoju dynamiku arelevantnosť pre Alianciu, potrebuje sa neustále adaptovať podľavývoja jej priorít. Vzhľadom na to, že NATO je významným aktérom voblasti bezpečnosti, je prirodzené, že si partnerské krajiny želajúnadviazať s Alianciou úzke vzťahy. Je však potrebné aj to, abyPartnerstvo ostalo pre partnerské štáty príťažlivé, aby im ajnaďalej pomáhalo napĺňať ich ašpirácie. NATO a jeho partneri sapripravujú na istanbulský samit koncom júna, na ktorom budepotrebné zaoberať sa niekoľkými výzvami.

Po prvé, zmenila sa rovnováha vzťahov medzičlenskými a partnerskými krajinami. Sedem bývalých partnerov –Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Slovensko aSlovinsko – sa 29. marca stalo členmi Aliancie. NATO má po prvý razviac členských (26) než partnerských štátov (20). Členské krajinypreto musia byť pripravené ujať sa ešte aktívnejšej úlohy v záujmetoho, aby si Partnerstvo aj naďalej zachovalo svojuživotaschopnosť. Naskytuje sa tu aj príležitosť opätovne preskúmať,ktoré priority by sme mali cestou Partnerstvasledovať.

Po druhé, partnerské štáty predstavujú veľmirôznorodú skupinu. Patria do nej jednak strategicky dôležitékrajiny v oblasti Kaukazu a strednej Ázie, jednak západoeurópskenezúčastnené štáty. Všetky tieto krajiny majú veľmi rozdielnebezpečnostné potreby a túžby, výsledkom čoho bude, že ich prioritya ciele v rámci Partnerstva budú rôzne. Program Partnerstva musíteda byť dostatočne flexibilný, aby toto dokázalzohľadniť.

Napríklad krajinám v oblasti Kaukazu astrednej Ázie musia nástroje Partnerstva pomáhať pri uskutočňovaníich vlastných reformných iniciatív. S ohľadom na odbornosť Alianciev oblasti reformy obrany a na skúsenosti získané so spolupráce snovými členmi prostredníctvom Akčného plánu členstva (MembershipAction Plan, MAP) bude pomoc pri reforme rezortu obrany avojenských štruktúr predstavovať jadro tohto procesu.

Aby Partnerstvo dokázalo čo najlepšiereagovať na potreby reforiem, musí tiež pomáhať pri riešení inýchdôležitých oblastí domácej reformy. Preto NATO ponúka partnerskýmštátom mechanizmus známy ako Individuálny akčný plán partnerstva(Individual Partnership Action Plan, IPAP). Jeho účelom je spájaťrozličné mechanizmy spolupráce, prostredníctvom ktorých prebiehainterakcia medzi partnermi a Alianciou, a viac sa zameriavať nadomácu reformu. IPAP by mal jasne vytýčiť priority pre spoluprácu sjednotlivými partnerskými krajinami a zabezpečiť, aby rôznemechanizmy, ktoré sa uplatňujú, priamo korešpondovali s týmitoprioritami.

Do dnešného dňa prejavilo o túto iniciatívuveľký záujem niekoľko krajín a Gruzínsko sa stalo prvou, ktorátento proces začala, keď gruzínsky prezident Michail Sakašviliodovzdal 6. apríla v centrále NATO Prezentačný dokument svojejkrajiny. (Viac podrobností o tomto a iných mechanizmoch nájdete včlánku Susan Pondovej Ako porozumieť súboru nástrojov PzMuverejnenom v tomto čísle Prehľadu NATO.)

Zatiaľ čo niektoré partnerské štáty si budujúsvoje vlastné obranné štruktúry a spôsobilosti, iné sú už schopnéznačnými silami aj prispieť do operácií pod vedením NATO. Napríkladšvédski vojaci zohrali mimoriadne dôležitú úlohu pri nastoleníporiadku po vypuknutí násilností v Kosove v marci tohto roku. Pretýchto partnerov je veľmi dôležité, aby im mechanizmy partnerskéhoprogramu NATO aj naďalej poskytovali hlas v rámci rozhodovaciehoprocesu NATO a aby takto mohli ovplyvňovať prípravu a realizáciumisií, na ktorých sa zúčastňujú, resp. v ktorých by radi zohrávalinejakú úlohu.

Po tretie, Partnerstvo potrebuje držať krokso samotnou transformáciou NATO. Jednou z hlavných priorít Alianciev súčasnosti je boj proti terorizmu. Útoky na Spojené štáty 11.septembra 2001 viedli k tomu, že NATO po prvý raz v dejináchuplatnilo článok 5 Severoatlantickej zmluvy. Hneď v nasledujúci deňvšetci 46 členovia EAPC bez výhrad odsúdili útoky na New York aWashington a zaviazali sa, že vynaložia všetko úsilie v boji protipliage terorizmu. Vzhľadom na to, že obeťami teroristických útokovsa stali aj partneri, ich spoločným úsilím s NATO je zintenzívniťspoluprácu v boji proti terorizmu.

Praktická práca v tejto oblasti budepokračovať prostredníctvom Akčného plánu partnerstva protiterorizmu.. Jeho účelom je podporovať a uľahčovať spoluprácumedzi štátmi EAPC prostredníctvom politických konzultácií apraktických programov pod záštitou EAPC a Partnerstva za mier.(Viac informácií o Akčnom pláne partnerstva protiterorizmu,nájdete v článku Osmana Yavuzalpa Working with Partners to fight terrorism /Partnerská spolupráca v boji proti terorizmu/ v jarnom vydaní NATO Review z roku 2003).

Aby NATO dokázalo čeliť novým hrozbám a abydokázalo v plnej miere zvládnuť svoje úlohy, zaviazali sa jehovedúci predstavitelia k posilneniu vojenských spôsobilostíAliancie. Spojenecké sily musia byť schopné rýchlo sa presunúťkamkoľvek, kde sú potrebné, a zabezpečiť nerušené vedenie operáciíz hľadiska vzdialenosti i času, vrátane pôsobenia v prostredí, kdeby mohli byť vystavené účinkom jadrových, biologických a chemickýchzbraní.

Ak si partnerské krajiny želajú prispieť donajnáročnejších misií pod vedením NATO, potom budú musieť poskytnúťsily schopné plniť tieto požiadavky. Proces plánovania a hodnoteniav rámci PzM (Planning and Review Process, PARP) je už dlhonástrojom na prípravu partnerských príspevkov do misií cestoubudovania príslušných spôsobilostí podľa noriem NATO. Tento processa už veľmi podobá na Proces obranného plánovania používaný vAliancii a tento charakter si musí udržať aj naďalej, aby sazabezpečilo, že partnerské štáty budú schopné prispievať do misiíčo najefektívnejšie.

Vari najvýraznejším príkladom toho, akýmvývojom prešlo NATO v nedávnych rokoch, je zaangažovanosť Alianciev Afganistane. Od augusta 2003 pôsobia pod vedením Aliancie silyISAF (International Security Assistance Force) s cieľom pomôcťpriniesť do Afganistanu mier a stabilitu a zabezpečiť, aby tátokrajina už nikdy neslúžila ako základňa teroristov.

Pôsobenie v Afganistane, ďaleko mimo tradičnýakčný rádius Aliancie, podčiarkuje dôvody, prečo je Partnerstvo preNATO také dôležité a zároveň prečo je potrebné, aby Alianciavenovala viac pozornosti potrebám partnerských krajín v strednejÁzii. V súčasnosti pôsobí v rámci misie osem partnerských štátov,pričom viaceré poskytujú špecializované jednotky, ako vojenskápolícia a odmínovacie tímy. Týchto kapacít je obvykle nedostatok,sú však dôležitou súčasťou vyváženej štruktúry síl, ktorá je kľúčomk úspechu akejkoľvek operácie.

Partnerské štáty v strednej Ázii pomáhajúzabezpečovať logistickú podporu síl ISAF, pretože kým sa výzbrojdostane do Afganistanu, musí prejsť územím viacerých partnerskýchkrajín. Vzťahy, ktoré sa rozvinuli v rámci Partnerstva za mier,položili základy pre to, aby členské krajiny vypracovali návrhydvojstranných dohôd umožňujúcich tranzit materiálu cez územiatýchto štátov, ako aj pre sústredenie síl a zásob na území týchtokrajín.

Vzhľadom na rôznorodé etnické zloženieobyvateľstva Afganistanu majú stredoázijskí partneri vplyv aj nadôležitých miestnych aktérov, ktorých môžu využiť na podporu cieľovsíl ISAF. Výsledkom pôsobenia týchto rozličných faktorov je to, žeštáty strednej Ázie, kedysi považované za perifériu euroatlantickejoblasti, sú teraz dôležitým regiónom susediacim s Alianciou – aPartnerstvo by malo odrážať tento ich rastúci význam.

Partnerstvo sa potrebuje neustále adaptovaťpodľa vývoja priorít NATO.

Po štvrté, Partnerstvo musí ostať otvorenépre nových členov. Tak Bosna a Hercegovina, ako aj Srbsko a ČiernaHora veľmi jasne vyjadrili svoj jednoznačný záujem o vstup. NATO sajasne vyjadrilo, že na dosiahnutie tohto cieľa budú musieť splniťplatné podmienky Aliancie, spomedzi ktorých prvoradou je úplnáspolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalúJuhosláviu v Haagu.

Po piate, Partnerstvo potrebuje aj naďalejplniť svoju pôvodnú funkciu a vytvárať fórum pre konzultácie spartnerskými štátmi o otázkach, ktoré v súčasnosti znamenajúnajvážnejšie obavy z hľadiska bezpečnosti. Partnerstvo má kdispozícii celú škálu mechanizmov pre stretnutia medzi všetkýmičlenskými a partnerskými krajinami, resp. pre stretnutia v menších,ale neuzavretých skupinách – v závislosti od prediskutovávanýchtém. Je nutné zachovať príťažlivosť týchto mechanizmov tak prepartnerské, ako aj členské štáty NATO.

Najnovšia séria zasadnutí veľvyslancov krajínEAPC, ktorá sa konala v tomto roku, sa zaoberala celým radomkriticky dôležitých otázok tak pre členov Aliancie, ako aj prepartnerské krajiny. Témy zahŕňali vývoj na Balkáne, nešíreniezbraní hromadného ničenia a boj proti terorizmu. EAPC sa dohodla nazaložení nového bezpečnostného fóra EAPC, ktoré sa bude schádzaťraz za rok na vysokej úrovni, aby prediskutovalo dôležitébezpečnostné otázky a spôsob, ako môže NATO spoločne so svojimipartnermi čo najlepšie pristupovať k ich riešeniu.

Vývoj politiky Aliancie v oblasti Partnerstvadoposiaľ s veľkým úspechom pomáha meniť strategické prostredie veuroatlantickej oblasti. Zvyšovaním politickej i vojenskejinteroperability pomáha Partnerstvo vytvárať skutočnúeuroatlantickú bezpečnostnú kultúru – k tej patrí pevné odhodlaniespolupracovať pri riešení kritických bezpečnostných výziev, a totak v rámci euroatlantického spoločenstva štátov, ako aj mimo neho.Ďalším zbližovaním medzi 26 členskými a 20 partnerskými krajinamisa zvýši aj ich schopnosť čeliť týmto spoločným výzvam tak, že nane budú spoločne reagovať. Istanbulský summit potvrdí tento trend aukáže cestu vpred.

Robert Weaver je vedúci Oddelenia vzťahovmedzi štátmi a politických záležitostí pri Odbore politickýchzáležitostí a bezpečnostnej politiky NATO (Head of the CountryRelations and Political Affairs section in NATO's Political Affairsand Security Policy Division).