JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Spoločenské médiá - predná línia kybernetickej obrany?

Existujú ľudia, ktorí považujú spoločenské médiá za hrozbu pre svoju bezpečnosť. Nie sú to iba jedinci alebo obchodné spoločnosti, ale taktiež vlády rôznych štátov. Prečo? Majú spoločenské médiá určité slabé miesta?

Politickí predstavitelia členských štátov EÚ a NATO sa nedávno zaviazali k riešeniu kybernetických hrozieb. Ale aj napriek týmto chvályhodným zámerom mali títo politickí predstavitelia niekedy veľké problémy vysvetliť, čo tieto hrozby vôbec znamenajú.

Problém je možné ľahko konštatovať. Maeve Dion, programová riaditeľka Strediska pre ochranu infraštruktúr pri Právnickej fakulte Univerzity George Mason, zistila, že "v jednej krajine môže byť kybernetická obrana hlavne vojenskou formou obrany a reakciou na kybernetické útoky, v inej krajine zase môže kybernetická obrana zahrňovať prevenciu a reakciu pre zmiernenie kybernetických škôd v dôsledku prírodných katastrof alebo havárií."

Definície sú neurčité a nevyjadrujú uznanie úlohy “umiernených” kybernetických kanálov v rámci občianskej spoločnosti a zvlášť spoločenských médií.

V podstate to nie je prekvapením, pretože predchádzajúce diskusie o kybernetickej bezpečnosti boli udržované konfliktami, v ktorých boli vládne zdroje podozrievané z hlavnej úlohy.

V apríli 2007 boli estónske štátne inštitúcie paralyzované vlnou kybernetických útokov ako represiou v dôsledku premiestenia pamätníkov a hrobov z druhej svetovej vojny.

V tom istom roku, sa počítač nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a dátový sklad Pentagónu stali korisťami kybernetických operácií, ktoré zanechali stopy vedúce do jednej špecifickej krajiny.

V druhej polovine roku 2010, kybernetický vírus Stuxnet nakazil približne 30 000 priemyslových kontrolných systémov v Iráne a zabránil uvedenie novej elektrárne do prevádzky. Stopy tohto incidentu viedli k vonkajšiemu nepriateľovi, k istým organizáciám sponzorovaných vládou, za účelom priameho prerušenia komunikácií a získania dôverných informácií.

Viac než 90 percent fyzickej infraštruktúry webových stránok je v súkromných rukách

A predsa iná hranica - hranica siahajúca za tradičné bojové pole štátu - pridala kybernetickej bezpečnosti dodatočný stupeň komplexnosti. Spoločenské médiá si vyslúžili nepopierateľnú centrálnu úlohu v občianskej spoločnosti: len Facebook dnes registruje 600 miliónov aktívnych užívateľov a 100 miliárd aktívnych záznamov denne. Podobné siete otvorili nové prostredia nekontrolovanej interakcie a to z veľkej časti vďaka ich relatívnej nezávislosti na štátnom sektore.

Bývalý riaditeľ Národnej bezpečnostnej služby (DNI), Mike McConnell, pripomína, že “viac než 90 percent fyzickej infraštruktúry webových stránok je v súkromných rukách.” Internet sa v skutočnosti široko organizačne rozrástol a to bez právnych noriem.

Spoločenské siete sa stali rajom slobody prejavu, pretože sú odvodené z ich dvojznačného a neoficiálneho charakteru.

Túto skutočnosť je v súčasnosti možné zvlášť konštatovať v severnej Afrike. V strede hlavného mesta Tunisu je možné čítať grafity: “Ďakujeme ti, Facebook,” poukazujúce na úlohu spoločenskej siete v “jazmínovej revolúcii.”

V Egypte, riaditeľ marketingu spoločnosti Google, Wael Ghonim, použil Facebook k informácii obyvateľstva o policajnom násilí.

V Líbyi, odporcovia Kaddáffiho šírili na internete videozábery leteckých útokov jeho vojsk proti vlastnému obyvateľstvu – nie len preto, aby spojili ľud, ale taktiež aby vyburcovali svetovú verejnosť.

Avšak, bolo by predčasné usudzovať, že rozmach spoločenských médií je výhrou pre všetkých, pre Západ ako aj pre rozvoj demokracie. Aj keď mnoho spoločností bolo schopných ťažiť výnosy zo spoločenských sietí, správa o bezpečnostných hrozbách spoločnosti Sophos z roku 2010 uvádza, že viac než 60 % spoločností verí, že Facebook je hrozbou pre ich bezpečnosť. Spoločenské platformy čerpajú z kybernetickej kriminality, usilujúc sa o rýchlu orientáciu na nerozvážnych užívateľov.

Taktiež, v marci tohto roku boli na frankfurtskom letisku zavraždení dvaja americkí vojaci. Tento čin, ktorý spáchal istý Arid Uka, zdôrazňuje rozsiahlu implikáciu spoločenských médií v bezpečnostnej oblasti. Tento mladý muž z Kosova pripravoval svoju akciu úplne samostatne a jeho jednanie bolo navyše radikalizované videozáznamami kazateľa Šejka Abdulatiffa, ktoré boli šírené medzi jeho priateľmi na Facebooku. Prečo sa namáhať cestovaním za účelom získania pokynov k rozosievaniu teroru, keď internet, a zvlášť spoločenské médiá, poskytujú inštruktáž a výcvik doma?

Západné demokratické vlády taktiež disponujú účinnou kontrolou internetu

Expanzia spoločenských médií umožnila nekontrolované šírenie a získavanie informácií. Internauti, bez informácií a právnych prostriedkov a ochrany, si ich sami našli aj v rozpore s oneskorenými vládnymi defenzívnymi opatreniami.

Mubarakova vláda sa pokúsila umlčať povstalcov uzatvorením siete internetu a siete mobilných telefónov, avšak s takmer päťdenným oneskorením. Avšak v Číne, nedeľné zhromaždenia zvolávané internautmi on-line, boli potlačené internetovými cenzúrnymi systémami.

Západné demokratické vlády taktiež disponujú účinnou kontrolou internetu: Nový estónsky kybernetový tím bol vytvorený v očakávaní všeobecných volieb za účelom “dozoru nad internetovou prevádzkou” podľa slov Heiki Sibula, predsedu národnej volebnej komisie.

V neposlednej rade, Hlavné veliteľstvo ozbrojených síl USA začalo používať programové vybavenie, ktoré umožňuje zamerať sa na webové stránky spoločenských médií používaných teroristami. Spoločnosť Ntrepid so sídlom v Kalifornii, činná na úseku bezpečnosti, vypracovala, v reakcii na pôsobenie džihadistov na spoločenských sieťach, program, ktorý obsahuje početné umelé profily osôb za účelom identifikovať nasledujúceho Irhabi 007 (mladý Maročan obžalovaný vo Veľkej Británii z nabádania k teroristickým útokom).

Či už ide o manévrovanie s kybernetickými ostňami (cyber-stings) alebo iba o vyťažovanie otvorených zdrojov inteligencie, terciálne bezpečnostné faktory sú dnes rastúcou mierou prítomné v spoločenských mediálnych sieťach.

Prečo sa kybernetické stratégie neustále vyhýbajú spoločenským médiám? Každý demokratický líder má dôvod vyvarovať sa objasneniu tejto “mäkkej” úlohy kybernetickej bezpečnosti: opatrenia v rámci kybernetickej bezpečnosti sú podnecované civilnou ochranou občanov členských štátov NATO a EÚ z dvoch hlavných dôvodov:

  • po prvé, preventívna bezpečnosť on-line - sledovanie internetových banditov - by mohla byť posudzovaná ako porušovanie práva na súkromie a slobodu prejavu.
  • po druhé, ak nie sú jasne vyznačené miery, tieto opatrenia hraničia s použitím vojenských prostriedkov ku kontrole miestneho obyvateľstva. Hlavné veliteľstvo ozbrojených síl USA rieši tento problém odmeraným postojom voči spoločenským médiám vo vlastníctve amerických obchodných spoločností, ako sú Facebook, YouTube, Twitter a Reddit. Táto prax však nie je zakotvená v žiadnych medzinárodných normách kybernetickej bezpečnosti.

Okrem nadnárodného konfliktu medzi štátmi, spoločenské médiá taktiež mobilizujú vidieckych aktivistov proti ich vlastným vládam

Od Talinu po Frankfurt, o skrytej sile, ktorú spoločenské siete môžu občanom prinášať, nie je pochyb. Spoločenská sieť sa stala médiom, ktoré môže stimulovať vôľu ľudu zbaviť sa tyranie, ale taktiež umožňuje dvojznačný vzrast hrozieb. Môže šíriť informácie tam, kde chýbajú. Ponúka páchateľom trestnej činnosti únikovú cestu a novú životnú dráhu a vládnym orgánom umožňuje realizovať rôzne operácie pod civilným rúškom.

Okrem nadnárodného konfliktu medzi štátmi, spoločenské médiá taktiež mobilizujú vidieckych aktivistov proti ich vlastným vládam.

Napriek centrálnej úlohe spoločenských sietí v členských štátoch NATO a EÚ, sa západné demokracie stretávajú so zmiernením hrozieb v rámci kybernetickej bezpečnosti.

Nový, otvorený dialóg o kybernetickej bezpečnosti, ktorý sa nebude vyhýbať úlohe spoločenských médií, je bezpodmienečné nutný. Mal by začať spoločným prístupom a podieľanou stratégiou EÚ a NATO: ochranou občanov pred nástrahami sietí spoločenských médií za využitia príležitostí vhodných pre kreatívne vyjadrenie.

Deliť sa o nasledujúce    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink