JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Politické zmeny - čo je a čo nie je v moci spoločenských médií

Get the Flash Player to see this player.

Môžu spoločenské médiá uľahčiť cestu politickým zmenám? Je pravda, že sa stali hnacou silou politických zmien? Odborníci v tomto článku hovoria o tom, ako spoločenské médiá zmenili pravidlá hry, ale taktiež o tom, aké sú ich limity.

 Titulky: On / Off

Politické zmeny: Čo spoločenské médiá

dokážu a čo nie.

Keď povstali obyvatelia severnej Afriky,

Time Magazine, HuffPost,

a dokonca aj New York Times,

si kládli otázku, či by sa udalosti mohli

označiť ako facebookovú revolúciu.

Aj keď by pravdepodobne k týmto revolúciám

došlo aj bez spoločenských médií,

rýchlosť, s akou

k ním došlo,

by bola omnoho,

omnoho menšia.

Domnievam sa, že spoločenské médiá

hrali veľmi dôležitú úlohu.

Spoločenské médiá dávajú revolúciám pocit bezpečia.

Na Twitteri či Facebooku o vás

nemusí nikto nič vedieť.

Myslím si, že v dobe krízy

hľadajú ľudia informácie

všade tam, kde ich môžu nájsť.

Pokiaľ majú prístup k internetu,

obracajú sa práve

na Facebook.

Jeden z miláčikov

hnutia, Facebook,

vznikol

na východnom pobreží USA.

Ale až vtedy, kedy ovládol

západné pobreží, čiže Kaliforniu,

jeho obľuba prudko vzrástla.

Akú úlohu, očami Kalifornie,

teda hrali spoločenské médiá

v prebiehajúcich zmenách?

Revolúcie majú spravidla

vodcovskú osobnosť.

Obvykle existuje skupina

osôb, ktorá revolúciu vyprovokuje,

motivuje.

Dnes sme však svedkami

revolúcií bez týchto atribútov.

Konštatujeme, že demokratické zmeny alebo

aspoň dúfame, že sú demokratické,

nastávajú za veľmi širokej podpory más,

ktoré nemajú vodcu.

Ako teda spoločenské médiá

prispeli k týmto zmenám?

Spoločenské médiá

náhle vrhli svetlo

na gigantické bohatstvá

vládnucich despotov.

A poukázali taktiež na

situácie v iných krajinách.

Pokiaľ ľuďom umožníte

vyjadriť niekde svoje názory,

a oni potom nájdu sympatizantov,

s ktorými by sa pravdepodobne

v bežnom živote nikdy nestretli,

ale ktorí zdieľajú ich pocity,

dôjde k veľmi silnej reakcii.

Nastane situácia, kedy sa naraz

kotol prehreje a vybuchne, pretože

ľudia si náhle uvedomia,

že nie sú sami.

Je to ako prudký, nespútaný oheň,

rozdúchavaný silným vetrom,

ktorý znenazdajky privedie

rôznych jedincov do vzájomného styku,

čím si uvedomia, že mnoho

iných ľudí zmýšľa rovnako ako oni,

a že je možné

tohto využiť.

Prečo sa používanie spoločenských

médií rozšírilo tak rýchlo?

Výhodou je skutočnosť, že ich použitie

nestojí nič alebo len veľmi málo.

Facebook a Twitter sú zdarma.

Môžete začať na stránkach Ning,

čo je ďalšia

spoločenská mediálna sieť.

Jednotlivci sa v súčasnosti môžu

organizovať takmer bezplatne,

môžu takmer bezplatne zdieľať informácie

a to im umožňuje

zdieľať spoločné idey, schádzať sa

a vyzývať k zmenám

v o mnoho rýchlejšom tempe;

v minulosti by to bolo rozhodne

omnoho zložitejšie.

To je však iba jedna strana mince.

Do akej miery sa spoločenské médiá

zaslúžili o nedávne

politické zmeny v severnej Afrike?

Spoločenské médiá znamenajú viac

než správu v 144 znakoch na Twitteri

či aktualizáciu vášho účtu

na Facebooku. Tieto možnosti sú užitočné,

ale keď sa podívate na to, ako si ľudia

preposielajú videozábery a informácie

v Egypte, Tunisku či v Líbyi,

zistíte, že je to vďaka SMS.

Twitter je tu v pozadí.

Odkiaľ teda prišiel

názov Facebooková revolúcia?

Za týmito povstaniami sa skrýva mnohé,

čo ľudia nedokážu pochopiť.

Hľadajú akési logické

odôvodnenie. Ako k nim mohlo dôjsť?

Myslím, že niektorí sa chcú zviesť

na vlne módnych trendov... čiže inak povedané

"Sú to najmodernejšie hračky a

všetci sa s nimi hrajú."

Nechcem tým podceňovať

úlohu spoločenských médií,

ale ľudia sa snažia dostať

k pravde a vravia si:

"Sú to prostriedky, ktoré to umožnili.

Myslím si, že to nie je pravda."

Pozorujeme Twitter

a uvedomujeme si, nakoľko je dôležitý,

ale ku kontaktom

dochádza aj cez iné kanály.

Ľudia, ktorí túto revolúciu nazývajú

Twitterovú alebo Facebookovú,

používajú nesprávny názov, ktorý je

navyše nespravodlivý voči obyvateľstvu,

ktoré vyšlo do ulíc a riskovalo

život alebo oň v priebehu týchto revolúcií

dokonca prišlo.

Zdá sa, že fakty z terénu

v severnej Afrike potvrdzujú,

akú obmedzenú úlohu spoločenské médiá hrali.

Protestné hnutie v Egypte nabralo

na intenzite potom

čo vláda

odpojila internet.

Podľa môjho názoru spoločenské médiá podnietili idey.

Mobilizovali ľud.

Ale potom protestné hnutie

žilo svojim vlastným životom.

Egyptská vláda odpojila

všetky možné komunikácie.

Doslova všetky - od internetu

až po železničnú dopravu.

Chcela tým toto hnutie paralyzovať,

ale to sa jej nepodarilo.

Tieto revolučné hnutia dostali

určitý impulz

a keď sa už raz dostali do pohybu, žiadna vláda

ich nemôže zastaviť.

Politické zmeny: Čo spoločenské médiá

dokážu a čo nie.

Keď povstali obyvatelia severnej Afriky,

Time Magazine, HuffPost,

a dokonca aj New York Times,

si kládli otázku, či by sa udalosti mohli

označiť ako facebookovú revolúciu.

Aj keď by pravdepodobne k týmto revolúciám

došlo aj bez spoločenských médií,

rýchlosť, s akou

k ním došlo,

by bola omnoho,

omnoho menšia.

Domnievam sa, že spoločenské médiá

hrali veľmi dôležitú úlohu.

Spoločenské médiá dávajú revolúciám pocit bezpečia.

Na Twitteri či Facebooku o vás

nemusí nikto nič vedieť.

Myslím si, že v dobe krízy

hľadajú ľudia informácie

všade tam, kde ich môžu nájsť.

Pokiaľ majú prístup k internetu,

obracajú sa práve

na Facebook.

Jeden z miláčikov

hnutia, Facebook,

vznikol

na východnom pobreží USA.

Ale až vtedy, kedy ovládol

západné pobreží, čiže Kaliforniu,

jeho obľuba prudko vzrástla.

Akú úlohu, očami Kalifornie,

teda hrali spoločenské médiá

v prebiehajúcich zmenách?

Revolúcie majú spravidla

vodcovskú osobnosť.

Obvykle existuje skupina

osôb, ktorá revolúciu vyprovokuje,

motivuje.

Dnes sme však svedkami

revolúcií bez týchto atribútov.

Konštatujeme, že demokratické zmeny alebo

aspoň dúfame, že sú demokratické,

nastávajú za veľmi širokej podpory más,

ktoré nemajú vodcu.

Ako teda spoločenské médiá

prispeli k týmto zmenám?

Spoločenské médiá

náhle vrhli svetlo

na gigantické bohatstvá

vládnucich despotov.

A poukázali taktiež na

situácie v iných krajinách.

Pokiaľ ľuďom umožníte

vyjadriť niekde svoje názory,

a oni potom nájdu sympatizantov,

s ktorými by sa pravdepodobne

v bežnom živote nikdy nestretli,

ale ktorí zdieľajú ich pocity,

dôjde k veľmi silnej reakcii.

Nastane situácia, kedy sa naraz

kotol prehreje a vybuchne, pretože

ľudia si náhle uvedomia,

že nie sú sami.

Je to ako prudký, nespútaný oheň,

rozdúchavaný silným vetrom,

ktorý znenazdajky privedie

rôznych jedincov do vzájomného styku,

čím si uvedomia, že mnoho

iných ľudí zmýšľa rovnako ako oni,

a že je možné

tohto využiť.

Prečo sa používanie spoločenských

médií rozšírilo tak rýchlo?

Výhodou je skutočnosť, že ich použitie

nestojí nič alebo len veľmi málo.

Facebook a Twitter sú zdarma.

Môžete začať na stránkach Ning,

čo je ďalšia

spoločenská mediálna sieť.

Jednotlivci sa v súčasnosti môžu

organizovať takmer bezplatne,

môžu takmer bezplatne zdieľať informácie

a to im umožňuje

zdieľať spoločné idey, schádzať sa

a vyzývať k zmenám

v o mnoho rýchlejšom tempe;

v minulosti by to bolo rozhodne

omnoho zložitejšie.

To je však iba jedna strana mince.

Do akej miery sa spoločenské médiá

zaslúžili o nedávne

politické zmeny v severnej Afrike?

Spoločenské médiá znamenajú viac

než správu v 144 znakoch na Twitteri

či aktualizáciu vášho účtu

na Facebooku. Tieto možnosti sú užitočné,

ale keď sa podívate na to, ako si ľudia

preposielajú videozábery a informácie

v Egypte, Tunisku či v Líbyi,

zistíte, že je to vďaka SMS.

Twitter je tu v pozadí.

Odkiaľ teda prišiel

názov Facebooková revolúcia?

Za týmito povstaniami sa skrýva mnohé,

čo ľudia nedokážu pochopiť.

Hľadajú akési logické

odôvodnenie. Ako k nim mohlo dôjsť?

Myslím, že niektorí sa chcú zviesť

na vlne módnych trendov... čiže inak povedané

"Sú to najmodernejšie hračky a

všetci sa s nimi hrajú."

Nechcem tým podceňovať

úlohu spoločenských médií,

ale ľudia sa snažia dostať

k pravde a vravia si:

"Sú to prostriedky, ktoré to umožnili.

Myslím si, že to nie je pravda."

Pozorujeme Twitter

a uvedomujeme si, nakoľko je dôležitý,

ale ku kontaktom

dochádza aj cez iné kanály.

Ľudia, ktorí túto revolúciu nazývajú

Twitterovú alebo Facebookovú,

používajú nesprávny názov, ktorý je

navyše nespravodlivý voči obyvateľstvu,

ktoré vyšlo do ulíc a riskovalo

život alebo oň v priebehu týchto revolúcií

dokonca prišlo.

Zdá sa, že fakty z terénu

v severnej Afrike potvrdzujú,

akú obmedzenú úlohu spoločenské médiá hrali.

Protestné hnutie v Egypte nabralo

na intenzite potom

čo vláda

odpojila internet.

Podľa môjho názoru spoločenské médiá podnietili idey.

Mobilizovali ľud.

Ale potom protestné hnutie

žilo svojim vlastným životom.

Egyptská vláda odpojila

všetky možné komunikácie.

Doslova všetky - od internetu

až po železničnú dopravu.

Chcela tým toto hnutie paralyzovať,

ale to sa jej nepodarilo.

Tieto revolučné hnutia dostali

určitý impulz

a keď sa už raz dostali do pohybu, žiadna vláda

ich nemôže zastaviť.

Pro viacej informácií:Nová médiá
Deliť sa o nasledujúce    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink