JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Egypt a - Facebook - čas k aktualizácii jeho štatútu

Podľa niektorých zdrojov sa v Egypte konala "Revolúcia 2.0". Will Heaven tvrdí, že tomu tak nie je. Poukazuje na vážny dôkaz, ktorý naznačuje, že s najväčšou pravdepodobnosťou je vinou Západu, že sa na udalosti v Egypte hľadí očami Západu.

Predtým než sa stal hrdinom revolúcie, Wael Ghonim bol yuppie nových médií. V polovici roku 2010 ste mohli stretnúť 30-ročného riaditeľa marketingu spoločnosti Google pre Blízky východ a severnú Afriku pri bazéne svojej vily v Dubaji alebo pri navštevovaní svojich priateľov v jednom zo svojich “veľkých fárov”.

O šesť mesiacov neskôr sa jeho profil radikálne zmenil. Vyčerpaný Ghonim stál na námestí Tahrir vo svojej rodnej Káhire s mikrofónom v ruke a vykrikoval revolučné heslá s desiatkami tisícov demonštrantov – po prepustení z 12-denného väzenia Mubarakovým režimom. Nasledujúci deň Ghonim ohlásil víťazstvo. “Bola to internetová revolúcia,” povedal v správach americkej televíznej spoločnosti CNN, “Budem ju nazývať Revolúcia 2.0.”

Čo učinil Wael Ghonim po návrate do vlasti? Má pravdu o genézii egyptskej revolúcie?

Odpoveď na prvú otázku začína brutálnou vraždou 28-ročného egyptského obchodníka, Khaleda Saida, v júni 2010. Úplnou náhodou sa Said dostal k videozáberom skorumpovaných policajných dôstojníkov, ktorí sa delili o zabavené drogy a peniaze. Dostal sa k nim úplne neúmyselne, prostredníctvom komunikačnej siete Bluetooth, v jednej internetovej kaviarni v Alexandrii. Said však tento videozáznam nevymazal, ale aktualizoval ho na internete.

.

Svedkovia uvádzajú, že opakovane mlátili Saidovou hlavou do mramorového stolu, potom ho vyvliekli von, kde ho ukopali k smrti

Okolnosti tejto vraždy sú nejasné. Vieme však, že o niekoľko týždňov neskôr dvaja z inkriminovaných policajných dôstojníkov pozorovali Khaleda Saida pred internetovou kaviarňou. Po chvíli vstúpili dovnútra, kde ho napadli. Svedkovia uvádzajú, že opakovane mlátili Saidovou hlavou do mramorového stolu, potom ho vyvliekli von, kde ho ukopali k smrti.

Internet vystúpil na scénu po druhýkrát. Policajný protokol uvádza, že Said zomrel po zhltnutí vrecúška s marihuanou. Jeho rodina však dostala od dozorcu márnice fotografie jeho zbitého tela. Jeho čeľusť, zdeformovaná policajnými čižmami, bola dostatočným dôkazom. Navzdory pokynom egyptských úradov, Saidovi bratranci tieto fotografie zverejnili. Publikácia vyvolala veľký šok.

Dostala sa až do rúk Waela Ghonima v Dubaji - a riaditeľ marketingu spoločnosti Google pre Blízky východ a severnú Afriku sa rozhodol jednať. Pripravil novú stránku Facebooku, kde fotografie uverejnil pod titulom “My všetci sme Khaled Said” s menom “El-Shaheed” (Mučeník), aby zakryl jeho totožnosť. Koncom januára 2011 počítala táto stránka už vyše 350 000 prívržencov. Následne Ghonim vyzval týchto sympatizantov aby dňa 25. januára demonštrovali proti egyptskému režimu.

© AP / Peter Macdiarmid

Avšak niektorí pozorovatelia - vrátane mňa - si neboli istí, že Ghonim organizoval revolúciu

Jednostranná interpretácia tohto príbehu, alebo pri najmenšom jeho súčasti, fascinovala poslucháčstvo na Západe. Príbeh vysvetľuje, prečo sa Wael Ghonim vrátil domov do Egypta. Avšak to, čo sa potom naozaj stalo uvádza túto otázku.

Stručne povedané, niektorí pozorovatelia sa stále domnievajú, že jednostranný príbeh pokračuje. Ghonimova stránka Facebooku inšpirovala desiatky tisícov protestujúcich k demonštrácii 25. januára, ktorá by mohla vyústiť v pád Mubaraka. Napríklad, dňa 30. januára sa ho americký magazín Newsweek pýtal “Kto je tým mučeníkom?”. A on odpovedal, že “za egyptskou revoltou” stojí anonymný aktivista.

Keď bola odhalená jeho identita, ten istý magazín charakterizoval Waela Ghonima ako “bojovníka Facebooku za slobodu”. Medzitým The New York Times, zo zatajeným dychom vysvetľoval “Egypt podľa Waela Ghonima” – článok uvádza, že by to mal byť Ghonim, kto by mal “prehlásiť oslobodený Egypt za otvorený pre business”.

Avšak niektorí pozorovatelia - vrátane mňa - si neboli istí, že Ghonim revolúciu organizoval. Čiže, že stál za egyptskou revoltou. Čiže, že išlo o internetovú revolúciu “Revolution 2.0”. Zdá sa, že tento jednostranný príbeh bol skreslený a upravený, a že nie je vierohodný. Riaditeľ marketingu spoločnosti Google je bezpochyby odvážny muž. Ale nebol to bezpodmienečne ten pravý človek.

Po prvé, začneme s hlavnými faktami. Koľko percent z 3,4 miliónov egyptských užívateľov Facebooku sledovalo stránku “My všetci sme Khaled Said” v januári 2010? Nemáme ani najmenšie tušenie, koľko ich v tej dobe vôbec existovalo. Stránku bolo možné sledovať za použitia svojho vlastného účtu Facebooku vo Veľkej Británii. Koľko ďalších osôb ju sledovalo mimo Egypta? Koľko, napríklad, desiatok tisícov príslušníkov arabskej diaspóry, koľko amerických Egypťanov? Nikto nevie.

Protestné akcie 25. januára sa stali historickým precedensom. Podieľala sa šesť mesiacov stará stránka Facebooku Waela Ghonima na tejto demonštrácii? Áno, takmer isto. Avšak iné faktory vysoko zatieňujú jej význam. V nemalej miere je to aj skutočnosť, že o deväť dní skôr sa Tunisko zbavilo diktátora. Trúfam si tvrdiť, že k demonštrácii by pravdepodobne došlo aj bez pomoci Facebooku či iných spoločenských informačných sietí, ako je Twitter. 25. január je štátnym sviatkom Egypta.

Názov Revolúcie Twitter bol prehnaný

Nezabudnime na to, že existuje televízia. Západné médiá – ako aj väčšina egyptských médií – po prvýkrát počula o Waelovi Ghonimovi počas jeho vystúpenia v televízii Dream, kde bol interviewovaný pár hodín po svojom prepustení z 12-dennej vyšetrovacej väzby. Rozprával celý svoj príbeh a vyjadril hlbokú ľútosť nad zavraždením odporcov režimu vo väzení. Tieto slová, ako napísal jeden egyptský fejtonista, dali revolúcii “dávku adrenalínu do srdca”. A masívny rast davu.

Tento rozdiel je dôležitý: mnohoznačné interview s expertom spoločenských médií - s niekým kto možno stelesňoval nádeje Egypta do budúcnosti – má iba málo čo dočinenia so spoločenskými médiami ako takými. Obe médiá boli zamenené a existuje veľká pravdepodobnosť, že televízia (zvlášť satelitná) mala obrovský vplyv na egyptskú revolúciu. Ako povedal Fares Braizat z Arabského strediska pre výskum a politické štúdie v Kataru: "Al-Jazeera dala ľudu hlas, ktorý ľud predtým nemal.”

Západ drží rekord čo sa týka preceňovania vplyvu spoločenských médií. Iránska Zelená revolúcia v roku 2009 bola známa aj pod názvom “Twitterová revolúcia” (medzi inými, denník Washington Times a rozhlasová stanica BBC World Service ju popísali v tomto zmysle). Používanie spoločenských médií opozičným hnutím znamená novinové titulky po celom svete. Americký žurnalista Clay Shirky raz prehlásil: “To je to. Jedna veľká. To je prvá revolúcia, ktorá bola katapultovaná na globálnu dráhu a transformovaná spoločenskými médiami.”

© Reuters

Názov Revolúcia Twitter bol prehnaný. V publikácii Čistý klam (The Net Delusion), autor Jevgenij Morozov poukazuje na skutočnosť, že podľa analýzy Sysomosu (spoločnosti analyzujúcej spoločenské médiá) “tesne pred voľbami v Iráne, v roku 2009, bolo v tejto krajine registrovaných iba 19 235 účtov Twitter (0.027 % obyvateľstva).” Inak vyjadrené Hamidom Tehranim, iránskym editorom svetovej siete blogerov Global Voices, o rok neskôr: “Západ nezaujímal osud iránskeho ľudu, ale úloha západnej techniky ... Twitter bol síce dôležitý pre publikovanie udalostí, ale jeho úloha bola príliš nadsadzovaná."

To isté je pravdepodobne pravdou aj pre egyptskú revolúciu a arabské povstania zo všeobecnejšieho hľadiska. Západné médiá sa zámerne orientovali na úlohu západnej techniky, ale podstatne menej na skutočnosť, že len aktívne protesty ulice, bežný úderný prostriedok revolúcie, zvrhujú diktátorov. Chaotická realita protestného hnutia arabskej ulice - kedysi, svojho času, bizarne, bol náklad klietok s ťavami v Káhire upravený pre zákazníkov na Západe. Nie je pochyb o tom, že 30 miliónov užívateľov Facebooku vo Veľkej Británii a desiatky miliónov osôb, ktoré spoločenská sieť v minulom roku uspokojila, to len uvítajú.

A sme pri druhej otázke: Bol Wael Ghonim tým pravým človekom pre egyptskú revolúciu? Bola to internetová revolúcia? Bola to “Revolúcia 2.0”? Nie, pravdepodobne nie.

A keď sa zamyslíte nad jedným z iných úsloví Waela Ghonima - “Ak chcete slobodnú spoločnosť, poskytnete jej prístup k internetu” – začínajú sa jeho idey zdať naivné.

Pro viacej informácií:Egypt, Nová médiá
Deliť sa o nasledujúce    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink