JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Arabská jar - Facebooková revolúcia č. 1?

Get the Flash Player to see this player.

Bývalí vládcovia Egyptu a Tuniska boli zvrhnutí. Niektoré ďalšie vlády tohto regiónu nevedia deň ani hodinu. Do akej miery existujú dôkazy o tom, že spoločenské médiá boli alebo sú v pozadí týchto zmien?

 Titulky: On / Off

Je Arabská jar

Facebookovou revolúciou č. 1?

V Tunisku, Mohamed Bouaziz,

sa 26-ročný pouličný

predavač ovocia a zeleniny

17. decembra 2010 upálil.

Protestoval tým proti skorumpovaným

miestnym policajtom a úradníkom.

Zomrel dňa 4. januára 2011.

Jeho smrť roznietila vlnu protestného hnutia

po celej krajine

a taktiež na internete.

Protestujúci vysielali videozábery

z týchto nepokojov,

zatiaľ čo sa úrady snažili všetkými silami tomuto zabrániť,

zvlášť cenzúrou a počítačovým pirátstvom.

Dňa 14. januára,

tuniský prezident Ben Ali, po

23 rokoch vlády, utiekol z krajiny.

Spoločenské médiá hrali určitú úlohu,

ale nie však úlohu determinujúcu.

Dominantným médiom

je ešte stále televízia.

Dôvodom je čiastočne fakt, že

v porovnaní s vyspelými krajinami

spoločenské médiá dostatočne neprenikajú

do tejto časti sveta.

Facebook je používaný

približne iba 5% obyvateľstva.

Prístup k internetu dosahuje

v tomto regióne približne 20%.

To je dôležitý údaj, pretože

televízia, na druhej strane,

je prístupná 80 % obyvateľstva,

zvlášť v väčších mestách.

A preto bola televízia

dominantným médiom,

niekedy používajúca materiál

zo stránok spoločenských médií.

V Egypte to bola stránka Facebooku,

ktorá vyzvala k veľkej demonštrácii

na deň 25. januára 2011,

po smrti 28-ročného muža

menom Khaled Said.

Policajní dôstojníci Saida násilím vyvliekli

z internetovej kaviarne

a ubili ho k smrti.

Vyše 80 000 osôb proti tomuto činu

na Facebooku protestovalo.

Protesty pokračovali,

aj napriek niekoľkodennom vypínaní

siete mobilných telefónov a internetu,

dňa 11. februára rezignoval

prezident Hosni Mubarak,

po tridsiatich rokoch vlády.

Pôvodná stránka Facebooku

nazvaná My všetci sme Khaled Said

má približne milión obdivovateľov.

Spoločenské médiá sú omnoho rozsiahlejšie

než 144 maximálne odoslaných písmen Twitterom

alebo aktualizácia vašich údajov

na Facebooku. Sú užitočné,

ale ak sa budete pýtať, akým spôsobom

zdieľajú videozáznamy a informácie ľudia

v Egypte, v Tunisku, v Líbyi,

zistíte, že sú to SMS,

a nie Twitter.

Sledujeme Twitter

a uvedomujeme si, nakoľko je dôležitý,

ale ku komunikácii dochádza cez iné,

menej viditeľné kanály.

Tri krajiny s najvyššou percentuálnou mierou

penetrácie internetu

na Blízkom východe sú Spojené arabské

emiráty, Izrael a Bahrajn.

Nepriateľom číslo 1

sa v dnešnej dobe,

v každom štáte severnej Afriky,

javí spoločnosť Al-Džazíra,

či už ide o Izrael,

Jordánsko, Egypt či Tunisko:

všetci dávajú vinu Al-Džazíre

za všetko zlé, ku ktorému dochádza.

Al-Džazíra zaujala, dá sa povedať,

veľmi agresívny postoj

čo sa týka vysielania udalostí,

čo ešte pred 10 rokmi

by vôbec nebolo možné.

Môžeme konštatovať rozsiahlejšie

šírenie informácií,

keď signál Al-Džazíry je rušený

alebo vypojený a vysiela iba národná televízia.

Môžeme pozorovať niektorých ľudí

vypomáhať si mobilnými telefónmi,

prostredníctvom hlasového vstupu

do internetového protokolu, atď.

Arabčina je siedmym najviac

užívaným jazykom na internete.

Prvými tromi jazykmi sú angličtina,

čínština a španielčina.

Existujú prípady, ako napríklad v Káhire,

kde ľudia demonštrujú

v uliciach,

v chudobných predmestských štvrtiach,

kde nie je vždy k dispozícii televízia.

Zmenila sa však celková

atmosféra mesta.

Atmosféra sa stala revolučnou.

Ľudia hlasito protestovali už

z okien ich bytov: Pripojte sa k nám.

Nebola to žiadna prvotriedna technika.

Jedným z pokusov bývalého tuniského prezidenta

Ben Aliho uspokojiť demonštrantov

bolo menovať disidenta

a blogera Slima Amamou

ministrom pre mládež a šport.

O niekoľko dní neskôr však tento podal demisiu.

Je Arabská jar

Facebookovou revolúciou č. 1?

V Tunisku, Mohamed Bouaziz,

sa 26-ročný pouličný

predavač ovocia a zeleniny

17. decembra 2010 upálil.

Protestoval tým proti skorumpovaným

miestnym policajtom a úradníkom.

Zomrel dňa 4. januára 2011.

Jeho smrť roznietila vlnu protestného hnutia

po celej krajine

a taktiež na internete.

Protestujúci vysielali videozábery

z týchto nepokojov,

zatiaľ čo sa úrady snažili všetkými silami tomuto zabrániť,

zvlášť cenzúrou a počítačovým pirátstvom.

Dňa 14. januára,

tuniský prezident Ben Ali, po

23 rokoch vlády, utiekol z krajiny.

Spoločenské médiá hrali určitú úlohu,

ale nie však úlohu determinujúcu.

Dominantným médiom

je ešte stále televízia.

Dôvodom je čiastočne fakt, že

v porovnaní s vyspelými krajinami

spoločenské médiá dostatočne neprenikajú

do tejto časti sveta.

Facebook je používaný

približne iba 5% obyvateľstva.

Prístup k internetu dosahuje

v tomto regióne približne 20%.

To je dôležitý údaj, pretože

televízia, na druhej strane,

je prístupná 80 % obyvateľstva,

zvlášť v väčších mestách.

A preto bola televízia

dominantným médiom,

niekedy používajúca materiál

zo stránok spoločenských médií.

V Egypte to bola stránka Facebooku,

ktorá vyzvala k veľkej demonštrácii

na deň 25. januára 2011,

po smrti 28-ročného muža

menom Khaled Said.

Policajní dôstojníci Saida násilím vyvliekli

z internetovej kaviarne

a ubili ho k smrti.

Vyše 80 000 osôb proti tomuto činu

na Facebooku protestovalo.

Protesty pokračovali,

aj napriek niekoľkodennom vypínaní

siete mobilných telefónov a internetu,

dňa 11. februára rezignoval

prezident Hosni Mubarak,

po tridsiatich rokoch vlády.

Pôvodná stránka Facebooku

nazvaná My všetci sme Khaled Said

má približne milión obdivovateľov.

Spoločenské médiá sú omnoho rozsiahlejšie

než 144 maximálne odoslaných písmen Twitterom

alebo aktualizácia vašich údajov

na Facebooku. Sú užitočné,

ale ak sa budete pýtať, akým spôsobom

zdieľajú videozáznamy a informácie ľudia

v Egypte, v Tunisku, v Líbyi,

zistíte, že sú to SMS,

a nie Twitter.

Sledujeme Twitter

a uvedomujeme si, nakoľko je dôležitý,

ale ku komunikácii dochádza cez iné,

menej viditeľné kanály.

Tri krajiny s najvyššou percentuálnou mierou

penetrácie internetu

na Blízkom východe sú Spojené arabské

emiráty, Izrael a Bahrajn.

Nepriateľom číslo 1

sa v dnešnej dobe,

v každom štáte severnej Afriky,

javí spoločnosť Al-Džazíra,

či už ide o Izrael,

Jordánsko, Egypt či Tunisko:

všetci dávajú vinu Al-Džazíre

za všetko zlé, ku ktorému dochádza.

Al-Džazíra zaujala, dá sa povedať,

veľmi agresívny postoj

čo sa týka vysielania udalostí,

čo ešte pred 10 rokmi

by vôbec nebolo možné.

Môžeme konštatovať rozsiahlejšie

šírenie informácií,

keď signál Al-Džazíry je rušený

alebo vypojený a vysiela iba národná televízia.

Môžeme pozorovať niektorých ľudí

vypomáhať si mobilnými telefónmi,

prostredníctvom hlasového vstupu

do internetového protokolu, atď.

Arabčina je siedmym najviac

užívaným jazykom na internete.

Prvými tromi jazykmi sú angličtina,

čínština a španielčina.

Existujú prípady, ako napríklad v Káhire,

kde ľudia demonštrujú

v uliciach,

v chudobných predmestských štvrtiach,

kde nie je vždy k dispozícii televízia.

Zmenila sa však celková

atmosféra mesta.

Atmosféra sa stala revolučnou.

Ľudia hlasito protestovali už

z okien ich bytov: Pripojte sa k nám.

Nebola to žiadna prvotriedna technika.

Jedným z pokusov bývalého tuniského prezidenta

Ben Aliho uspokojiť demonštrantov

bolo menovať disidenta

a blogera Slima Amamou

ministrom pre mládež a šport.

O niekoľko dní neskôr však tento podal demisiu.

Pro viacej informácií:Egypt, Nová médiá, Tunisko
Deliť sa o nasledujúce    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink