JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Populačný rast - celosvetový problém 21. storočia

Môže technika priniesť riešenie búrlivého rastu populácie, intenzifikácie klimatických zmien a vzrastajúcich sporov o potravu a vodu?

V tomto storočí bude svet konfrontovaný s najväčšou populačnou explóziou v histórii ľudstva.

Ak nebudú už v súčasnosti učinené príslušné opatrenia, miliardy ľudí vo svete budú vystavené smädu, hladu, špine, strádaniu

Predstavme si o dve miliardy ľudí viac na tejto planéte do nasledujúcich 40 rokov. Všetci budú potrebovať potravu, vodu a domov a to navyše za klimatických podmienok, ktoré budú prístup k týmto základným ľudským potrebám ešte sťažovať.

Ak nebudú učinené príslušné opatrenia už v súčasnosti, miliardy ľudí vo svete budú vystavené smädu, hladu, špine a utrpeniu v dôsledku sucha, nedostatku potravín, nečistoty, migrácie a taktiež následkom vyčerpania prírodných zdrojov, aj keď sa pracovné kapacity budú snažiť uspokojiť dopyt.

Predpokladaný rast dopytu je premenlivý. Živiť viac obyvateľov a zmeniť druhy potravín bude predovšetkým znamenať:

  • zdvojnásobenie poľnohospodárskej produkcie do štyroch desaťročí;
  • spotreba pitnej vody si bude do roku 2030 vyžadovať vzrast objemu o 30 %
  • do roku 2050, o tri miliardy ľudí viac si bude hľadať obydlie v mestských aglomeráciách

K tomu je potrebné pripočítať spotrebu energie v rámci podpory ekonomického rozvoja v post-priemyslových, priemyslových a nových priemyslových štátoch, s dvojnásobnými požiadavkami v roku 2050, čo je závažným problémom všetkých vlád a spoločenstiev celého sveta.

Dobrou správou je skutočnosť, že nedávna štúdia “Populácia: jedna planéta, príliš mnoho ľudí?”, vypracovaná britským Inštitútom strojného inžinierstva, došla k záveru, že predvídané problémy by mohli byť riešené strojárenskými technológiami a udržateľnými pracovnými postupmi. Táto koncepcia naznačuje, že nie je potrebné zdržiavať celosvetové akcie, zatiaľ čo sa čaká na nasledujúci dôležitý technický objav alebo na pokrok v racionálnom prístupe ku regulácie populácie.

Predpokladá sa, že počet obyvateľov vo svete v nastávajúcich štyroch desaťročiach dosiahne približne 9 miliárd (súčasný počet činí 6,9 miliárd) a v roku 2075 približne 9,5 miliárd

Uvedená štúdia taktiež poukazuje na to, že máme jedinečnú príležitosť umožniť súčasne rozvíjajúcim sa štátom, za aplikácie veľkého množstva našich čistých technológií a nášho know-how, riešenie problémov škodlivých emisií, ktoré sú citlivou fázou rannej industrializácie. Tento aspekt je mimoriadne dôležitý, pretože sa očakáva, že práve v týchto novorozvinutých štátoch dôjde k najmohutnejšiemu rastu obyvateľstva.

Predpokladá sa, že počet obyvateľov vo svete dosiahne v nastávajúcich štyroch desaťročiach približne 9 miliárd (súčasný počet činí 6,9 miliárd) a v roku 2075 približne 9,5 miliárd. Tieto údaje však neprezrádzajú dôležité regionálne demografické tendencie, ktoré do nastávajúcich desaťročí ohlasujú zrod troch kategórií, do ktorých sa povahy väčšiny štátov začlenia.

1) Vyspelé post-priemyslové ekonomiky budú do veľkej miery charakterizované stabilným alebo klesajúcim počtom obyvateľstva.. Napríklad, do roku 2100 počet obyvateľov členských štátov Európskej únie klesne o 20 %. Súvisiaci pokles počtu mladých ľudí bude mať rozsiahle dôsledky v oblasti sociálnej starostlivosti, zdravotníctva a štruktúry pracovných síl. Taktiež občianske konflikty a klimatické zmeny budú mať dopad na tieto ekonomiky z dôvodu narušenia dodávateľských štruktúr poľnohospodárskej výroby a spotrebného tovaru.

2) Ekonomiky v záverečnej etape rozvoja, charakterizované vysokou úrovňou industrializácie, budú pri vzostupe ich životnej úrovne pociťovať spomalenie populačného rastu.. Napríklad v Ázii, kde žije polovina svetovej populácie, sa predpokladá, že počet obyvateľstva stupne iba o 25 % a v roku 2065 dosiahne vrcholu pred následným poklesom rovnakým spôsobom ako v post-priemyslových krajinách. Pokračujúci, aj keď neveľký rast populácie tohto kontinentu v ďalších päťdesiatich rokoch, spojený s vysokým vzostupom osobných príjmov a životnej úrovne, bude mať zrejme za následok geopolitické napätie medzi jednotlivými štátmi čo sa týka prírodných zdrojov, ako sú napríklad spoločné vodné rezervy alebo priemyslové suroviny.

3) Nové rozvinuté ekonomiky a ešte nerozvinuté ekonomiky na prahu industrializácie tvoria tretiu skupinu.. Zrýchlený rast populácie majúci najväčší podiel na jej globálnom raste do roku 2075 je hlavnou charakteristikou týchto štátov. Afrika je v tomto zmysle hlavnou oblasťou počítajúcou mnoho štátov, ktoré zdvojnásobia až strojnásobia počet svojich obyvateľov do roku 2050. Táto situácia bude mať za následok veľký tlak na rast domácej výroby potravín a na vodné a energetické zdroje. V spojení so sociálnym a politickým napätím z dôvodu nekontrolovanej urbanizácie a kritickej expanzie chudobných štvrtí môžu nastať vnútorné i cezhraničné konflikty destabilizujúce medzinárodný obchod a podnecujúce migráciu z konfliktných oblastí do stabilnejších regiónov, napríklad do Európy.

Geopolitické napätie medzi štátmi týchto troch kategórií môže zrejme vzniknúť kvôli prístupu k fosílnym palivám (uhlie, ropa, plyn) a energetickým zdrojom s nízkym obsahom uhlíku. Prístup k dostatočným zdrojom energie podporuje industrializáciu, ekonomický rozmach a post-priemyslovú spoločnosť.

Nový svetový poriadok dostane svoju formu vtedy, keď štáty nadobudnú dostatočné množstvo novovyužiteľných zdrojov, ako boli napríklad solárne panely v severnej Afrike a iné systémy, ktoré v 20. storočí dominovali úsilie o energetické zásobovanie v záujme udržania životnej úrovne a vplyvu

Dejiny nám opakovane pripomínajú, že bez tejto energie sa spoločnosť nakoniec zrúti z dôvodu zníženia výnosov z vysoko komplexných investícií. Nový svetový poriadok dostane svoju formu vtedy, keď štáty nadobudnú dostatočné množstvo novovyužiteľných zdrojov, ako boli napríklad solárne panely v severnej Afrike a iné systémy, ktoré v 20. storočí dominovali úsilie o energetické zásobovanie v záujme udržania životnej úrovne a vplyvu.

Konštatovali sme, že nové rozvinuté ekonomiky sú kritické čo sa týka úspešného výsledku. Ak stavajú tieto štáty na rovnakú úroveň emisie skleníkových plynov (GHG) a neudržateľnú dráhu rozvoja sledovanú v minulosti vyspelými priemyslovými štátmi, výsledok nebude pre nás všetkých práve povzbudzujúci.

Napríklad, v prípade, že priemerná emisia skleníkových plynov v Afrike, v dôsledku kombinácie industrializácie a ekonomického rastu počas 21. storočia, by dosiahla súčasnú nízku hladinu Ázie, rastúca populácia tohto kontinentu by musela pridávať do atmosféry približne 9 gigaton skleníkových plynov ročne. To je 1/4 terajších celosvetových emisií. Vo svete, v ktorom usilujeme o zníženie emisií, ktoré je dedičstvom neudržateľnej priemyslovej infraštruktúry, by bol taký výsledok tragický a neodpustiteľný, zvlášť keď v súčasnosti už disponujeme príslušnými znalosťami a čistými technológiami pre zamedzenie podobnej situácie.

Prostredníctvom aplikácie technických koncepcií, ako sú napr. biotechnológia, intenzívnejšia mechanizácia a automatizácia, redukcia odpadu, zdokonalené skladovanie a distribúcia a lepšie hospodárenie s vodnými zdrojmi, môže byť poskytnuté viac než dostatočné množstvo potravín k uspokojeniu predpokladaného dopytu.

Podobne, zdokonalenie hospodárenia so spodnými vodami, zadržovanie a akumulácie dažďovej vody, recirkulácia vody a odsoľovanie morskej vody môžu prispievať k uspokojeniu konzumácie vody v budúcnosti.

V mestskom prostredí, integrované plánovanie a nové typy komunálnych prostriedkov ponúkajú alternatívy pre úspešné intervencie v chudobných štvrtiach. Tretina mestskej populácie vo svete býva v slumoch, s obmedzeným alebo žiadnym prístupom k pitnej vode, sanitárnemu zariadeniu alebo energetickej infraštruktúre.

Technické koncepcie môžu taktiež hrať veľmi dôležitú úlohu pri konfrontácii s nebezpečenstvom stúpania hladiny mora v mestských aglomeráciách. Tri štvrtiny najväčších svetových metropol leží na pobreží, niektoré z nich v deltách riek (napr. Bangkok a Šanghaj), kde zosadanie pôdy vyvoláva vážne obavy. Vzhľadom k dlhým lehotám implementácie rôznych riešení, ako napr. vybudovanie infraštruktúry na ochranu miest pred záplavami, je odborná evaluácia predpokladaného stúpania morskej hladiny a potenciálnych riešení v pobrežných aglomeráciách celého sveta veľmi naliehavá.

Inovačný prístup k finančným otázkam bude mať veľmi dôležitú úlohu nie len čo sa týka technického prístupu k urbanizácii, ale taktiež rozmiestenia, na komunitárnej báze, čistých energetických technológií - solárnej, veternej a mikrohydrologickéj - spoločne s lokalizovaným kombinovaným zdrojom tepla z elektrární za použitia biomasy alebo odpadu. Aby bol realizovaný signifikantný pokrok v prístupe k energii a vode a stimulované lokalizované udržateľné technologické postupy, musia byť vybudované rôzne finančné mechanizmy, ako napríklad inovačné zvýhodnené pôžičky a mikrofinancovanie, tranzitné transakcie s nulovými výdavkami alebo nové typy personálnych a komunitárnych vlastníctiev, napr. zverenecké trusty, v záujme redukcie kapitálových investícií.

Je ťažké presne predvídať, aké klimatické zmeny nastanú v určitej oblasti do konca storočia v dôsledku globálneho otepľovania v priemere o 3°C až 6°C. Môžu to byť oblasti, zvlášť v severnej hemisfére, kde vplyv klimatických zmien zvýši potenciál niektorých štátov vyrovnať sa s populačným rastom, a síce jednak zvýšením poľnohospodárskych výnosov, jednak ľahším prístupom k zdrojom energie. V každom prípade, účinky extrémnych klimatických podmienok vplyvom rastúcich teplôt a zmeny povahy dažďových zrážok budú mať v ostatných oblastiach za následok ťažkosti so zvládnutím podobných situácií.

Fakty naznačujú, že udržateľné technické koncepcie vo veľkej miere existujú a môžu byť aplikované pri riešení problémov očakávaného rastu populácie a zmiernení účinkov klimatických zmien

Podľa plánovacích podkladov, v nasledujúcich štyridsiatich rokoch bude viac než jedna miliarda osôb presídlená z dôvodu klimatických zmien, ako sú intenzifikácia prírodných katastrof, sucho, stúpanie hladiny morí a konflikty vplyvom rastúceho nedostatku existenčných zdrojov. Rozsiahla migrácia z takto postihnutých oblastí do oblastí s miernymi klimatickými zmenami sa bude stupňovať a stane sa veľkým problém pre štáty v regiónoch s priaznivejším počasím.

Fakty naznačujú, že udržateľné technické koncepcie vo veľkej miere existujú a môžu byť aplikované pri riešení problémov očakávaného rastu populácie a zmiernení účinkov klimatických zmien. Nasadenie systémov riadenia energetických zdrojov, ako sú inteligentné komunikačné zariadenia, diaľkový zber dát z meničov energie, redukcia odpadu vďaka lepšie izolovaným budovám a efektívne vyžívanie tepelnej energie sú niekoľkými príkladmi technických koncepcií, ktoré zmierňujú niektoré účinky viac udržateľnejších zdrojov energie.

Potrebná je hlavne politická a spoločenská vôľa za účelom upravenia situácie na svetových trhoch, zabezpečenie inovačných finančných mechanizmov, nových typov personálnych a komunitárnych vlastníctiev, transferu čistých technológií a najlepších praktických znalostí na základe lokalizácie za účelom dosiahnutia optimálnejších výsledkov.

Uvedená odborná štúdia menovaného Inštitútu navrhuje päť cieľov technického rozvoja (EDGs) ako prvý krok na ceste k dosiahnutiu našich zámerov. Tieto ciele zahrňujú najvážnejšie problémy v oblasti energetiky, vodných zdrojov, potravy, urbanizácie a financií.

Štúdia ďalej vyzýva britskú vládu, aby sa ujala globálneho vedenia tohto procesu a vymedzila hlavné úlohy a kritériá výkonnosti pre implementáciu uvedených EDGs za účelom ich presadzovania v OSN ako platformy nového medzinárodného rámcového programu, nahradzujúceho program Rozvojové ciele tisícročia (MDGs), ktorý končí v roku 2015.

Inštitút taktiež odporučil, v rámci podpory týchto cieľov, aby schválený mechanizmus odbornej prípravy a dočasného preloženia technikov do iného miesta v novo sa rozvíjajúcich štátoch poskytoval informácie čo sa týka lokalizácie čistých technológií a udržateľných praktických postupov. Vyzval britské Ministerstvo pre medzinárodný rozvoj (DFID), aby prevzalo riadenie novátorského modelu dočasného preloženia technikov do iného miesta ako súčasť svojho medzinárodného poslania.

Stručne povedané, vzhľadom na to, že väčšina z nás dlhodobo žije vo vzájomnej závislosti na stále viac zaľudnenej planéte a s obmedzenými prírodnými zdrojmi, dopad rastu populácie vo svete bude každý z nás do určitej miery pociťovať – ak už žije kdekoľvek. Tento účinok nemá hranice. Tu nejde o altruizmus. Ide o vytvorenie politického rámca a implementáciu cesty k sebaobrane.

Deliť sa o nasledujúce    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink