JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Zabezpečenie potravín - nukleus riešenia už existuje

Bjørn Lomborg sa snaží dokázať, že vplyv globálneho otepľovania na nedostatok potravín je možné riešiť – už v súčasnosti. Podľa jeho názoru, aj napriek veľkému populačnému rastu, vo svete trpí hladom oveľa menej osôb, než sa uvádza. V tomto článku vysvetľuje, aké akcie je potrebné podniknúť už dnes.

Často prehlasujeme, že globálne otepľovanie už onedlho znemožní obyvateľom našej planéty uživiť sa. Toto preháňanie nás zavádza nesprávnym smerom a k nesprávnym riešeniam.

Kodanské stredisko pre konsenzus (CCC) požiadalo niekoľkých laureátov Nobelovej ceny o identifikáciu najlepších spôsobov pomoci našej planéte. Títo vyzdvihli zvlášť neuveriteľne lacné, vysoko efektívne prostriedky pre boj s podvýživou, ako napríklad mikronutričné doplnky, mikronutričné obohatenie, biofortifikácia a komunitárne nutričné programy.

Škoda, že v rozvinutých štátoch sa o týchto alternatívach nedozvedáme a niekedy ani o samotnom probléme. Hlad vo svete vidíme často pod nesprávnym zorným uhlom.

Množstvo osôb trpiacich hladom od roku 1950 konštantne klesá, z vtedajších viac než 50 % na súčasných necelých 18 % svetovej populácie

Po dlhú dobu sme sa obávali, že v budúcnosti nastane masívna vlna hladu: v roku 1968, americký vedec, biológ prof. Paul R. Ehrlich, prehlásil, že humanita prehrala bitku o vlastnú potravu. Jeho prognóza o hroziacom šírení sa hladu bola založená na rudimentárnej myšlienke, že rastúci počet ľudí nevyhnutne znamená menej potravy pre každého človeka.

V skutočnosti sa svetová populácia od roku 1961 zdvojnásobila a výroba potravín sa takmer strojnásobila. Obyvateľstvo rozvojových krajín sa viac než zdvojnásobilo a jeho výroba potravín sa štvornásobila.

Výsledkom bol rýchly rast dostupných kalorických hodnôt, zvlášť v rozvojových krajinách. Množstvo osôb trpiacich hladom od roku 1950 konštantne klesá, z vtedajších viac než 50 % na súčasných necelých 18 % svetovej populácie. Dlhodobý scenár OSN očakáva pravidelný pokles až na 2,9 % v roku 2050. Toto percento však v tej dobe bude už predstavovať približne 290 miliónov podvyživených osôb.

Niekoľko rozsiahlych odborných prieskumov, ktoré skúmali vplyv klimatických zmien na poľnohospodársku produkciu a na celosvetový potravinársky tržný systém, sa zhoduje v štyroch veľmi dôležitých aspektoch.

Po prvé, tieto prieskumy predvídajú intenzívny rast poľnohospodárskej výroby a viac než zdvojnásobenie produkcie obilnín počas budúceho storočia. Slovami jedného anketového tímu: “V celosvetovom mierke sa javí, že pôda, poľnohospodárske plodiny a technický pokrok sú dostatočne schopné uživiť približne 9 miliárd osôb v roku 2080.”

Najpesimistickejšie predstavy očakávajúce najpesimistickejšie účinky klimatických zmien predpokladajú celkové zníženie poľnohospodárskej výroby o 1,4 % v porovnaní so situáciou bez klimatických zmien

Po druhé, dopad globálneho otepľovania na poľnohospodársku výrobu bude zrejme negatívny, ale v celkovej podobe neveľký. Najpesimistickejšie typy predpovedí, očakávajúce najpesimistickejšie účinky klimatických zmien, predpokladajú celkové zníženie poľnohospodárskej výroby o 1,4 % v porovnaní so situáciou bez klimatických zmien. Najoptimistickejšie typy prognóz uvádzajú celkové zvýšenie poľnohospodárskej produkcie vplyvom klimatických zmien o 1,7 %. Pre správne posúdenie týchto údajov je potrebné uviesť, že priemerná miera rastu poľnohospodárstva za posledných 30 rokov činila 1,7 %.

Po tretie, ak nastanú iba malé, globálne zmeny, v regionálnej mierke to bude práve naopak. Všeobecne povedané, globálne otepľovanie má negatívny vplyv na poľnohospodárstvo rozvojových štátov, ale pozitívny dopad na poľnohospodárstvo rozvinutých štátov. Táto krutá realita má pôvod v skutočnosti, že rastúce teploty sú poľnohospodárom prospešné vo vyšších zemepisných polohách (dlhšie obdobie dozrievania plodín, početnejšie úrody a väčšie výnosy), ale pre poľnohospodárov v tropických krajinách znamenajú nižšiu produkciu

V najhorších prípadoch táto situácia znamená 7 % pokles výnosov v rozvojových štátoch a 3 % rast v rozvinutých krajinách. To je problém, ktorý je potrebné riešiť. Musíme ho však posudzovať zo širšieho zorného uhlu: existuje predpoklad, že celková produkcia v najmenej vyvinutých krajinách stupne o približne 270 %.

V priebehu budúceho storočia budú rozvojové štáty nevyhnutne závisieť na dovoze potravín z rozvinutých štátov. To však nie je iba fenomén globálneho otepľovania: aj bez globálneho otepľovania by sa v priebehu storočia dovoz potravín do najmenej vyvinutých krajín zdvojnásobil, a síce z demografických dôvodov. Globálne otepľovanie spôsobí rast dovozu potravín zo 100 % na 110 % až 140 %.

Nesmieme zabudnúť, že spotrebitelia v rozvojových krajinách budú v roku 2080 v podstatne lepšej situácii než sú dnes. Jeden anketový tím naznačil, že budúci spotrebitelia rozvojových štátov “sú do veľkej miery oddelení od poľnohospodárskych výrobných procesov, pretože žijú v mestách a ich príjmy pochádzajú z nepoľnohospodárskych sektorov. Čo sa týka rozvinutých štátov, úroveň konzumácie spravidla závisí skôr na cenách potravín a príjmoch, než na zmenách v domácej poľnohospodárskej výrobe.”

Po štvrté, z obecného hľadiska, globálne otepľovanie bude, s najväčšou pravdepodobnosťou, zodpovedné za viac než 28 miliónov ďalších podvyživených ľudí na svete. (Iná alternatíva poukazuje na menší dopad, redukujúci intenzitu globálneho otepľovania a znižujúci počet podvyživených ľudí vo svete o 28miliónov).

Rozsah podvýživy a hladu závisí menej na klíme a viac na ekonomike

Je veľmi dôležité uviesť tieto fakty do kontextu problému. Dnes je vo svete približne 925 miliónov podvyživených osôb. V priebehu storočia pribudne na svete 2 - 3 miliardy ľudí a je pravdepodobné, že koncom storočia bude vo svete "len" 108 miliónov podvyživených osôb.

Rozsah podvýživy a hladu závisí menej na klíme a viac na ekonomike. Aj dokonale zvládnuté globálne otepľovanie (pri predstave, že by sme dnes zastavili emisie) by zachránilo koncom storočia maximálne 28 miliónov ľudí pred hladom. Pre porovnanie, za predpokladu, že by sa nám podarilo zvládnuť prechod z ekonomicky najmenej efektívnejšej alternatívy OSN na jednu z najefektívnejších alternatív, koncom storočia by sme pred hladom zachránili 1 065 miliónov ľudí.

Samozrejme je úplne absurdné domnievať sa, že by sme mohli definitívne zastaviť globálne otepľovanie alebo ekonomické aspekty hladu. Môžeme sa však pokúsiť nájsť riešenia, ktorého výsledkom bude absolútne najmenší počet hladujúcich, čo však súvisí so zaistením relatívne optimálnych príjmov.

Použitie politiky klimatických zmien pre získanie malých obmedzení nie je iba akustickou alebo morálnou stratégiou. Redukcia uhlíku vyvoláva veľmi malú, vzdialenú zmenu v oblasti rastu teplôt. Keby Kyotský protokol bol plne implementovaný, znamenalo by to zníženie podvýživy iba 2 miliónov osôb v roku 2080, pri ročných nákladoch vo výške US$180 miliárd.

Ak chceme hladujúcim skutočne pomôcť, musíme pre nich urobiť ďaleko viac.

A tu sa ponúkajú lacné a efektívne koncepcie. Skupina expertov - laureátov Nobelovej ceny, ktorá odporučila väčšie investície v oblasti mikronutričných doplnkov, mikronutričného obohatenia, biofortifikácie a komunitárnych nutričných programov v rámci projektu Kodanský konsenzus 2008 tak učinila z toho dôvodu, že aj skromné investície môžu byť veľmi účinné.

.

Obohatením základných článkov potravného reťazca (napr. železom), rozvojom nutričných plodín a zabezpečovaním racionálnejšej distribúcie mikronutričných doplnkov môžeme o mnoho lepšie čeliť často prehliadanému problému podvýživy. Komunitárne nutričné programy môžu pomôcť k udržateľnému dlhodobému zlepšeniu situácie rodín a celých spoločenstiev. (výskum podporujúci tieto odporúčania viď:

www.copenhagenconsensus.com)

Musíme priznať, že rozšírenosť hladu iba veľmi málo závisí na klimatických podmienkach

Ďalšie investície vrele odporúčané skupinou expertov - laureátov Nobelovej ceny, ako napríklad intenzívne rozšírenie očkovania a dehelmintizácie, zdokonalenie prevencie a liečenie malárie a odstránenie prekážok základného vzdelania dievčat, by viedli k trvalým zmenám, ktoré by posilnili a povzbudili exponované komunity.

Ak chceme pomôcť čo možno najväčšiemu množstvu ľudí vyprostit sa zo života v biede a hlade, musíme priznať, že rozšírenosť hladu iba veľmi málo závisí na klimatických podmienkach a ale o to viac na ekonómii.

Pro viacej informácií:klimatické zmeny, Bezpečnosť potravín
Deliť sa o nasledujúce    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink