JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

NATO a energetická bezpečnosť

Od energetiky k bezpečnosti vedie niekoľko ciest. Michael Rühle sa zamýšľa nad tým, prečo sa NATO zaujíma o energetickú bezpečnosť a aké by to mohlo mať dôsledky.

Zabezpečenie dodávok energie sa v posledných rokoch stalo dôležitou témou diskusií týkajúcich sa medzinárodnej bezpečnosti. Príčinou je vývoj situácie v nedávnej dobe: rastúca závislosť Európy na rope a plyne, zvyšujúce sa požiadavky na energiu zo strany nových veľmocí ako sú Čína a India, očakávané vyčerpanie fosílnych palív v druhej polovine tohto storočia, zintenzívnenie debaty o klimatických zmenách a obnovenie záujmu o jadrovú energiu (pre mierové účely) v mnohých krajinách.

Medzi faktory, ktoré taktiež hrajú úlohu, patria hrozby zablokovania dodávky energie za použitia zbraní teroristami či pirátmi a politická nestabilita v mnohých štátoch, ktoré energiu vyrábajú, či dokonca pokusy niektorých z týchto štátov využiť alebo skôr zneužiť dodávky energie ako politickú zbraň.

NATO by logicky malo byť v oblasti energetickej bezpečnosti legitimným aktérom. Ale akú úlohu by malo konkrétne plniť?

Vývoj udalostí poukazuje na jednu skutočnosť: energetická bezpečnosť nesmie byť čisto vojenskou záležitosťou, avšak problém má zaiste určitú bezpečnostnú dimenziu. Aliancia poskytuje ochranu takmer 900 miliónom občanov a predstavuje jedinečnú sieť partnerských krajín; ako taká by mala logicky hrať dôležitú úlohu v energetickej bezpečnosti. Ale ako by táto úloha mala vypadať?

Nový Strategický koncept poskytuje na túto otázku jednoznačnú odpoveď. Je v ňom jasne viditeľný presun z ochrany území na ochranu osôb a tým tento dokument ponúka nie len názorný popis rastúceho rizika spojeného s dodávkami energie spojencom, ale taktiež Aliancii ukladá, aby “posilnila svoje schopnosti v oblasti energetickej bezpečnosti, čo znamená aj ochranu dôležitej infraštruktúry a tranzitných území a trás, spoluprácu s partnermi a dialóg medzi spojencami na základe strategickej analýzy a plánovania nepredvídaných situácií.

Premeniť tieto ambiciózne ciele na konkrétne kroky však nebude ľahké. Spojenci NATO pristupujú k oblasti energetickej bezpečnosti so značným váhaním a to z niekoľkých dôvodov.

© Stringer Russia / Reuters

Jednou z hlavných príčin tejto opatrnosti sú odlišné národné záujmy. Vzhľadom na to, že energetická bezpečnosť je väčšinou považovaná za otázku národného hospodárstva, celá rada krajín nie je ochotná o tejto problematike na medzinárodných fórach diskutovať. Táto skutočnosť komplikuje život nie len Aliancii, ale taktiež EÚ. Napriek snahám Európskej komisie o ucelenú výhľadovú energetickú politiku, členské štáty pokračujú v uzatváraní individuálnych dohôd s dodávateľmi energie. Stručne povedané, keď ide o energetickú bezpečnosť, každá krajina háji svoje vlastné záujmy.

Ďalším dôvodom opatrného prístupu Aliancie k otázkam energetickej bezpečnosti je skutočnosť, že táto téma je nevyhnutne spojená s Ruskou federáciou. Rusko vlastní najväčšie zásoby uhlia, plynu a uránu na svete a je na 7. mieste čo sa týka celosvetových zásob ropy. Týmto si v Európe udržuje kľúčové postavenie v dodávkach energie. Pretože sa pohľad spojencov na ruskú zahraničnú, bezpečnostnú a energetickú politiku občas líši, čiastočne podľa toho, do akej miery je krajina závislá na dodávkach energie z Ruska, pretrváva istá váhavosť zapojiť sa do debaty, ktorá by mohla degenerovať v nekonečnú diskusiu o Rusku.

Tretí dôvod opatrnosti Aliancie spočíva v tom, že otázkou energetickej bezpečnosti sa už zaoberá značný počet aktérov, od EÚ až po Medzinárodnú agentúru pre energiu a Organizáciou pre hospodársky rozvoj a spoluprácu počínajúc a súkromným sektorom končiac. Úloha NATO môže byť teda iba doplnková – Aliancia môže predstavovať pridanú hodnotu, ale nemôže stáť na čele celého procesu.

Poslednou príčinou toho, prečo NATO váha, je potrebné hľadať v charaktere organizácie: Aliancia je prevažne identifikovaná vojenskými prostriedkami. Zatiaľ čo je zrejmé, že energetická bezpečnosť môže mať aj vojenskú dimenziu - ako preukázali súčasné operácie NATO proti pirátom pri pobreží Somálska chrániace taktiež tankery - mnohí spojenci sú znepokojení z toho dôvodu, že príliš viditeľná úloha Aliancie by mohla nadmieru "militarizovať" pôvodne ekonomický problém.

NATO v posledných rokoch dosiahlo koncepciu spoločných práv a záväzkov ("acquis") v oblasti energetickej bezpečnosti, ktorá je presne prispôsobená špecifickým schopnostiam NATO

Táto kombinácia odlišných politických a ekonomických záujmov na jednej strane a štrukturálnych obmedzení na strane druhej, doposiaľ bránili spojencom v systematickej diskusii na tému energetickej bezpečnosti. NATO v posledných rokoch dosiahlo koncepciu spoločných práv a záväzkov ("acquis") v oblasti energetickej bezpečnosti, ktorá je presne prispôsobená špecifickým schopnostiam NATO. Tieto“acquis” sa opierajú o tri hlavné piliere.

Po prvé, zdieľanie a výmena informácií a dialóg medzi spojencami, s partnerskými krajinami a so súkromným sektorom. Ťažisko záujmov spočíva v zabezpečení dôležitej energetickej infraštruktúry, zvlášť v krajinách produkujúcich energiu a v tranzitných krajinách, v zabezpečení prepravnej sústavy a analýzy teroristických hrozieb. Ďalším aspektom je analýza zabezpečenia dodávok energie, napr. pohonných hmôt, pre jednotky NATO v priebehu operácií.

Po druhé, udržovanie stability. Táto doména v prvej rade znamená koncepciu reformných procesov v širšom strategickom prostredí Aliancie. Dôraz je kladený na politický dialóg a vojenskú spoluprácu s partnerskými krajinami v Európe, na Kaukaze, v Strednej Ázii, na Strednom východe a v Perzskom zálive. Do tejto skupiny patria výrobcovia energie, tranzitné krajiny aj spotrebitelia. Energetická bezpečnosť tvorí súčasť mnohých individuálnych programov spolupráce.

© Ho New / Reuters

Po tretie, ochrana dôležitej energetickej infraštruktúry. V podstate ide o národnú zodpovednosť. NATO môže , na žiadosť niektorého štátu, prostredníctvom civilných odborníkov alebo vojenských prostriedkov, asistovať pri strážení námorných trás a teritoriálnych vôd. Okrem toho, NATO môže poskytnúť svoje kapacity v oblasti civilného núdzového plánovania v prípade katastrof spôsobených človekom, ako napríklad pri úniku ropy.

Aj keď tento stručný výpočet zdôrazňuje, že bezpečnosť energie sa v mnohých oblastiach s programom Aliancie prelína, tieto jednotlivé aktivity sotva predstavujú koherentnú politickú koncepciu. Ak sa chce NATO dôslednejšie zamerať na činnosť v oblasti energetickej bezpečnosti a úspešne spolupracovať s ostatnými dôležitými aktérmi, bude potrebný systematickejší prístup. Cieľom tohto prístupu by malo byť zviditeľnenie problematiky zabezpečenia dodávok energie v programe Aliancie a podpora racionálneho dialógu medzi spojencami.

Nie je pochýb o tom, že dosiahnutie tohto cieľa je možné iba na základe postupného procesu. Spojenci sa angažujú iba za predpokladu, že budú presvedčení o schopnosti NATO poskytnúť skutočnú pridanú hodnotu.

Prvým krokom celého procesu musí byť demystifikácia energetickej bezpečnosti a zaradenie tejto témy na zoznam interných záležitostí, ktoré NATO pravidelne prejednáva. K tomu sa v súčasnosti naskytá mimoriadne veľká príležitosť. Medzinárodné rozhovory na tému bezpečnosti sa totiž stále viac zameriavajú na nové problémy, zvlášť na kybernetické útoky a šírenie jadrových zbraní a nátlak na riešenie týchto problémov v rámci NATO sa neustále zvyšuje. Navyše sú mnohé z týchto nových bezpečnostných problémov prepojené s otázkami energetiky. Napadnutie kontroverzného iránskeho jadrového programu počítačovým vírusom "Stuxnet", ktorý postihol i prevádzku jadrovej elektrárne v Bušehru, je živým príkladom spojitosti medzi kybernetickými hrozbami a zabezpečením dodávok energie. Podobne, teroristické útoky na elektrárne v Ruskej federácii a na rafinérie v afrických a arabských krajinách odhaľujú spojitosť medzi terorizmom a zdrojmi energie.

Súčasná organizačná štruktúra NATO je odrazom nie len rozšírenia interných analytických schopností Aliancie a zlepšenia výmeny informácií medzi spojencami, ale taktiež nových bezpečnostných hrozieb - vrátane energetickej bezpečnosti

Holistický pohľad na nové hrozby uvedené v novom Strategickom koncepte je prvým významným krokom učiniť energetickú bezpečnosť legitímnou záležitosťou Aliancie. Rovnako dôležitým krokom je poskytnúť energetické bezpečnosti dištinktívne organizačné "zázemie", ktoré vzniklo zriadením Oddelenia nových bezpečnostných hrozieb v Medzinárodnom štábe NATO. Spojenie nových bezpečnostných hrozieb (kybernetické útoky, terorizmus, proliferácia, energetická bezpečnosť) do jedného oddelenia umožní nie len systematickejšiu analýzu týchto hrozieb, ale aj účelovo zameranú debatu medzi spojencami. Súčasná organizačná štruktúra NATO je odrazom nie len rozšírenia interných analytických schopností Aliancie a zlepšenia výmeny informácií medzi spojencami, ale taktiež nových bezpečnostných hrozieb - vrátane energetickej bezpečnosti.

© Stringer Shanghai / Reuters

Tretí krok smerom k systematickejšiemu prístupu Aliancie k otázkam energetickej bezpečnosti spočíva v neprerušovanom dialógu s ostatnými organizáciami, akými sú napr. EÚ, Medzinárodná agentúra pre energiu, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Energetická charta. Zatiaľ čo sa všetci spojenci zhodnú na tom, že úloha NATO v otázkach energetickej bezpečnosti musí doplňovať úlohy ostatných relevantných aktérov, môžeme o komplementarite hovoriť iba vtedy, pokiaľ sa všetky zainteresované strany navzájom poznajú a tým môžu zabrániť nadbytočnému zdvojovaniu činností. NATO musí navyše zintenzívniť kontakty so súkromným energetickým sektorom, ktoré naviazalo pred niekoľkými rokmi, aby lepšie pochopilo perspektívy a požiadavky energetických podnikov. Dialóg s ostatnými inštitúciami a súkromným sektorom sa zameriava predovšetkým na ochranu dôležitej energetickej infraštruktúry – na oblasť, v ktorej je NATO nesporne kompetentné a v ktorej mnohé partnerské krajiny usilujú o užšiu spoluprácu.

Ďalší krok, v rámci ktorého by malo dôjsť k systematickejšiemu zakotveniu energetickej bezpečnosti do programu NATO, je zlúčenie tejto problematiky s otázkami vojensko-operatívnymi, ekologickými ako aj všeobecnými vo sfére prírodných zdrojov. Na vojenskej úrovni je súčasne v prúde diskusia na tému efektívnejších pohonných hmôt, ktoré sa javia počas vojenských operácií menej náročné na logistiku. Okrem toho, niektoré operácie Aliancie, ako protipirátska operácia Ocean Shield, môžu pomôcť zaistiť bezpečnosť prepravných trás pre dopravu pohonných hmôt. Klimatické zmeny môžu mať taktiež dopad na činnosť NATO, napr. v prípadoch humanitárnych katastrof.

Nové diskusie na tému "vzácnych zemín", ktoré majú nesmierny význam pre moderné priemyslové spoločnosti hlavne na úseku energeticky úsporných technológií, nás upozorňujú na to, že energetická bezpečnosť nesmie byť chápaná iba ako odstránenie prekážok pre dodávky ropy a plynu. Pre Alianciu, ktorá sa považuje za modernú bezpečnostnú inštitúciu, by analýza spojenia týchto faktov a diskusie o ich možnom dopade na bezpečnosť nemala byť iba výnimkou, ale pravidlom.

NATO nezíska silnejšie a koherentnejšie postavenie v oblasti energetickej bezpečnosti bez vlastného nasadenia. Bude však potrebné posilniť snahy o postavenie Aliancie ako poradného mechanizmu aj mimo vojensko-operačného rámca

Žiadny z vyššie popísaných krokov však z Aliancie neučiní hlavnú inštitúciu riešenia otázok energetickej bezpečnosti. Vzhľadom k odlišnosti názorov spojencov by bolo veľkým úspechom, keby sa títo dohodli na stanovisku, že sa energetická bezpečnosť stane bežnou súčasťou ich diskusií, rovnako ako obrana pred kybernetickými útoky a zabránenie proliferácie sa stali pravidelným bodom politického programu NATO. Pre ďalšie nadväzujúce kroky, ako napr. diskusiu medzi Severoatlantickou radou a jednotlivými partnerskými krajinami alebo skupinami partnerov (formule "28+n") týkajúca sa energetickej bezpečnosti alebo zriaďovania výcvikových tímov a tímov pre reformu obrany za účelom ochrany dôležitej infraštruktúry, bude nevyhnutne nutnou podmienkou inštitucionalizovaný dialóg medzi spojencami.

NATO nezíska silnejšie a koherentnejšie postavenie v oblasti energetickej bezpečnosti bez vlastného nasadenia. Bude však potrebné posilniť snahy o postavenie Aliancie ako poradného mechanizmu i mimo vojensko-operačného rámca. V NATO je potrebné vytvoriť kultúru politickej diskusie, ktorá sa nebude obmedzovať iba na témy, ktoré sa týkajú Aliancie po vojenskej stránke, ale ktorá bude obsahovať i relevantné politické témy v širšom zmysle slova. Pokiaľ budú ešte stále panovať domnienky, že všetky diskusie v NATO slúžia čisto k príprave vojenských operácií, informovaná, perspektívna debata o nových hrozbách 21. storočia zostane iba zbožným prianím. Spojenci sa budú môcť zaoberať energetickou bezpečnosťou ako logickou súčasťou všeobecného prístupu k energetickej bezpečnosti iba za podmienky, že v Aliancii (znovu)odhalia politické konzultačné fórum.

Pro viacej informácií:energ.bezpečnosť, Strategický koncept
Deliť sa o nasledujúce    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink