JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Zomrieť pre potravu

Get the Flash Player to see this player.

Čo môže nedostatok potravy znamenať pre bezpečnosť? Aký môže mať vplyv na úlohu príslušníka armády? Ktoré oblasti sú najviac ohrozené?

 Titulky: On / Off

Nikto dobrovoľne nehladuje,

hlad môže dokonca vyvolať aj vojnu.

Ide o počiatok novej éry v zabezpečovaní

potravy pre obyvateľstvo vo svete.

Éry, ktorá nie je bez rizika.

Aký dopad môže mať nedostatočné

zabezpečovanie obyvateľstva potravinami?

Ide o veľmi delikátny

vojensko-diplomatický problém,

v zmysle zachovania bezpečnosti a

nedotknuteľnosti hraníc,

pretože máme hranice s krajinami,

ktoré budú postihnuté týmto problémom.

Tieto krajiny budú generovať migráciu,

pretože sa budú nachádzať v beznádejnej situácii

a budú prípadne nútené prijať

neracionálne opatrenia,

aby zabránili hladomoru.

Tlak utečencov,

klimatických utečencov,

bude tak obrovský, že už nebudú

problémom iba pre políciu.

Hranice budú pod

kontrolou armády,

nie však z dôvodov ochrany pred napadnutím,

ale pred vlnami utečencov,

ktorí ich budú obliehať.

Podobne ako oplotenie, ktoré nedávno

vztýčila India okolo Bangladéšu.

Oplotenie je inštalované preto,

aby zadržovalo ekonomických utečencov,

ktorých sú v štátoch

obklopujúcich Bangladéš už milióny;

keď prídete do Nového Dillí

a hovoríte s miestnymi obyvateľmi,

pripustia, že oplotenie je

zároveň prevenciou do budúcnosti,

kedy sa polovina Bangladéšu, alebo s určitosťou

20 % jeho územia, ocitne pod vodou

a 30 miliónov osôb

sa bude snažiť uniknúť.

Postavme teda bariéru hneď teraz.

Čo je nového v oblasti

zabezpečovania potravín v 21. storočí?

Viac než desať štátov

sa snaží získať úrodnú pôdu

mimo svojho vlastného územia v záujme

zaistenia dostatočného zásobovania potravinami.

A to nie len samotnú pôdu,

ale hlavne pôdu s vodou.

Zem bez vody

je bezcenná.

Dnes sme svedkami boja o územia,

ktoré presahujú národné hranice

v omnoho väčšej miere než v minulosti.

Je to počiatok novej éry

v oblasti zabezpečovania potravy.

Až opätovne stúpnu ceny obilia,

k čomu nevyhnutne dôjde,

nastane zložitá situácia

pre krajiny, ktoré investovali

v štátoch trpiacich hladom,

ako sú Etiópia alebo Sudán;

v dobe, kedy sa budú z týchto krajín vyvážať potraviny

nebude možné vyhnúť sa nepokojom či dokonca vzburám

hladujúceho obyvateľstva,

ktoré zistí, že potraviny z ich krajiny

sú vyvážané inde.

Mnoho podobných konfliktov sa

rôznou formou prenesie do celého sveta.

Možno sa prejavia ako

ekonomické obmedzenia alebo embargá,

alebo inou formou,

ale tlak bude zjavne rásť.

Ako by sme mali

tieto problémy riešiť?

Žiadna krajina sa nezmieri s tým, že

30 % jej populácie

pochádza odkiaľsi zďaleka

a neovláda ani miestnu reč.

Tomu zabránime pokiaľ k tomu dôjde,

tomu musí byť zamedzené.

Je to otázka hraníc. Ako zabrániť,

aby sa utečenci dostali cez hranice?

Existujú iné spôsoby,

ako tento problém riešiť.

Poskytnúť pomoc priamo týmto krajinám,

aby neboli ich obyvatelia nútení odisť.

To znamená pomôcť krajinám,

z ktorých vlny utečencov prichádzajú,

zaistiť obživu pre ich obyvateľov.

Mohol ste konštatovať, že na

decembrovom summite v Kodani,

aj keď skončil fiaskom,

sa niektorí štátni predstavitelia

oháňali pomerne vysokou šifrou:

sto miliárd dolárov

ročne do roku 2020

na pomoc, ktorú budú výhradne

poskytovať rozvinuté krajiny

krajinám rozvojovým v rámci

jednak pomoci zbaviť sa fosílnych palív,

jednak pomoci reagovať

na následky

klimatických zmien, ktoré

ich zasiahnu skôr a krutejšie.

Umožní im

zabezpečiť obživu

a prijateľné podmienky pre obyvateľstvo,

ktoré bude vplyvom klimatických zmien strádať.

Hranice Európskej únie

so Stredným východom a

cez Stredozemné more s Afrikou

budú pod obrovským tlakom

zvlášť až sa situácia začne zhoršovať;

subtropický pás bude zasiahnutý

vo väčšom rozsahu a drastickejšie,

než oblasť mierneho podnebia, v ktorej

žijeme. Európa sa dnes skladá prevažne z členov NATO.

A zvyšok spojencov Aliancie,

čiže Severná Amerika,

bude mať svoje vlastné problémy

s hranicami

medzi priemyslovo rozvinutým svetom

a bývalým tretím svetom,

čiže medzi USA a Mexikom.

Spôsob, ako udržať tento tlak

pod kontrolou, bez konfliktov

a prípadne formou novej polarizácie,

ako v dobe Studenej vojny,

musíme ešte odhaliť. Domnievam sa,

že NATO je pravdepodobne

tou organizáciou, ktorá bude v tomto procese

hrať najdôležitejšiu úlohu,

inú než diplomati.

Nikto dobrovoľne nehladuje,

hlad môže dokonca vyvolať aj vojnu.

Ide o počiatok novej éry v zabezpečovaní

potravy pre obyvateľstvo vo svete.

Éry, ktorá nie je bez rizika.

Aký dopad môže mať nedostatočné

zabezpečovanie obyvateľstva potravinami?

Ide o veľmi delikátny

vojensko-diplomatický problém,

v zmysle zachovania bezpečnosti a

nedotknuteľnosti hraníc,

pretože máme hranice s krajinami,

ktoré budú postihnuté týmto problémom.

Tieto krajiny budú generovať migráciu,

pretože sa budú nachádzať v beznádejnej situácii

a budú prípadne nútené prijať

neracionálne opatrenia,

aby zabránili hladomoru.

Tlak utečencov,

klimatických utečencov,

bude tak obrovský, že už nebudú

problémom iba pre políciu.

Hranice budú pod

kontrolou armády,

nie však z dôvodov ochrany pred napadnutím,

ale pred vlnami utečencov,

ktorí ich budú obliehať.

Podobne ako oplotenie, ktoré nedávno

vztýčila India okolo Bangladéšu.

Oplotenie je inštalované preto,

aby zadržovalo ekonomických utečencov,

ktorých sú v štátoch

obklopujúcich Bangladéš už milióny;

keď prídete do Nového Dillí

a hovoríte s miestnymi obyvateľmi,

pripustia, že oplotenie je

zároveň prevenciou do budúcnosti,

kedy sa polovina Bangladéšu, alebo s určitosťou

20 % jeho územia, ocitne pod vodou

a 30 miliónov osôb

sa bude snažiť uniknúť.

Postavme teda bariéru hneď teraz.

Čo je nového v oblasti

zabezpečovania potravín v 21. storočí?

Viac než desať štátov

sa snaží získať úrodnú pôdu

mimo svojho vlastného územia v záujme

zaistenia dostatočného zásobovania potravinami.

A to nie len samotnú pôdu,

ale hlavne pôdu s vodou.

Zem bez vody

je bezcenná.

Dnes sme svedkami boja o územia,

ktoré presahujú národné hranice

v omnoho väčšej miere než v minulosti.

Je to počiatok novej éry

v oblasti zabezpečovania potravy.

Až opätovne stúpnu ceny obilia,

k čomu nevyhnutne dôjde,

nastane zložitá situácia

pre krajiny, ktoré investovali

v štátoch trpiacich hladom,

ako sú Etiópia alebo Sudán;

v dobe, kedy sa budú z týchto krajín vyvážať potraviny

nebude možné vyhnúť sa nepokojom či dokonca vzburám

hladujúceho obyvateľstva,

ktoré zistí, že potraviny z ich krajiny

sú vyvážané inde.

Mnoho podobných konfliktov sa

rôznou formou prenesie do celého sveta.

Možno sa prejavia ako

ekonomické obmedzenia alebo embargá,

alebo inou formou,

ale tlak bude zjavne rásť.

Ako by sme mali

tieto problémy riešiť?

Žiadna krajina sa nezmieri s tým, že

30 % jej populácie

pochádza odkiaľsi zďaleka

a neovláda ani miestnu reč.

Tomu zabránime pokiaľ k tomu dôjde,

tomu musí byť zamedzené.

Je to otázka hraníc. Ako zabrániť,

aby sa utečenci dostali cez hranice?

Existujú iné spôsoby,

ako tento problém riešiť.

Poskytnúť pomoc priamo týmto krajinám,

aby neboli ich obyvatelia nútení odisť.

To znamená pomôcť krajinám,

z ktorých vlny utečencov prichádzajú,

zaistiť obživu pre ich obyvateľov.

Mohol ste konštatovať, že na

decembrovom summite v Kodani,

aj keď skončil fiaskom,

sa niektorí štátni predstavitelia

oháňali pomerne vysokou šifrou:

sto miliárd dolárov

ročne do roku 2020

na pomoc, ktorú budú výhradne

poskytovať rozvinuté krajiny

krajinám rozvojovým v rámci

jednak pomoci zbaviť sa fosílnych palív,

jednak pomoci reagovať

na následky

klimatických zmien, ktoré

ich zasiahnu skôr a krutejšie.

Umožní im

zabezpečiť obživu

a prijateľné podmienky pre obyvateľstvo,

ktoré bude vplyvom klimatických zmien strádať.

Hranice Európskej únie

so Stredným východom a

cez Stredozemné more s Afrikou

budú pod obrovským tlakom

zvlášť až sa situácia začne zhoršovať;

subtropický pás bude zasiahnutý

vo väčšom rozsahu a drastickejšie,

než oblasť mierneho podnebia, v ktorej

žijeme. Európa sa dnes skladá prevažne z členov NATO.

A zvyšok spojencov Aliancie,

čiže Severná Amerika,

bude mať svoje vlastné problémy

s hranicami

medzi priemyslovo rozvinutým svetom

a bývalým tretím svetom,

čiže medzi USA a Mexikom.

Spôsob, ako udržať tento tlak

pod kontrolou, bez konfliktov

a prípadne formou novej polarizácie,

ako v dobe Studenej vojny,

musíme ešte odhaliť. Domnievam sa,

že NATO je pravdepodobne

tou organizáciou, ktorá bude v tomto procese

hrať najdôležitejšiu úlohu,

inú než diplomati.

Deliť sa o nasledujúce    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink