JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Ako uživiť planétu

Get the Flash Player to see this player.

Pokračujúci vzostup teplôt vo svete a priebeh otepľovania budú mať vážny vplyv na potravu. Redakcia NATO Review položila príslušným expertom otázku týkajúcu sa tohto dopadu na bezpečnostné plány rôznych štátov, vývoja zásobovania obyvateľstva potravinami a vodou a budúceho efektu dnešnej politickej koncepcie.

 Titulky: On / Off

Aký dopad môže mať

nedostatočné zabezpečenie potravinami?

Myslím si, že sme ešte stále nepochopili

rozsah a naliehavosť

problému potravinového zabezpečenia a toho ako

tento problém súvisí s vodou, s klimatickými zmenami,

s nedostatkom pôdy a s premenou

úrodnej pôdy na pozemky pre nepoľnohospodárske účely.

Každý deň pribudne na svete 216 000

nových bytostí, ktoré je potrebné živiť.

Po určitej dobe sa objaví nedostatok

potravinových zdrojov.

Na riešenie situácie je už neskoro.

Problém sa zatiaľ rieši sám, na zemi

však pribudnú ďalšie dve miliardy ľudí,

predtým ako sa rast obyvateľov pozastaví.

Nie sme už v situácii

ako v 70. či 80. rokoch,

kedy počet obyvateľstva

rástol geometrickou radou.

Od konca druhej svetovej vojny sa počet

obyvateľstva na svete viac než strojnásobil.

Z 2 miliárd na takmer 7 miliárd.

Toto číslo sa už nikdy nezdvojnásobí.

Nakoľko dôležitý je rast počtu obyvateľov?

V rozvojových krajinách štruktúry

plánovaného rodičovstva prakticky neexistujú.

Vyše 200 miliónov žien vo svete

si praje rodičovstvo plánovať,

ale nemá prístup

k príslušným sociálnym službám.

Smerujeme teda k 9 miliardám,

čo je katastrofické množstvo.

Bez klimatických zmien,

i bez globálneho otepľovania

je ťažké si predstaviť, ako sa 2 miliardy

osôb navyše bude živiť.

Musíme sa k Zemi správať ako

k nesmierne vzácnemu zdroju obživy

a nesmieme dopustiť, aby

bola využívaná k iným účelom.

Väčšina rozvinutých krajín

nemá dostatok vlastných zdrojov.

Potraviny dováža. Je to lacnejšie.

Musíme chrániť naše potravinové zdroje.

To však neznamená, že by sme mali zakázať

pribúdajúcemu obyvateľstvu kradnúť zemiaky.

Akú úlohu bude hrať voda?

Pôda bez vody nemá

v skutočnosti žiadnu hodnotu.

Polovina obyvateľstva žije v krajinách,

kde hladina spodnej vody klesá;

to znamená, že v mnohých

krajinách, vrátane Číny a Indie,

sa vytvorili takzvané

“ekonomiky bublinového potravinárstva”.

Nie je totiž ťažké vyčerpať zásoby vody

a dočasne tým zvýšiť produkciu potravín.

Keď je podzemná zásoba vody spotrebovaná,

môžete vodu čerpať iba vtedy,

keď sa jej zásoby zase samé doplnia.

Tieto krajiny sú konfrontované

s limitmi vodných rezerv.

Keď potrebujú viac vody pre mestá,

vezmú ju na úkor poľnohospodárstva

a potom dovážajú obilie,

aby vyrovnali stratu.

V celej rade krajín hladina spodnej vody

klesá takou rýchlosťou,

že až sa dostane na dno,

trh celého sveta

pocíti tento deficit.

Potraviny - alebo pohonné látky?

Obilie sa začalo masovo využívať

pri výrobe pohonných hmôt.

V minulom roku bolo zožatých

vyše 400 miliónov ton obilia.

Zhruba 100 miliónov ton

putuje do liehovarov na výrobu etanolu.

Obilie je cennejšie než ropa,

pretože ak cena ropy vo svete stúpne,

zvýši sa spotreba obilia

v energetike a nastane jeho

nedostatok v potravinárstve.

Približne 900 miliónov majiteľov motorových

vozidiel vo svete predstavuje

dnes konkurenciu

2 miliardám najchudobnejších ľudí

čo sa týka zásob obilia;

rozdiel spočíva v tom,

že jedni majú

príjem 30 000 dolárov ročne,

a ti druhí úbohých

3 000 dolárov za rok.

Je jednoduché uhádnuť, kto v tejto konkurencii víťazí,

pokiaľ jednotlivé vlády neintervenujú .

Ak sa skutočne chceme pokúsiť

o zachránenie grónskych ľadovcov,

musíme znížiť emisie CO2

o 80 % do roku 2020

a nie do roku 2050, ako to často a

s obľubou prehlasujú niektorí politickí lídri.

Na redukciu emisií CO2

nám už veľa času neostáva.

Aký dopad môže mať

nedostatočné zabezpečenie potravinami?

Myslím si, že sme ešte stále nepochopili

rozsah a naliehavosť

problému potravinového zabezpečenia a toho ako

tento problém súvisí s vodou, s klimatickými zmenami,

s nedostatkom pôdy a s premenou

úrodnej pôdy na pozemky pre nepoľnohospodárske účely.

Každý deň pribudne na svete 216 000

nových bytostí, ktoré je potrebné živiť.

Po určitej dobe sa objaví nedostatok

potravinových zdrojov.

Na riešenie situácie je už neskoro.

Problém sa zatiaľ rieši sám, na zemi

však pribudnú ďalšie dve miliardy ľudí,

predtým ako sa rast obyvateľov pozastaví.

Nie sme už v situácii

ako v 70. či 80. rokoch,

kedy počet obyvateľstva

rástol geometrickou radou.

Od konca druhej svetovej vojny sa počet

obyvateľstva na svete viac než strojnásobil.

Z 2 miliárd na takmer 7 miliárd.

Toto číslo sa už nikdy nezdvojnásobí.

Nakoľko dôležitý je rast počtu obyvateľov?

V rozvojových krajinách štruktúry

plánovaného rodičovstva prakticky neexistujú.

Vyše 200 miliónov žien vo svete

si praje rodičovstvo plánovať,

ale nemá prístup

k príslušným sociálnym službám.

Smerujeme teda k 9 miliardám,

čo je katastrofické množstvo.

Bez klimatických zmien,

i bez globálneho otepľovania

je ťažké si predstaviť, ako sa 2 miliardy

osôb navyše bude živiť.

Musíme sa k Zemi správať ako

k nesmierne vzácnemu zdroju obživy

a nesmieme dopustiť, aby

bola využívaná k iným účelom.

Väčšina rozvinutých krajín

nemá dostatok vlastných zdrojov.

Potraviny dováža. Je to lacnejšie.

Musíme chrániť naše potravinové zdroje.

To však neznamená, že by sme mali zakázať

pribúdajúcemu obyvateľstvu kradnúť zemiaky.

Akú úlohu bude hrať voda?

Pôda bez vody nemá

v skutočnosti žiadnu hodnotu.

Polovina obyvateľstva žije v krajinách,

kde hladina spodnej vody klesá;

to znamená, že v mnohých

krajinách, vrátane Číny a Indie,

sa vytvorili takzvané

“ekonomiky bublinového potravinárstva”.

Nie je totiž ťažké vyčerpať zásoby vody

a dočasne tým zvýšiť produkciu potravín.

Keď je podzemná zásoba vody spotrebovaná,

môžete vodu čerpať iba vtedy,

keď sa jej zásoby zase samé doplnia.

Tieto krajiny sú konfrontované

s limitmi vodných rezerv.

Keď potrebujú viac vody pre mestá,

vezmú ju na úkor poľnohospodárstva

a potom dovážajú obilie,

aby vyrovnali stratu.

V celej rade krajín hladina spodnej vody

klesá takou rýchlosťou,

že až sa dostane na dno,

trh celého sveta

pocíti tento deficit.

Potraviny - alebo pohonné látky?

Obilie sa začalo masovo využívať

pri výrobe pohonných hmôt.

V minulom roku bolo zožatých

vyše 400 miliónov ton obilia.

Zhruba 100 miliónov ton

putuje do liehovarov na výrobu etanolu.

Obilie je cennejšie než ropa,

pretože ak cena ropy vo svete stúpne,

zvýši sa spotreba obilia

v energetike a nastane jeho

nedostatok v potravinárstve.

Približne 900 miliónov majiteľov motorových

vozidiel vo svete predstavuje

dnes konkurenciu

2 miliardám najchudobnejších ľudí

čo sa týka zásob obilia;

rozdiel spočíva v tom,

že jedni majú

príjem 30 000 dolárov ročne,

a ti druhí úbohých

3 000 dolárov za rok.

Je jednoduché uhádnuť, kto v tejto konkurencii víťazí,

pokiaľ jednotlivé vlády neintervenujú .

Ak sa skutočne chceme pokúsiť

o zachránenie grónskych ľadovcov,

musíme znížiť emisie CO2

o 80 % do roku 2020

a nie do roku 2050, ako to často a

s obľubou prehlasujú niektorí politickí lídri.

Na redukciu emisií CO2

nám už veľa času neostáva.

Deliť sa o nasledujúce    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink