JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Obama, voľby a zahraničná politika - zodpovednost končí tu?

Get the Flash Player to see this player.

Čo majú spoločného výsledky volieb do amerického Kongresu a zahraničná politika USA? Čo si voliči myslia o zahraničnej problematike? NATO Review sa pýta expertov z Washingtonu ako aj náhodných amerických voličov, aký je ich názor na nové zmeny.

 Titulky: On / Off

Ako v roku 2008, môžete

vzdorovať verejnej mienke.

Prezident Obama opäť

vo víre volebnej kampane.

Veľké financie nemôžete poraziť.

Kostnatého Baracka Obamu

nemôžete voliť.

Naše najväčšie problémy

nemôžete vyriešiť.

Všetci tvrdili: Nie, nemôžete.

A vy ste im v roku 2008 ukázali:

Ale áno, môžeme!

Dňa 20. januára 2009,

keď senátor Obama

nastúpil do prezidentského úradu,

hore na schodoch, ktoré vidíte za mnou,

ho privítal búrlivý potlesk

na oslavu nového vodcu

s veľkou perspektívou na medzinárodnej scéne,

ktorý bude schopný zmeniť povesť

USA v celom svete

a presadzovať politický konsenzus.

Atmosfére volieb do Kongresu,

koncom roku 2010,

však dominujú hlavne domáce

a nie zahraničné problémy.

Ľahko by sa dalo povedať, že

Obamov volebný slogan je rovnaký,

ako slogan posledného prezidenta demokratov,

Billa Clintona, ktorý jednoducho povedal:

Ide o hlúpu ekonomiku!

A zodpovednosť

končí u prezidenta.

Domáce problémy sú reálne.

Nezamestnanosť sa dotýka

vyše 9% aktívneho obyvateľstva,

ekonómia trpí obavami

zo zatvárania tovární.

To je problém, ktorému čelia všetky krajiny

na Západe, ale tu je situácia veľmi vážna.

Všetky nedávne

finančné galimatiáše,

obavy z príliš vysokých výdavkov

a nedostatočných investícií,

penzionovanie osôb

narodených v čase populačnej explózie,

prudký vzostup

nákladov na zdravotníctvo ...

To všetko je príčinou,

prečo sú Američania znepokojení

ekonomickou situáciou

tejto doby.

Mám pocit, že žijeme v oblasti,

kde nie je mnoho pracovných príležitostí.

Jednotlivé komunity si teda

musia navzájom pomáhať.

Ale aký vplyv by to mohlo mať

na Obamovu zahraničnú politiku?

Držiteľ prezidentského úradu

je za určité veci zodpovedný.

Všetci vieme, že zoznam priorít

začína ekonomikou

a po nej nasleduje všeobecná

medzinárodná stabilita.

Nepokojná situácia vo svete nie je pre

prezidenta usilujúceho sa o znovuzvolenie priaznivá.

Aj keď sa každý prezident snaží

zamerať na domácu problematiku,

pretože o ňu voličom

v prvom rade ide,

z titulu prezidenta USA

nakoniec zostává titul

prezidenta pre zahraničnú politiku.

Zahraničnej politike sa skrátka nie je možné vyhnúť.

Prezident Obama má v zahraničnej

politike veľmi náročný program.

Ekonomika je jednoznačne

problémom číslo jeden

a pod ekonomiku patrí aj

zahraničný obchod a zahraničné financie,

rovnako ako domáca politika,

záležitosti bankových kurzov a obchod,

pretože je v podstate

všetkým jasné,

že pokiaľ je mena podhodnotená,

tuzemské výrobky môžu byť lacnejšie

a môžu ľahšie, aj keď nekalo,

konkurovať výrobkom v iných krajinách,

vrátane výrobkov miestnych.

Vždy na mňa urobí dojem,

že aj tí, ktorým robila

matematika v škole problémy,

si naraz dokážu výborne všetko spočítať,

keď ide o ich vlastnú peňaženku.

Čo očakávajú voliči v USA

od svojich novozvolených politikov

v oblasti zahraničnej politiky?

Dá sa očakávať, že zahraničná politika

zostane imúnna voči vyhroteným

politickým táborom vo Washingtone?

Zahraničnú politiku USA

sprevádza mýtus,

že problémy v domácej politike

by sa na nej nemali prejaviť

a že prezident by nemal byť

predmetom kritiky,

keď má na starosti

medzinárodné otázky

alebo keď je na cestách v zahraničí.

Ale tu ide naozaj iba o mýtus.

Nemyslím si,

že by raz panovalo zlaté obdobie

konsenzu oboch politických strán

na tému zahraničnej politiky;

pokiaľ k nemu došlo, bolo

k tomu potrebné Hitlera, aby to zariadil.

Nie že by sme mali po roku 1945

neprerušené obdobie

vzájomnej spolupráce

bez nejakej politickej zatrpknutosti.

Strana republikánov získala

v Kongrese väčšinu kresiel

a môže blokovať jednania

poslancov Senátu.

Použije svojej novonadobudnutej moci k mareniu

niektorých cieľov prezidentovej zahraničnej politiky,

ako je napríklad sprísnenie kontroly zbraní?

Republikáni sa budú bezpochyby

snažiť prezidenta oslabiť

a nedoprajú mu žiadne víťazstvá, ako sme

konštatovali v prípade reformy zdravotnej starostlivosti.

Snažili sa tomu zabrániť všetkými prostriedkami.

A možno dospejú k rozhodnutiu,

že si nebudú priať

ani víťazstvá čo sa týka kontroly zbraní,

Republikáni hrajú

nebezpečnú hru,

ak sú v opozícii proti všetkým jeho návrhom.

A ako vysvetlia stomiliardové výdavky

na vojnu v Afganistane,

keď je domáca ekonomika v kríze?

Aj keď sa priemernému občanovi výdavky v hodnote

100 miliárd dolárov ročne príliš nepáčia,

nebude ich považovať za dôležitý

argument proti vojne v Afganistane

a jeho politickí vodcovia

taktiež nie.

Do akej miery sa má prezident Obama

pozerať do spätného zrkadielka?

Je pripravený na krkolomnú jazdu?

Zatáča Amerika doprava?

Na to môžu opäť odpovedať

iba voliči.

Oslovili sme teda niekoľkých odborníkov

a analytikov z Washingtonu

a spýtali sa ich, aký je ich názor

na situáciu v Amerike.

Často je však opakovaná

jedna pripomienka,

a to, že ľudia mimo Washingtonu

vidia veci inak.

Takže máme namierené von z mesta,

po slávnej ceste Route 66,

aby sme sa spýtali niekoľkých radových

amerických voličov, ako vidia situáciu oni.

Zastavili sme sa v malom mestečku

Marschall vo Virgínii,

v dôležitom štáte, kde Obama v roku 2008

prekvapivo zvíťazil.

Spýtali sme sa voličov v meste,

či považujú za dôležitejšiu

domácu či zahraničnú politiku

prezidenta Obamu.

Domácu.

- A čo konkrétne?

Program reformy zdravotníctva,

ten je veľmi dôležitý.

A opäť zaistiť ľuďom prácu.

Aj v tomto malom mestečku sa

názory očividne rôznili.

Som znepokojená obojím,

pretože to, čo doposiaľ

vykonal doma

robí Američanom

starosti.

Pokiaľ sa mu nepodarí zlepšiť

situáciu v našej krajine,

čo môže pre nás urobiť dobrého

v medzinárodnom merítku?

Spýtali sme sa zároveň, ako ľudia hodnotia

zahraničnú politiku po zvolení Obamu za prezidenta.

Potom, čo zvíťazil vo voľbách,

som trochu cestovala

a v krajinách, ktoré som navštívila,

si ľudia určite robili veľké nadeje,

že po jeho príchode

nastanú skutočné zmeny.

Kongres a Senát, všetci

tiahli za jeden povraz

a urobili všetko, čo mal v pláne on,

ale nie to čo chceli

Američania.

Preto vzniklo protestné hnutie Tea Party.

Neviem, či toho u nás máme príliš mnoho,

či máme ťažšiu situáciu.

Myslím, že by sa mali všetci ozvať,

zvlášť vzhľadom na to, čo sa deje

v ostatných častiach sveta.

Amerika sa zdá byť,

podľa môjho názoru,

vždy prvou krajinou,

ktorá sa vydá na pomoc iným krajinám.

Nakoniec sa však javí,

že všetko vychádza z domácej politiky.

Stále si myslím, že práve na riešení

miestnych problémov

a na domácej politike

záleží najviac.

Ako v roku 2008, môžete

vzdorovať verejnej mienke.

Prezident Obama opäť

vo víre volebnej kampane.

Veľké financie nemôžete poraziť.

Kostnatého Baracka Obamu

nemôžete voliť.

Naše najväčšie problémy

nemôžete vyriešiť.

Všetci tvrdili: Nie, nemôžete.

A vy ste im v roku 2008 ukázali:

Ale áno, môžeme!

Dňa 20. januára 2009,

keď senátor Obama

nastúpil do prezidentského úradu,

hore na schodoch, ktoré vidíte za mnou,

ho privítal búrlivý potlesk

na oslavu nového vodcu

s veľkou perspektívou na medzinárodnej scéne,

ktorý bude schopný zmeniť povesť

USA v celom svete

a presadzovať politický konsenzus.

Atmosfére volieb do Kongresu,

koncom roku 2010,

však dominujú hlavne domáce

a nie zahraničné problémy.

Ľahko by sa dalo povedať, že

Obamov volebný slogan je rovnaký,

ako slogan posledného prezidenta demokratov,

Billa Clintona, ktorý jednoducho povedal:

Ide o hlúpu ekonomiku!

A zodpovednosť

končí u prezidenta.

Domáce problémy sú reálne.

Nezamestnanosť sa dotýka

vyše 9% aktívneho obyvateľstva,

ekonómia trpí obavami

zo zatvárania tovární.

To je problém, ktorému čelia všetky krajiny

na Západe, ale tu je situácia veľmi vážna.

Všetky nedávne

finančné galimatiáše,

obavy z príliš vysokých výdavkov

a nedostatočných investícií,

penzionovanie osôb

narodených v čase populačnej explózie,

prudký vzostup

nákladov na zdravotníctvo ...

To všetko je príčinou,

prečo sú Američania znepokojení

ekonomickou situáciou

tejto doby.

Mám pocit, že žijeme v oblasti,

kde nie je mnoho pracovných príležitostí.

Jednotlivé komunity si teda

musia navzájom pomáhať.

Ale aký vplyv by to mohlo mať

na Obamovu zahraničnú politiku?

Držiteľ prezidentského úradu

je za určité veci zodpovedný.

Všetci vieme, že zoznam priorít

začína ekonomikou

a po nej nasleduje všeobecná

medzinárodná stabilita.

Nepokojná situácia vo svete nie je pre

prezidenta usilujúceho sa o znovuzvolenie priaznivá.

Aj keď sa každý prezident snaží

zamerať na domácu problematiku,

pretože o ňu voličom

v prvom rade ide,

z titulu prezidenta USA

nakoniec zostává titul

prezidenta pre zahraničnú politiku.

Zahraničnej politike sa skrátka nie je možné vyhnúť.

Prezident Obama má v zahraničnej

politike veľmi náročný program.

Ekonomika je jednoznačne

problémom číslo jeden

a pod ekonomiku patrí aj

zahraničný obchod a zahraničné financie,

rovnako ako domáca politika,

záležitosti bankových kurzov a obchod,

pretože je v podstate

všetkým jasné,

že pokiaľ je mena podhodnotená,

tuzemské výrobky môžu byť lacnejšie

a môžu ľahšie, aj keď nekalo,

konkurovať výrobkom v iných krajinách,

vrátane výrobkov miestnych.

Vždy na mňa urobí dojem,

že aj tí, ktorým robila

matematika v škole problémy,

si naraz dokážu výborne všetko spočítať,

keď ide o ich vlastnú peňaženku.

Čo očakávajú voliči v USA

od svojich novozvolených politikov

v oblasti zahraničnej politiky?

Dá sa očakávať, že zahraničná politika

zostane imúnna voči vyhroteným

politickým táborom vo Washingtone?

Zahraničnú politiku USA

sprevádza mýtus,

že problémy v domácej politike

by sa na nej nemali prejaviť

a že prezident by nemal byť

predmetom kritiky,

keď má na starosti

medzinárodné otázky

alebo keď je na cestách v zahraničí.

Ale tu ide naozaj iba o mýtus.

Nemyslím si,

že by raz panovalo zlaté obdobie

konsenzu oboch politických strán

na tému zahraničnej politiky;

pokiaľ k nemu došlo, bolo

k tomu potrebné Hitlera, aby to zariadil.

Nie že by sme mali po roku 1945

neprerušené obdobie

vzájomnej spolupráce

bez nejakej politickej zatrpknutosti.

Strana republikánov získala

v Kongrese väčšinu kresiel

a môže blokovať jednania

poslancov Senátu.

Použije svojej novonadobudnutej moci k mareniu

niektorých cieľov prezidentovej zahraničnej politiky,

ako je napríklad sprísnenie kontroly zbraní?

Republikáni sa budú bezpochyby

snažiť prezidenta oslabiť

a nedoprajú mu žiadne víťazstvá, ako sme

konštatovali v prípade reformy zdravotnej starostlivosti.

Snažili sa tomu zabrániť všetkými prostriedkami.

A možno dospejú k rozhodnutiu,

že si nebudú priať

ani víťazstvá čo sa týka kontroly zbraní,

Republikáni hrajú

nebezpečnú hru,

ak sú v opozícii proti všetkým jeho návrhom.

A ako vysvetlia stomiliardové výdavky

na vojnu v Afganistane,

keď je domáca ekonomika v kríze?

Aj keď sa priemernému občanovi výdavky v hodnote

100 miliárd dolárov ročne príliš nepáčia,

nebude ich považovať za dôležitý

argument proti vojne v Afganistane

a jeho politickí vodcovia

taktiež nie.

Do akej miery sa má prezident Obama

pozerať do spätného zrkadielka?

Je pripravený na krkolomnú jazdu?

Zatáča Amerika doprava?

Na to môžu opäť odpovedať

iba voliči.

Oslovili sme teda niekoľkých odborníkov

a analytikov z Washingtonu

a spýtali sa ich, aký je ich názor

na situáciu v Amerike.

Často je však opakovaná

jedna pripomienka,

a to, že ľudia mimo Washingtonu

vidia veci inak.

Takže máme namierené von z mesta,

po slávnej ceste Route 66,

aby sme sa spýtali niekoľkých radových

amerických voličov, ako vidia situáciu oni.

Zastavili sme sa v malom mestečku

Marschall vo Virgínii,

v dôležitom štáte, kde Obama v roku 2008

prekvapivo zvíťazil.

Spýtali sme sa voličov v meste,

či považujú za dôležitejšiu

domácu či zahraničnú politiku

prezidenta Obamu.

Domácu.

- A čo konkrétne?

Program reformy zdravotníctva,

ten je veľmi dôležitý.

A opäť zaistiť ľuďom prácu.

Aj v tomto malom mestečku sa

názory očividne rôznili.

Som znepokojená obojím,

pretože to, čo doposiaľ

vykonal doma

robí Američanom

starosti.

Pokiaľ sa mu nepodarí zlepšiť

situáciu v našej krajine,

čo môže pre nás urobiť dobrého

v medzinárodnom merítku?

Spýtali sme sa zároveň, ako ľudia hodnotia

zahraničnú politiku po zvolení Obamu za prezidenta.

Potom, čo zvíťazil vo voľbách,

som trochu cestovala

a v krajinách, ktoré som navštívila,

si ľudia určite robili veľké nadeje,

že po jeho príchode

nastanú skutočné zmeny.

Kongres a Senát, všetci

tiahli za jeden povraz

a urobili všetko, čo mal v pláne on,

ale nie to čo chceli

Američania.

Preto vzniklo protestné hnutie Tea Party.

Neviem, či toho u nás máme príliš mnoho,

či máme ťažšiu situáciu.

Myslím, že by sa mali všetci ozvať,

zvlášť vzhľadom na to, čo sa deje

v ostatných častiach sveta.

Amerika sa zdá byť,

podľa môjho názoru,

vždy prvou krajinou,

ktorá sa vydá na pomoc iným krajinám.

Nakoniec sa však javí,

že všetko vychádza z domácej politiky.

Stále si myslím, že práve na riešení

miestnych problémov

a na domácej politike

záleží najviac.

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink