JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Kto, kde a čo bude hrať dôležitú úlohu v roku 2011 v oblasti bezpečnosti?

Tri otázky týkajúce sa hlavných problémov bezpečnosti v nasledujúcom roku sme položili štyrom politickým expertom rôzneho veku a národnosti. Odpovede sme starostlivo porovnali. Získali sme rozmanité názory, ovplyvnené rôznosťou veku a národnosti, na situáciu počas nasledujúcich 12 mesiacov. Tu vám predkladáme výsledky.

Leo Cendrowicz - dopisovateľ magazínu TIME

Leo Cendrowicz

Ktorá oblasť (zemepisná či tematická) bude predstavovať najvážnejšiu bezpečnostnú hrozbu v roku 2011?

Bezpečnosť bude v roku 2011 najviac ohrozovať šírenie jadrových zbraní. Podobné obavy nás sprevádzajú už po mnohé roky a musíme dúfať, že sa táto hrozba nenaplní ani v roku 2011, ani neskôr. Potrebujeme ucelenú mnohostrannú stratégiu, ktorá krajinám umožní bezpečný a spoľahlivý prístup k jadrovej energii pre mierové využitie. Zmluva o obmedzení stavu jadrových zbraní, uzatvorená v minulom roku po dlhom vyjednávaní medzi USA a Ruskom, mala obrovský význam. V uplynulých desaťročiach dodalo päť stálych členov Rady bezpečnosti OSN približne 20 000 kg vysoko obohateného uránu - množstvo, ktoré by stačilo na výrobu 800 jadrových bômb - asi 50 štátom rôznorodého politického zriadenia, ako sú Austrália, Jamajka či Vietnam. Skutočné obavy však pramenia z toho, že sa jadrový materiál môže dostať do nepovolaných rúk. Vo svete existuje niekoľko oblastí predstavujúcich hrozbu pre bezpečnosť, zvlášť ak je zvýšená o jadrovú hrozbu a to či už ide o náboženský fundamentalizmus (Irán, Irak, Afganistan), autoritatívne režimy (Severná Kórea), ofenzívne hnutia (Hamas, Hezbollah) alebo dokonca námorné pirátstvo (Somálsko). Činnosť pakistanského atómového vedca A. K. Chána je dôkazom, že niektorí zločinci - alebo takzvaní polooficiálni vedci - nemajú žiadne morálne zábrany čo sa týka proliferácie jadrových zbraní.

Kto bude v roku 2011 hrať hlavnú úlohu v oblasti medzinárodných vzťahov?

Barack Obama. Menovať v tejto súvislosti amerického prezidenta zneje možno príliš zjavne, ale nie je to preto, že sa dobre uviedol na medzinárodnej scéne. Po voľbách do Kongresu bude mať viac času na cesty do zahraničia. Napriek tomu, že jeho aureola za posledné dva roky mierne pohasla, jeho vplyv bude naďalej mimoriadne silný. Aj keď sa veľa píše o vzostupe ázijských rivalov, ako sú Čína a India, nikto nie je schopný upútať toľko svetovej pozornosti ako Obama.

Zlepší sa do konca roku 2011 situácie v oblasti bezpečnosti a medzinárodných vzťahov alebo sa naopak zhorší - a prečo?

Niektoré trendy a fenomény budú pre oblasť bezpečnosti vo svete znamenať zlepšenie, iné zase zhoršenie. Vďaka optimalizácii vzťahov s Ruskom sa táto popudlivá krajina zjavne dočasne ukľudnila. Riešenie problémových situácií, aké predstavujú Irán a Severná Kórea, sa javí stále veľmi vzdialené. Námorní piráti vo vodách Afrického rohu sú na ústupu, ale teraz stále častejšie útočia piráti počítačoví. Skupina Al-Kaida sa koncom roku 2010 zrejme utiahla do ústrania; v prípade, že by však došlo k novej teroristickej akcii, napríklad pri príležitosti 10. výročia tragického 11. septembra, stane sa opäť hlavnou témou politických jednaní. Najdôležitejším ukazovateľom sa pravdepodobne stane Afganistan: Obama sľúbil, že odchod vojsk začne v júli 2011. Čo sa však stane za predpokladu, že bezpečnostná situácia nebude stabilnejšia než v roku 2009, predtým, než Obama oznámil stratégiu rýchleho posilnenia jednotiek? Splní svoj sľub a zmieri sa s tým, že jeho misia neuspela, alebo sa naopak zatvrdí a vydrží až do konca?

Lawrence S. Kaplan - emeritný profesor Univerzity Georgetown, emeritný riaditeľ Strediska Lyman L. Lemnitzer pre štúdiá NATO a Európskej únie Štátnej univerzity v Kente, Ohio.

Lawrence S. Kaplan

Ktorá oblasť (zemepisná či tematická) bude predstavovať najvážnejšiu bezpečnostnú hrozbu v roku 2011?

Kandidátmi najvážnejšej bezpečnostnej hrozby v roku 2011 sú Irán a Kórea. Nepretržité budovanie jadrového potenciálu v Iráne by mohlo vyvolať vojenskú reakciu Izraelu či USA. Provokácie Severnej Kórei na Kórejskom polostrove by mohli viesť k vojne s Južnou Kóreou, do ktorej by sa zapojili taktiež Čína a USA. Najpravdepodobnejšiu bezpečnostnú hrozbu však predstavujú Afganistan a Pakistan. Ide o dve nestabilné krajiny, presiaknuté korupciou a ohrozované Talibanom. Pád Karzaiho vlády v Afganistane by mal zničujúci dopad na prítomnosť jednotiek NATO v tejto krajine, urýchlil by zatiahnutie spojencov a ohrozil by plány Aliancie k ukončeniu vojny. Pakistan možno predstavuje ešte vážnejšiu hrozbu; nie je to však natoľko zo strany Talibanu, ako skôr za predpokladu, že by sa súčasná vláda zrútila a k moci by prišla islamistická opozícia, ktorá by tým získala kontrolu nad jadrovými zbraňami vo vlastníctve tohto štátu. Tento hrôzostrašný scenár by mal dopad pre celý svet. India, ďalšia jadrová veľmoc v južnej Ázii, by taktiež mohla rozpútať jadrový konflikt. Do indicko-pakistanskej vojny by sa pravdepodobne zapojila Čína, ktorá v Ázii vystupuje stále dôraznejšie a sebavedomejšie a do vzniknutého konfliktu by nakoniec boli zatiahnuté aj USA, vďaka svojim záujmom v mierovom, na Západ orientovanom Pakistane.

<Kto bude v roku 2011 hrať hlavnú úlohu v oblasti medzinárodných vzťahov?

Logickým kandidátom pre hlavnú úlohu v oblasti medzinárodných vzťahov v roku 2011 sú USA. Sú jedinou skutočnou svetovou superveľmocou. Otázkou však zostává, či si USA udržia prvenstvo ústredného aktéra aj v nasledujúcom roku. V posledných rokoch žili Američania nad ich pomery. Dolár, ako svetová referenčná mena, bude možno nahradený konkurenčnou menou. Americké vojsko je síce stále silné, plánované škrty v rozpočte Pentagónu však obmedzia jeho akčný rádius. Najvážnejšou prekážkou je zrejme oslabená zahraničná politika Obamovej vlády. Ústrednú úlohu by mohla prevziať Čína. Je najľudnatejším štátom a čo sa týka ekonomiky, dostala sa na druhé miesto vo svete. Očakáva sa, že v roku 2011 svoj rast ešte urýchli. Jej ambície v oblasti hľadaní prírodných zdrojov a surovín presahujú hranice Ázie a to až do Južnej Ameriky a Afriky, kde sa jej vplyv značnou mierou prejavil na jednotlivých komunitách týchto kontinentov. Čína by mohla pôsobiť ako sprostredkovateľom pri riešení regionálnych konfliktov, zvlášť vďaka svojmu vplyvu v Severnej Kórei. Na druhej strane sa z nej môže taktiež vyvinúť destabilizujúci činiteľ z dôvodu konkurencie s Japonskom a Taiwanom a umelého udržovania meny za účelom zaplavovania zahraničných trhov tovarom s bezkonkurenčnými cenami. Či už bude úloha Číny v roku 2011 pozitívna či negatívna, v každom prípade bude kľúčová.

Zlepší sa do konca roku 2011 situácia v oblasti bezpečnosti a medzinárodných vzťahov alebo sa naopak zhorší - a prečo?

V roku 2011 sa situácia vo svete nebude príliš líšiť od situácie v roku 2001. Pokiaľ niektoré zmeny nastanú, potom to budú pravdepodobne zmeny k horšiemu a síce v závislosti na súčasnej krízovej situácii v Európske únii, v Pakistane a v Kórei. Taktiež Irán môže byť stredom pozornosti z dôvodu pokračovania jeho jadrového programu. Objavilo sa aj niekoľko uľavujúcich tendencií, ktoré by mohli v nasledujúcom roku viesť k nádeji na zlepšenie situácie vo svete. Najsľubnejším aspektom sú pravdepodobne rusko-americké dohody týkajúce sa všeobecných hrozieb terorizmu a otázka Iránu.

Dr. Bates Gill - generálny a výkonný riaditeľ Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI) a spoluvydavateľ nedávnej publikácie "Ovládať bombu: civilná kontrola a demokratická zodpovednosť za jadrové zbrane" ("Governing the Bomb: Civilian Control and Democratic Accountability of Nuclear Weapons").

Dr. Bates Gill

Ktorá oblasť (zemepisná či tematická) bude predstavovať najvážnejšiu bezpečnostnú hrozbu v roku 2011?

Zemepisne nám najväčšie starosti po bezpečnostnej stránke bude pravdepodobne robiť oblasť priliehajúca k Červenému moru a Adenskému zálivu (zahrňujúca Sudán, Somálsko a Jemen), ktorá sa rozkladá na severovýchod až po Irak, Irán, Afganistan, Pakistan a ďalej ku Kaukazu a Strednej Ázii. Okrem toho, obchodné spoločnosti aj občania budú musieť i naďalej čeliť predlžujúcemu sa a destabilizujúcemu násiliu a hrozbám rôznych neštátnych aktérov - teroristických organizácií, paramilitárnych skupín, zločineckých gangov. Najproblematickejšie z hľadiska bezpečnosti budú tie regióny, kde dôjde ku kombinácii dvoch vyššie zmienených aspektov. Na prvý pohľad sa zdá nepravdepodobné, že by mohlo dôjsť k väčším konfliktom medzi jednotlivými štátmi, aj keď v dôsledku nedostatočnej a neúčinnej medzinárodnej reakcie môže napätie medzi Sudánom a novo vytvoreným štátom na jeho juhu demonštrovať, že tieto prognózy boli až tragicky mylné. Stručne vyjadrené, všetko násilie a represie budú spáchané hlavne na nevinných civiloch a to prevažne neštátnymi aktérmi, ale taktiež štátmi a ich komplicmi a to väčšinou vo vnútri štátov, v kontexte vnútorných sporov a rivalít.

Kto bude v roku 2011 hrať hlavnú úlohu v oblasti medzinárodných vzťahov?

Mnoho osôb - globálnu bezpečnosť ovplyvnia a na titulných stránkach medzinárodnej tlače budú v roku 2011 figurovať jednak vysoko postavení štátni predstavitelia a jednak neznámi jednotlivci. Ústrednú úlohu v celej rade aktuálnych problémov v oblasti bezpečnosti bude zaiste hrať Chu Ťin-tchao a najvyššie vedenie Komunistické strany Číny, ktoré by si však prialo, aby sme situáciu neposudzovali týmto spôsobom. Peking sa možno snaží „nenápadne“ vytvoriť „harmonický svet“. Avšak stále komplexnejšie a neustále posilňujúce diplomatické, ekonomické a bezpečnostné záujmy vedú k tomu, že hlasy doma i v zahraničí volajú po čínskej akcii. Rozhodnutia, ktoré Chu a jeho kolegovia učinia, budú z krátko- i dlhodobého hľadiska významné, či už pozitívne či negatívne, pre dianie v Sudáne, Iráne, Kórei, Pakistane alebo iných problematických regiónoch. Okrem toho bude malá skupinka v čele Komunistickej strany Číny rozhodovať o domácej i zahraničnej politike, čo bude formovať vývoj Číny ako veľmoci - zodpovedné? konštruktívne? agresívne? - a vo svojom dôsledku ovplyvní do značnej miery (aj keď spočiatku asi nenápadne) taktiež globálnu bezpečnosť v roku 2011 i neskôr.

Zlepší sa do konca roku 2011 situácia v oblasti bezpečnosti a medzinárodných vzťahov alebo sa naopak zhorší - a prečo?

Situácia v oblasti globálnej bezpečnosti sa v priebehu roku 2011 sťaží a skomplikuje. Celosvetová bezpečnosť je charakterizovaná „prelínaním“ - prelínaním tvrdého alebo mierneho prístupu najdôležitejších štátov k medzinárodným problémom, šírením zbraní a senzitívnej technológie a stabilným presunom prostriedkov násilia do rúk neštátnych aktérov, čo vedie k tomu, že už súčasné nespoľahlivé a neschopné inštitúcie, ktoré by mali tieto regionálne a medzinárodné problémy riešiť, zisťujú, že toho nie sú absolútne schopné. Tieto trendy sú v pohybe už niekoľko rokov a boli ešte viac rozjatrené celosvetovou finančnou krízou, ekonomickou stagnáciou a následnými rozpočtovými škrtmi v rade krajín sveta, čo oslabilo schopnosť a vôľu hlavných zainteresovaných strán - predovšetkým Západu, konkrétne Európy a Severnej Ameriky - hrať dôležitejšiu a účinnejšiu úlohu garantov globálnej a regionálnej bezpečnosti. Medzinárodné spoločenstvo bude v roku 2011 a v ďalších rokoch pravdepodobne čeliť ťažkým dopadom oslabujúcim autority v oblasti globálnej bezpečnosti v stále neistejšom svete.

Thomas Renard - vedecký pracovník programu Európa vo svete, Egmont - Kráľovský inštitút pre medzinárodné vzťahy a vedúci pracovník Strediska globálnej protiteroristickej spolupráce.

Thomas Renard

Ktorá oblasť (zemepisná či tematická) bude predstavovať najvážnejšiu bezpečnostnú hrozbu v roku 2011?

V roku 2011 sa v oblasti bezpečnosti budeme opakovane zaoberať dvoma hlavnými témami, ktoré predstavujú úplne odlišné typy nebezpečenstva (jedno je možné označiť za „tradičnú hrozbu“, druhé za „novú hrozbu“) a obe budú vyžadovať odlišné procesy riešenia. Prvá téma spadá do kategórie „zločinné jadrové režimy“ so zvláštnou pozornosťou pre vývoj domácej a regionálnej situácie v Iráne a v Kórei a sledujúce taktiež dianie v Pakistane čo sa týka bezpečnosti jeho jadrových zariadení. Ďalšou dôležitou témou je kybernetická bezpečnosť, ako nám v nedávnej dobe pripomenula i aféra Wikileaks. Až teraz začíname konštatovať a chápať, do akej miery sme zraniteľní kybernetickými útokmi, kto sú ich autormi (štáty alebo malé skupiny) a aké sú ich potenciálne ciele. Na jednej strane má jadrová hrozba veľký význam, pretože môže vyprovokovať závody v zbrojení, uľahčiť šírenie jadrových zbraní, destabilizovať problematické regióny alebo dokonca, v najhoršom prípade, viesť k jadrovej vojne. Na druhej strane však existuje nádej, že situácia zostane viac menej stabilná, zatiaľ čo môžeme byť takmer istí, že kybernetické útoky neskončia, a že ich rozsah a frekvencia sa naopak zvýši, pričom nedokážeme odhadnúť ich dôsledky.

Kto bude v roku 2011 hrať hlavnú úlohu v oblasti medzinárodných vzťahov?

V súčasnom svete, ktorý je stále viac charakterizovaný vzájomným prepojením a multipolaritou, nie je takmer nič možné riešiť jednostranne. Preto sa USA budú musieť, vo väčšine prípadov v oblasti špecifických otázok, deliť o zodpovednosť za globálnu stabilitu s rastúcim počtom ďalších aktérov, zvlášť nastupujúcich veľmocí (napr. Číny), ale taktiež s inými, rodiacimi sa priemyslovými veľmocami (napr. Brazíliou alebo Tureckom) a dokonca - čas od času – aj s regionálnymi medzinárodnými organizáciami (napr. EÚ).

Čína a Rusko budú hrať ústrednú úlohu čo sa týka vyššie zmienených hrozieb (jadrové a kybernetické). Táto úloha môže byť pozitívna (pokiaľ napríklad Čína a Rusko aktívne využijú svojho vplyvu na Kórejskom polostrove či v Iráne) alebo negatívna (v prípade ďalších kybernetických útokov pochádzajúcich z Číny alebo z Ruska - bez ohľadu na skutočnosť, či útoky boli vedené na príkaz vlády alebo nie).

Zlepší sa do konca roku 2011 situácia v oblasti bezpečnosti a medzinárodných vzťahov alebo sa naopak zhorší - a prečo?

Pokračujúci pokles americkej hegemónie (čo sa týka relatívnej moci i absolútnej legitímnosti) je trend, ktorý pôsobí v oblasti medzinárodnej bezpečnosti zaiste určité obavy. USA už skutočne nie sú jedinou superveľmocou a stále väčšou mierou sa delí o medzinárodný vplyv s ďalšími krajinami (aj keď stále dominujú v oblasti prevažne medzinárodných záležitostí). Táto skutočnosť má najmenej dva predvídateľné dopady na medzinárodnú bezpečnosť: po prvé, USA budú menej často vystupovať ako globálna benevolentná superveľmoc (pretože si jednoducho tento luxus už nemôžu dovoliť, keď ich medzinárodná politika v súčasnosti zmenila orientáciu a je viac konkurenčnou než altruistickou), čo nevyhnutne komplikuje riešenie globálnych problémov; po druhé, vzhľadom k tomu, že USA sa už nemôžu (alebo nechcú) hrať na „svetového žandára“, zostává otázka, kto iný sa tejto úlohy ujme. Ak neexistuje nikto, kto by odradil niektoré zrútené režimy alebo zločinecké skupiny od realizácie ich teroristických plánov, alebo nastolil poriadok v dobe krízy, vznikne chaos, ktorý sa môže rýchle šíriť a dokonca zasiahnuť celé regióny.

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink