JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Zmluva o nešírení jadrových zbraní - najdôležitejšia multilaterálna zmluva na svete?

Get the Flash Player to see this player.

Splnia sa konečne ideály Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT)? Alebo sa postupne stanú stále viac prežitými? Ako je potrebné postupovať proti narušovateľom zákona, neštátnym aktérom a nátlaku? NATO Review sa zamýšľa nad spôsobom, akým bude NPT riešiť problémy v budúcnosti.

 Titulky: On / Off

Zmluva o nešírení jadrových zbraní je v platnosti

viac než 40 rokov a stala sa hlavným nástrojom

k zabráneniu mnohým krajinám

získať jadrové zbrane.

V našom meniacom sa svete má Zmluva

mnoho priaznivcov a signatárov

a po dlhých rokoch svojej existencie

už obstála v skúške časom.

Zmluva o nešírení jadrových zbraní zostáva

zmluvou podpísanou najvyšším počtom štátov.

V svete neexistuje žiadna iná medzinárodná

zmluva s väčším počtom signatárov.

Zmluva o nešírení jadrových zbraní sa stala

produktom americko-sovietskej spolupráce.

Studená vojna, ktorá obe veľmoce totálne rozdeľovala,

bola semeniskom tisícky jadrových zbraní.

Napriek tomu sa obe veľmoce dohodli

na podpísaní tejto zmluvy.

Pripojilo sa k nej

celkom 190 štátov.

Jej porušenie sa stalo previnením,

ktorého sa dopustil Irak.

Ďalej Líbya, Severná Kórea.

Irak a Líbya však upustili od jadrových zámerov,

takže ostali dve veľké aféry.

Kauza Irán

a kauza Severná Kórea.

Všetky ostatné podozrivé štáty

sa zriekli úsilia o jadrové zbrane.

Môžete namietnuť, že plnenie Zmluvy

zo strany Iránu prebiehalo relatívne dobre.

Až do doby, kedy Irán nakúpil

od Pakistanu niečo, čo nemal,

a prišlo sa na to;

varovný signál fungoval dobre.

Dnes je situácia iná,

nedostatok informácií

o jadrovom terorizme je síce handicapom,

ale navzdory všetkému,

silné aspekty prevažujú nad slabými.

Domnievam sa, že v dobe kedy dohoda

bola prejednávaná, vládne strany

si neboli príliš vedomé

role neštátnych aktérov.

Preto sa Zmluva o nešírení jadrových zbraní

nezaoberá nebezpečenstvom jadrového terorizmu.

Problémom tejto Zmluvy je skutočnosť,

že má určité množstvo formálnych chýb,

o ktorých môžeme diskutovať,

ale pokiaľ by ste ju mal znovu vymyslieť,

neuspel by ste.

Myslím si, že by sa vám nepodarilo

nájsť medzinárodnú Zmluvu bez slabých miest.

Dodržovanie Zmluvy o nešírení jadrových

zbraní nie je všeobecným pravidlom.

Niekoľko členských krajín

Zmluvy o nešírení jadrových zbraní

už porušilo svoje zmluvné záväzky.

Od počiatku má Zmluva jedno slabé miesto,

a tým je, že je aplikovaná na základe konsenzu.

Akákoľvek jej novelizácia je veľmi nepravdepodobná.

V prípade zneužitia, ktoré niekedy nastane

môže byť, podľa môjho názoru,

tento princíp konsenzu nepriaznivý,

Ak organizujete konferenciu

a rozhodnete sa ju viest na základe konsenzu,

vopred si dávate slučku

okolo krku.

Jedným z reálnych

problémov Zmluvy je

existencia tradície -

- aj keď to nie je právny záväzok -

jednať na základe konsenzu.

Zmluva umožňuje každému

štátu, alebo skupine malých štátov,

zablokovať rozhodnutie

na základe konsenzu.

Domnievam sa, že neexistuje ani

perspektíva novelizácie tejto Zmluvy.

Celý proces novelizácie je tak ťažkopádny,

že je prakticky nerealizovateľný.

Aj keď možnosť odstúpiť od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ako učinila Severná Kórea,

rozhnevala mnohé členské štáty, zmluvné

podmienky bude veľmi zložité zmeniť.

Mnoho štátov je presvedčených,

že by malo

byť signatárom podstatne uľahčené

čerpať prospech z

členstva v Zmluve,

a súčasne mať možnosť

od nej odstúpiť

veľmi rýchlym spôsobom

a bez následkov.

Zmluvná klauzula, že je možné od zmluvy odstúpiť,

pokiaľ nastanú výnimočné dôvody,

je klauzulou, ktorá

existuje v mnohých iných podobných zmluvách.

Bolo by veľmi zložité túto klauzulu zmeniť.

Môže sa však stať, že

budeme naliehať,

aby odstupujúce krajiny

predložili túto žiadosť

Rade bezpečnosti OSN.

Celý svet

od nás požaduje viac;

rýchlejší postup pri odzbrojovaní,

znižovaní počtov jadrových zbraní,

väčšia transparentnosť.

Existujú pochybnosti o ochote k odzbrojovaniu.

Existuje nepriateľstvo medzi

jadrovými a nejadrovými štátmi.

Vynucovanie ustanovení Zmluvy

zostáva komplikované

a navyše s potenciálnym vyhrotením vo výhľade.

Vynucovanie je

najväčším problémom.

Existujú štáty,

ktoré podporujú skutočnosť,

že štáty vlastniace jadrové zbrane

neplnia všetky záväzky k Zmluve.

Hlavným problémom

je ochota k odzbrojeniu.

Neexistujú žiadne donucovacie opatrenia.

Musíme sa teda obrátiť

na Radu bezpečnosti OSN.

Nové ekonomické veľmoce, ako

Brazília, Južná Afrika, India,

ktoré nie sú stálymi členmi

Rady bezpečnosti,

a ktoré sympatizujú s Iránom

a ďalšími rozvojovými krajinami,

rozmýšľajú, či budú obhajovať

zásady vynucovania

jadrových noriem alebo rozhodnú takto:

Nie, jadrové normy sú

z doby studenej vojny,

a majú koloniálny a rasistický kontext.

My to skutočne neprijmeme,

a neprajeme si angažovať sa

pri ich zavádzaní. Pokiaľ k

tomu dôjde, potom

nastane jadrový neporiadok.

Konferencia o revízii o nešírení jadrových zbraní

sa koná v máji 2010, v New Yorku.

Aké sú súčasné problémy,

aký rozsah bude mať jadrové odzbrojovanie,

akým spôsob je potrebné zaistiť, aby všetky štáty

Zmluvu o nešírení jadrových zbraní skutočne rešpektovali?

Ja si myslím, že v určitých ohľadoch

budú otázky samotného odzbrojenia patriť

medzi menšie problémy Konferencie,

a že budeme konfrontovaní

s omnoho väčšími ťažkosťami,

pretože dôjde k sporom a nezhodám

pri otázkach, ktoré sú spojené s mierovým využitím,

s tzv. neodcudziteľným právom na jadrovú energiu,

a s vlastným nešírením jadrových zbraní.

Jedinou cestou k pokročení v tejto veci je

pochopiť Indiu, Pakistan a Izrael

prečo nepodpísali Zmluvu o nešírení jadrových zbraní

a prečo sa nevzdajú jadrových zbraní,

postupne alebo kolektívne

všetky tri krajiny.

Jediná cesta k vyriešeniu tohto problému

je jeho priama súvislosť

s plánom globálneho

jadrového odzbrojenia,

o ktorom prezident Obama

a ostatní politici hovoria.

India, Pakistan a

Izrael sa pripoja k procesu

čo sa týka odzbrojenia

a začlenenia do systému

nulovej varianty jadrových zbraní,

ako USA, Čína a Rusko.

Zmluva o nešírení jadrových zbraní

nemôže byť jediným dôvodom

intenzívnejšej proliferácie,

ale zostává hlavným faktorom.

Veľká časť signatárov

Zmluvy o neproliferácii

sa bude naďalej vyhýbať jadrovým

zbraniam, a síce aj bez tejto Zmluvy;

Zákonná prekážka

je prekážkou navyše.

Existuje mnoho ďalších štátov.

Niektoré štáty požívajú bezpečnosti

vďaka Aliancie,

niektoré ďalšie nie sú schopné

jadrovú zbraň vyrobiť,

pretože nedisponujú zodpovedajúcou technikou,

ale krajiny

ako Švédsko, Rakúsko alebo Švajčiarsko

nie sú v žiadnom medzinárodnom zväzku, ani

pod akýmkoľvek "dáždnikom bezpečnosti",

ale aj tak sa domnievam, že je

v našom záujme byť účastníkom.

Jedovatý had

riskuje smrť,

aj keď nikoho nenapadne.

Na záver niečo pozitívneho,

krajiny disponujúce jadrovými zbraňami

neboli nikdy arogantné,

aspoň doposiaľ.

Štáty, ktoré sa týmito zbraňami

vybavili, ukázali,

že s nimi nakladajú úplne zodpovedne, zatiaľ.

Severná Kórea je možno

jedinou krajinou, ktorá bola pomerne

neposlušná v porovnaní s ostatnými.

Nie je to niečo,

na čo príliš spolieham,

ale musíme učiniť všetko k tomu, aby sme

presvedčili Severnú Kóreu a Irán

o zastavení jadrového vyzbrojovania

a ostatné štáty o upustení od podobných plánov.

Zmluva o nešírení jadrových zbraní je v platnosti

viac než 40 rokov a stala sa hlavným nástrojom

k zabráneniu mnohým krajinám

získať jadrové zbrane.

V našom meniacom sa svete má Zmluva

mnoho priaznivcov a signatárov

a po dlhých rokoch svojej existencie

už obstála v skúške časom.

Zmluva o nešírení jadrových zbraní zostáva

zmluvou podpísanou najvyšším počtom štátov.

V svete neexistuje žiadna iná medzinárodná

zmluva s väčším počtom signatárov.

Zmluva o nešírení jadrových zbraní sa stala

produktom americko-sovietskej spolupráce.

Studená vojna, ktorá obe veľmoce totálne rozdeľovala,

bola semeniskom tisícky jadrových zbraní.

Napriek tomu sa obe veľmoce dohodli

na podpísaní tejto zmluvy.

Pripojilo sa k nej

celkom 190 štátov.

Jej porušenie sa stalo previnením,

ktorého sa dopustil Irak.

Ďalej Líbya, Severná Kórea.

Irak a Líbya však upustili od jadrových zámerov,

takže ostali dve veľké aféry.

Kauza Irán

a kauza Severná Kórea.

Všetky ostatné podozrivé štáty

sa zriekli úsilia o jadrové zbrane.

Môžete namietnuť, že plnenie Zmluvy

zo strany Iránu prebiehalo relatívne dobre.

Až do doby, kedy Irán nakúpil

od Pakistanu niečo, čo nemal,

a prišlo sa na to;

varovný signál fungoval dobre.

Dnes je situácia iná,

nedostatok informácií

o jadrovom terorizme je síce handicapom,

ale navzdory všetkému,

silné aspekty prevažujú nad slabými.

Domnievam sa, že v dobe kedy dohoda

bola prejednávaná, vládne strany

si neboli príliš vedomé

role neštátnych aktérov.

Preto sa Zmluva o nešírení jadrových zbraní

nezaoberá nebezpečenstvom jadrového terorizmu.

Problémom tejto Zmluvy je skutočnosť,

že má určité množstvo formálnych chýb,

o ktorých môžeme diskutovať,

ale pokiaľ by ste ju mal znovu vymyslieť,

neuspel by ste.

Myslím si, že by sa vám nepodarilo

nájsť medzinárodnú Zmluvu bez slabých miest.

Dodržovanie Zmluvy o nešírení jadrových

zbraní nie je všeobecným pravidlom.

Niekoľko členských krajín

Zmluvy o nešírení jadrových zbraní

už porušilo svoje zmluvné záväzky.

Od počiatku má Zmluva jedno slabé miesto,

a tým je, že je aplikovaná na základe konsenzu.

Akákoľvek jej novelizácia je veľmi nepravdepodobná.

V prípade zneužitia, ktoré niekedy nastane

môže byť, podľa môjho názoru,

tento princíp konsenzu nepriaznivý,

Ak organizujete konferenciu

a rozhodnete sa ju viest na základe konsenzu,

vopred si dávate slučku

okolo krku.

Jedným z reálnych

problémov Zmluvy je

existencia tradície -

- aj keď to nie je právny záväzok -

jednať na základe konsenzu.

Zmluva umožňuje každému

štátu, alebo skupine malých štátov,

zablokovať rozhodnutie

na základe konsenzu.

Domnievam sa, že neexistuje ani

perspektíva novelizácie tejto Zmluvy.

Celý proces novelizácie je tak ťažkopádny,

že je prakticky nerealizovateľný.

Aj keď možnosť odstúpiť od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ako učinila Severná Kórea,

rozhnevala mnohé členské štáty, zmluvné

podmienky bude veľmi zložité zmeniť.

Mnoho štátov je presvedčených,

že by malo

byť signatárom podstatne uľahčené

čerpať prospech z

členstva v Zmluve,

a súčasne mať možnosť

od nej odstúpiť

veľmi rýchlym spôsobom

a bez následkov.

Zmluvná klauzula, že je možné od zmluvy odstúpiť,

pokiaľ nastanú výnimočné dôvody,

je klauzulou, ktorá

existuje v mnohých iných podobných zmluvách.

Bolo by veľmi zložité túto klauzulu zmeniť.

Môže sa však stať, že

budeme naliehať,

aby odstupujúce krajiny

predložili túto žiadosť

Rade bezpečnosti OSN.

Celý svet

od nás požaduje viac;

rýchlejší postup pri odzbrojovaní,

znižovaní počtov jadrových zbraní,

väčšia transparentnosť.

Existujú pochybnosti o ochote k odzbrojovaniu.

Existuje nepriateľstvo medzi

jadrovými a nejadrovými štátmi.

Vynucovanie ustanovení Zmluvy

zostáva komplikované

a navyše s potenciálnym vyhrotením vo výhľade.

Vynucovanie je

najväčším problémom.

Existujú štáty,

ktoré podporujú skutočnosť,

že štáty vlastniace jadrové zbrane

neplnia všetky záväzky k Zmluve.

Hlavným problémom

je ochota k odzbrojeniu.

Neexistujú žiadne donucovacie opatrenia.

Musíme sa teda obrátiť

na Radu bezpečnosti OSN.

Nové ekonomické veľmoce, ako

Brazília, Južná Afrika, India,

ktoré nie sú stálymi členmi

Rady bezpečnosti,

a ktoré sympatizujú s Iránom

a ďalšími rozvojovými krajinami,

rozmýšľajú, či budú obhajovať

zásady vynucovania

jadrových noriem alebo rozhodnú takto:

Nie, jadrové normy sú

z doby studenej vojny,

a majú koloniálny a rasistický kontext.

My to skutočne neprijmeme,

a neprajeme si angažovať sa

pri ich zavádzaní. Pokiaľ k

tomu dôjde, potom

nastane jadrový neporiadok.

Konferencia o revízii o nešírení jadrových zbraní

sa koná v máji 2010, v New Yorku.

Aké sú súčasné problémy,

aký rozsah bude mať jadrové odzbrojovanie,

akým spôsob je potrebné zaistiť, aby všetky štáty

Zmluvu o nešírení jadrových zbraní skutočne rešpektovali?

Ja si myslím, že v určitých ohľadoch

budú otázky samotného odzbrojenia patriť

medzi menšie problémy Konferencie,

a že budeme konfrontovaní

s omnoho väčšími ťažkosťami,

pretože dôjde k sporom a nezhodám

pri otázkach, ktoré sú spojené s mierovým využitím,

s tzv. neodcudziteľným právom na jadrovú energiu,

a s vlastným nešírením jadrových zbraní.

Jedinou cestou k pokročení v tejto veci je

pochopiť Indiu, Pakistan a Izrael

prečo nepodpísali Zmluvu o nešírení jadrových zbraní

a prečo sa nevzdajú jadrových zbraní,

postupne alebo kolektívne

všetky tri krajiny.

Jediná cesta k vyriešeniu tohto problému

je jeho priama súvislosť

s plánom globálneho

jadrového odzbrojenia,

o ktorom prezident Obama

a ostatní politici hovoria.

India, Pakistan a

Izrael sa pripoja k procesu

čo sa týka odzbrojenia

a začlenenia do systému

nulovej varianty jadrových zbraní,

ako USA, Čína a Rusko.

Zmluva o nešírení jadrových zbraní

nemôže byť jediným dôvodom

intenzívnejšej proliferácie,

ale zostává hlavným faktorom.

Veľká časť signatárov

Zmluvy o neproliferácii

sa bude naďalej vyhýbať jadrovým

zbraniam, a síce aj bez tejto Zmluvy;

Zákonná prekážka

je prekážkou navyše.

Existuje mnoho ďalších štátov.

Niektoré štáty požívajú bezpečnosti

vďaka Aliancie,

niektoré ďalšie nie sú schopné

jadrovú zbraň vyrobiť,

pretože nedisponujú zodpovedajúcou technikou,

ale krajiny

ako Švédsko, Rakúsko alebo Švajčiarsko

nie sú v žiadnom medzinárodnom zväzku, ani

pod akýmkoľvek "dáždnikom bezpečnosti",

ale aj tak sa domnievam, že je

v našom záujme byť účastníkom.

Jedovatý had

riskuje smrť,

aj keď nikoho nenapadne.

Na záver niečo pozitívneho,

krajiny disponujúce jadrovými zbraňami

neboli nikdy arogantné,

aspoň doposiaľ.

Štáty, ktoré sa týmito zbraňami

vybavili, ukázali,

že s nimi nakladajú úplne zodpovedne, zatiaľ.

Severná Kórea je možno

jedinou krajinou, ktorá bola pomerne

neposlušná v porovnaní s ostatnými.

Nie je to niečo,

na čo príliš spolieham,

ale musíme učiniť všetko k tomu, aby sme

presvedčili Severnú Kóreu a Irán

o zastavení jadrového vyzbrojovania

a ostatné štáty o upustení od podobných plánov.

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink