JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Jadrové šachy - je Irán na ťahu?

Get the Flash Player to see this player.

Na problém Iránu je z veľkej časti hľadené ako na kľúčový test v procese rozhodovania medzinárodného spoločenstva. Ak bude Iránu dovolené vlastniť jadrovú zbraň, môže ju vlastniť každý štát? Aký bude postup v tejto najdôležitejšej, záverečnej fáze, jednak zo strany Iránu, jednak zo strany tých, ktorí sa pokúšajú Irán zastaviť?

Information in video correct as of 16/05/2010

 Titulky: On / Off

Jedným z cieľov prezidenta Obamu

v oblasti jadrovej politiky v roku 2010

je zjednotiť medzinárodné spoločenstvo

za účelom dôraznej a spoločnej reakcie

voči porušovaniu Zmluvy o nešírení

jadrových zbraní zo strany Iránu

a jeho jadrového programu.

Zastaviť iránsky jadrový program

však nebude ľahké.

Je veľmi zložité presvedčiť predstaviteľov

Iránu opustiť túto cestu k jadrovej zbrani.

Mohli sme to konštatovať počas

funkčných období piatich amerických prezidentov,

ktorí sa o to pokúšali:

Reagan, Bush otec, Clinton, Bush syn

a dnes Obama.

Počiatok tohto celého programu

siaha do 80 rokov minulého storočia,

a dnes sme Irán ešte stále nepresvedčili,

aby ho zrušil.

Je Irán krátkodobo schopný,

pomocou rafinovanej krátkodobej taktiky,

pokročiť v prebiehajúcom procese

obohacovania uránu? Áno.

Plánuje dlhodobú stratégiu,

zatiaľ čo stratégia krátkodobá

sa odvíja rýchle, ale

nesprávnym smerom.

Alternatívny návrh pre Irán

je už pripravený,

ako prehlásil riaditeľ MAAE.

V októbri minulého roku, Dr Mohammed

el-Baradei učinil rozumný návrh,

a síce transportovať nízko obohatený urán

z Iránu do Ruska,

kde by bol obohatený o 20%

a potom ho odviesť do Francúzska,

kde by bol spracovaný na

štepný materiál a vrátený do Iránu.

Domnievam sa, že je to prijateľný a

realistický návrh, s ktorým súhlasím;

Irán však doposiaľ naň nereagoval.

Môžem vás uistiť, že predstavitelia Iránu

dobre poznajú adresu MAAE

a vedia čo sa od nich očakáva.

Môžu teda kedykoľvek odpovedať;

uvítali by sme ich dobrú

vôľu a úprimnú odpoveď.

Ak sami viete, my ale stále čakáme.

Potrebujú Iránci k presvedčeniu

viac cukru alebo biča?

Nemajú radí slovo cukor,

ktoré spojujú so slovom osol.

Pokúšam sa im vysvetliť, že

jedna z najväčších politických strán USA

má osla vo svojom znaku ako symbol.

Nemali by sa teda pohoršovať.

Myslím si, že podnetným spôsobom

pre uzatvorenie dohody

by bolo ponúknuť Iránu záruky

čo sa týka napadnutia zvonka

a podvratnej činnosti vo vnútri krajiny.

Pokus zjednotiť medzinárodný

konsenzus vo veci Iránu

je jadrom prístupu

prezidenta Obamu k tejto otázke.

Naše odhodlanie zamedziť

proliferácii zbraní hromadného ničenia

musí byť podmienené záväznými právnymi

normami a ich porušenie musí byť trestné;

slová musia mať skutočnú váhu.

Svet sa musí pevne spojiť

v záujme ochrany pred

šírením zbraní hromadného ničenia.

Ktorú verejnosť sa snaží

presvedčiť najviac?

Je to predovšetkým verejnosť v Brazílii

a v Južnej Afrike.

Je to verejnosť, ktorá vyžaduje

spravodlivejší poriadok vo svete,

ale pritom sa nechce príliš

sama angažovať

do presadzovania politiky dvojakého metra.

Chápem námietky, že

niekto tieto zbrane má a niekto ich nemá.

Poriadok vlastníctva jadrových zbraní

má dvojaky meter:

iba veľmi málo krajín môže

vlastniť jadrové zbrane.

Celý proces je určite pokusom

Obamu zjednotiť

medzinárodné spoločenstvo

v záujme vytvorenia spoločného

prístupu k iránskemu programu.

Prístup, ktorý v tejto veci zaujal,

bol taký, že keby s nim bol Irán,

zoznámený a tento by ho ignoroval,

bol by v rozhodne

silnejšom postavení

čo sa týka podpory USA zo strany

medzinárodného spoločenstva

vo veci väčšieho nátlaku na Irán.

Je to taktiež vec chápania problému.

Zatiaľ čo sa Západ snaží ukázať,

čo sa deje v Iráne,

snaží sa Irán presvedčiť

všetky nerozhodné štáty.

Nechápu totiž,

prečo bolo Iránu odňaté

právo na využitie jadrovej energie.

To však nie je pravda.

Irán porušil súvisiace podmienky

a to ešte neznamená stratu práv na využitie jadrovej energie.

Irán však túto interpretáciu zavrhuje,

a ostatní prehlasujú:

Neprajem si robiť niečo,

čo obmedzuje moje práva,

ak sa to robí voči Iránu, podporujem Irán.

Projekty Iránu a jeho práva

sú garantované

Zmluvou o nešírení jadrových zbraní (SNJZ).

Táto zmluva udeľuje Iránu právo

mierového využitia

civilnej jadrovej energie.

Nasledujúcim problémom,

bez akejkoľvek reakcie zo strany Iránu,

budú zrejme tvrdšie sankcie.

Aký budú mať efekt?

Sankcie nie sú priamou cestou

k zastaveniu jadrového programu.

Nie sú ani dobrou cestou k presvedčeniu

prezidenta Ahmadinejada k zmene jeho štýlu.

Problémom prezidenta

Obamu je to, že

aj keď je pravdou, že sa medzinárodné

spoločenstvá spoja v rámci tvrdších sankcií,

neznamená to ešte, že to

zabráni Iránu pokračovať vo svojom programe.

Každá krajina, ktorá je rozhodnutá

rozvíjať svoj jadrový potenciál,

by zrejme v ňom pokračovala.

Hľadanie spoľahlivého riešenia je tam, kde

sa angažuje medzinárodné spoločenstvo.

Väčšina pozorovateľov uznáva, že sankcie

majú svoj limit, ale taktiež svoju aplikáciu.

Sankcie nie sú kúzelníckou paličkou.

Sankcie majú dosiahnuť, dúfajme,

také zmeny v štátnom rozpočte

krajiny ako Irán,

aby jej predstavitelia zistili, že

pokračovanie v jadrovom programe

znamená viac

výdajov a menej zisku.

Typickým argumentom tejto debaty je veta:

Sankcie sú stupídne,

nemali by sme ich zostrovať,

stratégiu Iránu aj tak nezmenia.

Ľudia však zabúdajú

na iný aspekt.

Sankcie sú nie len trestom,

ale aj upozornením:

Existujú zákony, je síce možné ich porušiť,

ale prinesie to určité výdavky.

A my na tom budeme trvať,

aj keď chovanie zmeniť nemôžeme.

To bude trestom.

To je časť nášho odkazu.

Nie je iba dôležité

aby sankcie existovali,

takmer rovnako je dôležité,

kedy budú aplikované.

Bolo by nešťastnou zhodou okolností,

ak by Rada bezpečnosti mala zasadať

v mesiaci máji,

v dobe, kedy organizujeme

konferenciu SNJZ.

Ak bude Rada bezpečnosti zasadať

a ak príjme tvrdšie sankcie,

nebude pre Irán vhodné

podriadiť sa im.

Ďalším problémom je reakcia

na tieto sankcie.

Môže viesť k ešte intenzívnejšej

proliferácii v Iráne?

Mohli by niektoré štáty tejto časti sveta

Irán v jadrovom dobrodružstve nasledovať?

Čím viac sankcií budeme

Iránu ukladať,

tým viac bude pre neho podnecujúcim

predávať na čiernom trhu

akékoľvek technologické postupy,

zakúpené za vysoké ceny.

S veľkým nasadením sa snažíme

udržovať Irán v určitých limitoch,

ktoré sa možno raz pokúsi prekročiť.

Toto úsilie pokračuje, ale…

A ak Irán prekročí tieto limity,

potom budeme vystavení vážnemu

proliferačnému problému na Blízkom východe

zahrňujúcim Egypt, Sýriu, Saudskú Arábiu.

Tejto situácie sa samozrejme obávame.

Irán však doposiaľ neprekročil

tieto jadrové limity.

A sú dôvody veriť tomu

že sa tak ani nestane,

a aj keď by tak učinil, nikdy by

túto zbraň v skutočnosti nepoužil.

Túto nadej mi dáva fakt,

že neexistuje dôvod k tomu,

aby si Irán zaobstarával jadrovú zbraň

z bezpečnostných dôvodov.

To bolo pred vojnou s Irakom a tá už dávno skončila.

Racionálne uvažujúce štáty,

a dokonca aj tie, ktoré vôbec nemáme v láske,

sú veľmi nerozhodné

s použitím jadrovej zbrane,

ktorá nesie vždy

jasnú spiatočnú adresu

a odosielateľovi spôsobí

mimoriadne drastické následky.

Jedným z cieľov prezidenta Obamu

v oblasti jadrovej politiky v roku 2010

je zjednotiť medzinárodné spoločenstvo

za účelom dôraznej a spoločnej reakcie

voči porušovaniu Zmluvy o nešírení

jadrových zbraní zo strany Iránu

a jeho jadrového programu.

Zastaviť iránsky jadrový program

však nebude ľahké.

Je veľmi zložité presvedčiť predstaviteľov

Iránu opustiť túto cestu k jadrovej zbrani.

Mohli sme to konštatovať počas

funkčných období piatich amerických prezidentov,

ktorí sa o to pokúšali:

Reagan, Bush otec, Clinton, Bush syn

a dnes Obama.

Počiatok tohto celého programu

siaha do 80 rokov minulého storočia,

a dnes sme Irán ešte stále nepresvedčili,

aby ho zrušil.

Je Irán krátkodobo schopný,

pomocou rafinovanej krátkodobej taktiky,

pokročiť v prebiehajúcom procese

obohacovania uránu? Áno.

Plánuje dlhodobú stratégiu,

zatiaľ čo stratégia krátkodobá

sa odvíja rýchle, ale

nesprávnym smerom.

Alternatívny návrh pre Irán

je už pripravený,

ako prehlásil riaditeľ MAAE.

V októbri minulého roku, Dr Mohammed

el-Baradei učinil rozumný návrh,

a síce transportovať nízko obohatený urán

z Iránu do Ruska,

kde by bol obohatený o 20%

a potom ho odviesť do Francúzska,

kde by bol spracovaný na

štepný materiál a vrátený do Iránu.

Domnievam sa, že je to prijateľný a

realistický návrh, s ktorým súhlasím;

Irán však doposiaľ naň nereagoval.

Môžem vás uistiť, že predstavitelia Iránu

dobre poznajú adresu MAAE

a vedia čo sa od nich očakáva.

Môžu teda kedykoľvek odpovedať;

uvítali by sme ich dobrú

vôľu a úprimnú odpoveď.

Ak sami viete, my ale stále čakáme.

Potrebujú Iránci k presvedčeniu

viac cukru alebo biča?

Nemajú radí slovo cukor,

ktoré spojujú so slovom osol.

Pokúšam sa im vysvetliť, že

jedna z najväčších politických strán USA

má osla vo svojom znaku ako symbol.

Nemali by sa teda pohoršovať.

Myslím si, že podnetným spôsobom

pre uzatvorenie dohody

by bolo ponúknuť Iránu záruky

čo sa týka napadnutia zvonka

a podvratnej činnosti vo vnútri krajiny.

Pokus zjednotiť medzinárodný

konsenzus vo veci Iránu

je jadrom prístupu

prezidenta Obamu k tejto otázke.

Naše odhodlanie zamedziť

proliferácii zbraní hromadného ničenia

musí byť podmienené záväznými právnymi

normami a ich porušenie musí byť trestné;

slová musia mať skutočnú váhu.

Svet sa musí pevne spojiť

v záujme ochrany pred

šírením zbraní hromadného ničenia.

Ktorú verejnosť sa snaží

presvedčiť najviac?

Je to predovšetkým verejnosť v Brazílii

a v Južnej Afrike.

Je to verejnosť, ktorá vyžaduje

spravodlivejší poriadok vo svete,

ale pritom sa nechce príliš

sama angažovať

do presadzovania politiky dvojakého metra.

Chápem námietky, že

niekto tieto zbrane má a niekto ich nemá.

Poriadok vlastníctva jadrových zbraní

má dvojaky meter:

iba veľmi málo krajín môže

vlastniť jadrové zbrane.

Celý proces je určite pokusom

Obamu zjednotiť

medzinárodné spoločenstvo

v záujme vytvorenia spoločného

prístupu k iránskemu programu.

Prístup, ktorý v tejto veci zaujal,

bol taký, že keby s nim bol Irán,

zoznámený a tento by ho ignoroval,

bol by v rozhodne

silnejšom postavení

čo sa týka podpory USA zo strany

medzinárodného spoločenstva

vo veci väčšieho nátlaku na Irán.

Je to taktiež vec chápania problému.

Zatiaľ čo sa Západ snaží ukázať,

čo sa deje v Iráne,

snaží sa Irán presvedčiť

všetky nerozhodné štáty.

Nechápu totiž,

prečo bolo Iránu odňaté

právo na využitie jadrovej energie.

To však nie je pravda.

Irán porušil súvisiace podmienky

a to ešte neznamená stratu práv na využitie jadrovej energie.

Irán však túto interpretáciu zavrhuje,

a ostatní prehlasujú:

Neprajem si robiť niečo,

čo obmedzuje moje práva,

ak sa to robí voči Iránu, podporujem Irán.

Projekty Iránu a jeho práva

sú garantované

Zmluvou o nešírení jadrových zbraní (SNJZ).

Táto zmluva udeľuje Iránu právo

mierového využitia

civilnej jadrovej energie.

Nasledujúcim problémom,

bez akejkoľvek reakcie zo strany Iránu,

budú zrejme tvrdšie sankcie.

Aký budú mať efekt?

Sankcie nie sú priamou cestou

k zastaveniu jadrového programu.

Nie sú ani dobrou cestou k presvedčeniu

prezidenta Ahmadinejada k zmene jeho štýlu.

Problémom prezidenta

Obamu je to, že

aj keď je pravdou, že sa medzinárodné

spoločenstvá spoja v rámci tvrdších sankcií,

neznamená to ešte, že to

zabráni Iránu pokračovať vo svojom programe.

Každá krajina, ktorá je rozhodnutá

rozvíjať svoj jadrový potenciál,

by zrejme v ňom pokračovala.

Hľadanie spoľahlivého riešenia je tam, kde

sa angažuje medzinárodné spoločenstvo.

Väčšina pozorovateľov uznáva, že sankcie

majú svoj limit, ale taktiež svoju aplikáciu.

Sankcie nie sú kúzelníckou paličkou.

Sankcie majú dosiahnuť, dúfajme,

také zmeny v štátnom rozpočte

krajiny ako Irán,

aby jej predstavitelia zistili, že

pokračovanie v jadrovom programe

znamená viac

výdajov a menej zisku.

Typickým argumentom tejto debaty je veta:

Sankcie sú stupídne,

nemali by sme ich zostrovať,

stratégiu Iránu aj tak nezmenia.

Ľudia však zabúdajú

na iný aspekt.

Sankcie sú nie len trestom,

ale aj upozornením:

Existujú zákony, je síce možné ich porušiť,

ale prinesie to určité výdavky.

A my na tom budeme trvať,

aj keď chovanie zmeniť nemôžeme.

To bude trestom.

To je časť nášho odkazu.

Nie je iba dôležité

aby sankcie existovali,

takmer rovnako je dôležité,

kedy budú aplikované.

Bolo by nešťastnou zhodou okolností,

ak by Rada bezpečnosti mala zasadať

v mesiaci máji,

v dobe, kedy organizujeme

konferenciu SNJZ.

Ak bude Rada bezpečnosti zasadať

a ak príjme tvrdšie sankcie,

nebude pre Irán vhodné

podriadiť sa im.

Ďalším problémom je reakcia

na tieto sankcie.

Môže viesť k ešte intenzívnejšej

proliferácii v Iráne?

Mohli by niektoré štáty tejto časti sveta

Irán v jadrovom dobrodružstve nasledovať?

Čím viac sankcií budeme

Iránu ukladať,

tým viac bude pre neho podnecujúcim

predávať na čiernom trhu

akékoľvek technologické postupy,

zakúpené za vysoké ceny.

S veľkým nasadením sa snažíme

udržovať Irán v určitých limitoch,

ktoré sa možno raz pokúsi prekročiť.

Toto úsilie pokračuje, ale…

A ak Irán prekročí tieto limity,

potom budeme vystavení vážnemu

proliferačnému problému na Blízkom východe

zahrňujúcim Egypt, Sýriu, Saudskú Arábiu.

Tejto situácie sa samozrejme obávame.

Irán však doposiaľ neprekročil

tieto jadrové limity.

A sú dôvody veriť tomu

že sa tak ani nestane,

a aj keď by tak učinil, nikdy by

túto zbraň v skutočnosti nepoužil.

Túto nadej mi dáva fakt,

že neexistuje dôvod k tomu,

aby si Irán zaobstarával jadrovú zbraň

z bezpečnostných dôvodov.

To bolo pred vojnou s Irakom a tá už dávno skončila.

Racionálne uvažujúce štáty,

a dokonca aj tie, ktoré vôbec nemáme v láske,

sú veľmi nerozhodné

s použitím jadrovej zbrane,

ktorá nesie vždy

jasnú spiatočnú adresu

a odosielateľovi spôsobí

mimoriadne drastické následky.

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink