JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Aký vplyv majú zmeny v jadrovej politike na NATO?

Get the Flash Player to see this player.

Aký dopad majú jadrové problémy na NATO? Aký názor má Aliancia na tohtoročné zmeny v jadrovej politike a akým spôsobom sa tieto zmeny odrazia v novom Strategickom koncepte?

 Titulky: On / Off

Guy Roberts,

nový Strategický koncept NATO:

Ako tu budú jadrové

problémy interpretované,

a aký dopad to bude

mať na súvisiace otázky?

Nový Strategický koncept …

bude zahrňovať oddiel týkajúci sa

prístupu Aliancie k jadrovému odstrašovaniu.

Strategické koncepty

v rokoch 1991 a 1999

boli veľmi dobre koncipované.

Rozdiel je predovšetkým

v dnešnej

bezpečnostnej oblasti,

časť o jadrovom odstrašovaní

nie je z tohto hľadiska tak dôležitá,

pretože nebezpečenstvo,

ktorých sa týka, je veľmi vzdialené.

A v dôsledku toho sa domnievam,

že v ňom bude omnoho menej

odkazov na tento druh činnosti.

V novom Strategickom koncepte však

náš prístup k jadrovému odstrašovaniu

zostane určite zakotvený.

Čo dovoľuje

predvídať otázku je

presvedčenie, že zásady

nášho súčasného prístupu k odstrašovaniu

zostanú, pretože sme presvedčení

o jeho sústavnej potrebe.

My, ako Aliancia, veríme

v dôležitosť odstrašovania,

ktoré je nedielnou súčasťou

našej bezpečnostnej situácie.

Po druhé, ako správa, vypracovaná

Skupinou expertov Madleny Albrightovej,

nedávno potvrdila,

určitá štruktúra

americkej jadrovej

prítomnosti v Európe zostane,

vzhľadom k významu

vzájomných transatlantických väzieb,

ktoré zaväzujú,

na jednej strane,

k bezpečnosti Európy

a Európskych spojencov,

a na strane druhej,

k tretiemu princípu,

ktorým je

podieľanie misií a konzultácie.

Členské štáty považujú za dôležité

podieľať sa o riziká odstrašovania.

Predstavitelia niektorých štátov

prehlasujú, že by uvítali

odstránenie jadrových zbraní NATO

z ich zvrchovaného územia.

Aká je reakcia NATO?

Tento návrh bol predložený

nie len jednotlivými štátmi,

ale taktiež skupinami expertov,

čo je záležitosť,

na ktorú by sme sa mali, ako Aliancia,

zamerať a preskúmať

našu koncepciu jadrového odstrašovania.

Je to jedna z koncepcií, o ktorej sa domnievame,

že odstrašuje potenciálnych nepriateľov,

zamedzuje nátlaku,

a jej cieľom je

vylúčiť vojenský konflikt;

je však potrebné ju vyskúšať

v novom bezpečnostnom prostredí.

My sme sa už pochopiteľne na nové

bezpečnostné prostredie orientovali,

a celkové množstvo jadrových zbraní

sme podstatne znížili.

Dnes máme v Európe iba niekoľko stoviek kusov jadrových zbraní,

neriadené balistické jadrové strely B61

a americké jadrové zbrane.

Tieto návrhy boli najdôraznejšie

vyjadrené v Nemecku,

ale rozhodujúcim aspektom celej veci

je skutočnosť, že všetky štáty,

vrátane Nemecka,

prehlásili veľmi zreteľne,

že každé rozhodnutie o odstránení

jadrových zbraní z ktorejkoľvek krajiny,

každé rozhodnutie o zmene

ich konfigurácie, zloženia,

a umiestenia týchto zbraní

bude prevedené spojencami,

a síce

na základe konsenzu.

Hovorilo sa o

obrane proti strategickým riadeným strelám,

a to hlavne v kontexte

nového Strategického konceptu.

Obrany - proti komu?

Raketová obrana je súčasťou

našej celkovej koncepcie odstrašovania.

Pre mňa je to holistické zastrašovanie.

Ak vybudujeme

spoľahlivý obranný systém,

určite spôsobí neistotu

v stratégii všetkých nepriateľov,

ktorí sa budú obávať,

že sa raketový útok nezdarí.

Táto situácia ich,

dúfajme, odradí od úvah

o tom, že by útokom na nás

mohli politicky vyhrať.

Je to veľmi relevantné. Doplňuje

to naše jadrové odstrašovanie,

naše konvenčné

a všetky ostatné schopnosti.

Viac než 30 štátov priebežne

zdokonaľuje strategické riadené strely.

Je mnoho štátov, ktoré priebežne

zdokonaľujú obranný systém proti týmto strelám.

S radosťou podotýkam, že Európa

už tento obranný systém má ,

a jeho … . Verím,

80 prepadových stíhacích letúnov nad Moskvou ... .

Naši ruskí kolegovia

veria v raketovú obranu.

Dúfame, že sa nám podarí

s nimi spolupracovať

a prispejeme k rozvoju

systému spolupráce.

Niektorí politici, vrátane pani Clintonovej,

americkej ministerkine zahraničných vecí, prehlasujú

že v skutočnosti jedným z nebezpečenstiev

nie sú krajiny,

ktoré získavajú jadrové

materiály alebo zbrane,

ale neštátni aktéri, do ktorých

vlastníctva sa dostane jedno alebo druhé.

Aký je váš názor a ako

sa NATO na túto variantu pripravuje?

NATO má pochopiteľne

v úmysle zdokonaliť

svoje schopnosti reakcie,

hlavne čo sa týka

štruktúry našej koncepcie

jadrového zastrašovania, spôsobom,

ktorý, dúfajme, presvedčí

potenciálneho protivníka

že nejedná

dobre.

Jedným spôsobom, ako je to možné docieliť,

je spolupracovať s našimi spojencami,

s partnerskými štátmi,

a ďalšími organizáciami,

ako je napríklad MAAE,

a síce v rámci nadobudnutia schopnosti

presne identifikovať jadrový výbuch

alebo improvizované jadrové zariadenie

či rádioaktívny materiál

v určitej krajine a v určitom mieste.

Týmto spôsobom je možné vysledovať súvislosti

a volať k zodpovednosti

každý štát, ktorý poskytol

podobný materiál teroristickej skupine.

Máme aktivované veľmi účinné

neproliferačné programy,

ktoré sa snažia zaistiť, aby

rádioaktívne materiály nebolo možné presunovať,

pašovať, odcudziť,

alebo poskytnúť teroristickej skupine, ktorá

by mohla sama

vyrobiť rádiologickú zbraň,

alebo iný druh

improvizovaného výbušného zariadenia.

NATO združuje mnoho štátov

s rôznymi postojmi k jadrovým zbraniam.

Zmienili sme sa o Nemecku

a nedávnych prehláseniach jeho predstaviteľov,

USA má schematickú koncepciu

riešenia jadrového problému.

Ako NATO koordinuje tieto rôzne postoje

v rámci dosiahnutia jednotnej politickej koncepcie?

Domnievam sa, že rozdiely

sú jedným zo stupňov dôvery.

Na jednej strane,

niekoľko členských štátov Aliancie

je zainteresovaných a verí

vo význam odzbrojenia,

kontroly odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní.

Všetky štáty veria

vo význam týchto aspektov,

ale je to otázka stupňa dôvery v túto vec.

Niektoré štáty kladú na odzbrojenie väčší doraz.

Iné štáty zdôrazňujú zachovanie

spoľahlivého jadrového odstrašovania.

Všetci spojenci podporujú myšlienku

zachovania dôveryhodného zastrašovania.

Myslím na prejav prezidenta Obamu,

ktorý predniesol minulý rok v Prahe,

kedy hovoril o svete

bez jadrových zbraní,

a kedy zdôraznil,

že dokiaľ tento čas nenastane,

budeme pokračovať v udržovaní

jadrového zastrašovania.

Štáty, ktoré túto stratégiu zastávali,

alebo presadzovali koncepciu

odstránenia

jadrových zbraní z Európy,

tak činili v rámci

procesu kontroly zbrojenia.

Napríklad, spôsob spolupráce s Ruskom,

za účelom dosiahnutia dohody

o odstránení všetkých

jadrových zbraní v Európe.

Táto spolupráca by mala byť súčasťou

procesu kontroly zbraní, pretože

týmto spôsobom môžeme zvýšiť úroveň našej

bezpečnosti. V jednostrannom znižovaní

vidí väčšina štátov

ohrozenie bezpečnosti.

Jedným z kritérií

spojenia všetkých týchto aspektov

je návrat k otázke bezpečnosti.

To je podstatou veci.

Bezpečnosť, bezpečnosť a zase bezpečnosť.

A pokiaľ môžete učiniť nejaký návrh

alebo niektorý štát učiní návrh,

ktorý môže byť demonštrovaný,

a ktorý fakticky zvýši našu bezpečnosť,

potom ste prijateľný

u všetkých štátov.

Tento postup je normou,

podľa ktorej budeme hodnotiť tieto návrhy,

obsahuje, podľa môjho názoru,

veľký priestor pre prijatie

Strategického konceptu,

čo učiníme.

Spracujeme

všetky otázky a ponuky.

Myslíte si, že sa rok 2010 stane

kľúčovým rokom pre jadrové otázky?

Mimo ratifikácie novej zmluvy START,

summitu o jadrovej bezpečnosti,

okrem týchto dôležitých udalostí

sa zdá, že to bude rok,

v ktorom mnoho štátov

bude po prvýkrát konfrontovaných

s jadrovými problémami,

napr. Brazília, Južná Afrika a ďalšie,

ktoré sa zrejme budú rozhodovať,

či budú

podporovať súčasný poriadok,

alebo sa pokúsia učiniť zmeny

čo sa týka vlastníctva jadrovej zbrane.

Domnievate sa, že všetky tieto otázky

sa dostanú do popredia v tomto roku?

Verím, že áno

a domnievam sa, že tento rok, za podnetu

novej vlády USA,

záväzok prezidenta Obamu

k revitalizácii

úsilia o svet,

v ktorom jadrové zbrane

budú znižované

až do stavu,

kedy budeme môcť vytvoriť podmienky,

pre vybudovanie sveta

bez jadrových zbraní.

Mnoho krajín bolo nadšených

a mnohým z nás to dodalo nádeje,

že to môžeme dosiahnuť,

tvrdou prácou,

aj keď to bude dlhý proces,

v ktorom musíme vytvoriť

podmienky,

na ktoré sa môžeme maximálne spoľahnúť,

a pokiaľ prehlásime, že vo svete nie sú

žiadne jadrové zbrane, tak skutočne žiadne existovať nebudú;

musíme zároveň vytvoriť také podmienky,

aby tí, ktorí sa budú jadrové zbrane snažiť získať

boli za to tvrdo potrestaní.

V každom prípade, jednou z otázok

ktorú si sami sebe musíte položiť

je prečo

to bude trvať tak dlho,

a ako vytvoríme podmienky,

ktoré nepovedú

k použitiu jadrovej zbrane

ako v roku 1945?

Aký svet - bez jadrových zbraní -

vytvoríme?

Bude to svet roku 1914?

Bude to svet roku 1939?

Tento svet nechceme.

Zbaviť sa jadrových zbraní

a potom sa ocitnúť

v rokoch, kedy milióny ľudí

prichádzajú o život.

Musíme postupovať

krok za krokom.

Poslednou otázkou,

bude zrejme váš osobný názor,

chcel by som sa vás spýtať

na nulovú variantu počtu jadrových zbraní,

o ktorej prezident Obama, hovoriac

o nulovej variante jadrových zbraní

prehlásil, že možno

za jeho života nenastane.

Kedy si myslíte, že bude realizovateľná?

A je vôbec realizovateľná?

Aké sú hlavné prekážky v ceste

k nulovej variante jadrových zbraní?

Je to otázka osobná.

Myslím, že je to možné,

ale bude to vyžadovať

veľmi mnoho tvrdej práce.

V roku 1961, istý

Fred Iklé napísal článok.

Bol určený ministerstvu zahraničných vecí,

a myslím, že išlo o otázku nevyhovenia.

Bolo to ešte pred zavedením

medzinárodnej kontroly zbrojenia.

Neexistovali žiadne dohody o nešírení jadrových zbraní,

konvencie o chemických alebo biologických zbraniach,

nič také neexistovalo.

Mal pravdu:

Po prvé,

bola to otázka overovania.

Aký druh overovacieho mechanizmu

môžeme zaviesť,

aby sme sa naň mohli spoľahnúť

a boli sme si isti, že nikto nepodvádza?

Vo svete bez jadrových

zbraní, ten prvý, ktorý ich získa

bude mať obrovskú výhodu.

Musíme zaistiť, aby sa niečo

podobného nestalo.

To sa týka aj druhého aspektu,

alebo druhej podmienky:

Čo to znamená

„mechanizmy vyhovenia“?

Čo podnikneme, aby podvádzajúci

subjekt bol potrestaný

tak ťažkým trestom, že by

pre neho nemalo zmysel opäť začínať.

Bohužiaľ naše záznamy týkajúce sa

vyhovenia sú nedostatočné.

A to nám to robí starosti.

Jasným prípadom je Severná Kórea;

odstúpila od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní,

uskutočnila dva testy,

a získala výhodu tým, že bola

signatárom dohody o nešírení jadrových zbraní.

Nebola potrestaná žiadnym finančným postihom,

a v súčasnosti je jedným

z našich najväčších neproliferačných

i proliferačných problémov.

Po druhé, Irán,

s bezpočetnými

uzneseniami Rady bezpečnosti,

ktoré nevedú k žiadnemu

riešeniu, ani k zabezpečeniu

odvrátenia tejto krajiny od cesty

k nadobudnutiu jadrovej zbrane.

Musíme získať dôveru,

že sme schopní zaviesť

mechanizmy, ktoré odradia rôzne štáty

od nadobudnutia jadrových zbraní,

musíme byť schopní sa týchto zbraní zbaviť

a zabezpečiť,

aby sa už nikdy neobjavili,

a nestali sa opäť hrozbou

našej bezpečnosti.

Bol by som šťastný, kedy som mohol

dúfať, že sa to jedného dňa stane,

ale zdôrazňujem, že sa to pravdepodobne

nestane za môjho života.

Pán Roberts, veľmi vám ďakujem za rozhovor.

Ďakujem vám. Bolo mi potešením.

Guy Roberts,

nový Strategický koncept NATO:

Ako tu budú jadrové

problémy interpretované,

a aký dopad to bude

mať na súvisiace otázky?

Nový Strategický koncept …

bude zahrňovať oddiel týkajúci sa

prístupu Aliancie k jadrovému odstrašovaniu.

Strategické koncepty

v rokoch 1991 a 1999

boli veľmi dobre koncipované.

Rozdiel je predovšetkým

v dnešnej

bezpečnostnej oblasti,

časť o jadrovom odstrašovaní

nie je z tohto hľadiska tak dôležitá,

pretože nebezpečenstvo,

ktorých sa týka, je veľmi vzdialené.

A v dôsledku toho sa domnievam,

že v ňom bude omnoho menej

odkazov na tento druh činnosti.

V novom Strategickom koncepte však

náš prístup k jadrovému odstrašovaniu

zostane určite zakotvený.

Čo dovoľuje

predvídať otázku je

presvedčenie, že zásady

nášho súčasného prístupu k odstrašovaniu

zostanú, pretože sme presvedčení

o jeho sústavnej potrebe.

My, ako Aliancia, veríme

v dôležitosť odstrašovania,

ktoré je nedielnou súčasťou

našej bezpečnostnej situácie.

Po druhé, ako správa, vypracovaná

Skupinou expertov Madleny Albrightovej,

nedávno potvrdila,

určitá štruktúra

americkej jadrovej

prítomnosti v Európe zostane,

vzhľadom k významu

vzájomných transatlantických väzieb,

ktoré zaväzujú,

na jednej strane,

k bezpečnosti Európy

a Európskych spojencov,

a na strane druhej,

k tretiemu princípu,

ktorým je

podieľanie misií a konzultácie.

Členské štáty považujú za dôležité

podieľať sa o riziká odstrašovania.

Predstavitelia niektorých štátov

prehlasujú, že by uvítali

odstránenie jadrových zbraní NATO

z ich zvrchovaného územia.

Aká je reakcia NATO?

Tento návrh bol predložený

nie len jednotlivými štátmi,

ale taktiež skupinami expertov,

čo je záležitosť,

na ktorú by sme sa mali, ako Aliancia,

zamerať a preskúmať

našu koncepciu jadrového odstrašovania.

Je to jedna z koncepcií, o ktorej sa domnievame,

že odstrašuje potenciálnych nepriateľov,

zamedzuje nátlaku,

a jej cieľom je

vylúčiť vojenský konflikt;

je však potrebné ju vyskúšať

v novom bezpečnostnom prostredí.

My sme sa už pochopiteľne na nové

bezpečnostné prostredie orientovali,

a celkové množstvo jadrových zbraní

sme podstatne znížili.

Dnes máme v Európe iba niekoľko stoviek kusov jadrových zbraní,

neriadené balistické jadrové strely B61

a americké jadrové zbrane.

Tieto návrhy boli najdôraznejšie

vyjadrené v Nemecku,

ale rozhodujúcim aspektom celej veci

je skutočnosť, že všetky štáty,

vrátane Nemecka,

prehlásili veľmi zreteľne,

že každé rozhodnutie o odstránení

jadrových zbraní z ktorejkoľvek krajiny,

každé rozhodnutie o zmene

ich konfigurácie, zloženia,

a umiestenia týchto zbraní

bude prevedené spojencami,

a síce

na základe konsenzu.

Hovorilo sa o

obrane proti strategickým riadeným strelám,

a to hlavne v kontexte

nového Strategického konceptu.

Obrany - proti komu?

Raketová obrana je súčasťou

našej celkovej koncepcie odstrašovania.

Pre mňa je to holistické zastrašovanie.

Ak vybudujeme

spoľahlivý obranný systém,

určite spôsobí neistotu

v stratégii všetkých nepriateľov,

ktorí sa budú obávať,

že sa raketový útok nezdarí.

Táto situácia ich,

dúfajme, odradí od úvah

o tom, že by útokom na nás

mohli politicky vyhrať.

Je to veľmi relevantné. Doplňuje

to naše jadrové odstrašovanie,

naše konvenčné

a všetky ostatné schopnosti.

Viac než 30 štátov priebežne

zdokonaľuje strategické riadené strely.

Je mnoho štátov, ktoré priebežne

zdokonaľujú obranný systém proti týmto strelám.

S radosťou podotýkam, že Európa

už tento obranný systém má ,

a jeho … . Verím,

80 prepadových stíhacích letúnov nad Moskvou ... .

Naši ruskí kolegovia

veria v raketovú obranu.

Dúfame, že sa nám podarí

s nimi spolupracovať

a prispejeme k rozvoju

systému spolupráce.

Niektorí politici, vrátane pani Clintonovej,

americkej ministerkine zahraničných vecí, prehlasujú

že v skutočnosti jedným z nebezpečenstiev

nie sú krajiny,

ktoré získavajú jadrové

materiály alebo zbrane,

ale neštátni aktéri, do ktorých

vlastníctva sa dostane jedno alebo druhé.

Aký je váš názor a ako

sa NATO na túto variantu pripravuje?

NATO má pochopiteľne

v úmysle zdokonaliť

svoje schopnosti reakcie,

hlavne čo sa týka

štruktúry našej koncepcie

jadrového zastrašovania, spôsobom,

ktorý, dúfajme, presvedčí

potenciálneho protivníka

že nejedná

dobre.

Jedným spôsobom, ako je to možné docieliť,

je spolupracovať s našimi spojencami,

s partnerskými štátmi,

a ďalšími organizáciami,

ako je napríklad MAAE,

a síce v rámci nadobudnutia schopnosti

presne identifikovať jadrový výbuch

alebo improvizované jadrové zariadenie

či rádioaktívny materiál

v určitej krajine a v určitom mieste.

Týmto spôsobom je možné vysledovať súvislosti

a volať k zodpovednosti

každý štát, ktorý poskytol

podobný materiál teroristickej skupine.

Máme aktivované veľmi účinné

neproliferačné programy,

ktoré sa snažia zaistiť, aby

rádioaktívne materiály nebolo možné presunovať,

pašovať, odcudziť,

alebo poskytnúť teroristickej skupine, ktorá

by mohla sama

vyrobiť rádiologickú zbraň,

alebo iný druh

improvizovaného výbušného zariadenia.

NATO združuje mnoho štátov

s rôznymi postojmi k jadrovým zbraniam.

Zmienili sme sa o Nemecku

a nedávnych prehláseniach jeho predstaviteľov,

USA má schematickú koncepciu

riešenia jadrového problému.

Ako NATO koordinuje tieto rôzne postoje

v rámci dosiahnutia jednotnej politickej koncepcie?

Domnievam sa, že rozdiely

sú jedným zo stupňov dôvery.

Na jednej strane,

niekoľko členských štátov Aliancie

je zainteresovaných a verí

vo význam odzbrojenia,

kontroly odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní.

Všetky štáty veria

vo význam týchto aspektov,

ale je to otázka stupňa dôvery v túto vec.

Niektoré štáty kladú na odzbrojenie väčší doraz.

Iné štáty zdôrazňujú zachovanie

spoľahlivého jadrového odstrašovania.

Všetci spojenci podporujú myšlienku

zachovania dôveryhodného zastrašovania.

Myslím na prejav prezidenta Obamu,

ktorý predniesol minulý rok v Prahe,

kedy hovoril o svete

bez jadrových zbraní,

a kedy zdôraznil,

že dokiaľ tento čas nenastane,

budeme pokračovať v udržovaní

jadrového zastrašovania.

Štáty, ktoré túto stratégiu zastávali,

alebo presadzovali koncepciu

odstránenia

jadrových zbraní z Európy,

tak činili v rámci

procesu kontroly zbrojenia.

Napríklad, spôsob spolupráce s Ruskom,

za účelom dosiahnutia dohody

o odstránení všetkých

jadrových zbraní v Európe.

Táto spolupráca by mala byť súčasťou

procesu kontroly zbraní, pretože

týmto spôsobom môžeme zvýšiť úroveň našej

bezpečnosti. V jednostrannom znižovaní

vidí väčšina štátov

ohrozenie bezpečnosti.

Jedným z kritérií

spojenia všetkých týchto aspektov

je návrat k otázke bezpečnosti.

To je podstatou veci.

Bezpečnosť, bezpečnosť a zase bezpečnosť.

A pokiaľ môžete učiniť nejaký návrh

alebo niektorý štát učiní návrh,

ktorý môže byť demonštrovaný,

a ktorý fakticky zvýši našu bezpečnosť,

potom ste prijateľný

u všetkých štátov.

Tento postup je normou,

podľa ktorej budeme hodnotiť tieto návrhy,

obsahuje, podľa môjho názoru,

veľký priestor pre prijatie

Strategického konceptu,

čo učiníme.

Spracujeme

všetky otázky a ponuky.

Myslíte si, že sa rok 2010 stane

kľúčovým rokom pre jadrové otázky?

Mimo ratifikácie novej zmluvy START,

summitu o jadrovej bezpečnosti,

okrem týchto dôležitých udalostí

sa zdá, že to bude rok,

v ktorom mnoho štátov

bude po prvýkrát konfrontovaných

s jadrovými problémami,

napr. Brazília, Južná Afrika a ďalšie,

ktoré sa zrejme budú rozhodovať,

či budú

podporovať súčasný poriadok,

alebo sa pokúsia učiniť zmeny

čo sa týka vlastníctva jadrovej zbrane.

Domnievate sa, že všetky tieto otázky

sa dostanú do popredia v tomto roku?

Verím, že áno

a domnievam sa, že tento rok, za podnetu

novej vlády USA,

záväzok prezidenta Obamu

k revitalizácii

úsilia o svet,

v ktorom jadrové zbrane

budú znižované

až do stavu,

kedy budeme môcť vytvoriť podmienky,

pre vybudovanie sveta

bez jadrových zbraní.

Mnoho krajín bolo nadšených

a mnohým z nás to dodalo nádeje,

že to môžeme dosiahnuť,

tvrdou prácou,

aj keď to bude dlhý proces,

v ktorom musíme vytvoriť

podmienky,

na ktoré sa môžeme maximálne spoľahnúť,

a pokiaľ prehlásime, že vo svete nie sú

žiadne jadrové zbrane, tak skutočne žiadne existovať nebudú;

musíme zároveň vytvoriť také podmienky,

aby tí, ktorí sa budú jadrové zbrane snažiť získať

boli za to tvrdo potrestaní.

V každom prípade, jednou z otázok

ktorú si sami sebe musíte položiť

je prečo

to bude trvať tak dlho,

a ako vytvoríme podmienky,

ktoré nepovedú

k použitiu jadrovej zbrane

ako v roku 1945?

Aký svet - bez jadrových zbraní -

vytvoríme?

Bude to svet roku 1914?

Bude to svet roku 1939?

Tento svet nechceme.

Zbaviť sa jadrových zbraní

a potom sa ocitnúť

v rokoch, kedy milióny ľudí

prichádzajú o život.

Musíme postupovať

krok za krokom.

Poslednou otázkou,

bude zrejme váš osobný názor,

chcel by som sa vás spýtať

na nulovú variantu počtu jadrových zbraní,

o ktorej prezident Obama, hovoriac

o nulovej variante jadrových zbraní

prehlásil, že možno

za jeho života nenastane.

Kedy si myslíte, že bude realizovateľná?

A je vôbec realizovateľná?

Aké sú hlavné prekážky v ceste

k nulovej variante jadrových zbraní?

Je to otázka osobná.

Myslím, že je to možné,

ale bude to vyžadovať

veľmi mnoho tvrdej práce.

V roku 1961, istý

Fred Iklé napísal článok.

Bol určený ministerstvu zahraničných vecí,

a myslím, že išlo o otázku nevyhovenia.

Bolo to ešte pred zavedením

medzinárodnej kontroly zbrojenia.

Neexistovali žiadne dohody o nešírení jadrových zbraní,

konvencie o chemických alebo biologických zbraniach,

nič také neexistovalo.

Mal pravdu:

Po prvé,

bola to otázka overovania.

Aký druh overovacieho mechanizmu

môžeme zaviesť,

aby sme sa naň mohli spoľahnúť

a boli sme si isti, že nikto nepodvádza?

Vo svete bez jadrových

zbraní, ten prvý, ktorý ich získa

bude mať obrovskú výhodu.

Musíme zaistiť, aby sa niečo

podobného nestalo.

To sa týka aj druhého aspektu,

alebo druhej podmienky:

Čo to znamená

„mechanizmy vyhovenia“?

Čo podnikneme, aby podvádzajúci

subjekt bol potrestaný

tak ťažkým trestom, že by

pre neho nemalo zmysel opäť začínať.

Bohužiaľ naše záznamy týkajúce sa

vyhovenia sú nedostatočné.

A to nám to robí starosti.

Jasným prípadom je Severná Kórea;

odstúpila od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní,

uskutočnila dva testy,

a získala výhodu tým, že bola

signatárom dohody o nešírení jadrových zbraní.

Nebola potrestaná žiadnym finančným postihom,

a v súčasnosti je jedným

z našich najväčších neproliferačných

i proliferačných problémov.

Po druhé, Irán,

s bezpočetnými

uzneseniami Rady bezpečnosti,

ktoré nevedú k žiadnemu

riešeniu, ani k zabezpečeniu

odvrátenia tejto krajiny od cesty

k nadobudnutiu jadrovej zbrane.

Musíme získať dôveru,

že sme schopní zaviesť

mechanizmy, ktoré odradia rôzne štáty

od nadobudnutia jadrových zbraní,

musíme byť schopní sa týchto zbraní zbaviť

a zabezpečiť,

aby sa už nikdy neobjavili,

a nestali sa opäť hrozbou

našej bezpečnosti.

Bol by som šťastný, kedy som mohol

dúfať, že sa to jedného dňa stane,

ale zdôrazňujem, že sa to pravdepodobne

nestane za môjho života.

Pán Roberts, veľmi vám ďakujem za rozhovor.

Ďakujem vám. Bolo mi potešením.

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink