JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Rok 2010 - rok nula sveta nulovej jadrovej energie?

Get the Flash Player to see this player.

Bude rok 2010 rozhodujúcim rokom pre dosiahnutie sveta bez jadrovej energie? Vzhľadom k veľkému množstvu kritických jednaní - od Zmluvy o znížení strategických zbraní (START) až k jadrovému problému Iránu - stane sa tento rok 2010 rokom, ktorý vstúpi do dejín ako najdôležitejší vo sfére jadrového odzbrojenia?

 Titulky: On / Off

Ako Damoklov meč,

nebezpečenstvo jadrovej skazy

visí nad svetom od polovice 40 rokov minulého storočia.

K jadrovému konfliktu

však nikdy nedošlo. Prečo?

Je to len šťastím, že sme doposiaľ

neprežili žiadnu jadrovú katastrofu

za 65 rokov od konca

druhej svetovej vojny.

Tento fakt nemá nič spoločného so schopným vedením

alebo inherentnou stabilitou

jadrového vojenského potenciálu.

Je to obyčajná šťastná náhoda.

Sme šťastní, že už 65 rokov,

žijeme bez jadrovej vojny.

Bolo by však naivné domnievať sa,

že budeme takto žiť navždy.

Príbehov o bezprostrednom jadrovom nebezpečenstve

z časov studenej vojny je mnoho.

Môj preferovaný príklad je z obdobia

tzv. kubánskej kríze v šesťdesiatich rokoch,

kedy, ako dnes vieme, boli sovietske riadené strely

inštalované na kubánskom území

a na sovietskych ponorkách v tejto oblasti,

a nešlo iba o transportované riadené strely,

ktoré boli dôvodom k blokáde Kuby.

Jedným z incidentov, ku ktorým počas

tejto námornej blokády došlo bolo,

že americká armáda zhodila hlbinné bomby

iba preto, aby upozornila,

že situácia je veľmi vážna,

ale že nemá v úmysle použiť zbrane.

Jedna z týchto bômb zničila

komunikačný systém

jednej sovietskej ponorky;

služobný poriadok v tej dobe stanovil, že

ak ponorka stratí komunikačné schopnosti

a posádka nevie, či nevypukla vojna,

rozhodnutie o odpalení

jadrovej zbrane

záleží na hlasovaní troch

najvyšších dôstojníkov na palube.

V danom prípade teda nastalo hlasovanie,

či bude odpálené torpédo s jadrovou hlavicou:

na základe pomeru hlasov 2 : 1

bolo odpálenie zamietnuté.

Vďaka hlasu jedného sovietskeho

námorníka sme unikli tretej svetovej vojne.

Počas studenej vojny bolo

zastrašovanie v štátnom záujme.

Dnes sa niektorí pozorovatelia

domnievajú, že to má byť obrátene.

Budeme, napríklad, očakávať

napadnutie

teroristami alebo zrútenými štátmi.

Radšej sa nebudeme snažiť

na každého apelovať,

aby sme tieto zbrane zatratili,

a to je hlavným štátnym záujmom.

Aj keď mali jadrové zbrane

pomerný význam,

ako stabilizujúca sila

počas rokov studenej vojny,

vlastnenie jadrových zbraní

akýmkoľvek subjektom v 21. storočí

spôsobí podstatne

väčšie problémy, než sa vyplatí.

Jadrové zbrane slúžia

v prvej rade k zastrašovaniu,

ale okrem toho,

do akej miery sú užitočné a bezpečné?

Vojaci na celom svete

ich nenávidia,

pretože sú na ne vydávané finančné prostriedky,

ktoré by inak mohli pripadnúť im,

a navyše si nemyslia,

že by ich vôbec niekedy mohli použiť.

Sú teda neužitočné,

ale aj tak nás všetkých ohrozujú.

Vo svete máme neustále 2 000 jadrových zbraní

v najvyššej pohotovosti.

Máme veliteľské

a kontrolné systémy,

ktoré nie sú o mnoho lepšie

než boli v priebehu studenej vojny,

v niektorých krajinách, ktoré dnes disponujú

jadrovými zbraňami, sú vyslovene zlé.

A navyše existuje možnosť omnoho

sofistikovanejšieho kybernetického napadnutia.

Dezinformácia v systémoch

spôsobí chaos,

obavy,

a prípadne ľudský či informačný omyl.

USA a Rusko

sú členmi koalície,

naliehajúcej na to, aby Islamská republika

Irán niesla následky ...

Táto zmena stanoviska

viedla k novým koncepciám

v oblasti odzbrojovania

a nešírenia jadrových zbraní.

Nemyslím si, že je tento problém vážnejší

než v pominulých rokoch.

Existuje iba menšia

užitočnosť jadrových zbraní.

To je dôvod prečo sme menej naklonení

obrane jadrových zbraní,

ktoré považujeme za problematickejšie.

Ak má niekto o ne záujem,

javí sa to veľmi nebezpečné.

Dve najdôležitejšie

jadrové veľmoce

sa samy zaviazali k ceste smerom

k nulovému počtu jadrových zbraní.

Táto cesta

môže byť veľmi pomalá

a nie obzvlášť široká,

ale jej smer je správny.

A sme v roku 2010. Stane sa tento rok,

vďaka svojej mimoriadnej aktuálnosti,

najdôležitejším rokom

celej jadrovej Odysey?

Ak spočítate

všetky fakty a okolnosti,

dve konferencie,

summit o jadrovej bezpečnosti

a koordinačná konferencia v máji,

povstanú ďalšie otázky,

vrátane tej najväčšej - samotného Iránu.

Ak sa nám však podarí dosiahnuť po celý rok

jasne pozitívnych výsledkov na všetkých radoch,

dynamika jednania bude udržaná.

Prehodnotenie jadrové dislokácie

USA je veľmi dôležité,

v Rusku sme ho už uskutočnili.

Nemyslím si však,

že tento rok bude kritický.

Svet si je vedomý,

že americká vláda

si praje postupné jadrové odzbrojenie

a k tomu je potrebná

určitá ochota a zmierlivosť.

A vhodnejšia doba ako je súčasná

tak ľahko nebude.

Bez ohľadu na pokrok v roku 2010,

niektoré jadrové hrozby

zostanú absolútne nepredvídateľné.

Obavám sa situácie medzi Indiou a Pakistanom

v tom zmysle, že v prípade atentátu,

ako predvlani v Bombaji, ktorý patrí

k najväčším teroristickým útokom na Indiu,

sa India, podľa prehlásení svojich predstaviteľov,

nebude obmedzovať

a Pakistanu udelí tvrdú lekciu ako odplatu

za podporu teroristických organizácií.

Predstavitelia Pakistanu prehlasujú:

Poslúchli sme USA,

vyslali sme naše jednotky

bojovať do Afganistanu.

Proti Indii sme bezbranní.

Ak nám India chce udeliť lekciu,

použijeme jadrové zbrane.

Vzhľadom na to, že pravdepodobnosť

útoku na Indiu je omnoho väčší,

než predpoklad, že by Al-Kaida

získala jadrovú zbraň,

je jadrovou hrozbou, ktorej sa obavám,

konflikt medzi Indiou a Pakistanom,

ktorý si ani jedna, ani druhá strana nepraje.

Ako Damoklov meč,

nebezpečenstvo jadrovej skazy

visí nad svetom od polovice 40 rokov minulého storočia.

K jadrovému konfliktu

však nikdy nedošlo. Prečo?

Je to len šťastím, že sme doposiaľ

neprežili žiadnu jadrovú katastrofu

za 65 rokov od konca

druhej svetovej vojny.

Tento fakt nemá nič spoločného so schopným vedením

alebo inherentnou stabilitou

jadrového vojenského potenciálu.

Je to obyčajná šťastná náhoda.

Sme šťastní, že už 65 rokov,

žijeme bez jadrovej vojny.

Bolo by však naivné domnievať sa,

že budeme takto žiť navždy.

Príbehov o bezprostrednom jadrovom nebezpečenstve

z časov studenej vojny je mnoho.

Môj preferovaný príklad je z obdobia

tzv. kubánskej kríze v šesťdesiatich rokoch,

kedy, ako dnes vieme, boli sovietske riadené strely

inštalované na kubánskom území

a na sovietskych ponorkách v tejto oblasti,

a nešlo iba o transportované riadené strely,

ktoré boli dôvodom k blokáde Kuby.

Jedným z incidentov, ku ktorým počas

tejto námornej blokády došlo bolo,

že americká armáda zhodila hlbinné bomby

iba preto, aby upozornila,

že situácia je veľmi vážna,

ale že nemá v úmysle použiť zbrane.

Jedna z týchto bômb zničila

komunikačný systém

jednej sovietskej ponorky;

služobný poriadok v tej dobe stanovil, že

ak ponorka stratí komunikačné schopnosti

a posádka nevie, či nevypukla vojna,

rozhodnutie o odpalení

jadrovej zbrane

záleží na hlasovaní troch

najvyšších dôstojníkov na palube.

V danom prípade teda nastalo hlasovanie,

či bude odpálené torpédo s jadrovou hlavicou:

na základe pomeru hlasov 2 : 1

bolo odpálenie zamietnuté.

Vďaka hlasu jedného sovietskeho

námorníka sme unikli tretej svetovej vojne.

Počas studenej vojny bolo

zastrašovanie v štátnom záujme.

Dnes sa niektorí pozorovatelia

domnievajú, že to má byť obrátene.

Budeme, napríklad, očakávať

napadnutie

teroristami alebo zrútenými štátmi.

Radšej sa nebudeme snažiť

na každého apelovať,

aby sme tieto zbrane zatratili,

a to je hlavným štátnym záujmom.

Aj keď mali jadrové zbrane

pomerný význam,

ako stabilizujúca sila

počas rokov studenej vojny,

vlastnenie jadrových zbraní

akýmkoľvek subjektom v 21. storočí

spôsobí podstatne

väčšie problémy, než sa vyplatí.

Jadrové zbrane slúžia

v prvej rade k zastrašovaniu,

ale okrem toho,

do akej miery sú užitočné a bezpečné?

Vojaci na celom svete

ich nenávidia,

pretože sú na ne vydávané finančné prostriedky,

ktoré by inak mohli pripadnúť im,

a navyše si nemyslia,

že by ich vôbec niekedy mohli použiť.

Sú teda neužitočné,

ale aj tak nás všetkých ohrozujú.

Vo svete máme neustále 2 000 jadrových zbraní

v najvyššej pohotovosti.

Máme veliteľské

a kontrolné systémy,

ktoré nie sú o mnoho lepšie

než boli v priebehu studenej vojny,

v niektorých krajinách, ktoré dnes disponujú

jadrovými zbraňami, sú vyslovene zlé.

A navyše existuje možnosť omnoho

sofistikovanejšieho kybernetického napadnutia.

Dezinformácia v systémoch

spôsobí chaos,

obavy,

a prípadne ľudský či informačný omyl.

USA a Rusko

sú členmi koalície,

naliehajúcej na to, aby Islamská republika

Irán niesla následky ...

Táto zmena stanoviska

viedla k novým koncepciám

v oblasti odzbrojovania

a nešírenia jadrových zbraní.

Nemyslím si, že je tento problém vážnejší

než v pominulých rokoch.

Existuje iba menšia

užitočnosť jadrových zbraní.

To je dôvod prečo sme menej naklonení

obrane jadrových zbraní,

ktoré považujeme za problematickejšie.

Ak má niekto o ne záujem,

javí sa to veľmi nebezpečné.

Dve najdôležitejšie

jadrové veľmoce

sa samy zaviazali k ceste smerom

k nulovému počtu jadrových zbraní.

Táto cesta

môže byť veľmi pomalá

a nie obzvlášť široká,

ale jej smer je správny.

A sme v roku 2010. Stane sa tento rok,

vďaka svojej mimoriadnej aktuálnosti,

najdôležitejším rokom

celej jadrovej Odysey?

Ak spočítate

všetky fakty a okolnosti,

dve konferencie,

summit o jadrovej bezpečnosti

a koordinačná konferencia v máji,

povstanú ďalšie otázky,

vrátane tej najväčšej - samotného Iránu.

Ak sa nám však podarí dosiahnuť po celý rok

jasne pozitívnych výsledkov na všetkých radoch,

dynamika jednania bude udržaná.

Prehodnotenie jadrové dislokácie

USA je veľmi dôležité,

v Rusku sme ho už uskutočnili.

Nemyslím si však,

že tento rok bude kritický.

Svet si je vedomý,

že americká vláda

si praje postupné jadrové odzbrojenie

a k tomu je potrebná

určitá ochota a zmierlivosť.

A vhodnejšia doba ako je súčasná

tak ľahko nebude.

Bez ohľadu na pokrok v roku 2010,

niektoré jadrové hrozby

zostanú absolútne nepredvídateľné.

Obavám sa situácie medzi Indiou a Pakistanom

v tom zmysle, že v prípade atentátu,

ako predvlani v Bombaji, ktorý patrí

k najväčším teroristickým útokom na Indiu,

sa India, podľa prehlásení svojich predstaviteľov,

nebude obmedzovať

a Pakistanu udelí tvrdú lekciu ako odplatu

za podporu teroristických organizácií.

Predstavitelia Pakistanu prehlasujú:

Poslúchli sme USA,

vyslali sme naše jednotky

bojovať do Afganistanu.

Proti Indii sme bezbranní.

Ak nám India chce udeliť lekciu,

použijeme jadrové zbrane.

Vzhľadom na to, že pravdepodobnosť

útoku na Indiu je omnoho väčší,

než predpoklad, že by Al-Kaida

získala jadrovú zbraň,

je jadrovou hrozbou, ktorej sa obavám,

konflikt medzi Indiou a Pakistanom,

ktorý si ani jedna, ani druhá strana nepraje.

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink