JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Koniec éry vojenského námorníctva?

Koniec éry vojenského námorníctva skutočne nastal? Bude v budúcnosti existovať ešte viac morských oblastí mimo zákona? Akým spôsobom ovplyvnia klimatické zmeny situáciu v námornej doprave? Diego Ruiz Palmer sa vo svojej úvahe zaoberá týmito a ďalšími súvisiacimi problémami.

Niektorí pozorovatelia námorných operácií nedávno ohlásili nástup tzv. “post-námornej éry”, bez akejkoľvek vyhliadky na tradičné, rozsiahle operácie, známe z časov druhej svetovej vojny, alebo predpovedaného konfliktu medzi námornými silami NATO a sovietskym námorníctvom, ktorý mal “rozohriať” studenú vojnu(1). V tomto post-námornom veku už nie je potrebný ochranný doprovod dnešných “vojenských lodí”, ktorými sú obrovské materské lietadlové lode, vybavené systémom katapultovania a pristávania stíhacích letúnov a ultramoderné krížniky s jadrovým pohonom. Americké vojenské námorníctvo (US Navy) by teda malo, prioritne a ako prvé, preorientovať svoju operačnú platformu a svoje programy lodnej konštrukcie s intervenciou na hladine otvoreného mora na optimalizáciu schopností nutných pre policajné hliadkovanie v pobrežných a riečnych vodách.

Za predpokladu, že táto perspektíva je správna a ak sme naozaj svedkami skutočnej “revolúcie v koncepcii vojenského námorníctva”, nie je tento názor zdieľaný najväčšími obchodnými a námornými mocnosťami. Napriek konfrontácii s trvalými nutnými nákladmi na obranu a veľkými problémami rekapitalizácie loďstva, väčšina z týchto krajín pokračuje investovať do zaoceánskeho námorníctva, o čom svedčia príklady Brazílie, Francúzska, Indie, Talianka, Ruska, Španielska, Veľkej Británie a USA, ktoré udržujú, modernizujú alebo renovujú lietadlové lode pod rôznymi zámienkami, alebo, ako v prípade Číny, zakúpia jednu materskú loď(2), alebo zvolia pravidelné zvyšovanie množstva a kapacít vrtuľníkových materských lodi či obojživelníkových plavidiel v záujme optimalizácie námorného hliadkovania, rozširovania vojenskej prítomnosti, humanitárnych akcií alebo predsunutých stanovíšť (Austrália, Čína, Francúzsko, Taliansko, Japonsko, Južná Kórea, Holandsko, Španielsko, Veľká Británia a USA).

Je samozrejmé, že strategickú krátkozrakosť, ktorou sú v tomto post-námornom veku napríklad programy konštrukcie nových plavidiel, a ktorá sa bude zrejme nákazlivo prenášať, nie je možné pripísať byrokratickým postupom admiralít alebo úspešnému lobingu rejdárov. Iba málo osôb bude diskutovať o tom, či globalizácia a nová geo-ekonomická mapa sveta, dvadsať rokov po skončení studenej vojny, vyžadujú prehodnotenie akčných schopností námorných síl podieľajúcich sa na rôznych misiách, od zastrašovania a intervencie v krízových situáciách až po predsunuté nasadenia a udržiavanie bezpečného, spoľahlivého a ekologicky chráneného morského prostredia.

Podobné prehodnotenie by však malo pomôcť v riadení bezpečnostnej politiky, námorného plánovania, programovania konštrukcie nových plavidiel a spoločných námorných operácií. NATO je uprostred tejto práce a výsledok bude mať vplyv na spôsob, akým sa Aliancia bude na tejto činnosti kolektívne podieľať a s kým spojí mnohonárodný potenciál v rámci obrany a bezpečnosti na mori v ďalších desaťročiach.

Trvajúca prosperita priemyslových demokratických krajín existuje taktiež vďaka bezpečnosti svetových námorných tras, ktoré sa podieľajú z veľkej časti na širokom rozvoji obchodu vo svete.

Námorné cesty vo svete boli, s výnimkou niektorých období a úsekov, “mierovou zónou” a diaľnicou k prosperite pre celé ľudstvo po dobu viac než šesťdesiatich rokov. Námorný obchod sa počas druhej polovine minulého storočia viac než štvornásobil. V súčasnej dobe sa podieľa na 90% svetového obchodu a zahŕňa 60% celkovej prepravy ropy. Na rozkvete námorného trhu sa podieľa približne 50 000 obchodných plavidiel rôznych typov a veľkostí, vrátane novej generácie supertankerov a kontajnerových lodí a zároveň obrovských výletných lodí.

Trvajúca prosperita priemyslových demokratických krajín, navzdory následným krízam a rozmachu nových ekonomických veľmocí, ako sú Brazília, Čína a India, existuje vďaka skutočnosti, že od konca druhej svetovej vojny sú morské vody, pokrývajúce sedemdesiat percent zemského povrchu, bezpečné a spoľahlivé pre obchod.

Slobodná navigácia je základným princípom, ktorého využíva každý štát, bez ohľadu na svoju rozlohu, geografickú polohu, politický systém, ekonomickú situáciu či vojenský potenciál. Je to dôležitý, pozitívny odkaz druhej poloviny 20. storočia, ktorý nie je často dostatočne oceňovaný. Niektorí pozorovatelia poukazujú na túto ľahkú nedbalosť voči námornej doprave ako na “morskú slepotu” v dobe, kedy je stále viac jasné a evidentné, že zabezpečenie permanentnej bezpečnosti na mori v nastávajúcich rokoch, za pokračujúceho rastu námorného obchodu bude vyžadovať nie len rozsiahlejšiu zodpovednosť za prírodné zdroje a potenciál, ale taktiež vyššiu úroveň medzinárodnej spolupráce.

Potenciálne problémy bezpečnosti morského prostredia

Problematika morského prostredia, ktorá povstala v tomto druhom desaťročí 21. storočia, nepredstavuje morské prostredia ako mierové a “priateľské pre užívateľov”, ako tomu bolo v minulosti. Prudký rozmach námorného obchodu a z toho vyplývajúce preťaženie výhodných námorných tras, kanálov a prístavov, spoločne s rastom trestnej činnosti na mori, od obchodu s ľudskými bytosťami až po pirátstvo, terorizmus a nezákonnú prepravu zbraní hromadného ničenia a ich nosičov, vyžaduje novú koncepciu vzťahu medzi rôznymi kritickými trasami a prístavmi a rizikovými faktory, a novým, zoširoka opodstatneným prístupom k bezpečnosti a obrane na mori.

Táto zmena prostredia predstavuje pre medzinárodné spoločenstvo tri hlavné problémy: vzostup a šírenie mnohostrannej trestnej činnosti na mori; nebezpečenstvo strategickej námornej konkurencie vedúcu k pokusom o nasadenie námorného potenciálu pre účely politického zastrašovania alebo vojenského nátlaku, krátkych otvorených agresií, alebo dokonca konfliktov medzi svetovými veľmocami; a potenciálne nepriaznivý dopad klimatických zmien na bezpečnosť na mori. Všetky hodnotenia týchto nebezpečenstiev však predpovedajú vysokú mieru nepredvídateľnosti, hlavne čo sa týka presného rozsahu ich perspektív, vzájomného pôsobenia a dôsledkov.

More bez vlády sa môže stať rozsiahlym úkrytom i útočiskom ako pre bezprizorné zločinecké gangy všetkých druhov, tak aj pre eventuálne rúško pre niektoré suverénne štáty, podporujúce trestnú činnosť, ako terorizmus a proliferáciu zbraní hromadného ničenia

More bez vlády sa môže stať rozsiahlym úkrytom i útočiskom ako pre bezprizorné zločinecké gangy všetkých druhov, tak aj pre eventuálne rúško pre niektoré suverénne štáty, podporujúce trestnú činnosť, ako terorizmus a proliferáciu zbraní hromadného ničenia

Nekontrolované more za šírenia nezákonnosti môže mať rastúci nepriaznivý dopad nie len na námorný obchod a cestovný ruch, ale aj na spoľahlivosť dopravy významných energetických surovín, vedúc k narušovaniu obchodu a investícií medzi jednotlivými štátmi a všeobecný pokles prosperity vo svete.

More bez vlády sa môže stať rozsiahlym úkrytom i útočiskom ako pre bezprizorné zločinecké gangy všetkých druhov, tak aj pre eventuálne rúško pre niektoré suverénne štáty, podporujúce trestnú činnosť, ako terorizmus a proliferáciu zbraní hromadného ničenia. Nové bezpečnostné riziká môžu, výnimočne, zahrňovať aj napadnutie plavidiel, ako v prípade teroristického útoku na americký torpédoborec Cole v Jemene, v roku 2000, alebo útok Hezbolláh riadenými strelami na izraelskú vojenskú loď pri pobreží Libanonu, v roku 2006. Pirátstvo v blízkosti somálskeho pobrežia je konkrétnym príkladom síce zastaraného, ale dnes znovuzrodeného nebezpečenstva.

Na druhom konci spektra bezpečnostných rizík sa nachádzajú programy konštrukcie plavidiel ázijských veľmocí, ostentatívne zameraných na získanie vlastných schopností stráženia a ochrany námorných tras, konsolidujúce ich novozískaný status hlavného obchodného partnera vo svete a prispievajúce k ich úlohe vítaných partnerov v rámci zlepšovania úrovne námornej bezpečnosti. Medzinárodné protipirátske operácie v západnej časti Indického oceánu a mnohonárodné námorné cvičenia, zahrňujúce konštantne stúpajúci počet štátov oblasti Tichého oceánu, sú ilustráciou tohto pozitívneho trendu. Tieto programy však niekedy môžu byť taktiež zdrojom problémov, pretože medzi niektorými štátmi existujú vzájomné spory týkajúce sa hraníc výsostných vôd, čo môže mať nepriaznivý dopad na ostatné zainteresované štáty.

Konkurencia na úrovni vojenského námorníctva môže mať o mnoho viac okamžitých neblahých následkov pre rôzne svetové regióny, s výnimkou oblasti Severoatlantickej zmluvy. Vzhľadom na celosvetové obchodné záujmy spojencov a ich spoločnému strategickému záujmu na udržaní medzinárodného mieru a bezpečnosti, NATO si nepraje alebo nie je schopné byť ľahostajné voči akémukoľvek nepriaznivému vývoju situácie, ktorý pramení z nekontrolovaného námorného konkurenčného boja. Progresívna prítomnosť vo svetových oceánoch a zastrašovací potenciál môžu byť nepomerne prospešným prínosom pre zamedzenie konfliktov. Zároveň nám skúsenosti zo studenej vojny pripomínajú, že jadrové mocnosti by s veľkou pravdepodobnosťou nedovolili, aby konkurenčný boj na mori alebo ojedinelé námorné incidenty vyústili do otvorenej konfliktnej situácie. Navyše, rastúca tendencia v oblasti námorného obchodu a námorného cestovného ruchu predstavuje impozantnú globálnu záštitu proti pokusom o realizáciu všetkých nebezpečných zámerov.

Klimatické zmeny sú síce iným problémom, avšak, potenciálne, nemenej veľkým prameňom nebezpečenstva nie len pre námornú prevádzku, ale taktiež pre obyvateľstvo v pobrežných oblastiach, ktoré je vystavené vyššie zmieneným hrozbám. Plytvanie prírodnými zdrojmi, zhoršovanie životného prostredia a o mnoho drsnejšie meteorologické podmienky na zemi ako aj na mori sa môžu spojiť v “totálnu víchricu” s identifikovateľnými katastrofickými následkami, ale s nepredvídateľnými perspektívami.

Dôsledky pre námorné plánovanie a programy konštrukcie plavidiel

V tomto komplexnom, potenciálne nebezpečnom, geo-strategickom a námornom prostredí by opatrnosť nemala byť zanedbávaná na úkor trúfalosti alebo strohosti čo sa týka rozhodovania o budúcich podmienkach lodnej dopravy. To je taktiež dôvod, prečo stále pokračujúce diskusie o štrukturalizácii amerického vojenského námorníctva v rámci nového bezpečnostného prostredia na mori nie sú, v mnohých ohľadoch, namieste, a síce z troch dôvodov: po prvé, poľom pôsobnosti amerického vojenského námorníctva budú bojové skupiny materských lodí a iné expedičné a obojživelné útvary, aj keď sa vzdá konštrukcie nových veľkých lietadlových materských lodí. US Navy prevzalo z dejín druhej svetovej vojny ojedinelé a neporovnateľné skúsenosti a technické know-how na úseku plánovania, nadobúdania vojenského materiálu a operácií v rámci centralizovanej flotily materských lodí, ktoré si udržuje už vyše šesť desaťročí, za vysokých nákladov, ale s obdivuhodnou rozhodnosťou. Nie je to strategický potenciál, ktorý by USA mali považovať za chýbajúci, prinajmenšom aspoň do chvíle, keď charakteristické rysy bezpečnostného prostredia 21. storocia budú zreteľne ustanovené a tento potenciál sa stane zbytočným.

V dohľadnej budúcnosti, jedine americké vojenské námorníctvo bude schopné stať sa ťažiskom strategického "nadhorizontálneho" potenciálu

Po druhé je veľmi nepravdepodobné, že pre medzinárodné spoločenstvo, a zvlášť pre NATO, by bolo užitočné, aby US Navy vymenila svoju oceánsku flotilu za pobrežné hliadkovacie loďstvo (aj keď úmerná vyrovnanosť s korvetami a strážnymi člnmi by bola žiaduca z prevádzkových a finančných dôvodov) z jedného hlavného dôvodu: námorné bezpečnostné operácie, orientované na geograficky lokalizované ciele a vystavené všadeprítomným rizikám, môžu byť skutočne účinné iba za predpokladu, že prebiehajú pod “dáždnikom” rozsiahlych transoceánskych kapacít, s globálnou pôsobnosťou a za celosvetovej informačnej priority.

V dohľadnej budúcnosti, jedine americké vojenské námorníctvo bude schopné stať sa ťažiskom strategického "nadhorizontálneho" potenciálu, ktorý pôsobí ako realizačný faktor námorných bezpečnostných operácií, zameraných na pobrežie a regionálne aktivity na úseku budovania kapacít. Záverom je možné konštatovať, v dobe, kedy USA presadzujú rozsiahlu, ucelenú medzinárodnú koncepciu vlády a bezpečnosti na mori, založenú na rozšírenej sieti partnerstva medzi zložkami amerického námorníctva (Navy, námorná pechota a pobrežná pechota) a iných štátov, je paradoxné a zavádzajúce konštatovať, že sa americké vojenské námorníctvo snaží plniť požiadavky a budovať kapacity nutné pre pobrežné operácie, ktoré námorné útvary spojencov a spriatelených krajín môžu ľahšie, rýchlejšie a častejšie realizovať s väčším profesionalizmom, vďaka jednak ich mimoriadnym schopnostiam a skúsenostiam, jednak prispôsobenia sa týmto špecifickým operáciám.

Vzrast globálnych námorných partnerstiev je príležitosťou k analýze harmonickejšieho medzinárodného prístupu rovnako zmýšľajúcich štátov k rozdeľovaniu jednotlivých misií na regionálnej báze, k zdieľaniu povinností a praktických skúseností, poskytovaniu vzájomnej operačnej a logistickej podpory, k výmene informácií za účelom vynucovanie právnych noriem na mori a k vedeniu a organizácii spoločného odborného výcviku a námorných cvičení. NATO sa môže stať dôležitým aktérom a realizačným faktorom v úlohe centra operačnej spolupráce a politického fóra pre konzultácie námornej problematiky.

Výrazná úloha a prínos NATO

Vzhľadom na to, že Aliancia je zložená zároveň zo štátov s hrdou námornou tradíciou, globálnymi obchodnými záujmami a rozsiahlym námorným potenciálom, bezpečnostná problematika na mori sa pre ňu stala mimoriadne dôležitým aspektom, a to už od samého vzniku NATO. Dnes je hlavným prínosom komplexného pojatia námornej bezpečnosti. V mnohých ohľadoch je NATO, vo svojej podstate, medzinárodným námorným zväzkom. Atlantický oceán, Stredozemné, Baltické a Čierne more zlučujú, zemepisne a strategicky, spojencov. Sú základnou súčasťou ich spoločného dedičstva a osudu.

Vzhľadom na to, že Aliancia má v úmysle dokončenie nového Strategického konceptu do doby nasledujúceho summitu NATO v Lisabone, problematika námornej bezpečnosti je prioritným námetom súčasných jednaní spojencov

Námorné sily plnia trvalé zastrašovacie, zabezpečovacie a obranné misie, rovnako ako úlohy týkajúce sa asistencie pri riadení krízových situácií a námornej bezpečnosti, v ktorých sú často angažované nečlenské, partnerské štáty NATO z celého sveta, ako sú napríklad Austrália, Fínsko, Japonsko či Ukrajina. Spojenecké plavidlá a podporné námorné zariadenia môžu byť kedykoľvek nasadené do operácie Oceánsky štít, ktorá je medzinárodnou protipirátskou akciou v Indickom oceáne, alebo do protiteroristickej námornej operácie Aktívne úsilie v Stredozemnom mori, alebo do spoločných námorných cvičení s nečlenskými štátmi v rámci programu Istanbulskej iniciatívy k spolupráci, a síce s Bahrajnom, Kuvajtom, Katarom a Spojenými arabskými emirátmi alebo v rámci programu Partnerstvo pre mier, so štátmi ako je napríklad Švédsko, v rámci prípravy Síl rýchlej reakcie NATO (NRF).

Hliadkovaním a plnením rôznych úloh na šírom mori prispieva spojenecké loďstvo, spolu s partnerskými štátmi a za spolupráce s agentúrami špecializovanými na dodržovanie zákonnosti a právnych noriem, k vybudovaniu autoritatívnej správy celkovej námornej prevádzky smerom na východ a na západ od Európy. Vzájomná operačná súčinnosť a efektívnosť sú zabezpečované na základe spoločnej dôvery v stratégiu, techniku a vojenskú doktrínu NATO, za podpory rozšírenej štruktúry informačných stredísk a iných entít orientovaných na námorné kapacity. NATO je skutočne aktívnym námorným zväzkom.

Vzhľadom na to, že Aliancia má v úmysle dokončenie nového Strategického konceptu do doby nasledujúceho summitu NATO v Lisabone, problematika námornej bezpečnosti je prioritným námetom súčasných jednaní spojencov. Éra vojenského námorníctva nekončí, ale začína nový námorný vek.

Nová námorná stratégia NATO

Na zasadaní v Norfolku, v štáte Virginia, v júli 2008, najvyšší operační námorní velitelia a najvyšší civilní funkcionári NATO schválili uznesenia týkajúce sa vzrastajúceho podielu Aliancie na riadení bezpečnostných námorných operácií, spolu s tradičnými námornými úlohami, vyžadujúcimi jednak rozvoj perspektívy námornej stratégie NATO, jednak podporu konceptu bezpečnostných námorných operácií. Obe uznesenia sú v súčasnej dobe predložené pracovníkom ústredia NATO.

Námorné kapacity NATO

Okrem spojených námorných síl Aliancie sú rozsiahle námorné kapacity zložené zo štruktúry individuálnych operačných a technických schopností rôznych útvarov a tímov: dve spojené námorné veliteľstva v Neapoli a v britskom Northwoode, jedno ponorkové veliteľstvo v Norfolku, Virginia, so spätnou nadväznosťou na rozsiahlu štruktúru spoločného velenia, štyri stále mnohonárodné námorné hladinové skupiny, dve z nich špecializované na odmínovacie operácie a trvale podriadené veliteľstvu v Neapoli a v Northwoode, štyri pohotovostné mnohonárodné bojové jednotky vedené Francúzskom, Talianskom, Španielskom a Veľkou Britániou a jednu doplňujúcu jednotku s rozšírenou bojovou pôsobnosťou, vedenú USA; všetky útvary sú k dispozícii, na rotačnej báze, pre operácie Síl rýchlej reakcie NATO, Námorného strediska NATO v Northwoode, Plánovacej komisie pre oceánsku plavbu, Skupiny pre námorné zbrojenie NATO, Námorného štandardizačného výboru Štandardizačnej agentúry NATO, Velenia spojených bojových operácií Vyššieho námorného strediska v Norfolku a Výcvikového strediska NATO pre operácie izolácie priestoru, na Gréckom ostrove Kréta.

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink