JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Nové poslanie - nové NATO

Začiatkom augusta bolo inaugurované nové oddelenie Medzinárodného štábu NATO. Samotný fakt možno nestojí ani za komentár. Rozsiahla byrokratická reorganizácia čas od času nie je práve najlepším námetom pre tučné titulky.

Tentokrát sa veci majú inak

Vytvorenie oddelenia “Novej bezpečnostnej hrozby” (ESCD), z podnetu generálneho tajomníka, Andersa Fogha Rasmussena, nie je iba interným procesom, ale významným politickým posolstvom. NATO totiž po prvýkrát systematicky koordinuje svoju činnosť vo sférach, ktoré sa budú stúpajúcou mierou týkať bezpečnosti spojencov na oboch stranách Atlantiku: terorizmus, kybernetické útoky, ohrozenie energetických zdrojov a proliferácia zbraní hromadného ničenia.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že tieto oblasti majú len málo spoločného. Avšak bližší pohľad na tento aspekt prezrádza, prečo k sebe patria z konceptuálneho hľadiska. Tieto hrozby zdieľajú totiž jednak určité spoločné charakteristiky, jednak konfrontácia s nimi vyžaduje zmenu koncepcie spojeneckej solidarity zo strany Aliancie a vzájomnú súčinnosť s medzinárodným spoločenstvom, zvlášť s civilnými aktérmi a súkromným sektorom.

Dobre orchestrovaný kybernetický útok môže paralyzovať celú krajinu takým spôsobom, ktorý mohol byť v minulosti dosiahnutý výhradne zahraničnou inváziou

Prvouspoločnou charakteristikou týchto nebezpečenstiev je skutočnosť, že nemusia nutne postihnúť všetkých spojencov rovnakým spôsobom. Teroristický útok na jedného spojenca môže vzbudiť kolektívne obavy, ale nemusí byť automaticky posudzovaný ako útok proti celej Aliancii. To sa zároveň týka kybernetických útokov na bankové systémy alebo útokov na energetické dodávky jednotlivých spojencov. Rozhodnutie, či je potrebné reagovať a akým spôsobom, záleží predovšetkým a jedine na štáte, ktorý bol napadnutý.

Na rozdiel od studenej vojny, kedy by útok Varšavskej zmluvy na niektorého spojenca NATO rozpútal kolektívnu odpoveď všetkých spojencov, dnešné hrozby by zrejme nedostali automatickú odpoveď. Spojenci NATO preto potrebujú úplne novú definíciu scenárov, ktoré budú predpokladom pre solidárnu pomoc Aliancie.

Druhouspoločnou charakteristikou týchto nových hrozieb je fakt, že vždy nevyžadujú nevyhnutne vojenský zásah. Dobre orchestrovaný kybernetický útok môže paralyzovať celú krajinu spôsob, ktorý mohol byť v minulosti dosiahnutý iba zahraničnou inváziou. V prípade, že by útočníkom bola napríklad niektorá nevládna organizácia, NATO by asi ťažko mohlo hroziť odvetnými opatreniami.

Na druhej strane, proliferácia zbraní hromadného ničenia však môže vyprovokovať nasadenie nových vojenských obranných prostriedkov, napríklad riadených striel. Najlepším prístupom však naďalej zostává stimulácia zmierňovania proliferácie riešením regionálnych bezpečnostných problémov a aplikáciou diplomaticko-ekonomickej metódy “biča a cukru”. Stručne povedané, aj keď transatlantická spolupráca je nenahraditeľná pre konfrontáciu s novými bezpečnostnými hrozbami, “vojenský kufor s náradím” NATO už nestačí.

Ak chce Aliancia zostať účinným poskytovateľom bezpečnosti svojich členov, musí sa stať tímovým aktérom. NATO sa práve vydalo túto cestu, ktorá je cestou zložitou

Tento aspekt vediek tretej spoločnej charakteristike týchto nových hrozieb: vzhľadom na to, že hrozby sú zahraničné i domáce, rovnako ako vojenské i ekonomické, vyžadujú holistický prístup. Konkrétne, vyžadujú vybudovanie štruktúrovaných vzťahov medzi NATO a celou radou civilných aktérov.

To sa netýka iba ostatných najdôležitejších medzinárodných organizácií, ako sú OSN a Európska únia, ale taktiež nevládnych organizácií a súkromného sektoru, napríklad v oblasti energetiky a informačných technológií. Všetci títo aktéri sa tak stanú partnermi v úsilí o riešenie bezpečnostných problémov vyprodukovaných globalizáciou. Vzhľadom k rozdielom v ich jednotlivých sférach pôsobnosti, kompetenciách a pracovných postupoch bude vybudovanie dôvery a efektívnych vzťahov medzi nimi náročným procesom. NATO by sa však nemalo vyhýbať tejto úlohe.

Ak chce Aliancia zostať účinným poskytovateľom bezpečnosti svojich členov, musí sa stať tímovým aktérom. NATO sa práve vydalo túto cestu, ktorá je cestu zložitou.

Niektorí spojenci možno váhajú priznať NATO dôležitejšiu úlohu na úseku energetickej bezpečnosti alebo proliferácie nukleárnych zbraní z dôvodu nadmernej militarizácie niektorých oblastí, ktoré majú zostať v politickom rámci. Iní môžu byť znepokojení nebezpečenstvom, že konfrontácia s týmito novými bezpečnostnými problémami môže odvracať pozornosť Aliancie od jej hlavného poslania - kolektívnej obrany. Tieto problémy môžu byt riešené - a rozptýlené - iba za predpokladu, že Aliancia bude venovať viac času jednaniu o nových hrozbách. V priebehu minulých rokov, vedenie operácií NATO v Afganistane a v Kosove zabralo spojencom mnoho času a koncentrácie a to na úkor jednania o budúcich problémoch týchto krajín.

Pokiaľ bude každá diskusia v NATO posudzovaná ako príprava vojenskej operácie, akákoľvek prezieravá a racionálna diskusia o nových hrozbách 21. storočia nebude seriózna

Je potrebná nová rovnováha medzi súčasnosťou a budúcnosťou: NATO musí zdokonaliť kultúru politickej diskusie, ktorá nie je obmedzená na problémy týkajúce sa priamo NATO po vojenskej stránke, ale ktorá zahrňuje zároveň problémy “výhradne” politického významu. Pokiaľ bude každá diskusia v NATO posudzovaná ako príprava vojenskej operácie, akákoľvek prezieravá a racionálna diskusia o nových hrozbách 21. storočia nebude seriózna. Úlohou oddelenia “Novej bezpečnostnej hrozby” bude prispievať k rozvoju tejto novej kultúry diskusie. Za použitia strategických analýz bude skúmať spektrum všetkých hrozieb, ktoré by mohli dotknúť bezpečnosti spojencov. Tento postup pomôže stimulovať diskusiu medzi spojencami a posilniť jedinečnú hodnotu NATO ako hlavné fórum pre bezpečnostné konzultácie medzi Európou a Severnou Amerikou, najsilnejšími spoločenstvami rovnako zmýšľajúcich národov.

Toto nové oddelenie Medzinárodného štábu NATO, racionálnejšie vzťahy s ostatnými medzinárodnými aktérmi a prezieravejšia diskusia medzi spojencami sa stanú elementmi, ktoré budú formovať prístup NATO k novým bezpečnostným hrozbám. K dosiahnutiu skutočnej efektívnosti sú však potrebné veľké zmeny v politike a štruktúre NATO.

NATO je pripravené k týmto zmenám. Spojenci totiž pochopili, že iba zmenami sa Aliancia stane spôsobilá pre úlohu piliera bezpečnosti v globalizovanom svete.

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink