JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Tak blízko - a predsa tak ďaleko

© Reuters/Tomas Bravo

Pre Ministerstvo spravodlivosti USA, mexické drogové kartely predstavujú najväčšiu hrozbu v oblasti organizovaného zločinu. Avšak Sam Quinones, ktorý žije v Mexiku vyše desať rokov, je presvedčený, že tento problém má iba obmedzený nepriaznivý dopad na bezpečnosť USA - zatiaľ.

Jedného dňa som sa stretol s ekonómom, ktorý sa zaoberal údajmi o zločinnosti na hraniciach, a ktorý zrovnával vodcu mexických drogových gangov so známym televíznym hrdinom, mafiánom Tonym Sopranom. Všetci sú bohatými kapitalistami-zločincami, pre ktorých je akýkoľvek zárobok životným cieľom.

Tony Soprano je ako jediný stredobodom pozornosti miestnej polície a zrejme aj Komisie pre boj proti zločinnosti štátu New Jersey. Americkú armádu však nikdy neznepokojoval.

Avšak, zanedbaný štátnymi orgánmi oboch krajín, Tony Soprano sa postupne stal, podľa slov ekonóma, celonárodnou hrozbou. Jeho ľudia kontrolujú celú oblasť mexických hraníc.

Štyri roky drogových vojen s mexickými zločincami priniesli mnoho skúsenosti, ktoré sú dnes veľmi užitočné pre posudzovanie hrozieb, ktoré predstavujú.

V januári, polícia v meste Tijuana zatkla muža známeho pod prezývkou El Pozolero (mydlár), ktorý sa živil (približne $ 600 za týždeň) rozpúšťaním mŕtvych tiel v kyseline

Vojna je bezprecedentná z niekoľkých dôvodov.

Mexická vláda Felipa Calderona sa s pašerákmi skutočne stretla, zabavila ich peniaze a zbrane a vydala ich americkým úradom. Po prvýkrát za takmer tridsať rokov. Od počiatku 70. rokov, mexické vládne orgány podporovali a dokonca i organizovali, obchod s drogami.

Najmarkantnejším príkladom bolo zistenie, že brat bývalého prezidenta Carlosa Salinasa, Raul, vlastní stovky miliónov dolárov na zahraničných účtoch, ktoré dostal za "ochranu" obchodu s drogami od jedného kartelu z Perzského zálivu.

Čiastočne vplyvom novej vládnej protidrogovej politiky, čiastočne brutálnymi spôsobmi vrážd, vstúpili priekupníci narkotik do podvedomia verejnosti. V minulosti sa zbavovali mŕtvych tiel vhodením do niekdajšej šachty alebo zahrabaním do zeme. V súčasnosti sú mŕtve telá pohodené priamo na uliciach, často bezhlavé a je na nich pripevnené výhražné varovanie.

V januári, polícia v meste Tijuana zatkla muža známeho pod prezývkou El Pozolero (mydlár), ktorý sa živil (približne $ 600 za týždeň) rozpúšťaním mŕtvych tiel v kyseline pre miestny drogový kartel Tijuany. Minulú jeseň sa súdky s kyselinou objavili dokonca aj pred jednou reštauráciou.

© Reuters/Daniel Aguilar

Priekupníci drog vyvesujú transparenty v parkoch a na námestiach, ktoré obviňujú vládu zo spolupráce s ich konkurentmi. Internetový portál Youtube.com sa stal ich propagandistickým fórom; anonymné obchodné spoločnosti tu ponúkajú narkotické balady a príbehy, ktoré ospevujú jednotlivých lídrov kartelu.

Týmto impertinentným spôsobom sa snažia zastrašiť verejnosť, vládu ako aj svojich protivníkov.

Táto vojna znepokojila aj mexickú armádu, ktorej nasadenie bolo vyžiadané do kritických miest v celej zemi.

Túto situáciu vytvorili drogové gangy, ktorých členovia začínali ako amatérski zlodejíčkovia (alebo malí zločinci, ktorí mali zostať pod kontrolou miestnej polície) a ktorí sa v súčasnosti stali vážnou hrozbou mexickej národnej bezpečnosti.

Nie je ani najmenšej pochyby o tom, že sa situácia stala veľmi vážnou.

Títo priekupníci sú však obchodníci, a nie ideológovia. Stredom ich záujmu je výhradne obchod.

Táto vlna násilia zatiaľ len veľmi zriedka zasahovala USA

Počiatkom tohto roku sa však situácia náhle zhoršila a iskra násilia predsa len do Štátov preskočila. Televízna spoločnosť CNN bola v lete, po dobu niekoľkých týždňov úplne orientovaná na tento problém a vysielala dlhé diskusie s odborníkmi hľadajúcimi riešenie. Jedna z koncepcií pochádza odo mňa.

Táto vlna násilia zatiaľ len veľmi zriedka zasahovala USA.

Na tomto mieste vám porozprávam zaujímavý príbeh. V 80. rokoch zahájili kolumbijskí obchodníci predaj kokaínu na Floride, priamo na uliciach Miami. Počet vrážd sa následne rapídne zvýšil. Počas prohibície bolo Chicago známe vraždením na verejnosti. V dobe, kedy gangy Bloods a Crips medzi sebou bojovali o vedúce postavenie v obchodu s omamnými látkami v Los Angeles a v ďalších ekonomicky dôležitých regiónoch USA, správy o ich prestrelkách sa šírili po celej krajine.

Aj keď bezprecedentne brutálna vojna drogových kartelov zúrila na juhu krajiny, zvlášť na pórovitých hraniciach medzi USA a Mexikom, ostatné americké ulice boli ušetrené jej odozvy.

V meste Ciudad Juarez bolo za posledných 20 mesiacov spáchaných približne 3 000 vrážd. Ozbrojení príslušníci armády dnes hliadkujú po jeho uliciach. Na druhej strane, v El Pase, meste chránenom 200 yardovou priekopou, došlo iba k 30 vraždám a dnes je jedným z najbezpečnejších miest v USA.

© Reuters/Tomas Bravo

V roku 2008 bojovali drogové kartely o kontrolu územia v meste Nogales (štát Sonora), v ktorom sa počet spáchaných vrážd strojnásobil a dosiahol 126 prípadov. Na druhej strane, v arizonskom Nogalese, boli v rovnakej dobe zaznamenané iba tri vraždy.

V rokoch 2005 a 2006, Nuevo Laredo bolo zasiahnuté rozsiahlou vlnou vrážd medzi členmi rôznych gangov - registrovaných bolo celkom 367 vrážd. V meste Laredo v Texase, na Rio Grande, sa počet vrážd síce zdvojnásobil, ale nepresiahol počet 45 prípadov, aj keď išlo o mestá podobnej veľkosti. Od roku 2006 poklesol v Laredu počet vrážd na približne 10 prípadov za rok.

Všetky americké protidrogové útvary pripravujú síce súhrnné správy o mexických priekupníkoch na území USA, ale tieto charakteristiky postrádaju potrebné množstvo informácií. Napríklad Atlanta sa stala centrom distribúcie drog importovaných členmi mexických kartelov, ktorí sú po návrate domov schopní vzájomne sa dekapitovať. Atlanta však doposiaľ nebola konfrontovaná s brutálnym násilím.

Arizona je novou vstupnou bránou drog pochádzajúcich z Mexika, jeho hlavné mesto Phoenix sa stalo hlavným mestom USA v únosoch. Aj tieto zločiny sú pričítané Mexičanom, ako v úlohe podozrivých páchateľov, tak aj v úlohe obetí. V priemere jedenkrát za deň sa odohrá jeden únos. Bežní obyvatelia mesta však o tom prakticky nič nevedia.

Aj keď globálne koncepcie súčasnej civilizácie vyžaduje rozsiahlu prepojenosť celého sveta, miestne správne orgány sú najviac zamerané na kvalitu života svojich občanov. To sa týka zvlášť trestnej činnosti a spravodlivého hospodárskeho rozvoja.

Tento fakt je ponaučením z vojny s drogami v Mexiku.

Americká polícia je veľmi dobre vycvičená, ozbrojená, platená a motivovaná. Americké vyšetrovacie, justičné a väzenské štruktúry fungujú veľmi dobre. Nič z toho ale neplatí pre Mexiko

Súčasný stav vecí závisí na dobrej vôli zločincov. Mexické gangy sa už dokonca vyhýbajú nezmyselnému krviprelievaniu v amerických uliciach, pretože reakcie amerických inštitúcií by mohli zmariť ich najdôležitejší cieľ: obchod s drogami a súvisiaci príliv peňazí.

Z veľkej časti je to taktiež preto, že americké vynucovacie právo predstavuje pre nich obzvlášť silnú prekážku. Americká polícia je veľmi dobre vycvičená, ozbrojená, platená a motivovaná. Americké vyšetrovacie, justičné a väzenské štruktúry fungujú veľmi dobre.

Nič z toho ale neplatí pre Mexiko. Zatiaľ čo miestne orgány štátnej správy po storočia stagnovali, ústredná vláda rozširovala svoju moc. Do roku 1983 miestne orgány pôsobili iba ako jej "doplnky" a od tej doby zostali anemické a nedostatočne financované. Vláda krajiny je na tom len o trochu lepšie. Výsledkom sú neschopní policajti.

Je dôležité zároveň vziať na vedomie rozdiel medzi spôsobom obchodovania s drogami v USA a v Mexiku.

V momente, kedy sú drogy prepašované do USA, neexistuje žiadna hierarchia, žiadny šéf alebo oligarchia, ktorých príkazy sú vynucované. Naopak, americký trh s drogami sa z veľkej časti podobá americkej ekonomike: maximálne neregulovaný a prístupný všetkým drobným podnikateľom. Do tohto businessu prichádzajú a odchádzajú, alebo sa zase vracajú, sú zavraždení alebo uväznení v relatívne krátkej dobe a ich miesto v organizácii je rýchlo nahradené inými ľuďmi, ktorí sa chcú podieľať na trhu.

V minulosti si drogoví bossovia v USA udržali svoju moc len veľmi krátko a iba na lokálnej úrovni. Svedectvom sú krátke kariéry rôznych mafiánskych hlavúňov ako napríklad, Nicky Barnesa, heroínového kráľa Harlemu sedemdesiatych rokov, alebo ktoréhokoľvek iného vodcu gangu v Los Angeles. Tieto príklady sú dôkazom účinnej aplikácie právnych noriem v americkom súdnictve.

V niektorých častiach Mexika nahromadili priekupníci drog nie len zbrane a schopnosti kontrarozviedky, ale zároveň kontakty na spojencov vo vláde. Príslušníkov regrutujú z veľkého kontingentu mladých mužov žijúcich v chudobe, ktorí sú dychtiví sa k nim pripojiť.

Obchod s drogami v Mexiku, rovnako ako veľká časť mexickej ekonomiky, je kontrolovaný nomenklatúrou. Kšeftári s narkotikami sa preto môžu, vďaka rozsiahlej korupcii, aj naďalej venovať svojej činnosti aj za múrmi väzení. Svedectvom je útek Joaquina “El Chapo” Guzmana v roku 2001, ktorý sa stal typickým príkladom zaostalého dedinčana, ktorý sa stal hrozbou celonárodnej bezpečnosti.

© Reuters/Tomas Bravo

Celkové atribúty súvisiace s národnou bezpečnostnou hrozbou zo strany mexických priekupníkov vo vnútri USA budú pravdepodobne v nasledujúcich rokoch krátkodobého charakteru.

Ich vlastné obchodné záujmy hovoria proti. Ďalej, samotný obchod s drogami, plný gangsterov, toxikomanov a iných kriminálnych živlov, sa javí ako nevhodný pre metodické, organizované útoky na spôsob šíriacich sa akcií islamistických teroristov.

Podstatne realistickejšou hrozbou USA je pomalé zhoršovanie sa ekonomickej situácie Mexika, za vytrvalých útokov drogových kartelov, vybavených zbraňami a peniazmi pochádzajúcimi z USA. Tento scenár je dnes na najlepšej ceste.

Nie je tak nápadný ako dramatický útok na americké územie, a teda je o mnoho zákernejší. Zdá sa však, že iba vážna kríza môže zmeniť vzťahy medzi USA a Mexikom. Až po štyroch rokoch - počas ktorých zahynulo viac než 12 tisíc osôb, vrátane mnohých ďalších v oblasti hraníc - sa minulú jar Mexiku podarilo získať pozornosť Washingtonu D.C. ako aj väčšiny Američanov. Ani počas kampane pred americkými voľbami v roku 2008 však Mexiko nestálo za zmienku.

Dnes je možné predpokladať, že iba pevné záväzky medzi oboma krajinami, ktorých nebolo nikdy v minulosti dosiahnuté, môžu viesť k vyriešeniu problémov.

Podobná situácia môže však vyvinúť tlak na každý štát, aby učinil zmeny v internej politike týmto obťažným spôsobom, ktorý odradzuje politických činiteľov, dávajúci prednosť odloženiu celého problému.

Väčšina politických analytikov je presvedčená, že Mexiko už musí začať s reformami. Právny systém Mexika je však virtuálne paralyzovaný a zmeny nastanú neskôr a pomaly

Napríklad, v štátoch Arizona, Nevada a Texas existujú zákony legalizujúce voľný nákup zbraní, ktoré každý politický pozorovateľ Mexika pokladá za potenciálne napomáhanie zločineckým kartelom k nákupu zbraní. Prijatie stanov Národného združenia pre strelné zbrane (NRA) by však bolo nad sily zákonodarcov.

Väčšina politických analytikov je presvedčená, že Mexiko už musí začať s reformami, ktoré sú posudzované za nevyhnutné, jednak pre boj s priekupníkmi narkotik, jednak v záujme vyváženého hospodárskeho rozvoja, aby obyvatelia Mexika neboli nútení uchyľovať sa k pašeráctvu drog. Reformy zahrňujú, medzi mnohým iným, hlavne vzdelanie, justičný systém, orgány štátnej správy, atď. Niektoré už boli zahájené. Legislatívny systém je virtuálne paralyzovaný a zmeny sú pomalé.

Obchodníci s drogami nakoniec dosiahli toho, v čo oni sami, ako aj mnohí politickí analytici, dúfali: krízu, vplyvom ktorej môžu Mexiko a USA prekonať vzájomné antagonizmy na základe vzájomného porozumenia a plodnej spolupráce.

Drogová vojna v Mexiku je pozoruhodná tým, že je nebezpečná do tej miery, do akej oba štáty túto mieru umožnia. Rovnaké konštatovanie sa týka zároveň priekupníkov drog v dobe, kedy boli ešte dedinskými neotesancami.

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink