Madeleine K. Albrightová, predsedníčka Skupiny expertov pre Strategický koncept NATO

Get the Flash Player to see this player.

Názory a interview - video 1

Aké sú osobné názory niektorých odborníkov pripravujúcich osnovu nového Strategického konceptu NATO? Do akej miery môže byť vytýčená pôsobnosť konceptu? V tejto časti predkladáme interview s niektorými kľúčovými osobnosťami.

 Titulky: On / Off

Názory a interview

Aké sú osobné názory niektorých odborníkov pripravujúcich osnovu nového Strategického konceptu NATO? Do akej miery môže byť vytýčená pôsobnosť konceptu? V tejto časti predkladáme interview s niektorými kľúčovými osobnosťami.

Pani tajomníčka, prečo dnes prichádza NATO

s novým Strategickým konceptom ?

A akú úlohu hrá Skupina expertov,

ktorú vediete?

Posledný Strategický koncept bol prijatý

v roku 1999, teda pred 10 rokmi

a pri oslave 60. výročia založenia

NATO v Štrasburgu a Kehlu

hlavy štátov rozhodli, že je potrebné

mať nový Strategický koncept,

aby sme sa vyrovnali

s problémami 21.storočia.

NATO je vynikajúcim zväzkom spojencov

založeným v roku 1949,

ktorý v priebehu rokov prispôsobuje

svoj mandát a svoje poslanie,

aby vyhovovali danej situácii.

Rozhodne malo zmysel, aby sme

v 21.storočí, v roku 2009,

pohliadli do budúcnosti pomocou

nového Strategického konceptu.

Niektoré bezpečnostné otázky,

s ktorými sa NATO stretáva, sú globálneho charakteru.

Do akej miery sa experti chystajú

získavať interné a externé stanoviská?

My naozaj chceme začať s touto

skupinou, ktorá je nezávislá.

Boli sme vymenovaní

našimi krajinami,

ale neslúžime na

národných postoch, ...

Tvoríme akési hlavné jadro.

Pretože ide o problémy globálne,

je dôležité získať

mnoho vonkajších názorov.

Nie každý v Skupine expertov

je pracovníkom NATO,

takže budeme informovaní

aj mimo tohto rámca.

Ide zároveň o pochopenie toho,

aký má ostatný svet názor na

druh a integráciu samotných

problémov,

ak už je rozhodnutie akékoľvek.

Mnohé súčasné aj budúce bezpečnostné

hrozby prichádzajú od neštátnych aktérov.

Je úlohou Strategického konceptu

pomôcť modernizovať NATO

z jeho titulu spojeneckého zväzku národov

a čeliť týmto neštátnym hrozbám?

Dovoľte mi pripomenúť, že sa naša

Skupina doposiaľ ešte nezišla.

Nechcem vopred posudzovať,

ako sa budeme na situáciu pozerať,

ale z môjho osobného pohľadu sa

domnievam, že je veľmi dôležité

porozumieť tomu, ktoré úlohy nás v 21. storočí

očakávajú a ich odlišnosť.

Neštátni aktéri skutočne predstavujú

v podstate úplne iný postoj.

My sme naproti tomu stále

systémom založeným na štáte,

a s týmito hrozbami sa musia vyrovnať

štáty združené vzájomne,

alebo v medzinárodných organizáciách.

Neštátni aktéri predstavujú značné

problémy v mnohých smeroch,

avšak základom pre konfrontáciu

s nimi musia naďalej zostať štáty.

Ako zložité bude vyvážiť orientáciu

na dlhodobé nebezpečenstvá, ako

napríklad na zmeny

klímy a na súčasné hrozby,

ako je napríklad Afganistan?

To je jedna z tých zložitých otázok,

ktorú si kladú politickí činitelia,

ktorú si kladieme my všetci,

či sme vo vláde alebo mimo nej,

či sme experti alebo

predstavitelia krajín;

rozhodnúť sa, ako sa postaviť

k okamžitým problémom

a zároveň podnikať

zodpovedné kroky

v riešení dlhodobých problémov,

ktoré nastanú a budú vás zužovať.

Ja si osobne myslím,

že sa musíme rozhodnúť tak,

že budeme venovať pozornosť

okamžitým úlohám, ale zároveň

zameriavať náš pohľad

do budúcnosti

a chápať, aké by mohli

byť problémy energetickej bezpečnosti,

kybernetické otázky,

problémy životného prostredia,

teda celé spektrum otázok,

ktoré tam vyvstávajú.

Snažiť sa určiť, koľko toho musíme urobiť,

je práve úlohou tímu.

Verím, že je veľmi dôležité

dívať sa vpred.

Čo bolo vždy na Aliancii

obdivuhodné, nie je to,

proti čomu sme, ale to,

pre čo sme,

a taktiež pochopenie toho,

ako sa medzinárodné spoločenstvo pozerá

na budúce hrozby. My však musíme

prísť na to, ako budeme fungovať.

Povedala ste, že nový Strategický

koncept musí uznať,

že NATO musí spolupracovať

a počítať

s inými organizáciami,

akými sú EÚ a OSN.

Môže nový Strategický koncept

položiť základy pre lepšiu koordináciu ?

Tým sa vraciame k predchádzajúcej

otázke, ktorú ste položil.

Keď sa pozriete na okamžité,

strednodobé a dlhodobé hrozby,

nemôže sa s nimi vyrovnať len

jediná organizácia alebo jediná krajina.

Musí sa vytvoriť

rada partnerstiev.

OSN je organizovaná tak,

že uznáva význam

regionálnych organizácií.

Vzťah EÚ a NATO

je evidentne rozhodujúci.

Aspekty niektorých úloh

vyžadujú spoluprácu.

Tá je už skutočnosťou,

na Balkáne, či v Afganistane.

Rozvoj týchto vzťahov

bude teda súčasťou toho,

čomu sa experti budú venovať,

a samozrejme súčasťou toho,

na čo sa nový Strategický

koncept musí zamerať.

Ak, ako súčasť procesu

Strategického konceptu, sa musí

NATO zmeniť, aby mohlo racionálnejšie

spolupracovať s ostatnými organizáciami,

aké existujú záruky,

že sa tieto zmenia podobným spôsobom?

Neexistujú žiadne záruky.

Myslím však,

že pokiaľ skutočne odvedieme našu prácu dobre a

budeme schopní zapojiť ďalšie krajiny,

rovnako ako neštátnych aktérov

a iné organizácie,

potom myslím, že budeme schopní

rozvinúť mnoho našich myšlienok spoločne.

Ďalšou veľmi dôležitou vecou je to,

aby naša verejnosť

dobre porozumela tomu, čo sa deje.

NATO je zväzok demokratických zriadení.

Čo znamená,

že verejnosť to musí chápať.

Mnohé z týchto organizácií

sú demokratické, a samozrejme členmi EÚ,

a preto potrebujeme

viesť ucelený dialóg

o rozvoji našej spolupráce

a o podpore zo strany našej verejnosti.

Do akej miery považujete Strategický

koncept za zásadný pre budúcnosť NATO?

Je to obyčajná aktualizácia alebo prerod?

V mojom prejave zo 7. júla som povedala,

že nejde o to všetko zahodiť

a začať znovu.

Skôr je to otázka zdokonalenia.

Sú tu však niektoré základné otázky,

o ktorých bude potrebné jednať,

pretože hrozby 21.storočia

sú úplne odlišné od tých,

kvôli ktorým bolo

NATO založené,

a ja verím, že Skupina expertov sa bude

venovať niektorým základným problémom,

a zároveň bude mať na pamäti

hlavný princíp NATO,

teda spoločenstvo krajín

s rovnakými ľudskými hodnotami,

ktoré majú nie len politické,

ale aj vojenské poslanie.

Pokiaľ ide o základné poslanie Aliancie,

do akej miery bude stredobodom

diskusie Článok 5 o spoločnej obrane?

Stredobodom diskusie bude určite. Článok 5

je hlavným textom, rovnako ako Článok 4

tykajúci sa významu konzultácií,

a jeho ďalšej časti.

Na Severoatlantickej zmluve

je predovšetkým zaujímavé,

ako je elegantne spísaná a ako starostlivo

sú články prepojené,

že nemôžete iba ...

Ustanovenia Článku 5 sú evidentne

stredobodom koncepcie celej zmluvy,

ostatné články na seba nadväzujú,

a my sme teda ...

Severoatlantickú zmluvu

znovu preštudujeme

a posúdime spojitosť

jednotlivých článkov.

Hovoríte o rozsiahlej diskusii.

Príde na rad jednania taktiež otázka,

akým spôsobom sa v NATO rozhoduje?

Na základe diskusií,

ktoré som s rôznymi občanmi viedla,

sa domnievam, že niektorí sú znepokojení

mechanizmami rozhodovania;

nechcem však hodnotiť

predčasne našu práci.

Týka sa totiž mnohých komponentov.

Sme samozrejme

nezávislou Skupinou expertov,

chceme však konzultovať hlavne

stálych zástupcov členských krajín pri Aliancii,

chceme tieto konzultácie viesť

na širokej platforme.

NATO sa totiž rozrástlo veľkou mierou a

nastali problémy čo sa týka rozhodovania,

Skupina expertov musí zvoliť

prístup k riešeniu tejto otázky.

Zmienila ste sa, že našu činnosť

je potrebné vysvetľovať presvedčivo.

Osôb, ktoré žili v dobe založenia NATO,

a ktoré v nasledujúcich rokoch,

chápali prečo stále existuje,

je stále menej a menej,

čiže rozhodujúci je prvok,

aby ľudia pochopili,

prečo robíme to, čo robíme.

Bude zložka verejnej diplomacie

v Strategickom koncepte dôležitá?

Domnievam sa, že je to veľmi dôležitá zložka,

pretože naše krajiny sú demokratické,

a to vyžaduje, aby ľudia demokraciu

skutočne chápali a podporovali,

čo je taktiež dôvodom, aby sme nevydali

príliš bombastický dokument,

pretože Severoatlantická zmluva je

tak ...

... je skutočne napísaná

zrozumiteľným spôsobom.

Harry Truman bol známy jasným vyjadrovaním.

To je prapôvod tejto zrozumiteľnosti.

A ja si myslím,

že budeme musieť brať

na zreteľ

verejnú diplomaciu.

Keď som bola ministerkou zahraničných vecí,

pevne som verila ...

že je veľmi dôležité

viesť skutočný dialóg,

byť schopný odpovedať na

otázky a jednať otvorene.

Interview sme začali

otázkami, ktoré vám mali byť položené.

Chcel by som Vám teraz položiť niekoľko otázok

formulovaných priamo z radov verejnosti.

Prvá je od Gérarda Smadgera

z Francúzska, ktorá znie:

Má byť zaistenie bezpečného prístupu

k prírodným zdrojom

pre všetky členské štáty NATO

súčasťou poslania tejto organizácie?

To je druh problému,

ktorý je v našom storočí dlhodobý.

Čo sa týka energie

alebo spôsobu, ako pristupujeme k životnému prostrediu,

či príliš čerpáme

prírodné zdroje,

to je práve otázka,

ktorú chcem položiť ostatným expertom

a zistiť, v akej situácii

sa nachádzame.

Ja si skutočne myslím, že v 21.storoci

ide o prílišné čerpanie prírodných zdrojov,

a to je veľmi dobrá

a zaujímavá otázka.

Záverečná otázka sa týka

problému emancipácie žien.

V minulosti existovali tzv. skupiny múdrych mužov,

ktoré prejednávali tento problém,

v súčasnosti existuje Skupina expertov,

a pán Raymond Lloyd sa pýta

na úlohu žien.

V októbri 2000 vyzvalo OSN

k plnému zapojeniu žien

do procesov riešenia

konfliktov a budovania mieru.

Ako môže NATO prispieť

k realizácii tejto výzvy?

Je veľmi dôležité, že v našej Skupine

máme ženy - expertky.

Ja osobne verím, že

občianske spoločnosti sú stabilnejšie

a schopnejšie konfrontácie s konfliktami,

ak ženy nadobudnú politickú a ekonomickú právomoc.

Zároveň sa domnievam, že je

pre nás veľmi dôležité,

aby sa táto viac

než polovina obyvateľstva

všetkých krajín sveta angažovala vo väčšej miere.

Je dôležité zapojiť ženy do jednaní

v rámci riešení konfliktov

a rôznych pracovných procesov

ktoré sú súčasťou programu NATO.

Myslím si, že sa ľudia môžu na mňa

a na moju angažovanosť spoľahnúť.

Pani predsedníčka, ďakujem vám za rozhovor.

Ďakujem.

Pani tajomníčka, prečo dnes prichádza NATO

s novým Strategickým konceptom ?

A akú úlohu hrá Skupina expertov,

ktorú vediete?

Posledný Strategický koncept bol prijatý

v roku 1999, teda pred 10 rokmi

a pri oslave 60. výročia založenia

NATO v Štrasburgu a Kehlu

hlavy štátov rozhodli, že je potrebné

mať nový Strategický koncept,

aby sme sa vyrovnali

s problémami 21.storočia.

NATO je vynikajúcim zväzkom spojencov

založeným v roku 1949,

ktorý v priebehu rokov prispôsobuje

svoj mandát a svoje poslanie,

aby vyhovovali danej situácii.

Rozhodne malo zmysel, aby sme

v 21.storočí, v roku 2009,

pohliadli do budúcnosti pomocou

nového Strategického konceptu.

Niektoré bezpečnostné otázky,

s ktorými sa NATO stretáva, sú globálneho charakteru.

Do akej miery sa experti chystajú

získavať interné a externé stanoviská?

My naozaj chceme začať s touto

skupinou, ktorá je nezávislá.

Boli sme vymenovaní

našimi krajinami,

ale neslúžime na

národných postoch, ...

Tvoríme akési hlavné jadro.

Pretože ide o problémy globálne,

je dôležité získať

mnoho vonkajších názorov.

Nie každý v Skupine expertov

je pracovníkom NATO,

takže budeme informovaní

aj mimo tohto rámca.

Ide zároveň o pochopenie toho,

aký má ostatný svet názor na

druh a integráciu samotných

problémov,

ak už je rozhodnutie akékoľvek.

Mnohé súčasné aj budúce bezpečnostné

hrozby prichádzajú od neštátnych aktérov.

Je úlohou Strategického konceptu

pomôcť modernizovať NATO

z jeho titulu spojeneckého zväzku národov

a čeliť týmto neštátnym hrozbám?

Dovoľte mi pripomenúť, že sa naša

Skupina doposiaľ ešte nezišla.

Nechcem vopred posudzovať,

ako sa budeme na situáciu pozerať,

ale z môjho osobného pohľadu sa

domnievam, že je veľmi dôležité

porozumieť tomu, ktoré úlohy nás v 21. storočí

očakávajú a ich odlišnosť.

Neštátni aktéri skutočne predstavujú

v podstate úplne iný postoj.

My sme naproti tomu stále

systémom založeným na štáte,

a s týmito hrozbami sa musia vyrovnať

štáty združené vzájomne,

alebo v medzinárodných organizáciách.

Neštátni aktéri predstavujú značné

problémy v mnohých smeroch,

avšak základom pre konfrontáciu

s nimi musia naďalej zostať štáty.

Ako zložité bude vyvážiť orientáciu

na dlhodobé nebezpečenstvá, ako

napríklad na zmeny

klímy a na súčasné hrozby,

ako je napríklad Afganistan?

To je jedna z tých zložitých otázok,

ktorú si kladú politickí činitelia,

ktorú si kladieme my všetci,

či sme vo vláde alebo mimo nej,

či sme experti alebo

predstavitelia krajín;

rozhodnúť sa, ako sa postaviť

k okamžitým problémom

a zároveň podnikať

zodpovedné kroky

v riešení dlhodobých problémov,

ktoré nastanú a budú vás zužovať.

Ja si osobne myslím,

že sa musíme rozhodnúť tak,

že budeme venovať pozornosť

okamžitým úlohám, ale zároveň

zameriavať náš pohľad

do budúcnosti

a chápať, aké by mohli

byť problémy energetickej bezpečnosti,

kybernetické otázky,

problémy životného prostredia,

teda celé spektrum otázok,

ktoré tam vyvstávajú.

Snažiť sa určiť, koľko toho musíme urobiť,

je práve úlohou tímu.

Verím, že je veľmi dôležité

dívať sa vpred.

Čo bolo vždy na Aliancii

obdivuhodné, nie je to,

proti čomu sme, ale to,

pre čo sme,

a taktiež pochopenie toho,

ako sa medzinárodné spoločenstvo pozerá

na budúce hrozby. My však musíme

prísť na to, ako budeme fungovať.

Povedala ste, že nový Strategický

koncept musí uznať,

že NATO musí spolupracovať

a počítať

s inými organizáciami,

akými sú EÚ a OSN.

Môže nový Strategický koncept

položiť základy pre lepšiu koordináciu ?

Tým sa vraciame k predchádzajúcej

otázke, ktorú ste položil.

Keď sa pozriete na okamžité,

strednodobé a dlhodobé hrozby,

nemôže sa s nimi vyrovnať len

jediná organizácia alebo jediná krajina.

Musí sa vytvoriť

rada partnerstiev.

OSN je organizovaná tak,

že uznáva význam

regionálnych organizácií.

Vzťah EÚ a NATO

je evidentne rozhodujúci.

Aspekty niektorých úloh

vyžadujú spoluprácu.

Tá je už skutočnosťou,

na Balkáne, či v Afganistane.

Rozvoj týchto vzťahov

bude teda súčasťou toho,

čomu sa experti budú venovať,

a samozrejme súčasťou toho,

na čo sa nový Strategický

koncept musí zamerať.

Ak, ako súčasť procesu

Strategického konceptu, sa musí

NATO zmeniť, aby mohlo racionálnejšie

spolupracovať s ostatnými organizáciami,

aké existujú záruky,

že sa tieto zmenia podobným spôsobom?

Neexistujú žiadne záruky.

Myslím však,

že pokiaľ skutočne odvedieme našu prácu dobre a

budeme schopní zapojiť ďalšie krajiny,

rovnako ako neštátnych aktérov

a iné organizácie,

potom myslím, že budeme schopní

rozvinúť mnoho našich myšlienok spoločne.

Ďalšou veľmi dôležitou vecou je to,

aby naša verejnosť

dobre porozumela tomu, čo sa deje.

NATO je zväzok demokratických zriadení.

Čo znamená,

že verejnosť to musí chápať.

Mnohé z týchto organizácií

sú demokratické, a samozrejme členmi EÚ,

a preto potrebujeme

viesť ucelený dialóg

o rozvoji našej spolupráce

a o podpore zo strany našej verejnosti.

Do akej miery považujete Strategický

koncept za zásadný pre budúcnosť NATO?

Je to obyčajná aktualizácia alebo prerod?

V mojom prejave zo 7. júla som povedala,

že nejde o to všetko zahodiť

a začať znovu.

Skôr je to otázka zdokonalenia.

Sú tu však niektoré základné otázky,

o ktorých bude potrebné jednať,

pretože hrozby 21.storočia

sú úplne odlišné od tých,

kvôli ktorým bolo

NATO založené,

a ja verím, že Skupina expertov sa bude

venovať niektorým základným problémom,

a zároveň bude mať na pamäti

hlavný princíp NATO,

teda spoločenstvo krajín

s rovnakými ľudskými hodnotami,

ktoré majú nie len politické,

ale aj vojenské poslanie.

Pokiaľ ide o základné poslanie Aliancie,

do akej miery bude stredobodom

diskusie Článok 5 o spoločnej obrane?

Stredobodom diskusie bude určite. Článok 5

je hlavným textom, rovnako ako Článok 4

tykajúci sa významu konzultácií,

a jeho ďalšej časti.

Na Severoatlantickej zmluve

je predovšetkým zaujímavé,

ako je elegantne spísaná a ako starostlivo

sú články prepojené,

že nemôžete iba ...

Ustanovenia Článku 5 sú evidentne

stredobodom koncepcie celej zmluvy,

ostatné články na seba nadväzujú,

a my sme teda ...

Severoatlantickú zmluvu

znovu preštudujeme

a posúdime spojitosť

jednotlivých článkov.

Hovoríte o rozsiahlej diskusii.

Príde na rad jednania taktiež otázka,

akým spôsobom sa v NATO rozhoduje?

Na základe diskusií,

ktoré som s rôznymi občanmi viedla,

sa domnievam, že niektorí sú znepokojení

mechanizmami rozhodovania;

nechcem však hodnotiť

predčasne našu práci.

Týka sa totiž mnohých komponentov.

Sme samozrejme

nezávislou Skupinou expertov,

chceme však konzultovať hlavne

stálych zástupcov členských krajín pri Aliancii,

chceme tieto konzultácie viesť

na širokej platforme.

NATO sa totiž rozrástlo veľkou mierou a

nastali problémy čo sa týka rozhodovania,

Skupina expertov musí zvoliť

prístup k riešeniu tejto otázky.

Zmienila ste sa, že našu činnosť

je potrebné vysvetľovať presvedčivo.

Osôb, ktoré žili v dobe založenia NATO,

a ktoré v nasledujúcich rokoch,

chápali prečo stále existuje,

je stále menej a menej,

čiže rozhodujúci je prvok,

aby ľudia pochopili,

prečo robíme to, čo robíme.

Bude zložka verejnej diplomacie

v Strategickom koncepte dôležitá?

Domnievam sa, že je to veľmi dôležitá zložka,

pretože naše krajiny sú demokratické,

a to vyžaduje, aby ľudia demokraciu

skutočne chápali a podporovali,

čo je taktiež dôvodom, aby sme nevydali

príliš bombastický dokument,

pretože Severoatlantická zmluva je

tak ...

... je skutočne napísaná

zrozumiteľným spôsobom.

Harry Truman bol známy jasným vyjadrovaním.

To je prapôvod tejto zrozumiteľnosti.

A ja si myslím,

že budeme musieť brať

na zreteľ

verejnú diplomaciu.

Keď som bola ministerkou zahraničných vecí,

pevne som verila ...

že je veľmi dôležité

viesť skutočný dialóg,

byť schopný odpovedať na

otázky a jednať otvorene.

Interview sme začali

otázkami, ktoré vám mali byť položené.

Chcel by som Vám teraz položiť niekoľko otázok

formulovaných priamo z radov verejnosti.

Prvá je od Gérarda Smadgera

z Francúzska, ktorá znie:

Má byť zaistenie bezpečného prístupu

k prírodným zdrojom

pre všetky členské štáty NATO

súčasťou poslania tejto organizácie?

To je druh problému,

ktorý je v našom storočí dlhodobý.

Čo sa týka energie

alebo spôsobu, ako pristupujeme k životnému prostrediu,

či príliš čerpáme

prírodné zdroje,

to je práve otázka,

ktorú chcem položiť ostatným expertom

a zistiť, v akej situácii

sa nachádzame.

Ja si skutočne myslím, že v 21.storoci

ide o prílišné čerpanie prírodných zdrojov,

a to je veľmi dobrá

a zaujímavá otázka.

Záverečná otázka sa týka

problému emancipácie žien.

V minulosti existovali tzv. skupiny múdrych mužov,

ktoré prejednávali tento problém,

v súčasnosti existuje Skupina expertov,

a pán Raymond Lloyd sa pýta

na úlohu žien.

V októbri 2000 vyzvalo OSN

k plnému zapojeniu žien

do procesov riešenia

konfliktov a budovania mieru.

Ako môže NATO prispieť

k realizácii tejto výzvy?

Je veľmi dôležité, že v našej Skupine

máme ženy - expertky.

Ja osobne verím, že

občianske spoločnosti sú stabilnejšie

a schopnejšie konfrontácie s konfliktami,

ak ženy nadobudnú politickú a ekonomickú právomoc.

Zároveň sa domnievam, že je

pre nás veľmi dôležité,

aby sa táto viac

než polovina obyvateľstva

všetkých krajín sveta angažovala vo väčšej miere.

Je dôležité zapojiť ženy do jednaní

v rámci riešení konfliktov

a rôznych pracovných procesov

ktoré sú súčasťou programu NATO.

Myslím si, že sa ľudia môžu na mňa

a na moju angažovanosť spoľahnúť.

Pani predsedníčka, ďakujem vám za rozhovor.

Ďakujem.

Ďalšie videaNázory a interview:

1. Admirál James Stavridis, vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Evrope

2. Ivo Daalder, veľvyslanec USA pri NATO

3. Madeleine K. Albrightová, predsedníčka Skupiny expertov pre Strategický koncept NATO

4. Jeroen Van der Veer, podpredseda Skupiny expertov pre Strategický koncept NATO

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink