Nová doba, nové hrozby, nové reakcie

Get the Flash Player to see this player.

Rovnaký koncept, rôzne názory - video 2

Ako časový plán nového Strategického konceptu ovplyvní výsledný efekt? Bude schopný konfrontácie s hrozbami nasledujúcich desaťročí? Ako sa zmení spôsob spolupráce medzinárodných organizácií? Čo prinesú tieto zmeny ženám a mužom v uniformách? Odpovede na všetky tieto otázky nájdete v tejto časti.

 Titulky: On / Off

Rovnaký koncept, rôzne názory

Ako časový plán nového Strategického konceptu ovplyvní výsledný efekt? Bude schopný konfrontácie s hrozbami nasledujúcich desaťročí? Ako sa zmení spôsob spolupráce medzinárodných organizácií? Čo prinesú tieto zmeny ženám a mužom v uniformách? Odpovede na všetky tieto otázky nájdete v tejto časti.

Mnoho hrozieb novorodiaceho sa,

globalizovaného sveta

bude faktorizovaných

v novom Strategickom koncepte NATO.

Hrozby sú dnes o mnoho

viac heterogénne, než v dobe

kedy bola koncipovaná Severoatlantická zmluva, v roku 1949.

Je to hlavne v dôsledku širokej rozmanitosti

ohnísk týchto hrozieb.

Preto sú potrebné inštitúcie a postupy

ku konfrontácii s nimi.

Je to nová oblasť pôsobnosti.

Definície nových hrozieb.

Čo sú pre nás nové hrozby?

Aké sú relevantné ohrozenia?

Aj keď existuje veľké množstvo

nových druhov hrozieb,

neznamená to ešte, že

NATO musí byť so všetkými konfrontované.

Je iba veľmi malý záujem

inzerovať podrobný zoznam

všetkých možných foriem napadnutia.

Domnievam sa, že pre spojencov je rozhodujúce:

Útok na jedného spojenca je útokom na všetkých.

Strategický koncept

nie je zoznamom vecí k nákupu.

Nemá zmysel akumulovať

všetky idey a požiadavky,

keď nie sú finančné fondy.

Existujú však rôzne typy

nových ohrození,

ktoré majú efekt

ozbrojeného útoku,

bez použitia

konvenčných zbraní.

Ak sú počítače použité

k negácií faktov alebo k vyprovokovaniu zmätku

v infraštruktúre, na ktorej často

závisia životy pacientov v nemocniciach,

potom sa počítače stávajú zbraňami.

Je to ozbrojený útok vedený inými prostriedkami.

Vezmeme napríklad energetickú bezpečnosť.

Akým spôsobom má NATO posudzovať túto

veľmi zložitú oblasť zaisťovania bezpečnosti?

Má túto otázku brať vôbec do úvahy?

Ak sa pozriete na mapu,

mnoho štátov,

ktoré priamo susedia alebo

sú veľmi blízko členským štátom NATO,

sú vývozcami ropy.

Cieľom dodávateľa energie

je zarábať peniaze,

cieľom spotrebiteľa energie

je zabezpečiť jej dodávku do svojej krajiny.

Som presvedčený, že najlepšou metódou

je systematicky posudzovať

celkové aspekty energetickej bezpečnosti.

Otázkou je, či NATO má jednať

v prípade zastavenia dodávky energie,

alebo či tento problém spadá do zodpovednosti

Európskej únie alebo iných inštitúcií.

Aj pri najlepšej vôli,

problémy energetickej efektívnosti,

energetickej bezpečnosti,

energetických nárokov, dodávok

a ostatných súvisiacich otázok,

sa týkajú hlavne štátov

s obskúrnymi politickými režimami,

všetky tieto nesmierne ... nesmierne

zložité problémy sa týkajú ich.

Rusko a Európska únia sú

však pripravení ich vyriešiť.

Rovnaký problém sa týka

klimatických zmien.

Nebezpečenstvom je skutočnosť, že všetko podlieha

klimatickým zmenám v celom svete.

Domnievam sa, že Skupina expertov by tým viac

mala usudzovať takto: Ak existujú klimatické zmeny,

existujú súvisiace

bezpečnostné riziká,

a tieto bezpečnostné riziká môžeme

veľmi dobre spätne spojovať

s dráhami misií,

ktoré sú určené pre NATO.

Kybernetické útoky už boli preukázané,

Estónsko je príkladom.

Do akej miery by sa NATO malo orientovať

na tento problém vo svojom Strategickom koncepte?

Musí sa na ňom spravodlivo podieľať,

rovnako ako sa na ňom podieľajú množstva konceptov

prijatých jednotlivými štátmi.

Je absolútne jasné, že kybernetické hrozby

nemôžu byť riešené výhradne na...

z hľadiska obrany.

Je nám potrebný komplexný prístup.

Najdôležitejšou vecou

je vedomie hrozieb

a defenzívne opatrenie

všetkých zainteresovaných strán,

vrátane riadnych civilných užívateľov,

aby nedošlo k premene ich počítačov

na kybernetických bojovníkov.

Aký má byť celkový

prístup NATO

k novým a rodiacim sa hrozbám?

Vzhľadom na to, že NATO považuje

za veľmi zložitú konfrontáciu s hrozbami,

ktoré sú spravidla anonymné,

môžeme učiniť nasledujúce dve veci:

Buď v budúcnosti rozhodneme,

že neexistuje vhodný spôsob odvetných opatrení,

pretože nie je k dispozícii aktér, ktorého by sme

mohli považovať za zodpovedného za odvetnú akciu,

alebo sa rozhodneme dosiahnuť kontrolu

štátu, spoločnosti a systému,

ktoré chránili a skrývali

osoby, ktoré napadli spojencov NATO.

Ako v Afganistane.

Mnoho hrozieb novorodiaceho sa,

globalizovaného sveta

bude faktorizovaných

v novom Strategickom koncepte NATO.

Hrozby sú dnes o mnoho

viac heterogénne, než v dobe

kedy bola koncipovaná Severoatlantická zmluva, v roku 1949.

Je to hlavne v dôsledku širokej rozmanitosti

ohnísk týchto hrozieb.

Preto sú potrebné inštitúcie a postupy

ku konfrontácii s nimi.

Je to nová oblasť pôsobnosti.

Definície nových hrozieb.

Čo sú pre nás nové hrozby?

Aké sú relevantné ohrozenia?

Aj keď existuje veľké množstvo

nových druhov hrozieb,

neznamená to ešte, že

NATO musí byť so všetkými konfrontované.

Je iba veľmi malý záujem

inzerovať podrobný zoznam

všetkých možných foriem napadnutia.

Domnievam sa, že pre spojencov je rozhodujúce:

Útok na jedného spojenca je útokom na všetkých.

Strategický koncept

nie je zoznamom vecí k nákupu.

Nemá zmysel akumulovať

všetky idey a požiadavky,

keď nie sú finančné fondy.

Existujú však rôzne typy

nových ohrození,

ktoré majú efekt

ozbrojeného útoku,

bez použitia

konvenčných zbraní.

Ak sú počítače použité

k negácií faktov alebo k vyprovokovaniu zmätku

v infraštruktúre, na ktorej často

závisia životy pacientov v nemocniciach,

potom sa počítače stávajú zbraňami.

Je to ozbrojený útok vedený inými prostriedkami.

Vezmeme napríklad energetickú bezpečnosť.

Akým spôsobom má NATO posudzovať túto

veľmi zložitú oblasť zaisťovania bezpečnosti?

Má túto otázku brať vôbec do úvahy?

Ak sa pozriete na mapu,

mnoho štátov,

ktoré priamo susedia alebo

sú veľmi blízko členským štátom NATO,

sú vývozcami ropy.

Cieľom dodávateľa energie

je zarábať peniaze,

cieľom spotrebiteľa energie

je zabezpečiť jej dodávku do svojej krajiny.

Som presvedčený, že najlepšou metódou

je systematicky posudzovať

celkové aspekty energetickej bezpečnosti.

Otázkou je, či NATO má jednať

v prípade zastavenia dodávky energie,

alebo či tento problém spadá do zodpovednosti

Európskej únie alebo iných inštitúcií.

Aj pri najlepšej vôli,

problémy energetickej efektívnosti,

energetickej bezpečnosti,

energetických nárokov, dodávok

a ostatných súvisiacich otázok,

sa týkajú hlavne štátov

s obskúrnymi politickými režimami,

všetky tieto nesmierne ... nesmierne

zložité problémy sa týkajú ich.

Rusko a Európska únia sú

však pripravení ich vyriešiť.

Rovnaký problém sa týka

klimatických zmien.

Nebezpečenstvom je skutočnosť, že všetko podlieha

klimatickým zmenám v celom svete.

Domnievam sa, že Skupina expertov by tým viac

mala usudzovať takto: Ak existujú klimatické zmeny,

existujú súvisiace

bezpečnostné riziká,

a tieto bezpečnostné riziká môžeme

veľmi dobre spätne spojovať

s dráhami misií,

ktoré sú určené pre NATO.

Kybernetické útoky už boli preukázané,

Estónsko je príkladom.

Do akej miery by sa NATO malo orientovať

na tento problém vo svojom Strategickom koncepte?

Musí sa na ňom spravodlivo podieľať,

rovnako ako sa na ňom podieľajú množstva konceptov

prijatých jednotlivými štátmi.

Je absolútne jasné, že kybernetické hrozby

nemôžu byť riešené výhradne na...

z hľadiska obrany.

Je nám potrebný komplexný prístup.

Najdôležitejšou vecou

je vedomie hrozieb

a defenzívne opatrenie

všetkých zainteresovaných strán,

vrátane riadnych civilných užívateľov,

aby nedošlo k premene ich počítačov

na kybernetických bojovníkov.

Aký má byť celkový

prístup NATO

k novým a rodiacim sa hrozbám?

Vzhľadom na to, že NATO považuje

za veľmi zložitú konfrontáciu s hrozbami,

ktoré sú spravidla anonymné,

môžeme učiniť nasledujúce dve veci:

Buď v budúcnosti rozhodneme,

že neexistuje vhodný spôsob odvetných opatrení,

pretože nie je k dispozícii aktér, ktorého by sme

mohli považovať za zodpovedného za odvetnú akciu,

alebo sa rozhodneme dosiahnuť kontrolu

štátu, spoločnosti a systému,

ktoré chránili a skrývali

osoby, ktoré napadli spojencov NATO.

Ako v Afganistane.

Ďalmšie videa Rovnaký koncept, rôzne názory:

1. Myšlienkové konflikty

2. Je časový plán všetkým?

3. Nová doba, nové hrozby, nové reakcie

4. Čo bude nový koncept znamenať pre vojsko?

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink