Generál Klaus Naumann- bývalý predseda Vojenského výboru NATO

Get the Flash Player to see this player.

Uplynulo 10 rokov od vydania posledného Strategického konceptu. Ktoré dôležité aspekty boli v hre, keď sa v roku 1999 pripravovala jeho nová verzia a ako sa líši od aspektov súčasných?.

 Titulky: On / Off

Čo sa zmenilo od roku 1999

Uplynulo 10 rokov od vydania posledného Strategického konceptu. Ktoré dôležité aspekty boli v hre, keď sa v roku 1999 pripravovala jeho nová verzia a ako sa líši od aspektov súčasných?.

V roku 1999 sme nemali

výhodu externej Skupiny expertov.

Museli sme ju

zostaviť interne,

a veľmi dobre si spomínam, že

to bol veľmi náročný,

niekedy až dezorganizovaný proces.

Jedným z dôvodov, prečo sme zabudli na…

... niektoré presne nedefinované problémy

bol ten, že sme si boli vedomí

rozkolu medzi spojencami.

Napríklad, otázka nukleárnych

zbraní zostala prakticky

stále nevyriešená.

S rastúcimi obavami konštatujem,

že mnoho členských štátov NATO

sa pripravuje

prostredníctvom svojich zbrojných

programov na včerajšiu vojnu,

a utráca zajtrajšie finančné prostriedky.

To je situácia, ktorú je potrebné zmeniť.

V budúcnosti je najdôležitejšou vecou

naša prevaha čo sa týka informácie,

a v tejto oblasti

NATO nie je na príliš vysokej úrovni.

Po druhé, musíme sa taktiež pripraviť

na kybernetické útoky.

A tu je NATO

práve na začiatku

usudzovania v rámci

kybernetickej dimenzie.

Po tretie … Obávam sa,

že musíme, viac než doposiaľ,

brať na zreteľ skutočnosť,

že proliferácia zbraní hromadného

ničenia môže kedykoľvek nastať,

že musíme byť

adekvátne pripravení a vybavení,

napríklad na CRBN,

čiže na obranu proti chemickým, radiologickým,

biologickým a nukleárnym zbraniam.

Nie som si totiž o tom príliš istý.

Domnievam sa, že deficit schopností

je na druhom mieste v mojom zozname priorít,

na prvom mieste je politická vôľa.

Keby sme vystupovali

jednotne ako Európania,

hovorili jedným hlasom,

a snažili sa o spoločné názory

s našimi americkými partnermi,

potom by problémy schopností

nikdy neexistovali.

Pochopiteľné je tento fakt

najpálčivejšou záležitosťou.

V súčasnej dobe prebieha tento proces

stále ešte ťažkopádne,

pretože všetky členské štáty

rozhodujú jednohlasne,

a to nie len v Severoatlantickej rade,

ale aj na všetkých nižších inštanciách.

Moji bývalí kolegovia a ja sme navrhli,

aby rozhodovací proces

založený na konsenze bol zachovaný,

avšak iba na úrovni

Severoatlantickej rady.

Na všetkých nižších inštanciách

je však potrebné rozhodovať väčšinou hlasov.

Tento spôsob urýchli všetky procesy.

V dobe riadenia krízových

situácií je to zásadou vecou;

zintenzívňovanie eskalácie

rozhodovacích procesov,

ktoré sa práve v súčasnosti v NATO praktizuje

v 28, nám nikdy neumožní

zasiahnuť včas.

Zdá sa mi, že nová

americká vláda

a prezident Obama,

skutočne učinili niekoľko krokov

k zblíženiu sa s Európou.

Bohužiaľ, ako Európan môžem prehlásiť,

že neboli primerane odmenení

snahou v tejto spoločnej veci

zo strany Európy.

A z tohto dôvodu, pokiaľ sa my Európania,

nedohodneme na spoločných postupoch

čo sa týka Afganistanu,

máme nádej skoro skončiť

s rastúcou frustráciou

na strane Američanov ...

Myslím si ... Jedným poučením

z operácií spojencov je,

že Aliancia musí byť

prínosom pre všetkých partnerov.

Európa nesmie byť iba

spotrebiteľom bezpečnosti,

musíme byť, spoločne s USA,

taktiež producentom bezpečnosti.

Verím, že jadrom problému je otázka:

Aké sú prostriedky kolektívnej

obrany pre budúcnosť?

Odpoveď na túto otázku očakávajú hlavne noví spojenci.

Nové členské štáty pristúpili k Aliancii z toho dôvodu,

že si priali prispieť k americkej

vojenskej prítomnosti v Európe.

A … k bdelosti nad stále

agresívnejším Ruskom v pozadí,

ktoré predstiera svoju veľkú silu,

aj keď je tomu práve naopak,

Noví spojenci chcú byť uistení,

že hlavná zásada Aliancie

Jeden za všetkých a všetci za jedného

je stále platná.

Som presvedčený, že kolektívna obrana

podľa Článku 5 Severoatlantickej zmluvy je zárukou,

je základným pilierom

pripravenosti spojencov

k nasadeniu mimo oblasti

zmluvnej pôsobnosti NATO.

Ak štát nebude schopný

svojim obyvateľom vysvetliť, že sú dobre chránení,

nikdy sa mu

nedostane podpory ľudu

k vyslaniu svojich ozbrojených síl

do akejkoľvek nebezpečnej oblasti.

Myslím si, že sme v novom Strategickom

koncepte našli presvedčujúcu formuláciu,

ktorá verejnosti vysvetlí,

že je potrebné investovať do bezpečnosti.

Samozrejme rozvážnym spôsobom,

ale to je jednou z hlavných

úloh nového Strategického konceptu,

a síce nie len vysvetliť verejnosti

minulosť a súčasnosť NATO

ale taktiež

nutnosť pokračovať

v príslušnosti k transatlantickej Aliancii,

pretože bez USA nie je záruka

bezpečnosti v Európe,

a USA

potrebuje Európu ako partnera.

V roku 1999 sme nemali

výhodu externej Skupiny expertov.

Museli sme ju

zostaviť interne,

a veľmi dobre si spomínam, že

to bol veľmi náročný,

niekedy až dezorganizovaný proces.

Jedným z dôvodov, prečo sme zabudli na…

... niektoré presne nedefinované problémy

bol ten, že sme si boli vedomí

rozkolu medzi spojencami.

Napríklad, otázka nukleárnych

zbraní zostala prakticky

stále nevyriešená.

S rastúcimi obavami konštatujem,

že mnoho členských štátov NATO

sa pripravuje

prostredníctvom svojich zbrojných

programov na včerajšiu vojnu,

a utráca zajtrajšie finančné prostriedky.

To je situácia, ktorú je potrebné zmeniť.

V budúcnosti je najdôležitejšou vecou

naša prevaha čo sa týka informácie,

a v tejto oblasti

NATO nie je na príliš vysokej úrovni.

Po druhé, musíme sa taktiež pripraviť

na kybernetické útoky.

A tu je NATO

práve na začiatku

usudzovania v rámci

kybernetickej dimenzie.

Po tretie … Obávam sa,

že musíme, viac než doposiaľ,

brať na zreteľ skutočnosť,

že proliferácia zbraní hromadného

ničenia môže kedykoľvek nastať,

že musíme byť

adekvátne pripravení a vybavení,

napríklad na CRBN,

čiže na obranu proti chemickým, radiologickým,

biologickým a nukleárnym zbraniam.

Nie som si totiž o tom príliš istý.

Domnievam sa, že deficit schopností

je na druhom mieste v mojom zozname priorít,

na prvom mieste je politická vôľa.

Keby sme vystupovali

jednotne ako Európania,

hovorili jedným hlasom,

a snažili sa o spoločné názory

s našimi americkými partnermi,

potom by problémy schopností

nikdy neexistovali.

Pochopiteľné je tento fakt

najpálčivejšou záležitosťou.

V súčasnej dobe prebieha tento proces

stále ešte ťažkopádne,

pretože všetky členské štáty

rozhodujú jednohlasne,

a to nie len v Severoatlantickej rade,

ale aj na všetkých nižších inštanciách.

Moji bývalí kolegovia a ja sme navrhli,

aby rozhodovací proces

založený na konsenze bol zachovaný,

avšak iba na úrovni

Severoatlantickej rady.

Na všetkých nižších inštanciách

je však potrebné rozhodovať väčšinou hlasov.

Tento spôsob urýchli všetky procesy.

V dobe riadenia krízových

situácií je to zásadou vecou;

zintenzívňovanie eskalácie

rozhodovacích procesov,

ktoré sa práve v súčasnosti v NATO praktizuje

v 28, nám nikdy neumožní

zasiahnuť včas.

Zdá sa mi, že nová

americká vláda

a prezident Obama,

skutočne učinili niekoľko krokov

k zblíženiu sa s Európou.

Bohužiaľ, ako Európan môžem prehlásiť,

že neboli primerane odmenení

snahou v tejto spoločnej veci

zo strany Európy.

A z tohto dôvodu, pokiaľ sa my Európania,

nedohodneme na spoločných postupoch

čo sa týka Afganistanu,

máme nádej skoro skončiť

s rastúcou frustráciou

na strane Američanov ...

Myslím si ... Jedným poučením

z operácií spojencov je,

že Aliancia musí byť

prínosom pre všetkých partnerov.

Európa nesmie byť iba

spotrebiteľom bezpečnosti,

musíme byť, spoločne s USA,

taktiež producentom bezpečnosti.

Verím, že jadrom problému je otázka:

Aké sú prostriedky kolektívnej

obrany pre budúcnosť?

Odpoveď na túto otázku očakávajú hlavne noví spojenci.

Nové členské štáty pristúpili k Aliancii z toho dôvodu,

že si priali prispieť k americkej

vojenskej prítomnosti v Európe.

A … k bdelosti nad stále

agresívnejším Ruskom v pozadí,

ktoré predstiera svoju veľkú silu,

aj keď je tomu práve naopak,

Noví spojenci chcú byť uistení,

že hlavná zásada Aliancie

Jeden za všetkých a všetci za jedného

je stále platná.

Som presvedčený, že kolektívna obrana

podľa Článku 5 Severoatlantickej zmluvy je zárukou,

je základným pilierom

pripravenosti spojencov

k nasadeniu mimo oblasti

zmluvnej pôsobnosti NATO.

Ak štát nebude schopný

svojim obyvateľom vysvetliť, že sú dobre chránení,

nikdy sa mu

nedostane podpory ľudu

k vyslaniu svojich ozbrojených síl

do akejkoľvek nebezpečnej oblasti.

Myslím si, že sme v novom Strategickom

koncepte našli presvedčujúcu formuláciu,

ktorá verejnosti vysvetlí,

že je potrebné investovať do bezpečnosti.

Samozrejme rozvážnym spôsobom,

ale to je jednou z hlavných

úloh nového Strategického konceptu,

a síce nie len vysvetliť verejnosti

minulosť a súčasnosť NATO

ale taktiež

nutnosť pokračovať

v príslušnosti k transatlantickej Aliancii,

pretože bez USA nie je záruka

bezpečnosti v Európe,

a USA

potrebuje Európu ako partnera.

Ďalšie videaČo sa zmenilo od roku 1999:

1. Z minulosti - Čo vyjadroval posledný Strategický koncept?

2. Generál Klaus Naumann, bývalý predseda Vojenského výboru NATO

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink