Ivo Daalder- veľvyslanec USA pri NATO

Get the Flash Player to see this player.

Názory a interview - video 1

Aké sú osobné názory niektorých odborníkov pripravujúcich osnovu nového Strategického konceptu NATO? Do akej miery môže byť vytýčená pôsobnosť konceptu? V tejto časti predkladáme interview s niektorými kľúčovými osobnosťami.

 Titulky: On / Off

Názory a interview

Aké sú osobné názory niektorých odborníkov pripravujúcich osnovu nového Strategického konceptu NATO? Do akej miery môže byť vytýčená pôsobnosť konceptu? V tejto časti predkladáme interview s niektorými kľúčovými osobnosťami.

Pán veľvyslanec, ako dôležité bude podľa vás

znenie Článku 5 Severoatlantickej zmluvy

pri zostavovaní

nového Strategického konceptu NATO?

Je veľmi dôležité porozumieť tomu,

čo Článok 5 uvádza.

Naším zámerom nie je pozmeniť

znenie Severoatlantickej zmluvy.

Táto Zmluva,

všetkých 14 článkov a 23 viet,

je neobyčajne jasným

dokumentom výnimočnej kvality.

Všetci si kladieme jednu otázku:

Čo tieto slová, spísané pred 60 rokmi,

znamenajú v dnešnom, úplne odlišnom svete?

Je potrebné ujasniť si jednu vec:

Čo to znamená

„brániť sa proti ozbrojenému útoku“?

„Považovať ozbrojený útok

proti jednému štátu za útok proti všetkým“?

Tieto slová stále znamenajú to isté:

Pokiaľ je napadnutý jeden členský štát, my všetci

sa mu ponáhľame na pomoc,

ako sa to skutočne po prvýkrát a

naposledy stalo dňa 12. septembra 2001,

kedy sa Spojené štáty

stali terčom teroristických útokov.

Bolo to za úplne iných okolností

a bola to úplne iná situácia,

než s akou sa počítalo,

keď bola Severoatlantická zmluva v r. 1949 podpísaná.

To je jadro otázky a nie to,

ako by sme mali upraviť znenie Zmluvy.

Ale čo to znamená

vo svetle 21. storočia?

Ako zložité bude posúdiť

súčasné hrozby, aké predstavuje napríklad Afganistan,

v porovnaní s potenciálnymi

dlhodobými hrozbami,

akými sú klimatické zmeny

či nedostatok energie?

Musíme presne definovať

náplň činnosti Aliancie.

Jej úlohou je, v súlade s Článkom 5,

brániť naše členské štáty

pred napadnutím

a predchádzať ozbrojenému útoku na ne.

NATO má zároveň, obsahom Článku 4 tejto Zmluvy,

jedno veľmi dôležité ustanovenie,

ktoré uvádza, že tie členské štáty,

ktoré majú pocit,

že ich bezpečnosť, územie či obyvateľstvo je v ohrození,

sa môžu obrátiť na NATO o radu.

Chceli by sme, okrem iného,

aby sa NATO

stalo organizáciou,

ktorá bude opäť miestom,

kde členské štáty prejavujú

záujem o medzinárodnú bezpečnosť,

kde začínajú diskutovať o potenciálnych krokoch

a možno pripravujú spoločné akcie.

Ale nie všetko spadá pod Článok 5.

Článok 5 je určený

pre tie ojedinelé hrozby,

ktoré sú spojené s vojenskou silou.

Pre prípad ozbrojeného útoku, ako sa v ňom uvádza.

Všetky ostatné druhy ohrozenia,

ktoré môžu byť vážne alebo môžu eskalovať,

či dokonca môžu byť významnejšie

než hrozba ozbrojeného útoku,

sú otázkami, o ktorých môžeme diskutovať

za okrúhlym stolom za účasti všetkých 28 členských štátov

a vyjasniť si, ako sa s nimi kolektívne vyrovnať.

Existuje nejaký spôsob ako sa

spoločne s týmito hrozbami vyrovnať?

Bude na konci Strategického konceptu

Rusko vyobrazené ako

partner alebo skôr ako hrozba?

Už dávno sme sa zhodli na tom,

že Rusko nepredstavuje hrozbu.

V roku 1997 sme podpísali Zakladajúci akt NATO-Rusko,

v ktorom je uvedené, že sa nebudeme

navzájom považovať za protivníkov.

Čiže Koncept sa nebude zaoberať tým,

ktoré krajiny by nás mohli

potenciálne ohroziť.

Strategický koncept bude mať za tému otázky:

V akom prostredí Aliancia pôsobí v dnešnej dobe?

S akými problémami sa členské štáty stretávajú?

A čo môžu členské štáty urobiť pre to,

aby sa s týmito výzvami čo najlepšie

a natrvalo vyrovnali,

tak aby nie len členské krajiny,

ale hlavne parlamenty

a obyvatelia týchto krajín

opäť získali

jasnú predstavu o tom,

k čomu táto Aliancia vlastne slúži.

Keď som bol malý a zobudil som sa

a niekto povedal slovo „NATO“,

vedel som, čo si mám predstaviť: obranu

pred identifikovateľnou hrozbou.

A my opäť potrebujeme získať ten

pocit, že vieme, načo tu NATO máme,

aj keď vonkajšie okolnosti sú úplne rozdielne,

zložitejšie a omnoho komplexnejšie.

Aliancia však zostáva

organizáciou, ktorá je nesmierne dôležitou

pre to, aby týchto 28 národov vyvinulo spoločné úsilie

a našlo riešenie zmienených problémov.

Mohlo by mať vplyv na

verejnú mienku v súvislosti

s konfliktom v Afganistane

a na popularitu Aliancie vôbec,

keby občania mali jasnejšiu predstavu

o tom, čo NATO v podstate predstavuje?

Podľa mňa rozhodne áno.

Keď verejnosť pochopí, akú významnú

úlohu táto Aliancia hrá

a ako dôležitá je naša snaha

v Afganistane,

je pravdepodobné, že

naše úsilie ocení.

Neistota je jeden

z dôvodov, prečo sa v súčasnosti

pokúšame hlbšie zamyslieť

nad tým, ako by mala naša stratégia

pre Afganistan vypadať,

a ako by sme mali postupovať ďalej.

Robíme to čiastočne aj preto, aby sme mohli lepšie vysvetliť

verejnosti, prečo musíme v našej politike pokračovať

a prečo je úspech tak dôležitý

pre bezpečnosť členských krajín Aliancie.

To platí aj pre NATO ...

Vypracovanie

nového Strategického konceptu,

desať rokov po poslednej úprave,

je dôležitá, priam vizionárska úloha,

ktorá by mala legitimizovať NATO

v očiach verejnosti.

Koncept vyžaduje

od spojencov projekt

požiadaviek a záväzkov,

čo bude predstavovať

určité nároky na rozpočet.

Rozpočty na obranu sú doslova

pod paľbou, všade sa obmedzujú.

Znamená to, že doba nie je vhodná

pre nový Strategický koncept?

To by nemalo hrať úlohu,

pretože Aliancia predstavuje

kolektívne úsilie

28 členských štátov

vyrovnať sa s problémami, ktorými trpia všetci spojenci.

Znamená to dokázať viac s menšími prostriedkami.

Jeden z dôvodov, prečo by sme mali byť

v rámci Aliancie aktívnejší,

je to, že keď každý prispeje aspoň troškou,

kolektívny výsledok bude značný.

V dobe prísnych finančných opatrení,

kedy dochádza k znižovaniu rozpočtov na obranu,

by sme v rámci NATO mali odviesť viac práce a nie menej.

To je základný účel každej aliancie.

Povedie tento postup k obmedzeniu zdvojovania činností?

Je potrebné presadiť redukciu zdvojovania činností,

je potrebné investovať nadnárodne.

Technika, ktorú nie je možné zakúpiť si individuálne,

by sa mala kupovať spoločne,

podobne ako u transportných letúnov C-17

a prieskumných letúnov AWACS.

Existuje celá rada kapacít,

ktoré si jednotlivé štáty nemôžu nikdy sami zakúpiť.

Dnes sú však súčasťou Aliancie.

A v tom spočívajú výhody členstva.

Umožnia im dokázať viac s využitím menších prostriedkov.

Získajú takto späť vynaložené investície.

A preto by sa ministri obrany nemali

ďalej snažiť obmedzovať financovanie

a výdavky spojené s NATO,

ale skôr by sa mali pokúsiť získať

zo svojich investícií do NATO čo najviac späť.

Myslíte si, že to povedie k užšej spolupráci

s ostatnými medzinárodnými organizáciami,

akými sú OSN alebo EÚ?

Je úplne nutné pre Spojené ...

pre NATO pochopiť

a vo svojom Koncepte

jasne vysvetliť,

že v dnešnom svete už nie je

možné, aby jedna organizácia

či jedna krajina na sebe vzala

hrozby, ktorým čelíme.

A že jeden zo spôsobov, ako čo najviac

ovplyvniť medzinárodné dianie,

je práve spolupráca

s medzinárodnými organizáciami.

Či už sú to organizácie regionálne,

ako napr. EÚ či Africká únia,

alebo celosvetové, akou je OSN.

V tom spočíva budúcnosť tejto Aliancie.

V partnerstvách s inými

organizáciami, ďalšími krajinami

a ostatnými časťami sveta.

Čo si myslíte o tom, že debata

o Strategickom koncepte je verejná?

V konečnej fáze sa spojenci

dopracujú k väčšej jednote názorov,

ale diskusie zdôraznia

skôr rozdiely, nemyslíte?

Medzi jednotlivými krajinami Aliancie

existujú rozdiely.

Ale to je podstata demokracie.

My o rozdieloch hovoríme,

diskutujeme o nich

a snažíme sa dopracovať k riešeniu,

ktoré bude prijateľné pre väčšinu.

To je demokracia.

Naše nezhody nemôžeme skrývať.

Ich zverejnením môžeme

odhaliť nové alternatívy

spolupráce a pokroku,

a uvedomíme si hodnotu zväzku,

ktorý nás spojuje,

ktorý je silnejším putom,

než problémy, ktoré nás rozdeľujú.

Naše spoločné hodnoty,

náš spoločný záujem o bezpečnosť,

naša potreba spolupráce prevážia,

pretože ako jedinci nemôžeme uspieť.

Bude Strategický koncept

obsahovať časť,

ktorá sa bude zaoberať

vnútornými procesmi v NATO,

napríklad tým,

ako sú prijímané rozhodnutia?

Som presvedčený, že áno.

Táto organizácia potrebuje

reformu ako soľ.

Prekonala už niekoľko príležitostných zmien,

aby sa prispôsobila meniacemu sa svetu.

Keď 400 výborov riadi

jednu Severoatlantickú radu, nastanú problémy.

Potrebujeme fundamentálnu reformu Aliancie,

prehodnotenie jej činnosti

v rôznych častiach sveta,

kde pružné a rýchle rozhodnutia,

založené na odborných analýzach

budú prvoradou úlohou,

a stanú sa súčasťou našej práce.

Nemôžeme pokračovať v ceste ako predtým,

musíme začať pracovať spôsobom,

ktorý bude presadzoval ciele

a pôsobnosť Aliancie.

Čo sa týka hrozieb,

mnohé pochádzajú od neštátnych aktérov,

a NATO je

zväzkom zvrchovaných štátov.

Nastala doba, kedy

Aliancia môže prehlásiť, že sa prispôsobuje

novej situácii plnej asymetrických hrozieb?

Hrozby sú omnoho rôznorodejšie

než v roku 1949, kedy sme Severoatlantickú zmluvu spisovali.

Prichádzajú z celej rady rôznych miest

a my potrebujeme inštitúcie

a procesy, ktoré nám pomôžu na tieto hrozby reagovať.

Myslím si, že sme v tomto ohľade

už urobili veľký kus práce.

Hrozby dokážeme identifikovať.

Vieme, ako im

účinne čeliť,

avšak najdôležitejším aspektom je,

že tak nekonáme oddelene,

ale na základe spoločného rozhodnutia.

Maximalizujeme tým náš vplyv

na konfrontáciu s týmito hrozbami.

Potrebujeme však jasný pohľad

na to, do akej miery súčasné udalosti

ovplyvňujú bezpečnosť členských štátov Aliancie.

Akým najoptimálnejším spôsobom sa členské štáty

spoločne vyrovnávajú s týmito hrozbami?

Je rovnako dôležité vysvetliť

v novom Strategickom koncepte

čím sa NATO nezaoberá,

ako aj to, čím sa zaoberá?

Neverím, že bude užitočné

oznamovať, čím sa nezaoberáme.

Musíme však jasne stanoviť, čo je našou náplňou práce.

V každej danej situácii

musia členské štáty samé rozhodnúť ,

či je nutné pristúpiť k akcii.

Rozhodnutie je prijaté na základe konsenzu.

Všetkých 28 členov sa musí zhodnúť

a ako celok môžu učiniť čokoľvek,

na čom sa týchto 28 členov dohodlo.

Posledná otázka,

ktorú kladiem všetkým:

Ak by ste mal určiť jednu tému,

ktorú Strategický koncept

musí imperatívne obsahovať,

ktorá téma by to bola?

Ako sa NATO môže stať účinným aktérom

v globalizovanom svete?

Žijeme vo svete globalizovaných

hrozieb, problémov a príležitostí,

a my sme regionálnym zväzkom

v rámci oblasti severného Atlantiku.

Ako má tento regionálny aktér účinne

pôsobiť v globalizovanom svete?

To je naše poslanie.

To je poslanie, ktoré plníme ako

jednotlivé štáty a ako Aliancia.

Pán veľvyslanec, ďakujem vám.

Bolo mi radosťou.

Pán veľvyslanec, ako dôležité bude podľa vás

znenie Článku 5 Severoatlantickej zmluvy

pri zostavovaní

nového Strategického konceptu NATO?

Je veľmi dôležité porozumieť tomu,

čo Článok 5 uvádza.

Naším zámerom nie je pozmeniť

znenie Severoatlantickej zmluvy.

Táto Zmluva,

všetkých 14 článkov a 23 viet,

je neobyčajne jasným

dokumentom výnimočnej kvality.

Všetci si kladieme jednu otázku:

Čo tieto slová, spísané pred 60 rokmi,

znamenajú v dnešnom, úplne odlišnom svete?

Je potrebné ujasniť si jednu vec:

Čo to znamená

„brániť sa proti ozbrojenému útoku“?

„Považovať ozbrojený útok

proti jednému štátu za útok proti všetkým“?

Tieto slová stále znamenajú to isté:

Pokiaľ je napadnutý jeden členský štát, my všetci

sa mu ponáhľame na pomoc,

ako sa to skutočne po prvýkrát a

naposledy stalo dňa 12. septembra 2001,

kedy sa Spojené štáty

stali terčom teroristických útokov.

Bolo to za úplne iných okolností

a bola to úplne iná situácia,

než s akou sa počítalo,

keď bola Severoatlantická zmluva v r. 1949 podpísaná.

To je jadro otázky a nie to,

ako by sme mali upraviť znenie Zmluvy.

Ale čo to znamená

vo svetle 21. storočia?

Ako zložité bude posúdiť

súčasné hrozby, aké predstavuje napríklad Afganistan,

v porovnaní s potenciálnymi

dlhodobými hrozbami,

akými sú klimatické zmeny

či nedostatok energie?

Musíme presne definovať

náplň činnosti Aliancie.

Jej úlohou je, v súlade s Článkom 5,

brániť naše členské štáty

pred napadnutím

a predchádzať ozbrojenému útoku na ne.

NATO má zároveň, obsahom Článku 4 tejto Zmluvy,

jedno veľmi dôležité ustanovenie,

ktoré uvádza, že tie členské štáty,

ktoré majú pocit,

že ich bezpečnosť, územie či obyvateľstvo je v ohrození,

sa môžu obrátiť na NATO o radu.

Chceli by sme, okrem iného,

aby sa NATO

stalo organizáciou,

ktorá bude opäť miestom,

kde členské štáty prejavujú

záujem o medzinárodnú bezpečnosť,

kde začínajú diskutovať o potenciálnych krokoch

a možno pripravujú spoločné akcie.

Ale nie všetko spadá pod Článok 5.

Článok 5 je určený

pre tie ojedinelé hrozby,

ktoré sú spojené s vojenskou silou.

Pre prípad ozbrojeného útoku, ako sa v ňom uvádza.

Všetky ostatné druhy ohrozenia,

ktoré môžu byť vážne alebo môžu eskalovať,

či dokonca môžu byť významnejšie

než hrozba ozbrojeného útoku,

sú otázkami, o ktorých môžeme diskutovať

za okrúhlym stolom za účasti všetkých 28 členských štátov

a vyjasniť si, ako sa s nimi kolektívne vyrovnať.

Existuje nejaký spôsob ako sa

spoločne s týmito hrozbami vyrovnať?

Bude na konci Strategického konceptu

Rusko vyobrazené ako

partner alebo skôr ako hrozba?

Už dávno sme sa zhodli na tom,

že Rusko nepredstavuje hrozbu.

V roku 1997 sme podpísali Zakladajúci akt NATO-Rusko,

v ktorom je uvedené, že sa nebudeme

navzájom považovať za protivníkov.

Čiže Koncept sa nebude zaoberať tým,

ktoré krajiny by nás mohli

potenciálne ohroziť.

Strategický koncept bude mať za tému otázky:

V akom prostredí Aliancia pôsobí v dnešnej dobe?

S akými problémami sa členské štáty stretávajú?

A čo môžu členské štáty urobiť pre to,

aby sa s týmito výzvami čo najlepšie

a natrvalo vyrovnali,

tak aby nie len členské krajiny,

ale hlavne parlamenty

a obyvatelia týchto krajín

opäť získali

jasnú predstavu o tom,

k čomu táto Aliancia vlastne slúži.

Keď som bol malý a zobudil som sa

a niekto povedal slovo „NATO“,

vedel som, čo si mám predstaviť: obranu

pred identifikovateľnou hrozbou.

A my opäť potrebujeme získať ten

pocit, že vieme, načo tu NATO máme,

aj keď vonkajšie okolnosti sú úplne rozdielne,

zložitejšie a omnoho komplexnejšie.

Aliancia však zostáva

organizáciou, ktorá je nesmierne dôležitou

pre to, aby týchto 28 národov vyvinulo spoločné úsilie

a našlo riešenie zmienených problémov.

Mohlo by mať vplyv na

verejnú mienku v súvislosti

s konfliktom v Afganistane

a na popularitu Aliancie vôbec,

keby občania mali jasnejšiu predstavu

o tom, čo NATO v podstate predstavuje?

Podľa mňa rozhodne áno.

Keď verejnosť pochopí, akú významnú

úlohu táto Aliancia hrá

a ako dôležitá je naša snaha

v Afganistane,

je pravdepodobné, že

naše úsilie ocení.

Neistota je jeden

z dôvodov, prečo sa v súčasnosti

pokúšame hlbšie zamyslieť

nad tým, ako by mala naša stratégia

pre Afganistan vypadať,

a ako by sme mali postupovať ďalej.

Robíme to čiastočne aj preto, aby sme mohli lepšie vysvetliť

verejnosti, prečo musíme v našej politike pokračovať

a prečo je úspech tak dôležitý

pre bezpečnosť členských krajín Aliancie.

To platí aj pre NATO ...

Vypracovanie

nového Strategického konceptu,

desať rokov po poslednej úprave,

je dôležitá, priam vizionárska úloha,

ktorá by mala legitimizovať NATO

v očiach verejnosti.

Koncept vyžaduje

od spojencov projekt

požiadaviek a záväzkov,

čo bude predstavovať

určité nároky na rozpočet.

Rozpočty na obranu sú doslova

pod paľbou, všade sa obmedzujú.

Znamená to, že doba nie je vhodná

pre nový Strategický koncept?

To by nemalo hrať úlohu,

pretože Aliancia predstavuje

kolektívne úsilie

28 členských štátov

vyrovnať sa s problémami, ktorými trpia všetci spojenci.

Znamená to dokázať viac s menšími prostriedkami.

Jeden z dôvodov, prečo by sme mali byť

v rámci Aliancie aktívnejší,

je to, že keď každý prispeje aspoň troškou,

kolektívny výsledok bude značný.

V dobe prísnych finančných opatrení,

kedy dochádza k znižovaniu rozpočtov na obranu,

by sme v rámci NATO mali odviesť viac práce a nie menej.

To je základný účel každej aliancie.

Povedie tento postup k obmedzeniu zdvojovania činností?

Je potrebné presadiť redukciu zdvojovania činností,

je potrebné investovať nadnárodne.

Technika, ktorú nie je možné zakúpiť si individuálne,

by sa mala kupovať spoločne,

podobne ako u transportných letúnov C-17

a prieskumných letúnov AWACS.

Existuje celá rada kapacít,

ktoré si jednotlivé štáty nemôžu nikdy sami zakúpiť.

Dnes sú však súčasťou Aliancie.

A v tom spočívajú výhody členstva.

Umožnia im dokázať viac s využitím menších prostriedkov.

Získajú takto späť vynaložené investície.

A preto by sa ministri obrany nemali

ďalej snažiť obmedzovať financovanie

a výdavky spojené s NATO,

ale skôr by sa mali pokúsiť získať

zo svojich investícií do NATO čo najviac späť.

Myslíte si, že to povedie k užšej spolupráci

s ostatnými medzinárodnými organizáciami,

akými sú OSN alebo EÚ?

Je úplne nutné pre Spojené ...

pre NATO pochopiť

a vo svojom Koncepte

jasne vysvetliť,

že v dnešnom svete už nie je

možné, aby jedna organizácia

či jedna krajina na sebe vzala

hrozby, ktorým čelíme.

A že jeden zo spôsobov, ako čo najviac

ovplyvniť medzinárodné dianie,

je práve spolupráca

s medzinárodnými organizáciami.

Či už sú to organizácie regionálne,

ako napr. EÚ či Africká únia,

alebo celosvetové, akou je OSN.

V tom spočíva budúcnosť tejto Aliancie.

V partnerstvách s inými

organizáciami, ďalšími krajinami

a ostatnými časťami sveta.

Čo si myslíte o tom, že debata

o Strategickom koncepte je verejná?

V konečnej fáze sa spojenci

dopracujú k väčšej jednote názorov,

ale diskusie zdôraznia

skôr rozdiely, nemyslíte?

Medzi jednotlivými krajinami Aliancie

existujú rozdiely.

Ale to je podstata demokracie.

My o rozdieloch hovoríme,

diskutujeme o nich

a snažíme sa dopracovať k riešeniu,

ktoré bude prijateľné pre väčšinu.

To je demokracia.

Naše nezhody nemôžeme skrývať.

Ich zverejnením môžeme

odhaliť nové alternatívy

spolupráce a pokroku,

a uvedomíme si hodnotu zväzku,

ktorý nás spojuje,

ktorý je silnejším putom,

než problémy, ktoré nás rozdeľujú.

Naše spoločné hodnoty,

náš spoločný záujem o bezpečnosť,

naša potreba spolupráce prevážia,

pretože ako jedinci nemôžeme uspieť.

Bude Strategický koncept

obsahovať časť,

ktorá sa bude zaoberať

vnútornými procesmi v NATO,

napríklad tým,

ako sú prijímané rozhodnutia?

Som presvedčený, že áno.

Táto organizácia potrebuje

reformu ako soľ.

Prekonala už niekoľko príležitostných zmien,

aby sa prispôsobila meniacemu sa svetu.

Keď 400 výborov riadi

jednu Severoatlantickú radu, nastanú problémy.

Potrebujeme fundamentálnu reformu Aliancie,

prehodnotenie jej činnosti

v rôznych častiach sveta,

kde pružné a rýchle rozhodnutia,

založené na odborných analýzach

budú prvoradou úlohou,

a stanú sa súčasťou našej práce.

Nemôžeme pokračovať v ceste ako predtým,

musíme začať pracovať spôsobom,

ktorý bude presadzoval ciele

a pôsobnosť Aliancie.

Čo sa týka hrozieb,

mnohé pochádzajú od neštátnych aktérov,

a NATO je

zväzkom zvrchovaných štátov.

Nastala doba, kedy

Aliancia môže prehlásiť, že sa prispôsobuje

novej situácii plnej asymetrických hrozieb?

Hrozby sú omnoho rôznorodejšie

než v roku 1949, kedy sme Severoatlantickú zmluvu spisovali.

Prichádzajú z celej rady rôznych miest

a my potrebujeme inštitúcie

a procesy, ktoré nám pomôžu na tieto hrozby reagovať.

Myslím si, že sme v tomto ohľade

už urobili veľký kus práce.

Hrozby dokážeme identifikovať.

Vieme, ako im

účinne čeliť,

avšak najdôležitejším aspektom je,

že tak nekonáme oddelene,

ale na základe spoločného rozhodnutia.

Maximalizujeme tým náš vplyv

na konfrontáciu s týmito hrozbami.

Potrebujeme však jasný pohľad

na to, do akej miery súčasné udalosti

ovplyvňujú bezpečnosť členských štátov Aliancie.

Akým najoptimálnejším spôsobom sa členské štáty

spoločne vyrovnávajú s týmito hrozbami?

Je rovnako dôležité vysvetliť

v novom Strategickom koncepte

čím sa NATO nezaoberá,

ako aj to, čím sa zaoberá?

Neverím, že bude užitočné

oznamovať, čím sa nezaoberáme.

Musíme však jasne stanoviť, čo je našou náplňou práce.

V každej danej situácii

musia členské štáty samé rozhodnúť ,

či je nutné pristúpiť k akcii.

Rozhodnutie je prijaté na základe konsenzu.

Všetkých 28 členov sa musí zhodnúť

a ako celok môžu učiniť čokoľvek,

na čom sa týchto 28 členov dohodlo.

Posledná otázka,

ktorú kladiem všetkým:

Ak by ste mal určiť jednu tému,

ktorú Strategický koncept

musí imperatívne obsahovať,

ktorá téma by to bola?

Ako sa NATO môže stať účinným aktérom

v globalizovanom svete?

Žijeme vo svete globalizovaných

hrozieb, problémov a príležitostí,

a my sme regionálnym zväzkom

v rámci oblasti severného Atlantiku.

Ako má tento regionálny aktér účinne

pôsobiť v globalizovanom svete?

To je naše poslanie.

To je poslanie, ktoré plníme ako

jednotlivé štáty a ako Aliancia.

Pán veľvyslanec, ďakujem vám.

Bolo mi radosťou.

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink