Myšlienkové konflikty

Get the Flash Player to see this player.

Rovnaký koncept, rôzne názory: video 1

Ako časový plán nového Strategického konceptu ovplyvní výsledný efekt? Bude schopný konfrontácie s hrozbami nasledujúcich desaťročí? Ako sa zmení spôsob spolupráce medzinárodných organizácií? Čo prinesú tieto zmeny ženám a mužom v uniformách? Odpovede na všetky tieto otázky nájdete v tejto časti.

 Titulky: On / Off

Rovnaký koncept, rôzne názory

Ako časový plán nového Strategického konceptu ovplyvní výsledný efekt? Bude schopný konfrontácie s hrozbami nasledujúcich desaťročí? Ako sa zmení spôsob spolupráce medzinárodných organizácií? Čo prinesú tieto zmeny ženám a mužom v uniformách? Odpovede na všetky tieto otázky nájdete v tejto časti.

NATO vedie diskusiu o svojom budúcom zameraní

čiže o takzvanom Strategickom koncepte.

Ale nezabúda ani na minulosť,

na pôvodný dokument z roku 1949.

Pokiaľ je do budúcnosti jedna vec

nevyhnutná,

tak je to vôľa ľudu na celom svete

zachovať slobodu a mier.

Diskusia sa točí okolo jedného základného bodu:

napadnutie jedného štátu znamená útok na všetky,

čiže okolo Článku 5 Severoatlantickej zmluvy.

Ako závažný bude Článok 5 vo fáze

dokončovania Strategického konceptu?

Je veľmi dôležité porozumieť tomu,

čo Článok 5 uvádza.

Naším zámerom nie je pozmeniť

znenie Severoatlantickej zmluvy.

Táto Zmluva,

všetkých jej 14 článkov a 23 viet,

je neobyčajne jasne spísaným,

výnimočným dokumentom.

Všetci si kladieme jednu otázku:

Čo tieto slová, spísané pred 60 rokmi,

znamenajú v dnešnom, úplné odlišnom svete?

Článok 5, so všetkými novými hrozbami,

bez toho aby sme zabúdali na hrozby pôvodné,

musí zostať i naďalej hlavným cieľom

Aliancie.

Skutočne, Článok 5 je

stredobodom samotného NATO.

Preto je zároveň stredobodom

nového Strategického konceptu.

To je podstata celej Severoatlantickej aliancie ...

NATO je politicko-vojenským

obranným zväzkom

a vynára sa otázka:

proti komu nás má brániť

a proti čomu?

Na tom sa spojenci nevedia dohodnúť

a preto je diskusia okolo Článku 5

kľúčom celého procesu.

Niektorí navrhujú,

že najlepším riešením bude

zachovať Strategický koncept pokiaľ možno

najšpecifickejší a úzko vymedzený.

Iní zasa navrhujú,

vzhľadom k veľkému počtu nových hrozieb

a meniacemu sa prostrediu,

aby bol Koncept

pojatý čo najširšie a najvšeobecnejšie.

Konsenzus smeruje

k zachovaniu pomerne vymedzeného pojatia Článku 5.

Ozbrojený útok, koniec koncov ...

rozpoznáme, až keď nastane.

Pravdepodobne najdôležitejším

prvkom nového Konceptu

je podľa nás nájsť správnu rovnováhu

v súvislosti s Článkom 5,

inými slovami: medzi operáciami založenými na Článku 5

a operáciami mimo územia členských štátov.

A zatiaľ čo sa mnoho

rozpráva o budúcich hrozbách,

akými sú klimatické zmeny,

mnohí si živo pamätajú,

ako vypadal život pred 20 rokmi

v strednej a východnej Európe.

A pýtajú sa:

Pominuli skutočne všetky tieto hrozby?

Zdá sa, že vojna v Gruzínsku v roku 2008

názory polarizovala.

V auguste 2008 došlo kvôli vojne

v Gruzínsku k rozporom v NATO.

Ale debata sa stále točí okolo toho,

ako dokazuje aj dnešná diskusia,

či by sme sa mali sústrediť

takmer výhradne na Afganistan

a prispôsobiť naše vybavenie pre obranu

a rozpočtovú politiku,

naše jednotky a štruktúru vedenia,

vojnám v afganskom štýle

alebo či by sme mali pokračovať

v príprave na klasický

útok na území členských štátov NATO.

Udalosti z augusta 2008 zmenili

bezpečnostnú situáciu v Európe.

Pretože tu došlo k útoku ...

prvému incidentu tohto druhu,

ktorý sa odohral na prahu Európy

od rozpadu Sovietskeho zväzu,

od konca studenej vojny.

Je to teda faktor, ktorý je potrebné

v novom Strategickom koncepte

vziať do úvahy.

Ako je vidieť, naše historické skúsenosti

a nedávne udalosti ...

... vo východnej časti

Európy jasne ukázali,

že konvenčné hrozby

sú stále prítomné.

Ich pravdepodobnosť je zjavne nižšia,

ale v prípade konvenčných hrozieb,

je nutné reagovať

aj na málo pravdepodobnú udalosť.

Čím viac budú mať spojenci zo strednej,

východnej a severnej Európy,

obávajúci sa práve Ruska,

pocit, že im NATO neposkytuje skutočnú podporu

ohľadne tejto ich najväčšej starosti,

čiže Ruska,

tým pre nich bude zložitejšie

zdôvodňovať finančné výdavky,

prostriedky a zmarené životy v Afganistane.

Pretože ich verejnosť si bude klásť otázku:

Prečo tam vôbec sme? A prečo NATO

pre nás nerobí to, čo my robíme pre ostatných?

A táto diskusia sa odohráva v dobe

najhoršej finančnej kríze za posledné desaťročie.

To znamená v dobe, kedy ľudia

míňajú menej peňazí,

ale taktiež vlády majú

k dispozícii menšie rozpočty.

Dá sa očakávať, že rozpočty na obranu

budú ťažko zasiahnuté.

Takže nový Strategický koncept bude

musieť rozhodnúť medzi prioritami.

Debata vždy sľubovala

rozdielnosť v názoroch,

čo bolo čiastočne

účelom celej diskusie,

a tieto rozdielne názory

už jasne vyšli na povrch.

Jednou z najspornejších

otázok v NATO v súčasnej dobe

je pravdepodobne to, ako pozerať na Rusko.

Ale táto krajina nie je vždy ochotná

urobiť niečo pre to,

aby sme o nej prestali pochybovať.

Sú spojenci NATO,

ktorí v Rusku vidia partnera.

Sú však aj iní spojenci,

ktorí v Rusku vidia problém.

Nevidia Rusko ako agresívneho nepriateľa, ale obávajú sa

jeho možného ekonomického úpadku

a straty stability

V Aliancii zjavne

existujú názorové rozdiely.

To je však pre demokraciu typické.

My o rozdieloch hovoríme,

vedieme o nich diskusiu a

snažíme sa otvorene dopracovať k novému prístupu,

s ktorým bude súhlasiť väčšina z nás.

To je demokracia.

Nemôžeme skrývať rozdiely.

Naopak, tým že ich odhaľujeme,

možno nájdeme nové spôsoby

ako spolupracovať a spoločne

napredovať.

Ale aj napriek všetkým týmto rozdielnym názorom

sa všetci v NATO zhodneme na tom,

že Rusko a spolupráca s touto krajinou

je pre nás nesmierne dôležitá.

Nemyslím si,

že by sme sa mali vzdať ...

... procesu zapojenia Ruska do spolupráce,

vzdať sa snahy o jeho praktickú účasť.

Sme schopní označiť mnohé

problémy, ktoré je možné riešiť spoločne.

Existujú určité sféry pôsobenia,

v ktorých Rusko potrebujeme,

a pri ktorých budeme schopní s Ruskom spolupracovať.

Démonizácia Ruska alebo inej krajiny

nie je produktívna.

Už dávno sme sa zhodli na tom, že

Rusko pre nás už nepredstavuje hrozbu.

V roku 1997 sme podpísali Zakladajúci akt spolupráce NATO-Rusko,

v ktorom je uvedené, že sa nebudeme

navzájom považovať za protivníkov.

Strategický koncept sa nebude zaoberať tým,

ktoré krajiny by nás mohli

potenciálne ohroziť.

Koncept sa bude zaoberať nasledujúcimi otázkami:

V akom prostredí

bude Aliancia pôsobiť?

S akým hrozbami

sú spojenci konfrontovaní?

Ako najlepšie

týmto hrozbám čeliť?

Taktiež bude mnoho záležať

na stanovisku Ruskej federácie

Či chce skutočne

byť partnerom NATO.

Lotyšsko by srdečne uvítalo,

keby sa z Ruska stal

spoľahlivý a predvídateľný partner

Aliancie ...

Keď sa však pozrieme na to,

čo sa v poslednej dobe v Rusku deje,

tak o spoľahlivosti Ruska ako partnera

musíme pochybovať.

Je však dôležité, aby sme,

ako Aliancia, angažovali

Rusko všade tam, kde je to možné.

Čo si o tom myslia ruskí predstavitelia?

Igor Jurgens je poradcom prezidenta Medvedeva

pre zahraničné záležitosti.

Naša krajina hraničí s tromi superveľmocami.

S Európskou úniou, USA a Čínou.

Pohybovať sa v tomto trojuholníku môže

niekedy znamenať výhodu,

pokiaľ sa niektorá zo strán začne chovať nepriateľsky.

Pokiaľ sa nakoniec dohodneme

s USA a Európou

na spoločných princípoch,

hodnotách a záujmoch,

potom Čína,

ktorá bude vždy dôležitým aktérom vo svete,

stratí v tejto spolupráci

na dôležitosti,

pretože my nie sme Číňania.

Igor Jurgens je presvedčený, že Rusko neskríži

cestu Západu.

Západná Európa,

ktorá je pravdepodobne o 50 rokov vopred

čo sa týka rozvoja civilizácie,

má o mnoho dokonalejšie ľudské hodnoty.

Ľudské, rodinné hodnoty,

morálne ako nepokradneš alebo

miluj svoje deti, miluj svoju vlasť,

všetky tieto základné ľudské hodnoty

máme spoločné.

Reakcie sú rôzne.

Ak kladieme len o trochu väčší

dôraz na záujmy, je to v poriadku,

pretože ľudské hodnoty sú

v jednej časti sveta

rozvinutejšie a vycibrenejšie

než v časti inej.

Ale myslím si, že sa budú zbližovať.

Strategický koncept by mal taktiež umožniť

získať jasnejšiu predstavu o tom,

kde, kedy a prečo bude

NATO svoje misie realizovať.

Pre naše operácie musíme

mať jasné kritériá a princípy.

To by podľa môjho názoru

uľahčilo naše postavenie doma,

pri jednaní s našimi vládami,

a parlamentmi,

s našimi politickými a sociálnymi partnermi,

pretože každá operácia má

vážny a dôležitý dopad na naše krajiny.

Tendenciou je zapojovať sa

do operácií, u ktorých je koniec v nedohľadne.

A ... to nie je múdry prístup,

napriek tomu, že máme mandát OSN

a najširšiu možnú

medzinárodnú podporu,

ako v prípade Afganistanu.

Vidíme, že sme sa ocitli v slepej uličke

a nemáme vždy podporu, ktorú by sme potrebovali,

ako v rámci NATO, tak aj mimo.

A podporu vo forme finančných zdrojov

ako aj politickej vôle budeme nesmierne potrebovať,

pokiaľ má nový Strategický koncept

znamenať úspech.

V tejto súvislosti by som uviedol,

že stratégia je určitý druh budúceho

charakteru členskej krajiny NATO

v oblasti aspektov bezpečnosti.

Ak ide iba o prázdne slová,

ktoré nie je možné realizovať,

alebo ak nie sú potrebné finančné zdroje,

potom táto stratégia nemá žiadny zmysel.

Musíme byť realisti

a mať uskutočniteľné ambície.

Zároveň musíme preukázať,

že je na nás spoľahnutie.

Keď prijmeme akúkoľvek

úlohu alebo záväzok,

musíme byť schopní ich splniť.

Ak prehlásime, že sa angažujeme vo všetkých

najvážnejších situáciách na svete,

čo je našim poslaním,

potom je potrebné na začiatku rozhodnúť

kde budú čerpané finančné zdroje.

Nemôžeme vytvoriť solidárnosť

na kúsku papiera.

Solidárnosť musíme presadzovať a uskutočňovať.

A to je o mnoho dôležitejšie než kúsok papiera.

NATO vedie diskusiu o svojom budúcom zameraní

čiže o takzvanom Strategickom koncepte.

Ale nezabúda ani na minulosť,

na pôvodný dokument z roku 1949.

Pokiaľ je do budúcnosti jedna vec

nevyhnutná,

tak je to vôľa ľudu na celom svete

zachovať slobodu a mier.

Diskusia sa točí okolo jedného základného bodu:

napadnutie jedného štátu znamená útok na všetky,

čiže okolo Článku 5 Severoatlantickej zmluvy.

Ako závažný bude Článok 5 vo fáze

dokončovania Strategického konceptu?

Je veľmi dôležité porozumieť tomu,

čo Článok 5 uvádza.

Naším zámerom nie je pozmeniť

znenie Severoatlantickej zmluvy.

Táto Zmluva,

všetkých jej 14 článkov a 23 viet,

je neobyčajne jasne spísaným,

výnimočným dokumentom.

Všetci si kladieme jednu otázku:

Čo tieto slová, spísané pred 60 rokmi,

znamenajú v dnešnom, úplné odlišnom svete?

Článok 5, so všetkými novými hrozbami,

bez toho aby sme zabúdali na hrozby pôvodné,

musí zostať i naďalej hlavným cieľom

Aliancie.

Skutočne, Článok 5 je

stredobodom samotného NATO.

Preto je zároveň stredobodom

nového Strategického konceptu.

To je podstata celej Severoatlantickej aliancie ...

NATO je politicko-vojenským

obranným zväzkom

a vynára sa otázka:

proti komu nás má brániť

a proti čomu?

Na tom sa spojenci nevedia dohodnúť

a preto je diskusia okolo Článku 5

kľúčom celého procesu.

Niektorí navrhujú,

že najlepším riešením bude

zachovať Strategický koncept pokiaľ možno

najšpecifickejší a úzko vymedzený.

Iní zasa navrhujú,

vzhľadom k veľkému počtu nových hrozieb

a meniacemu sa prostrediu,

aby bol Koncept

pojatý čo najširšie a najvšeobecnejšie.

Konsenzus smeruje

k zachovaniu pomerne vymedzeného pojatia Článku 5.

Ozbrojený útok, koniec koncov ...

rozpoznáme, až keď nastane.

Pravdepodobne najdôležitejším

prvkom nového Konceptu

je podľa nás nájsť správnu rovnováhu

v súvislosti s Článkom 5,

inými slovami: medzi operáciami založenými na Článku 5

a operáciami mimo územia členských štátov.

A zatiaľ čo sa mnoho

rozpráva o budúcich hrozbách,

akými sú klimatické zmeny,

mnohí si živo pamätajú,

ako vypadal život pred 20 rokmi

v strednej a východnej Európe.

A pýtajú sa:

Pominuli skutočne všetky tieto hrozby?

Zdá sa, že vojna v Gruzínsku v roku 2008

názory polarizovala.

V auguste 2008 došlo kvôli vojne

v Gruzínsku k rozporom v NATO.

Ale debata sa stále točí okolo toho,

ako dokazuje aj dnešná diskusia,

či by sme sa mali sústrediť

takmer výhradne na Afganistan

a prispôsobiť naše vybavenie pre obranu

a rozpočtovú politiku,

naše jednotky a štruktúru vedenia,

vojnám v afganskom štýle

alebo či by sme mali pokračovať

v príprave na klasický

útok na území členských štátov NATO.

Udalosti z augusta 2008 zmenili

bezpečnostnú situáciu v Európe.

Pretože tu došlo k útoku ...

prvému incidentu tohto druhu,

ktorý sa odohral na prahu Európy

od rozpadu Sovietskeho zväzu,

od konca studenej vojny.

Je to teda faktor, ktorý je potrebné

v novom Strategickom koncepte

vziať do úvahy.

Ako je vidieť, naše historické skúsenosti

a nedávne udalosti ...

... vo východnej časti

Európy jasne ukázali,

že konvenčné hrozby

sú stále prítomné.

Ich pravdepodobnosť je zjavne nižšia,

ale v prípade konvenčných hrozieb,

je nutné reagovať

aj na málo pravdepodobnú udalosť.

Čím viac budú mať spojenci zo strednej,

východnej a severnej Európy,

obávajúci sa práve Ruska,

pocit, že im NATO neposkytuje skutočnú podporu

ohľadne tejto ich najväčšej starosti,

čiže Ruska,

tým pre nich bude zložitejšie

zdôvodňovať finančné výdavky,

prostriedky a zmarené životy v Afganistane.

Pretože ich verejnosť si bude klásť otázku:

Prečo tam vôbec sme? A prečo NATO

pre nás nerobí to, čo my robíme pre ostatných?

A táto diskusia sa odohráva v dobe

najhoršej finančnej kríze za posledné desaťročie.

To znamená v dobe, kedy ľudia

míňajú menej peňazí,

ale taktiež vlády majú

k dispozícii menšie rozpočty.

Dá sa očakávať, že rozpočty na obranu

budú ťažko zasiahnuté.

Takže nový Strategický koncept bude

musieť rozhodnúť medzi prioritami.

Debata vždy sľubovala

rozdielnosť v názoroch,

čo bolo čiastočne

účelom celej diskusie,

a tieto rozdielne názory

už jasne vyšli na povrch.

Jednou z najspornejších

otázok v NATO v súčasnej dobe

je pravdepodobne to, ako pozerať na Rusko.

Ale táto krajina nie je vždy ochotná

urobiť niečo pre to,

aby sme o nej prestali pochybovať.

Sú spojenci NATO,

ktorí v Rusku vidia partnera.

Sú však aj iní spojenci,

ktorí v Rusku vidia problém.

Nevidia Rusko ako agresívneho nepriateľa, ale obávajú sa

jeho možného ekonomického úpadku

a straty stability

V Aliancii zjavne

existujú názorové rozdiely.

To je však pre demokraciu typické.

My o rozdieloch hovoríme,

vedieme o nich diskusiu a

snažíme sa otvorene dopracovať k novému prístupu,

s ktorým bude súhlasiť väčšina z nás.

To je demokracia.

Nemôžeme skrývať rozdiely.

Naopak, tým že ich odhaľujeme,

možno nájdeme nové spôsoby

ako spolupracovať a spoločne

napredovať.

Ale aj napriek všetkým týmto rozdielnym názorom

sa všetci v NATO zhodneme na tom,

že Rusko a spolupráca s touto krajinou

je pre nás nesmierne dôležitá.

Nemyslím si,

že by sme sa mali vzdať ...

... procesu zapojenia Ruska do spolupráce,

vzdať sa snahy o jeho praktickú účasť.

Sme schopní označiť mnohé

problémy, ktoré je možné riešiť spoločne.

Existujú určité sféry pôsobenia,

v ktorých Rusko potrebujeme,

a pri ktorých budeme schopní s Ruskom spolupracovať.

Démonizácia Ruska alebo inej krajiny

nie je produktívna.

Už dávno sme sa zhodli na tom, že

Rusko pre nás už nepredstavuje hrozbu.

V roku 1997 sme podpísali Zakladajúci akt spolupráce NATO-Rusko,

v ktorom je uvedené, že sa nebudeme

navzájom považovať za protivníkov.

Strategický koncept sa nebude zaoberať tým,

ktoré krajiny by nás mohli

potenciálne ohroziť.

Koncept sa bude zaoberať nasledujúcimi otázkami:

V akom prostredí

bude Aliancia pôsobiť?

S akým hrozbami

sú spojenci konfrontovaní?

Ako najlepšie

týmto hrozbám čeliť?

Taktiež bude mnoho záležať

na stanovisku Ruskej federácie

Či chce skutočne

byť partnerom NATO.

Lotyšsko by srdečne uvítalo,

keby sa z Ruska stal

spoľahlivý a predvídateľný partner

Aliancie ...

Keď sa však pozrieme na to,

čo sa v poslednej dobe v Rusku deje,

tak o spoľahlivosti Ruska ako partnera

musíme pochybovať.

Je však dôležité, aby sme,

ako Aliancia, angažovali

Rusko všade tam, kde je to možné.

Čo si o tom myslia ruskí predstavitelia?

Igor Jurgens je poradcom prezidenta Medvedeva

pre zahraničné záležitosti.

Naša krajina hraničí s tromi superveľmocami.

S Európskou úniou, USA a Čínou.

Pohybovať sa v tomto trojuholníku môže

niekedy znamenať výhodu,

pokiaľ sa niektorá zo strán začne chovať nepriateľsky.

Pokiaľ sa nakoniec dohodneme

s USA a Európou

na spoločných princípoch,

hodnotách a záujmoch,

potom Čína,

ktorá bude vždy dôležitým aktérom vo svete,

stratí v tejto spolupráci

na dôležitosti,

pretože my nie sme Číňania.

Igor Jurgens je presvedčený, že Rusko neskríži

cestu Západu.

Západná Európa,

ktorá je pravdepodobne o 50 rokov vopred

čo sa týka rozvoja civilizácie,

má o mnoho dokonalejšie ľudské hodnoty.

Ľudské, rodinné hodnoty,

morálne ako nepokradneš alebo

miluj svoje deti, miluj svoju vlasť,

všetky tieto základné ľudské hodnoty

máme spoločné.

Reakcie sú rôzne.

Ak kladieme len o trochu väčší

dôraz na záujmy, je to v poriadku,

pretože ľudské hodnoty sú

v jednej časti sveta

rozvinutejšie a vycibrenejšie

než v časti inej.

Ale myslím si, že sa budú zbližovať.

Strategický koncept by mal taktiež umožniť

získať jasnejšiu predstavu o tom,

kde, kedy a prečo bude

NATO svoje misie realizovať.

Pre naše operácie musíme

mať jasné kritériá a princípy.

To by podľa môjho názoru

uľahčilo naše postavenie doma,

pri jednaní s našimi vládami,

a parlamentmi,

s našimi politickými a sociálnymi partnermi,

pretože každá operácia má

vážny a dôležitý dopad na naše krajiny.

Tendenciou je zapojovať sa

do operácií, u ktorých je koniec v nedohľadne.

A ... to nie je múdry prístup,

napriek tomu, že máme mandát OSN

a najširšiu možnú

medzinárodnú podporu,

ako v prípade Afganistanu.

Vidíme, že sme sa ocitli v slepej uličke

a nemáme vždy podporu, ktorú by sme potrebovali,

ako v rámci NATO, tak aj mimo.

A podporu vo forme finančných zdrojov

ako aj politickej vôle budeme nesmierne potrebovať,

pokiaľ má nový Strategický koncept

znamenať úspech.

V tejto súvislosti by som uviedol,

že stratégia je určitý druh budúceho

charakteru členskej krajiny NATO

v oblasti aspektov bezpečnosti.

Ak ide iba o prázdne slová,

ktoré nie je možné realizovať,

alebo ak nie sú potrebné finančné zdroje,

potom táto stratégia nemá žiadny zmysel.

Musíme byť realisti

a mať uskutočniteľné ambície.

Zároveň musíme preukázať,

že je na nás spoľahnutie.

Keď prijmeme akúkoľvek

úlohu alebo záväzok,

musíme byť schopní ich splniť.

Ak prehlásime, že sa angažujeme vo všetkých

najvážnejších situáciách na svete,

čo je našim poslaním,

potom je potrebné na začiatku rozhodnúť

kde budú čerpané finančné zdroje.

Nemôžeme vytvoriť solidárnosť

na kúsku papiera.

Solidárnosť musíme presadzovať a uskutočňovať.

A to je o mnoho dôležitejšie než kúsok papiera.

Ďalšie videa Rovnaký koncept, rôzne názory:

1. Myšlienkové konflikty

2. Je časový plán všetkým?

3. Nová doba, nové hrozby, nové reakcie

4. Čo bude nový koncept znamenať pre vojsko?

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink