JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Má finančná kríza rovnaké dôsledky ako teroristický útok?

Finančná kríza, rovnako ako teroristický útok, má schopnosť destabilizovať štáty

François Melese zastáva názor, že vplyv finančnej kríze na bezpečnosť nesmie byť podceňovaný. Snaží sa zistiť, či má kríza pôvod v súkromnom alebo vo verejnom sektore.

Oslava 60. výročia vzniku NATO bola zatienená neradostnou štatistikou. Celosvetový objem výroby sa po prvýkrát za viac ako šesťdesiat rokov znížil, zatiaľ čo svetový obchod čaká ešte hlbší percentuálny pokles. Finančná chrípka v USA sa veľmi rýchlo premenila v globálnu epidémiu, čo má ohromujúce ekonomické a bezpečnostné dôsledky pre NATO ako aj jeho partnerov.

Aliancia je konfrontovaná s dvomi úlohami – zníženie výdajov na obranu a náležité poučenie sa zo súčasnej kríze.

Šéf amerických tajných služieb nedávno informoval Kongres, že hospodárska kríza vystriedala terorizmus ako “hlavnú krátkodobú bezpečnostnú hrozbu.” Zabudol však uviesť, ako desivo je táto kríza podobná teroristickému útoku..’

Ak chcú teroristi destabilizovať štát, spôsobia väčšinou obmedzené straty na životoch a majetku, ktoré vedu k obrovským ekonomickým a sociálnym škodám. Ohrozením vitálnej finančnej alebo fyzickej infraštruktúry (napr. dopravných, energetických alebo komunikačných sietí) nútia teroristi vlády a obyvateľstvo k nákladným obranným opatreniam. Vystrašení spotrebitelia sa obávajú nakupovať, čím brzdia hospodársky rast a prispievajú k nezamestnanosti a politickej nestabilite.

Niektorí pozorovatelia zrejme vidia istú podobnosť s pádom amerického trhu s nehnuteľnosťami. Súvisiace finančné problémy sa veľmi rýchle rozšírili z Wall Street na obyvateľstvo. Vplyvom prepadu cien nehnuteľností a stúpajúcej nezamestnanosti mnohí občania prestali nakupovať. Finančné trhy, preťažené cennými papiermi pod hypotékami a rýchlo sa devalvujúcimi termínovanými operáciami, sa začali rúcať. V zúfalej snahe zachrániť kývajúce sa banky a poisťovne, im začali vlády poskytovať úvery. Prudký pád spotrebiteľských výdajov, spoločne so zmrazením pôžičiek, zrazil na kolená aj tie najzdravšie podniky, čo viedlo k ďalším štátnym intervenciám.

Reuters

Vedú všetky cesty na Wall Street?

Kolaps konzumácie a investícií v USA, spoločne s rizikami, ktoré pre globálne finančné inštitúcie predstavujú tzv. toxické aktívy, skoro ovplyvnili medzinárodné trhy. Žiadna krajina neunikla dôsledkom na medzinárodný obchod a svetové financie.

Mnohé štáty, ktoré sú aktuálne v stave transformácie štátnych štruktúr, využili nízkych úrokových sadzieb a vysoké miery zahraničných investícií k novým štátnym pôžičkám. Refinancovat dnešný štátny dlh a bežný deficit je však dnes omnoho ťažšie. Ak zahraničné banky odmietnu nové pôžičky a spoluprácu pri riešení nesplatených úverov, bankroty a nezamestnanosť budú prudko narastať.

.

Niektoré členské a partnerské krajiny zápasia nie len s reštrukturalizáciou dlhu, ale dokonca aj s platobnou neschopnosťou a potencionálnym pádom meny. Vzhľadom na zvýšené nebezpečenstvo prípadných občianskych nepokojov existuje posledná možnosť pre zamedzenie politického chaosu a síce zásah veriteľov, ako sú Medzinárodný menový fond, Svetová banka a Ústredná európska banka.

Do akej miery má toto všetko vplyv na NATO?

Prvým problémom Aliancie je konfrontácia so znížením výdajov na obranu. Výberové obranné programy sú pre predstaviteľov, ktorí sa zúfalo snažia zvládať zvyšujúce sa rozpočtové nedostatky, hlavným terčom. Druhou úlohou je vziať si z tejto kríze náležité poučenie a brániť sa protekcionizmu.

Čo sa týka výdajov na obranu, mnohé krajiny čakajú radikálne úsporné opatrenia, ktoré budú kompenzovať dlhy spôsobené bojom proti bankrotom a nezamestnanosti. V mnohých členských a partnerských krajinách NATO dôjde k ďalšiemu obmedzeniu už aj tak neveľkých obranných výdajov. Nezávislé ozbrojené sily sa stanu nedostupným luxusom. Spoločná obrana pre mnohých nadobudne na väčšej príťažlivosti.

Ustanovenia článku 3 Severoatlantickej zmluvy (Washington, 1949) určujú, že “zmluvné strany ... budú udržovať a zdokonaľovať svoju individuálnu a kolektívnu schopnosť vzdorovať ozbrojenému útoku.” Dnešná hospodárska kríza pravdepodobne posilní skôr “kolektívne” než “individuálne” obranné schopnosti.

Na druhej strane je však NATO stredom rozsiahlej a naďalej sa rozširujúcej siete partnerstva, ktorá zahrnuje už 28 štátov. Pomocou strategickej koordinácie spoločných prostriedkov môže NATO pôsobiť ako násobiteľ síl, ktorý každému členovi výmenou za kontingent ponúkne kompletný obranný program.

Ustanovenia odstavca 8 Strategického konceptu NATO (Severoatlantická rada, Washington, 1999) určujú, že “spoločný záväzok a vzájomná spolupráca ... zaručí, že žiadny spojenecký štát nebude pri riešení základných bezpečnostných úloh nútený spoliehať sa ... iba na vlastné úsilie. Aliancia umožní spoločným úsilím plniť základné bezpečnostné ciele.”

Vážnym nebezpečenstvom vyplývajúcim zo znižovania výdavkov na obranu je skutočnosť, že USA ponesú ešte väčší diel bremena, a to v dobe, kedy je aj ich rozpočet v kritickom stave. Americký finančný systém a banky sú oslabené a postavenie doláru ako celosvetovej meny je spochybňované; najväčší svetový dlžník by sa teda mohol ocitnúť v pozícii, kedy už ďalej nebude možné dotovať celosvetovú bezpečnosť.

Bez ohľadu na tento fakt, úspory z práce spoločných bezpečnostných síl budú vychádzať z intenzívnej snahy o efektívne využitie spoločných zdrojov. Jedným zo zásadných zdrojov je podpora cezhraničnej integrácie obranného priemyslu - vrátane transatlantických väzieb – za účelom plánovania financovania nového systému rozvoja a produkcie a podpory obranných aktivít.

Konkurencia medzi cezhraničnými a transatlantickými priemyslovými tímami by mohla uľahčiť prístup k novým technológiám a vytvoriť novátorské produkty, ktoré by poskytovali vyššie výnosy z obranných investícií. Konkurencia podnecuje k inovácii a k prijímaniu efektívnejších metód, ktoré znížia náklady a výrobné lehoty. Pridanou výhodou cezhraničnej transatlantickej priemyslovej integrácie je pevnejšia politicko-vojenská súdržnosť vo vnútri NATO, ktorá posilní spojencov a zvýši účinnosť Aliancie zdokonalením jej interoperability a nadobudnutím vyššej hodnoty.

Druhou kľúčovou úlohou Aliancie je nebezpečenstvo, že členské krajiny si zo súčasnej kríze neodnesú náležité ponaučenia

Druhou kľúčovou úlohou Aliancie je nebezpečenstvo, že členské krajiny si zo súčasnej kríze neodnesú náležité ponaučenia. Sme svedkami zrútenia sa kapitalizmu a globalizácie, alebo existuje prozaickejšie vysvetlenie?

Preslávený ekonóm John Taylor zo Stanfordskej univerzity sa vo svojej novej publikácii prikláňa k druhej možnosti. Predkladá čitateľovi presvedčivé empirické dôkazy, že “vládne akcie a intervencie spôsobili, predĺžili a zhoršili finančnú krízu.”

Je veľmi lákavé zvaľovať vinu na hospodárske ťažkosti na Wall Street, nenásytných bankárov a zlyhanie trhu. Niektorí z toho vyvodzujú, že kapitalizmus zlyhal a štáty by mali chrániť svoj priemysel, a ak chcú do budúcna zaistiť rast a prosperitu, musia prehodnotiť závislosť na globálnych trhoch. Takéto poučenie je chybné. Vinníkom nie je kapitalizmus.

V skutočnosti sa domnievam, že hlavnou príčinou súčasnej kríze je pôvodne dobre mienená americká menová a bytová politika. Samozrejme je evidentné, že bezohľadní sprostredkovatelia hypoték, chamtiví investiční bankári, nekompetentné ratingové agentúry, príliš optimistickí investori, krátkozrakí majitelia nehnuteľností a finanční novátori komplexných derivátov hrali vo finančnej kríze určitú úlohu. Je však omylom dávať im za vinu, že vykonávali činnosť, ku ktorej ich podnecovala samotná vládna politika.

Niekoľko hlavných amerických politických programov, týkajúcich sa zvýšenia podielu vlastníctva nehnuteľností, bolo zameraných na údajnú diskrimináciu, ochranu národnostných menšín a znižovanie mzdových rozdielov v tejto oblasti. Bohužiaľ, ako svet zistil, tieto pôvodne dobre mienené programy mali zničujúce neúmyselné dôsledky.

Tieto programy totiž nútili finančné inštitúcie, aby uvoľnili podmienky pre poskytovanie hypoték. Osobám s nízkymi príjmami a zlým kreditným hodnotením boli ponúkané, takzvané sub-prime, neboli znehodnotené hypotéky, a to dokonca bez nutnosti zaplatiť zálohu. Vládna správa z roku 2002 vítala túto činnosť ako “inováciu” trhu s hypotékami. Čoskoro mal prístup k týmto riskantným “inováciám” každý občan.

Reuters

Rast sub-prime hypoték viedol k vytvoreniu neudržateľnej špekulatívnej bubliny

Dve vládou subvencované spoločnosti (GSEs), Fannie Mae a Freddie Mac, hrali pri poskytovaní vládnych záruk pre sub-prime hypotéky kľúčovú úlohu. V 90. rokoch im americké Ministerstvo pre bývanie a mestskú výstavbu dalo pokyn k radikálnemu zvýšeniu financovania hypoték chudobného obyvateľstva. Kongres týmto spoločnostiam odporučil, aby ďalej expandovali nákup cenných papierov krytých hypotékami, vrátane sub-prime hypoték. Rozvoj Fannie Mae a Freddie Mac kryl dramatický nárast sub-prime hypoték a hypoték s nepevnou sadzbou. V dobe úderu finančnej kríze tieto dve spoločnosti vlastnili alebo ručili za približne polovinu všetkých hypoték v USA.

S jednoduchším prístupom k hypotékam sa zvyšoval aj dopyt po bývaní, čo prispelo k špekulatívnej bubline, ktorá začala rásť v 90. rokoch a medzi rokmi 2002-2003 ju ďalej nafukovala expanzívna menová politika Národnej banky USA, ktorá znížila krátkodobé úrokové sadzby až na 1 percento.

Rast cien nehnuteľností sa nakoniec zastavil v roku 2006, čiastočne kvôli opätovnému zvýšeniu úrokových sadzieb. Podľa amerických zákonov majiteľ nehnuteľnosti, ktorej cena klesne pod hodnotu hypotéky, nemusí dodržať svoje finančné záväzky, ak nemá inak žiadne, alebo iba malé imanie. Následný strmý pád cien nehnuteľností a pokles hodnoty hypotečných dlhopisov otriasol globálnym finančným systémom a viedol k súčasnej finančnej kríze. V roku 2008, Fannie Mae a Freddie Mac skrachovali a boli znárodnené.

Ustanovenia odstavca 25 Strategického konceptu NATO (Severoatlantická rada, Washington, 23.-24.04.1999) určujú, že “Aliancia sa zaväzuje k širokému pojatiu bezpečnosti, ktoré, okrem nevyhnutnej obrannej dimenzie, uznáva aj význam ekonomických faktorov.” Vzhľadom na to, že populistické útoky proti voľnému trhu by oslabili obchodné ovzdušie a podkopali hospodársky rast a bezpečnosť, je povinnosťou NATO šíriť informáciu, že vládne politické koncepcie boli prinajmenšom rovnako dôležité ako zlyhanie trhu pre vznik krízy. Nedbalé finančné predpisy a nedostatočný dohľad nad trhmi zohrali svoju úlohu, avšak rovnako nedbalé boli predpisy a dohľad nad vládnymi politickými koncepciami. Vinníkom nie je globalizácia.

Prosperita vďaka obchodu, plynulému toku financií a priamym zahraničným investíciám poskytovala solídny základ pre hospodársky rast väčšiny členských a partnerských krajín NATO, ázijských krajín nazývaných hospodárskymi tigrami, a v poslednej dobe tiež Indie, Číny, Brazílie a ďalších rýchlo sa rozvíjajúcich štátov. Existuje však riziko, že populistické tendencie by mohli tento rast pozastaviť, ak si ľudia zo súčasnej kríze nezoberú náležité ponaučenie.

Hospodárska politika a národná bezpečnostná politika sa navzájom konsolidujú. Od druhej svetovej vojny je väčšina našich najdôležitejších ekonomických partnerov zároveň našimi najbližšími spojencami. Bezpečnostné hrozby majú tendenciu ústupu, imperatívne, s expanziou medzinárodného obchodu. Globalizácia vďaka obchodu a financiám vytvorila bezprecedentný blahobyt a stovkám miliónov ľudí na celom svete priniesla možnosť vyprostit sa z chudoby.

Je jasne dokázané, že obchod môže zmierniť vážne konflikty. Podľa politológa Erika Gatzkeho z Kolumbijskej univerzity, ak sa do štatistickej štúdie zoberú do úvahy ukazovatele ekonomickej slobody (vrátane voľného obchodu), ako aj ukazovatele demokracie, “pre zmiernenie násilného konfliktu je ekonomická sloboda asi pätdesiatkrát účinnejšia než demokracia.” Koniec koncov - strieľať na svojich zákazníkov a dodávateľov nie je pre obchod dobré. Alebo lepšie, ako raz poznamenal známy francúzsky filozof de Montesquieu: “Mier je prirodzeným výsledkom obchodu.”

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink