JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Energia a kríza - viac alebo menej bezpečnosti?

Dopad finančnej kríze na energetickú bezpečnosť by sa zďaleka nemusel týkať iba cien ropy

Finančná kríza môže viesť k novým metódam práce v energetike, oznamujú Dr. Heiko Borchert a Karina Forsterová. V svojom článku rozoberajú dopad krízy na energetické spoločnosti a štáty a spôsob, akým ich kríza môže donútiť k určitým zmenám.

Na prvý pohľad je kríza dôsledkom finančných a ekonomických nedbalostí. Situácia je však veľmi vážna.

Transatlantické spoločenstvo založilo svoju medzinárodnú vedúcu úlohu na presvedčení, že samoregulácia súkromného sektoru prináša väčší ekonomický prospech. Dnešná kríza túto premisu spochybnila.

Hospodárska kríza je teda zároveň krízou politickou, čo sa v globálnej mierke prejavuje deficitom vodcovstva. Hlavným výsledkom týchto mocenských ťahaníc je štrukturálna nestabilita. Nikde sa to neprejavuje jasnejšie než v energetike.

Krajiny bohaté na prírodné zdroje naďalej používajú svoje investičné aktíva k presadzovaniu vlastných záujmov, rozšírenie svojich sfér vplyvu a vytvárania aliancií s rovnako orientovanými partnermi.

Závislosť na energetických zdrojoch stále rastie a tento fakt činí energetickú bezpečnosť strategickou prioritou. Súčasná hospodárska kríza možno znížila ceny a spomalila ekonomický rast; ide však iba o malú prestávku.

Krajiny bohaté na prírodné zdroje naďalej používajú svoje investičné aktíva k presadzovaniu vlastných záujmov, rozšírenie svojich sfér vplyvu a vytváranie aliancií s rovnako orientovanými partnermi. Rovnako tak tranzitné krajiny a dovozcovia energie sa snažia o zvýšenie svojho vplyvu. Títo aktéri menia povahu medzinárodných vzťahov.

Reuters

Menia krajiny bohaté na prírodné zdroje a finančná kríza svoje javiská?

Transatlantické spoločenstvo zatiaľ bohužiaľ nenašlo uspokojivé riešenie týchto problémov. A to je poľutovaniahodné.

Domnievame sa, že finančná kríza bude mať pravdepodobne nasledujúci dopad na energetický sektor.

Dôsledky pre dodávateľov energie

Zdá sa, že Rusko, Irán a Venezuela sú krízou ťažko zasiahnuté. Niektorí pozorovatelia sa domnievajú, že “energetický nacionalizmus” bol zmiernený. Iní tvrdia, že všetky cenové ústupky, ktoré tieto krajiny akceptujú, budú iba krátkodobé a súčasťou taktickej hry. Niekoľko odborných štúdií navyše poukazuje na rastúci počet nezamestnaných medzi prisťahovalcami z dôvodu obmedzenia investícií, hlavne v energetickom sektore, čo sa môže stať zdrojom sociálnych nepokojov v strednej Ázii a niektorých štátoch Perzského zálivu.

Podľa nedávnej odbornej štúdie spoločnosti Stratfor predstavujú cudzinci 69 percent obyvateľov Kuvajtu (ktorého podiel na celosvetových zásobách ropy činí 8 percent) a 80 percent obyvateľov Kataru (ktorého podiel činí 14 percent). V Saudskej Arábii je cudzincov iba 25 percent. Okrem toho, Menový úrad Saudskej Arábie investoval opatrnejšie než ostatné bohaté štáty Perzského zálivu a za istejších finančných záruk.

Dôsledky pre energetické spoločnosti

Kríza má pre energetické spoločnosti rôzne dôsledky. Na jednej strane rastúce kapitálové náklady sťažujú investície, čo je problémom pre sektor obnoviteľných energetických zdrojov, pretože investičné náklady sú vyššie než v iných energetických sektoroch. Vyššie kapitálové náklady sú zároveň problémom pre spoločnosti zaisťujúce prenos energie a prevoz ropovodov, u ktorých ide o dlhodobé investície do infraštruktúr a pre spoločnosti zaisťujúce prevoz ropných polí. Na druhej strane, štáty - dodávatelia energie sa snažia byť otvorenejšie k nadnárodným spoločnostiam, pretože potrebujú partnerov pre financovanie nákladných energetických projektov. Tento fakt by mohol priniesť nové príležitosti k spolupráci.

Svet musí zo strategických a ekologických dôvodov znížiť svoju závislosť na pevných palivách. Z dôvodu znížených investícií však môže dôjsť k spomaleniu rozvoja technológií obnoviteľných zdrojov energie.

Peniaze prinášajú politickú slobodu

Niektorí výrobcovia energie zhromaždili významné devízové rezervy, čo im dáva väčšiu politickú slobodu. Za znamenie meniacej sa doby môže byť považované uistenie ministerky zahraničia USA, Hillary Clintonovej, z februára tohto roku, že čínske rezervy amerických štátnych cenných papierov, ktoré o mesiac skôr dosahovali výšku US$ 740 miliárd, zostávajú hodnotnou investíciou. Zároveň sa zdá, že energetické spoločnosti v ekonomickej núdzi sú ochotnejšie ku kompromisom. Vo februári tohto roku Čína údajne dokázala získať ropu od ruskej spoločnosti Rosneft za tretinu obvyklej tržnej ceny.

Politická koncepcia boja proti klimatickým zmenám pod nátlakom

Dnes je veľkou otázkou, či súčasná tendencia bojovať proti klimatickým zmenám vydrží do budúcnosti. Svet musí zo strategických a ekologických dôvodov znížiť svoju závislosť na pevných palivách. Z dôvodu znížených investícií však môže dôjsť k spomaleniu rozvoja technológií obnoviteľných zdrojov energie. Vysoké náklady môžu mať za dôsledok zníženie emisií kysličníku uhličitého. Ak sa súčasné trendy nezmenia, výrobcovia budú môcť premiestniť výrobu náročnú na emisie do oblastí s nižšími ekologickými normami. Tento postup by mohol zlepšiť emisnú rovnováhu jednej oblasti na úkor inej a vyvolať diplomatické napätie. A v závere by subvencie na obnoviteľné zdroje energie mohli byť spochybňované. Spôsobili už obchodné spory medzi USA a Európskou úniou.

Reuters

Finančná kríza sa stala problémom pre dodávateľov energie, spoločnosti – a zákazníkov.

<Rastúca úloha štátu

Priamym dôsledkom finančnej krízy môže byť rast úlohy štátu. Vlády budú financovať investície do energetickej infraštruktúry. Budú môcť vstúpiť do energetického sektoru ako aktívny aktéri, buď prostredníctvom štátom vlastnených obchodných spoločností, alebo ako akcionári. Spoločnosti budú môcť žiadať štát o vybudovanie novej energetickej infraštruktúry, ako napríklad zariadenia k skladovaniu emisií skleníkových plynov alebo potrubia ropovodov.

Zmena regulačných systémov

Zdá sa, že samoregulácia vo finančnej sfére zlyhala. Táto skutočnosť bude mať určité dôsledky pre nadnárodné energetické spoločnosti, ktoré dávajú prednosť nevmešovaniu sa štátu. Štátna podpora pravdepodobne nebude bezpodmienečná. Dôležitou otázkou zostává, či vlády budú i naďalej garantovať preferenčné regulácie spracovania obnoviteľných zdrojov.

Michael Levi, člen Rady pre zahraničné vzťahy, navyše nedávno prehlásil, že “daňové dobropisy sa naraz stali takmer zbytočnými, pretože problematické spoločnosti majú iba malé alebo dokonca vôbec žiadne daňové poplatky k odpisu.” Môže dôjsť k posunu od incentívnej regulácie k tradičnej regulácii a štátnym subvenciám.

Čo teda robiť?

Tieto premenlivé faktory znamenajú, že dnes je obťažnejšie zaručovať energetickú bezpečnosť. Nedávne udalosti navyše ukázali, že energetická bezpečnosť by mohla potenciálne vraziť klin medzi členské štáty EU a medzi EU a USA. Transatlantickí partneri by sa mali zo všetkých síl snažiť vyvarovať nejednoty ohľadne energetických otázok.

Súčasná hospodárska kríza vytvára príležitosti k spolupráci s výrobcami energie

V skutočnosti, súčasná hospodárska kríza vytvára príležitosti k spolupráci s výrobcami energie. Vedecká a technická spolupráca by mohla posilniť energetickú účinnosť a pomôcť chrániť klímu.

Čas ku konkrétnym činom

Členovia transatlantického spoločenstva príliš dlho navrhovali svoje preferenčné regulácie iným krajinám. Strategického dialógu o energetickej bezpečnosti sa však musia aktívnejšie zúčastniť predstavitelia členských štátov Istanbulskej iniciatívy k spolupráci, Rady spolupráce štátov Perzského zálivu, Medzinárodného energetického fóra a OPEC. Tieto inštitúcie majú podnecovať dialóg zvlášť na tému hospodárskej prosperity, energetických politických koncepcií, regionálnej stability a ekologických cieľov.

Okrem toho existuje potreba rozvíjať priame kontakty s národnými ropnými a plynárskymi spoločnosťami, ktoré môžu raziť cestu vpred v rámci zlepšenia energetickej účinnosti v krajinách produkujúcich energiu a zdokonaliť spoľahlivosť a bezpečnosť energetickej infraštruktúry.

S producentmi energie a najdôležitejšími energetickými spotrebiteľmi by mohla byť uzatvorená “Globálna zmluva o investíciách do infraštruktúry pre udržateľnú energiu.”

Táto iniciatíva by spojila nadnárodné aj štátom vlastnené energetické spoločnosti, investičné banky, medzinárodné finančné inštitúcie, výsostné investičné fondy a výrobcov technológií. Zmluva by analyzovala jednotlivé energetické technológie za účelom zistenia optimálneho spôsobu plnenia oblastných plánov hospodárskeho rozvoja a ekologických cieľov, uprednostňovala investície do infraštruktúry a podporovala nadnárodné výskumné a rozvojové programy.

Spoľahlivosť a bezpečnosť energetickej infraštruktúry sú mimoriadne dôležité pre všetkých zúčastnených aktérov globálneho reťazca dodávateľstva energie.

Dva súvisiace problémy sú veľmi dôležité. Po prvé, externá dimenzia ochrany infraštruktúry, alebo závislosti na infraštruktúre tretích krajín, by mala byť venovaná väčšia pozornosť. Spoločné riziká by mali byť podrobené príslušným analýzam a najefektívnejšie skúsenosti pri zavádzaní bezpečnostných opatrení by mali byť podelené medzi zainteresovanými stranami. Po druhé, námorná bezpečnosť je vitálne dôležitá pre prepravu energetických zdrojov po mori. Vznikajú tak nové príležitosti pre nové spoločné medzinárodné spoločnosti v oblasti zaisťovania bezpečnosti prístavov a strategických námorných tras. A táto oblasť sa priamo týka NATO.

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink