JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Nastávajúce problémy - obrana, rozpočet a finančná kríza

Na parížskej Airshow v júni tohto roku objem vojenských objednávok prekonal objem objednávok civilného sektoru

Aký vplyv budú mať úsporné opatrenia na vojenské rozpočty? Kedy pocíti finančnú krízu národná obrana? Dr. Derek Braddon skúma jej dopad na štáty a aliancie.

‘“Ekonómi sú pesimisti: predpovedali osem z posledných troch kríz,” kritizoval kedysi Dr. Barry Asmus, hlavný ekonóm Národného strediska pre politické analýzy. Pre nás, pesimistov alebo optimistov, ktorí sme celý život strávili štúdiom ekonómie, dnešná globálna “kritická doba úverov” a jej nepriaznivé dôsledky rozšírili naše chápanie limitov ekonomiky.

Na globálnu finančnú krízu bolo reagované s tak veľkou naliehavosťou, že finančná a menová politika v mnohých krajinách zaznamenala takú mieru intervencie, ktorá by predtým bola považovaná za neudržateľnú, dokonca za nezodpovednú. Dohoda Skupiny G20 v apríli tohto roku, týkajúcej sa spoločnej reflacie globálnej ekonomiky čiastkou vo výške US$ 1,1 biliónu (vrátane stimulačného plánu pre USA v hodnote US$ 809 miliárd) je bezprecedentná.

V mnohých smeroch sme dnes v neprebádaných ekonomických vodách. Nesmierne neisté budúce ekonomické výsledky vytvárajú pre politických činiteľov určité dilemy a to nie len v obrannom sektore.

Ak dôjde k inflačnej kríze, bude potrebné pristúpiť k drakonickým škrtom v oblasti verejných výdajov. Výdavky na obranu sa v takom prípade nevyhnutne stanú hlavným terčom.

Ak súčasné expanzívne ekonomické koncepcie uspejú, bude možné vyhnúť sa hlbokej a vleklej recesii. Bezprecedentné finančné a menové stimuly, prijaté (hlavne v USA a Veľkej Británii) za účelom odvrátenia úplného hospodárskeho kolapsu, by však mohli rýchlo vyvolať inflačnú krízu. V takom prípade bude potrebné pristúpiť k drakonickým škrtom v oblasti verejných výdajov. Náklady na obranu sa v takom prípade stanú nevyhnutne hlavným terčom.

Na druhej strane, ak sa ukážu prvé príznaky zlepšenia iba ilúziou a hospodárska politika nezabráni globálnej ekonomickej kríze, situácia verejných výdavkov bude rovnako kritická. A náklady na obranu sa opäť stanú relatívne jednoduchým terčom radikálnych redukcií.

Reuters

Ľahký terč? Náklady na národnú obranu niektorých štátov budú ovplyvnené ich obťažnou finančnou situáciou

Dopad znižovania nákladov na obranu a na zamestnanosť bol oddávna pociťovaný skôr na regionálnej, než na celoštátnej úrovni. Tento fakt umožňuje škrtanie v rozpočtoch jednoduchšie, než v iných verejných sektoroch.

Inflácia vojenského materiálu je spravidla vyššia než bežná miera inflácie. Národná obrana sa tým považuje za menej hospodárnejšiu a teda náchylnejšiu k zníženiu rozpočtu.

Zatiaľ čo obrana býva pre obchodnú bilanciu krajín, ako USA alebo Veľká Británia, pozitívnym ukazovateľom, “obchod so zbraňami” zostává stále veľmi nepopulárnym a silné lobby oboch krajín by podporovalo veľké rozpočtové redukcie.

Krátkodobo je však nepravdepodobné, že dôjde k podstatným zníženiam vojenských nákladov.

Väčšina výdajov na obranu predstavuje dlhodobé štátne záväzky, ktoré je zložité a často nákladné rušiť. Nedávny návrh prezidenta Obamu na vojenský rozpočet USA v hodnote US$ 634 miliárd predstavuje síce zníženie oproti rozpočtu jeho predchodcu, ale v absolútnych číslach ide o stvorpercentny nárast. Ani vo Veľkej Británii pravdepodobne nedôjde k okamžitým škrtom, napriek tomu, že sa hovorí o “čiernej priepasti” v obrannom rozpočte.

V USA sa však už teraz obmedzujú niektoré významné vojenské projekty a iné sú ohrozené, ako program výroby letúnov F-22, nových vrtuľníkov, nasledujúcej generácie obrnených vozidiel a vysoko moderných námorných plavidiel.

Nebezpečenstvo pre výdaje na obranu nastane v dlhodobom horizonte – po roku 2010 – až budú známe skutočné náklady na boj s finančnou krízou. Bez prudkého zvýšenia globálneho hospodárskeho rastu sa verejné rozpočty dostanú pod bezprecedentný tlak, pretože štáty budú povinné splácať obrovské úvery. Preto budú veľké obranné projekty najohrozenejším terčom a budú podriadené intenzívnym úsporným opatreniam.

V USA sa však už teraz obmedzujú niektoré významné vojenské projekty a iné sú ohrozené, ako program výroby letúnov F-22, nových vrtuľníkov, nasledujúcej generácie obrnených vozidiel a vysoko moderných námorných plavidiel.

Vo Veľkej Británii aj v Európe politickí pozorovatelia pripomínajú, že projekt dopravného lietadla A400M zostává ohrozený a že náhrada Tridentu je tým neistá. Mnoho menších členských štátov NATO, ktoré bojujú o udržanie záväzku k spravodlivejšiemu rozdeleniu vojenských nákladov, bude nevyhnutne konfrontovaných s dlhodobým spustošením rozpočtu na obranu.

Lockheed Martin

Útočný letún Joint Strike Fighter F-35 Jet je špičkovým - a veľmi nákladným – projektom

Nová správa o britských obranných výdajoch, vypracovaná Inštitútom pre výskum verejnej politiky (IPPR), konsoliduje názor, že do budúcna nebude možné vyhnúť sa obrovským úsporným opatreniam. Správa, vypracovaná na základe prieskumu skupiny predných osobností britskej armády, sa zaoberá priepasťou medzi tým, aké vojenské vybavenie by si britská armáda priala a aké si v skutočnosti môže dovoliť.

IPPR odporučí:

  • znížiť plánované britské výdaje na obranu asi o £ 24 miliárd
  • prehodnotiť alternatívu nahradenia letúnov Trident
  • podporovať rozsiahlu celoeurópsku spoluprácu pri obstarávaní a nákupe vojenského materiálu
  • a podporovať väčšiu špecializáciu v rámci britských ozbrojených síl

Posolstvo pre národnú obranu - cestou NATO - nemôže byť jasnejšie.

Zníženie rozpočtov vo veľkých členských štátoch NATO by v konečnej fáze mohlo viesť k oslabeniu obranných schopností celej Aliancie. Strategickí odborníci sa zároveň musia vyrovnať s ďalšími tromi problémami.

Po prvé, niektoré nečlenské štáty NATO – hlavne Čína a India – v poslednej dobe zvyšujú svoje obranné výdaje, čo je trend, ktorý pravdepodobne bude pokračovať i po zotavení sa globálnej ekonomiky. Očakáva sa, že podiel Ázie na svetových vojenských výdajoch prudko vzrastie z 24 percent v roku 2007 na viac ako 32 percent v roku 2016. Čínsky vojenský rozpočet, ktorý je podľa niektorých analytikov v skutočnosti dvojnásobný, než krajina priznáva, je považovaný za najväčší v Ázii a čínska armáda vďaka tomu prechádza významnou modernizáciou.

India taktiež zaznamenala masívny nárast vojenských výdajov (24 percentný nárast iba v rozpočte na roky 2009-2010). India je tretím najväčším výdajcom na úseku armádnych nákladov čo sa týka kúpnej sily svojej meny.

Po druhé, takzvaná “revolúcia vo vojenských záležitostiach” (RMA), zameraná na využitie špičkových informačných a komunikačných technológií za účelom zaistenia dokonalejších sietí pre vedenie bojovej činnosti. Program RMA síce významným spôsobom zaťažuje vojenské rozpočty hlavných členských krajín, ale bez neho si NATO nemôže dlhodobo udržať prevahu v tejto oblasti vojenských operácií.

Európske ozbrojené sily sa sťažujú, okrem iného, na podradné rádioprijímače, zbrane a obrnené motorové vozidlá v porovnaní s americkou armádou

V rámci NATO existujú problémy týkajúce sa kvality a dostupnosti istých druhov vojenského vybavenia. Európske ozbrojené sily sa sťažujú, okrem iného, na podradné rádioprijímače, zbrane a obrnené motorové vozidlá v porovnaní s americkou armádou. NATO sa tieto rozdiely snaží odstrániť, ale riešenie si vyžiada obrovské náklady a tieto medzery a ich strategické dôsledky sa môžu v budúcnosti – z dôvodu znížených vojenských rozpočtov - iba zhoršiť.

Tretí problém sa týka meniacej sa povahy hrozieb, ktorým čelíme. Studená vojna mala jednu výhodu, a síce to, že sme s určitou istotou vedeli, kto je nepriateľ a kde sa vyskytuje. Dnes je nepriateľom stále častejšie teroristická organizácia, alebo tzv. “zrútený štát” a jednotky NATO môžu byť s rovnakou pravdepodobnosťou odvelené do konfliktnej zóny ako mierutvorci v humanitárnych misiách, ako do boja v konvenčnej vojne.

Nedávne teroristické útoky v Bombaji a inde jasne ukázali, ako sa mení povaha ozbrojeného boja a ako je nutný nový prístup k výcviku a výzbroji. Napriek tomu, že výcvik a riadna výzbroj jednotiek rýchleho nasadenia sú jednou z priorít NATO, prevažná časť našich síl je stále vybavená a vycvičená k boji na tradičnom bojisku. Prispôsobení novým podmienkam, ako do stratégie, tak aj do rozpočtových prostriedkov, bude veľmi nákladné a nová situácia vzbudí nátlak na už obmedzené zdroje financovania vojenských operácií NATO.

Pre ekonóma, zaoberajúceho sa zaistením obrany v dobe extrémneho finančného prepadu, môžu tieto problémy znamenať iba jediný faktor – faktor, ktorý tvorí jadro ekonomických vied – voľbu. Bude potrebné sa vzdať niečoho, možno mnohých vecí.

Dlhodobá ekonomická realizovateľnosť významných vojenských programov bude spochybňovaná; bude potrebné rozhodovať, napríklad, či je nutné učiniť nábor uchádzačov alebo nakúpiť nové vybavenia; bude zrejme nutné obetovať určité vojenské výhody plynúce z technických vymožeností RMA, možno budú musieť byť obetované za účelom financovania humanitárnych operácií, atď.

Ekonómovia diskutujúci o voľbe sa spravidla odvolávajú na najpodstatnejší koncept – na alternatívne náklady alebo náklady príležitostné, čo je v podstate to, čo musíme obetovať, aby sme mohli zaobstarať niečo iného. Zatiaľ čo čelní vojenskí predstavitelia sa budú v budúcnosti snažiť minimalizovať náklady príležitostné vyplývajúcich zo znížených rozpočtov, skutočná cena za dnešnú globálnu finančnú krízu bude posudzovaná so zreteľom na zníženú úroveň bezpečnosti, vážnejšie hrozby a v určitých častiach sveta, aj s ohľadom na prípadné občianske nepokoje, ktoré nebudeme schopní efektívne potlačiť.

Osoby, ktoré odmietajú tento záver argumentujú tým, že prehodnotenia strategickej obrany prichádzajú a odchádzajú a v skutočnosti sa mení iba veľmi málo vecí. Tentokrát sme však konfrontovaní s bezprecedentnou ekonomickou situáciou a neznámym východiskom. Sektor obrany čaká zrejme radikálny zásah do jej štruktúry.

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink