JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Čínska ekonomika - silná alebo slabá zbraň?

David Snowdon z Business Monitor International nás zoznamuje s problematikou rastúcej ekonomickej aktivity Číny, ktorá je veľmi zložito spojená s jej bezpečnostnými perspektívami.

V priebehu posledných 20 rokov bol reálny rast HDP v Číne v priemere 9,9. Táto skutočnosť premenila jej ekonomiku, ktorej rast bol do tej doby relatívne málo významný, na jeden z najsilnejších motorov celosvetového rastu. Medzi rokmi 2000 až 2009, rast čínskej ekonomiky vzrástol zo slabých 3,7 celkového HDP (v nominálnej hodnote US$) na 8,1.

V nasledujúcich desiatich rokoch by sa mal tento rast ustáliť v priemere na 7,5. Tento ukazovateľ však stačí na to, aby podiel Číny na celosvetovej produkcii stúpol na 14,9. Ako je možné konštatovať na obrázku č.1, výsledkom bude neuveriteľné priblíženie sa k USA, ktoré by mali prispieť 19,4 k svetovému HDP do roku 2019.

Aj napriek intenzívnemu hospodárskemu rastu v nasledujúcich 10 rokoch, HDP/1 osoba Číny bude činiť stále iba US$ 11,644 čiže 20 HDP/1 osoba USA v roku 2019.

Pokus Číny o nákup niektorých veľkých spoločností priemyslovo vyspelých štátov mal iba obmedzený úspech z dôvodu politických a bezpečnostných okolností

V roku 2009 bola Čína najväčším svetovým investorom v oblasti energetických spoločností a druhým najväčším investorom v oblasti surovín: prírodné zdroje činili dve tretiny všetkých čínskych zahraničných obchodných transakcií. Čína má neobyčajný záujem o spoločnosti priemyslovo vyspelých štátov, a to nie len z dôvodu prírodných zdrojov, ktoré by so sebou priniesli, ale taktiež v záujme skúseností, ktoré by od nich získala.

Pokus Číny o nákup niektorých veľkých austrálskych a amerických spoločností mal iba obmedzený úspech z dôvodu politických a bezpečnostných okolností. Nezdarený pokus spoločnosti Chinalco o nákup austrálskej spoločnosti Rio Tento v hodnote US$ 19 miliárd viedol k orientácii na "menej nebezpečné", malé akvizície. Ako príklad môžeme uviesť akvizíciu austrálskej spoločnosti Felix Resurces v hodnote US$ 3 miliárd čínskou spoločnosťou Yanzhou Coal Mining. V dôsledku neúspechu investícií do veľkých západných spoločností s prírodnými zdrojmi, Čína sa začala zameriavať na nové trhy, zvlášť v strednej Ázii a subsaharskej Afrike.

Stredná Ázia je už dlhú dobu oblasťou záujmu Číny, avšak skôr z geopolitického než ekonomického dôvodu. Čína sa obáva infiltrácie islamistov zo strednej Ázie; ide o moslimských Ujgurov najzápadnejšej provincie Sin-ťiang, ktorá bola miestom masových nepokojov v roku 2009. Čínska vláda sa obáva diaspór ujgurských komunít v Kirgizstane a Kazachstane, ktoré by mohli poskytnúť logistickú podporu svojim čínskym súkmeňovcom. Peking si nepraje rozširovanie americkej vojenskej prítomnosti v strednej Ázii, pretože sa obáva, že by táto situácia mohla poskytnúť možnosť potenciálneho obkľúčenia Číny, podporiť ujgurských povstalcov a znížiť vplyv Číny v tomto regióne

Predpokladaný rast HDP na 1 osobu v rokoch 2000 a 2018 v rozvinutých štátoch (horná krivka), v Číne (stredná krivka) a v rozmáhajúcich sa štátoch celkom (dolná krivka).

Čína poskytla Kazachstanu a Turkmenistanu nie len úvery, ale taktiež rozsiahlo investovala do ich ropnej a plynovej infraštruktúry ako aj do uránového priemyslu. Tento projekt nie len uspokojí potrebu Číny čo sa týka prírodných zdrojov, ale zároveň k nej pevnejšie pridruží regionálne štáty. Jedným z príkladov je úver vo výške US$ 4 miliárd udelený Turkmenistanu na stavbu gigantického plynovodu v južnom Jolotane, ktorý nadväzuje na stredoázijsko-čínsky plynovod v dĺžke 2 000 km, ktorý bol inaugurovaný v decembri 2009. Prvý plynovod bude dodávať 13 miliárd m³ plynu z Turkmenistanu do Číny v roku 2010; druhý zvýši celkovú kapacitu na 40 miliárd m³ plynu v rokoch 2012-2014, vrátane prívodu ropy z Uzbekistanu a Kazachstanu.

Podobné strategické koncepcie sú uplatňované v subsaharskej Afrike. Ministerský predseda Wen Jiabao ponúkol pôžičku v hodnote US$ 10 miliárd na dobu troch rokov, podobne ako pôžičku US$ 10 miliárd poskytnutú Kazachstanu počas kríze bankového sektoru, ako "prípravu terénu" pre investície. Niektoré ponúkané obchodné transakcie sú väčšie než v strednej Ázii. Ropný projekt Nigéria - Čína sa odhaduje na US$ 5 miliárd, Guinei je ponúkaný podobný projekt vo výške US$ 7-9 miliárd.

Také investície sú zaujímavé pre obe strany, a to z niekoľkých dôvodov. Pre africké štáty Čína predstavuje dôležitý zdroj, a síce ako pomoci, tak investícií, ktoré nie sú podmienené politickými reformami alebo inými politickými kritériami. Pre Čínu je investícia predovšetkým obchodnou vecou, aj keď veľmi dôležitým sekundárnym aspektom je dať najavo zásadu nevmešovania sa do interných záležitostí iných štátov. Vzhľadom na vlastné pálčivé problémy, týkajúce sa Tibetu, Taiwanu a Ujgurska, je táto koncepcia logická.

Aj keď sú, na prvý pohľad, investície zaujímavé pre obe strany, otázkou zostáva, či je tomu tak v dlhodobom záujme afrických štátov. Dokonca sa už objavilo niekoľko správ o čínskych investoroch, ktorí opustili investičné projekty v niekoľkých subsaharských štátoch. Okrem toho, investície do štátnych infraštruktúr sa údajne realizujú veľmi pomaly.

Nie len politici priemyslovo vyspelých štátov si už pravdepodobne uvedomujú rastúcu medzinárodnú prítomnosť Číny. Naisto si ju uvedomí aj hlavný štáb čínskej armády

Investície Číny na nových trhoch nemôžu narušiť investície na trhoch vyspelých štátov. Existujú dva hlavné spôsoby, ako sa Čína môže dostať na tieto trhy.

Prvým spôsobom je "dolárová diplomacia", ktorá nie je v žiadnom prípade iba obmedzená na nové trhy. Špekulácie, ktoré sa objavili koncom januára 2010 o tom, že Čína bude financovať pomoc Grécku, sa stala perspektívou pre zvyšujúci sa čínsky vplyv na finančne oslabené rozvinuté štáty, ktoré by sa mohli potenciálne Číne zaviazať nie len úvermi, ale taktiež zmluvami v oblasti nákupu infraštruktúr, techniky alebo čerpaním ďalších finančných aktív.

Druhým spôsobom je jednoduchý nákup aktív vyspelých štátov, ktoré nie sú bezprostredne politicky zraniteľné, hlavne v oblasti informačnej techniky, logistiky a zásobovania.

Percentuálne vyjadrenie celosvetového vývoja HDP vyspelých štátov (vyššia klesajúca krivka) a rozvojových štátov (nižšia stúpajúca krivka) v rokoch 2000 až 2018

Rastúce napätie vo výhľade?

Čínske investície v zahraničí, hlavne do produkcie strategických komodít a do spotrebného tovaru, budú vzbudzovať pozornosť cudzích vlád. Proti čínskej odolnosti revalvovať juan a proti trvajúcemu rozsiahlemu obchodnému excedentu existuje stále veľké nebezpečenstvo, že v obchodných koncepciách vyspelých štátov budú zavedené určité ochranné opatrenia, okrem už obmedzenej investičnej politiky. Podobná situácia Číne uškodí, pretože táto krajina je závislá na exporte, ktorý absorbuje domácu produkciu, pre ktorú stále na domácom trhu nie je priestor.

Nie len politici priemyslovo vyspelých štátov si už pravdepodobne uvedomujú rastúcu medzinárodnú prítomnosť Číny. Naisto si ju uvedomí aj hlavný štáb čínskej armády. Čína zatiaľ ešte nemá schopnosti k šíreniu svojej vojenskej prítomnosti vo svete, ale však má v tomto smere rastúce ambície. V poslednej dobe, vojenskí špecialisti USA vyjadrili znepokojenie nad skutočnosťou, že čínska hospodárska pomoc Myanmaru, Bangladéšu, Srí Lanke a Pakistanu je súčasťou rozsiahlej stratégie tzv. "náhrdelníku z periel", ktorej zámerom je kontrola severnej časti Indického oceánu a jeho najdôležitejších námorných tras medzi Východom a Západom, čínskym námorníctvom.

V oblasti financií, pre Čínu pravdepodobne neexistuje limit pre realizáciu uvedených zámerov, ak je braný do úvahy súčasný obmedzený rozpočet na obranu. V roku 2009, vojenský rozpočet činil, oficiálne, US$ 70,3 miliárd, čiže 1,7 HDP; aj keď je tento údaj podceňovaný, vďaka skrytým investíciám a odlišnej kúpnej sile, samotný ekonomický rast umožní masívne investície. S výdajmi na obranu vo výške 1,7 HDP, do roku 2019, bude ďalších US$ 208 miliárd ročne k dispozícii výlučne pre vojenské účely.

Tieto fakty postačujú k tomu, aby sa súčasná uhladená sila a dolárová diplomacia Číny zmenili v omnoho vierohodnejšiu tvrdšiu silu.

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink