JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Ázia, NATO a jeho partneri - komplikované vzťahy?

Mnohí noví partneri NATO pochádzajú z Ázie alebo okolitých štátov. Ako na seba partneri pozerajú a akých výhod z partnerstva využívajú? Michito Tsuruoka analyzuje partnerstvo z ázijskej perspektívy.

Vzťahy NATO so štátmi mimo euroatlantického priestoru sa v posledných rokoch vyvíjali veľmi rýchlo. Spolupráca v Afganistane bola hnacím motorom tohto procesu. Štáty ako Austrália, Nový Zéland alebo Singapur vysielajú v súčasnej dobe do Afganistanu svoje kontingenty v rámci misie Medzinárodných pomocných bezpečnostných síl (ISAF). Iné štáty, ako napríklad Japonsko a Južná Kórea, sa podieľajú, priamo či nepriamo, zároveň na operáciách Aliancie v Afganistane. Tieto štáty dnes nazývame „partneri na druhej strane zemegule”.

Politická koncepcia partnerstva Aliancie považuje krajiny ako Austrália a Japonsko za partnerov, avšak z perspektívy týchto krajín je partnerom NATO. Tento článok sa zamýšľa nad otázkou, ako na NATO pozerajú, ako na partnera, „partneri na druhej strane zemegule“. Prečo tieto krajiny upevnili svoje vzťahy s NATO? Akým partnerom je NATO v očiach obyvateľstva týchto krajín? Čo od NATO očakávajú?

Zámerom Japonska je použiť NATO ako doplňujúcu platformu, ktorá umožní vo svete, a zvlášť v Európe, zvýšenie informovanosti o bezpečnostnej situácii v Ázii.

NATO ako politický partner

V úvode je potrebné poznamenať, že každá krajina má svoje špecifické dôvody k nadviazaniu vzťahov s Alianciou. Japonsko zahájilo predbežné jednania s NATO v rokoch 2006 a 2007; jednalo sa prevažne o diplomatický ťah. V skutočnosti, minister zahraničných vecí, Taro Aso, ako aj vtedajší predseda vlády, Shinzo Abe, sa vo svojich prejavoch na zasadaní Severoatlantickej rady (NAC) zmienili o možnosti operatívnej spolupráce medzi Japonskom a NATO. Avšak nie je možné zabudnúť, že obaja politici venovali väčšinu času vysvetľovaniu bezpečnostnej situácie v Ázii, vrátane ČĽR a KĽDR. Premiér Abe dokonca priamo „žiadal“ spojencov o „nátlak na predstaviteľov KĽDR, aby podnikli skutočné kroky k vyriešeniu“ problému únosov japonských občanov orgánmi KĽDR.

Zámerom Japonska je použiť NATO ako doplňujúcu platformu, ktorá umožní vo svete, a zvlášť v Európe, zvýšenie informovanosti o bezpečnostnej situácii v Ázii. Z tohto dôvodu japonská vláda ocenila prehlásenie NAC odsudzujúce odpálenie riadených striel z júla 2006 a jadrový test z októbra toho istého roku, obidve skúšky uskutočnené KĽDR. Napriek silnym bojovým slovám vlády v Pchjongjangu, jednania s touto krajinou zostávajú diplomatickou hrou, v ktorej hrá veľmi dôležitú úlohu medzinárodná solidarita.

NATO, samo o sebe, nemôže byť politickým aktérom. Avšak ako najväčšia a najschopnejšia politicko-vojenská aliancia na svete má istý – chce či nechce - význam v oblasti medzinárodnej bezpečnosti. Táto skutočnosť taktiež vysvetľuje, prečo sa pochybovači o NATO, a v neposlednej rade aj odporcovia jeho demokratických hodnôt, obávajú rozšírenia poľa pôsobnosti a vplyvu Aliancie. Image NATO vo svete, ako vplyvného činiteľa v oblasti medzinárodnej bezpečnosti, je pravdepodobne silnejší, než si NATO priznáva. A práve z týchto dôvodov vidí Japonsko v NATO nového významného politického partnera. Ďalší partneri budú bezpochyby nasledovať.

© Reuters/Omar Sobhani

Afganistan je miestom, kde majú partneri možnosť poskytnúť NATO konkrétnu hmotnú podporu

NATO a operatívna spolupráca

Vzťahy Austrálie a Nového Zélandu s NATO sa rozvíjajú predovšetkým na základe nasadenia kontingentov týchto krajín v ISAF. Na základe tejto misie sa stala operatívna spolupráca hlavným pilierom vzťahov medzi Austráliou a NATO, a medzi Novým Zélandom a NATO, na rozdiel od vzťahov NATO s Japonskom. Zmienené krajiny používajú štruktúru NATO. Bez partnerstva s Alianciou by Austrália a Nový Zéland neboli schopné podieľať sa na medzinárodných vojenských akciách v Afganistane. NATO umožnilo nasadenie týchto krajín v tejto oblasti. Z titulu členstva v misii ISAF sú Austrália a ostatné partnerské krajiny oprávnené požadovať nie len viac informácií, ale aj intenzívnejšiu účasť na koncepciách strategických plánov a na prípadných rozhodovacích procesoch. Austrália má viac než 1 000 príslušníkov svojej armády nasadených do bojových akcií na juhu Afganistanu; okrem toho je partnerom, ktorý sa najhlasitejšie dožaduje nasadenia v misiách, čomu sa NATO snaží vyhovieť.

Zdá sa, že v oblasti politiky, stratégie ako aj boja sa úroveň informovanosti a zapojenia do misií v posledných rokoch podstatne zlepšila. Pravidelne sa konajú zasadania na ministerskej úrovni (hlavne ministrov obrany) štátov zúčastnených na misii ISAF a pracovnej schôdze predstaviteľov štátov, ktoré vysielajú príslušníkov svojich ozbrojených síl do misií Aliancie, a síce v rámci Politickej koordinačnej skupiny (Policy Coordination Group - PCG), ktorá je miestom podstatne rozsiahlejších konzultácií.

Však otázka, do akej miery je NATO pripravené zapojiť nečlenov - partnerov do interných procesov Aliancie nebude v dohľadnej budúcnosti vyriešená jasným spôsobom. Pokiaľ si chce NATO zaistiť stálu podporu partnerov, bude musieť vyjsť v ústrety ich požiadavkám. Aj tu platí zásada podľa starého amerického príslovia „Žiadne zastúpenie, žiadny záväzok“ („No taxation without representation”).

Určite nie je náhodou, že doposiaľ pochádza väčšina nových partnerov Aliancie mimo euroatlantického priestoru v skutočnosti z radov spojencov USA, ako napríklad Austrália a Japonsko

NATO ako mechanizmus spolupráce s USA

V dobe, kedy sa štáty ako Austrália a Nový Zéland rozhodovali vyslať svoje armádne zbory do Afganistanu, nemuseli si ako partnera zvoliť práve NATO. Nový Zéland po prvýkrát fakticky rozmiestil svoje jednotky v rámci operácie Trvalá sloboda (Enduring Freedom - OEF) v Afganistane za úzkej bilaterálnej spolupráce s USA. Nebolo žiadnym tajomstvom, že sa týmto krokom Nový Zéland rozhodol podporiť USA a manifestovať solidaritu v dôsledku teroristických útokov z 11. septembra 2001, čo v tej dobe nemalo nič spoločného so spoluprácou medzi Novým Zélandom a NATO. V dôsledku geografického rozšírenia misie ISAF koncom roku 2006 museli byť jednotky Nového Zélandu, umiestené v provincii Bámiján pod velením OEF, prevelené pod ISAF. Z pohľadu predstaviteľov Nového Zélandu bola výsledná spolupráca s NATO z veľkej časti nezámernou zhodou okolností.

Táto skutočnosť jasne poukazuje na inú dôležitú hodnotu Aliancie, ktorou je štruktúra umožňujúca spoluprácu v medzinárodných mierových operáciách a v ostatných misiách. NATO ponúka inú alternatívu spolupráce s USA. Spolupráca s NATO, vrátane vysielania vojenských jednotiek do misií a operácií pod vedením NATO, môže prebiehať v kontexte spolupráce s USA. Tento postup nie je prekvapením. Skutočnosťou je, že vysielanie jednotiek do misií ISAF a do ďalších operácií pod vedením NATO je často považované, dokonca aj medzi riadnymi členmi Aliancie, za spôsob, ako si zaistiť dobré vzťahy s USA. „Partneri na druhej strane zemegule“ nie sú výnimkou.

Určite nie je náhodou, že doposiaľ pochádza väčšina nových partnerov Aliancie mimo euroatlantického priestoru v skutočnosti z radov spojencov USA, ako napríklad Austrália a Japonsko. Spolupráca medzi Austráliou a NATO a medzi Japonskom a NATO je novou formou bilaterálnych vzťahov týchto krajín s USA na úseku bezpečnosti. Spoločné prehlásenie Skupiny USA-Japonsko 2+2 Poradného výboru pre bezpečnosť (Security Consultative Committee – SCC) z mája roku 2007 zaradilo spoluprácu medzi Japonskom a NATO do súvislosti so „spoločnými strategickými cieľmi“ oboch štátov.

NATO v úlohe multilaterálneho učiteľa

Nesmieme zabúdať na skutočnosť, že spolupráca v Afganistane nie je jediným príkladom dobrých vzťahov medzi Alianciou a partnermi na druhej strane zemegule. Vedenie misií, ako napríklad operácie ISAF, je novým poslaním NATO; Aliancia má mnoho iných úloh. Disponuje jedinečnými špecifickými znalosťami a odbornými skúsenosťami na poli interoperability, štandardizácie, kolektívneho zásobovania, rozvoja a výskumu, multilaterálneho plánovania a plánovania obrany. Práve v týchto doménach môžu partneri vyťažiť zo spolupráce s NATO maximum.

Mnohostrannosť je najdôležitejším aspektom Aliancie. Krajinám mimo euroatlantického priestoru spravidla chýbajú mnohostranné skúsenosti z bezpečnosti a obrany. Napríklad, v oblasti Ázie - Tichomoria, z ktorej pochádza väčšina nových partnerov NATO, je mnohostranná spolupráca v oblasti bezpečnosti takmer alebo úplne neexistujúca. Regionálne fórum ASEAN (ARF) uskutočnilo úplne prvé spoločné cvičenie týkajúce sa civilnej núdzovej situácie (pomoc pri katastrofách) až v máji 2009. Mnohostranné plánovanie a operácie sú v tomto regióne stále novátorskou myšlienkou a tamojšie ozbrojené sily majú v tomto odvetví iba obmedzené znalosti.

V tejto súvislosti, praktická spolupráca s Alianciou - účasť na cvičeniach a seminároch NATO – predstavuje pre partnerov veľmi dobrú príležitosť zoznámiť sa s mnohostrannými spôsobmi plánovania a operácií. V našom dokonale elektronicky prepojenom svete a v dobe obmedzených finančných zdrojov na vojenské účely je k niektorým špecifickým oblastiam potrebné pristupovať mnohostranným spôsobom a v spolupráci s ostatnými krajinami. Tento postup sa týka napríklad vývoja a výskumu a nákupu vojenského materiálu. V tomto ohľade si v minulosti NATO zďaleka neviedlo najlepšie. Aliancia však poskytuje užitočnú platformu pre rozvoj mnohostrannej koncepcie bezpečnosti, na ktorej sa partneri môžu podieľať.

Poslanie NATO v budúcnosti

Noví partneri NATO z mimoeuroatlantického priestoru pozerajú na Alianciu úplne iným spôsobom, než tradiční partneri v rámci programu Partnerstvo pre mier. Noví partneri sa neusilujú o členstvo. Nejedná sa ani o štáty, ktoré sú na ceste z komunizmu. Nepotrebujú rady Aliancie čo sa týka demokratickej kontroly ozbrojených síl, atď. NATO úspešne pomáhalo partnerom, ktorí mali záujem stať sa členmi Aliancie. Spolupráca s vyspelými demokratickými neeurópskymi štátmi však zostáva pre NATO aj naďalej novou skúsenosťou.

NATO zatiaľ ešte stále nedospelo ku konsenzu v otázke, akú cestu by si Aliancia mala zvoliť vo vzťahoch s novými partnermi mimo euroatlantického priestoru. Tieto krajiny síce poskytujú v dnešnej dobe asistenciu vojenského aj civilného charakteru v rámci jednotiek ISAF aj ďalších misií a operácií pod vedením NATO, avšak vzhľadom k rôznym dôvodom týchto krajín pre nadviazanie užších vzťahov s Alianciou je v súčasnosti jasné, že NATO si musí vytvoriť jasnejšiu predstavu o tom, čoho chce vďaka týmto nových partnerstvám dosiahnuť. Koncepcia nového Strategického konceptu NATO v roku 2010 k tomu poskytuje jedinečnú príležitosť.

Predstavitelia NATO musia prinajmenšom zvážiť, ako bude reagovať na očakávanie partnerov. Aliancia má v súčasnosti príležitosť podieľať sa na budovaní novej medzinárodnej bezpečnostnej siete. Záleží iba na Aliancii, či túto príležitosti využije.

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink