JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Stredná Ázia - oblasť, kde sa kríži moc, politika a ekonomika

Aj keď iné ázijské oblasti spravidla dominujú hlavné titulky svetovej tlače, stále väčší záujem je venovaný rastúcemu významu prírodných zdrojov, polohy a lojálnosti krajín strednej Ázie. Expert v tejto oblasti, Dr. Tamara Makarenková, tu predkladá svoj názor na tento záujem a na celkovú situáciu.

© Reuters/Sergej Karpučin

Vo svete dychtiacom po nových energetických rezervách sú prírodné zdroje strednej Ázie mimoriadne príťažlivým prameňom záujmu

Od roku 1998 som bola angažovaná v oblasti strednej Ázie na akademickej a profesionálnej úrovni, a došla som k názoru, že táto oblasť ponúka vyčerpávajúci súbor odborných štúdií na tému akým spôsobom sa vzťahy medzi medzinárodnými záujmami, ekonomickou legitímnosťou, trestnou činnosťou a politickým násilím krížia a/alebo zhodujú.

Tento zámer je pôvodne založený na mojej odbornej štúdii o súvislosti trestnej činnosti s terorizmom, z ktorej vyplýva, že v roku 2000 sa Islamské hnutie Uzbekistanu dalo do pohybu, pretože jeho charizmatický vodca Juma Namanganiy vytvoril legitímnu obchodnú "fasádu" pre pašovanie narkotik.

V priebehu rokov sa táto činnosť rozvinula v omnoho zložitejšie operácie za rastúcej súbežnosti obchodu, trestnej činnosti a politických záujmov. Napríklad, dôkazy v Kirgistane naznačujú, že aj keď sú najdôležitejšie hospodárske sektory často spojené s nezákonnou činnosťou, majú voľný prístup do bankového systému a lákajú zahraničných investorov.

Namiesto prijatia osvedčených a presadzovaných demokratických ideálov a tržných mechanizmov ako prioritných spôsobov dosiahnutia ekonomického vzrastu a politickej stability, krajiny strednej Ázie sú v ich rozvoji brzdené a obmedzované autoritatívnymi režimami, nomenklatúrnou oligarchiou a organizovaným zločinom.

Navyše, napriek častému vytýkaniu nedostatočného demokratického pokroku a neschopnosti zvládnutia trestnej činnosti a stúpajúceho extrémizmu, činnosť externých aktérov zvečňuje samovládne právne normy a korupciu, ktoré prispievajú k atmosfére ekonomickej, politickej a sociálnej labilnosti a neistoty.

Stredná Ázia je dejiskom niekoľkých konfliktov, v ktorých externí aktéri bojujú nárazovo o upútanie pozornosti, a v neposlednej rade o prístup k prírodným zdrojom

Geoekonomika sa stáva novou geopolitikou

Historicky je stredná Ázia, vďaka svojej polohe, križovatkou medzi Východom a Západom, rozkladajúcou sa medzi rôznymi ríšami a hraničnými zónami konfliktov a nebezpečenstva (napr. Afganistan, čínska provincia Sin-ťiang, Irán). Aj keď celá táto oblasť bola v dobe Studenej vojny silne ignorovaná, jej životné prostredie a význam boli rýchlo odhalené.

Stredná Ázia je stále považovaná za veľmi dôležitého činiteľa kaspickej energetickej stratégie, kanál k energetickej bezpečnosti Číny, platformu ruskej mocenskej politiky a tranzitnú oblasť pre zločineckú činnosť a náboženský extrémizmus, podobne ako v Afganistane.

Vzhľadom k tejto situácii je stredná Ázia dejiskom niekoľkých konfliktov, v ktorých externí aktéri bojujú nárazovo o upútanie pozornosti, a v neposlednej rade o prístup k prírodným zdrojom. Boj o kontrolu prírodných zdrojov je často ilustrovaný bilaterálnymi a multilaterálnymi ekonomickými a vojenskými zmluvami, ktoré sú uzatvárané so štátmi strednej Ázie.

Aj keď si externé štáty nerobia žiadnu ilúziu o možnosti diktovať podmienky, miestna nomenklatúra priznáva, že môže ovplyvniť konkurenčné záujmy vo svoj (často vlastný) prospech. Výsledkom je, že právne normy, korporatívne riadenie a prehľadnosť obchodných operácií sú často považované za nepotrebné v štátnom záujme.

Hry mocenskej politiky sa neobmedzujú iba na funkciu štátu, ale integrujú sa do schopnosti štátnych štruktúr používania obchodných záujmov a obchádzania zločineckej kontroly ekonomických odvetví, bez toho aby bola spôsobená väčšia strednodobá nestabilita. Izolácia aktivít Číny, Ruska a USA by mohla naznačovať, že - v takom prípade - tieto štáty napomáhali zachovať štatút republík strednej Ázie. Prístup k prírodným zdrojom a infraštruktúre sa stal prioritu ako uhladený mocenský nástroj, ktorého prostredníctvom je možné postupne zvyšovať vplyv v tejto oblasti.

Rozšírená strategická koncepcia Číny v Afrike

Čína je v strednej Ázii angažovaná od 90. rokov a pole jej pôsobnosti je tu veľmi rozsiahle. Hlavným motorom čínskej politiky v tejto oblasti sa však javí odraz jej politiky v Afrike. Inými slovami: Čína plynule zvyšuje svoju regionálnu prítomnosť prostredníctvom nadobúdania kapitálových podielov na investíciách v energetike a infraštruktúrach, a zároveň poskytovaním "neviazaných" pôžičiek. Čínska vláda napríklad nedávno schválila pôžičku vo výške US$ 10 miliárd určenú Kazachstanu, a síce výlučne pre rozvoj ropného a plynového priemyslu, čo je zrejme krok k expanzii čínskych energetických záujmov v tomto regióne.

Aj keď bolo finalizovaných niekoľko bilaterálnych zmlúv medzi Čínou a Tadžikistanom, Uzbekistanom, Kazachstanom a Kirgistanom, a Čína dosiahla vyrovnanej úrovne s Ruskom v rámci Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, najpevnejšiu pozíciu získala starostlivo cielenou investičnou politikou. To sa týka hlavne Tadžikistanu, kde je čínska účasť orientovaná na hliníkový priemysel a v Kazachstane, kde boli podpísané obchodné dohody s plynárenskými spoločnosťami KazMunaiGaz and Kazatomprom. Európa začína s obavami brať na vedomie čínsku investičnú schému v strednej Ázii, ktorá je v oblasti dlhodobých pôžičiek odhadovaná na US$ 13 miliárd.

© Reuters/POOL New

Zasadanie predstaviteľov členských štátov Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (Shanghai Cooperation Organisation - SCO)

Boj ruskej oligarchie o moc

Rusko taktiež úspešne používa business pre konsolidáciu svojho vplyvu a moci v strednej Ázii. Táto skutočnosť sa jasne prejavila v Kazachstane - pravdepodobne jedinej priamej väzby Ruska s inými republikami. Rusko ako prvé učinilo intervenciu do kazašského bankového systému prostredníctvom štátnych bank, a síce priamou i nepriamou kapitálovou účasťou. Teoreticky, táto politická koncepcia umožňuje Moskve, kontrolou úverov a obchodných pohľadávok, ovplyvňovať orientáciu kazašského hospodárstva. Napríklad, ruská banka Vnesheconombank poskytla Kazachstanu úver vo výške US$ 3,5 miliárd výlučne na nákup ruských výrobkov. Taktiež sa predpokladá, že kazašská Kazakh BTA Bank bude podrobená reštrukturalizácii, ktorá vyústi zrejme do jej predaja ruskej Sberbank.

Napriek zamerania sa na ovládnutie finančného trhu nadobúda Rusko zároveň veľkej finančnej sily v energetickom a ťažobnom priemysle. Spoločnosti ako Polius Gold a Polimetal získali rozsiahlu kontrolu nad ťažbou zlata a medi. Spoločnosť LUKoil pokračuje úspešne vo svojej expanzii; Moskva, napríklad, ponúkala, v dobe hlbokej kríze, kapitál na zakúpenie akcií BP v projekte Kaspického ropovodného konzorcia. Stojí zároveň za zmienku, že už v roku 2003 bola LUKoil vyzvaná k členstvu v Rade pre zahraničné investície Kazachstanu a to priamo prezidentom Nursultanom Nazarbajevom.

Týmito obchodnými stratégiami Čína i Rusko získali veľký vplyv v strednej Ázii a zároveň automaticky prispeli a prispievajú k zabezpečeniu stabilnej politickej situácie v tomto regióne. Bližším pohľadom na niektoré obchodné zmluvy, zahrňujúce čínske a ruské záujmy, je možné konštatovať, že v mnohých prípadoch sú právne normy, korporatívne riadenia a priehľadnosť považované za prepych a teda za nepotrebné. Zapojenie štátu do obchodných transakcií má totiž s účasťou na budovaní udržateľného ekonomického vzrastu iba málo spoločného. V skutočnosti niektoré obchodné transakcie slúžili jedine k udržaniu "tieňového stavu" zaisťujúc tvorbu výnosov neviazanú na ekonomický rozvoj, ale na zabezpečenie prežitia režimu.

Orientácia USA na bezpečnostné priority

Na rozdiel od Číny a Ruska, ktorých záväzky v strednej Ázii neboli vynucované ani motivované aspektom bezpečnosti, angažovanosť USA v tomto regióne po 11.09.2001 bola zameraná na obchodné dohody týkajúce sa inštalácie bezpečnostných a operačných vojenských základní. V týchto zmluvách sa odrážajú spôsoby Číny a Ruska - obchádzanie tržných mechanizmov zachovávaných na Západe pre zabezpečenie vlastných národných priorít.

Vojenská základňa Manas v Kirgistane je veľmi dobre doloženým príkladom. V roku 2005, FBI inicioval vyšetrovanie neodhaleného spreneverovania miliónov dolárov zo zmlúv o pohonných látkach, ktoré Pentagón uzavrel so spoločnosťami pod kontrolou vtedajšieho prezidenta Akajeva a jeho zaťa. Táto tendencia pokračovala aj po ukončení mandátu Akajeva a nástupu Bakijeva do funkcie a lukratívny obchod riadil syn nového prezidenta. USA platili nie len príliš vysokú cenu za bezpečný prístup k základni (obchodné zmluvy kombinované s rastúcou pomocou), ale niektorí pozorovatelia dokonca obvinili americkú vládu z toho, že privrela oči nad mnohými dokumentovanými anomáliami súvisiacimi s poslednými prezidentskými voľbami v Kirgistane.

Stúpajúci význam strednej Ázie vo svete po 11.09.2001 zmenil realitu

Geoekonomický boj o moc a bezpečnosť strednej Ázie

Bezpečnosť v strednej Ázii spadala najčastejšie do kategórie geopolitiky, teritoriálne používanej za scénu, na ktorej sa externí aktéri mohli angažovať v boji o moc. Stúpajúci význam strednej Ázie vo svete po 11.09.2001 však zmenil realitu; aj keď sa boj o moc vo svojej podstate nezmenil, zmenili sa jeho metódy. Napriek tomu, že okamžitý dopad tohto vzhľadom na kontext mierneho zvratu ešte nie je zrejmý, existuje nebezpečenstvo, že pri budovaní týchto ekonomických domčekov z kariet sa stredná Ázia dostane do situácie, ktorá naplno zasiahne nestabilitu celého regiónu.

Dr Tamara Makarenko

Nutná potreba legitímnych obchodných záujmov a investičných príležitostí bude bezpochyby naďalej prispievať k určitej forme šírenia ekonomickej stability štátov strednej Ázie, ktorú nadobudli spoločne s nezávislosťou. Súčasné obchodné prostredie však bolo vybudované vo vtedajšej dobe na labilných základoch rozšírenej korupcie, konkurenčných politických záujmov, nespokojnosti a sklamania obyvateľstva a kriminalite, čo prispieva k celkovej nestabilnosti. Blahobyt je stále doménou vplyvných osôb, kapitál uniká na účty daňových rajov (často umožňujúcich pohyb nezákonne nadobudnutých financií), a občianska spoločnosť sa rozpadá pozorujúc interných a externých politických aktérov v ich kontradiktórnej politickej činnosti.

Zdanie stability bude existovať tak dlho, dokiaľ budú USA, Rusko a Čína pokračovať v geoekonomickej partii šachu. Je to v ich záujme. V každom prípade je potrebné si položiť otázku dĺžky trvania tejto politiky a priznať, že akékoľvek sebemenšie odňatie výhod – akejkoľvek osobe – sa môže stať katalyzátorom vedúcim celý región späť do zreteľnejšej nestability.

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink