JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Riešenie miestnych sporov - Vec samotných Afgancov

Afganci hľadajú vlastný tradičný spôsob pre riešenie sporov.

Christian Dennys popisuje svoje vlastné skúsenosti z Afganistanu, kde bol svedkom vytvárania nových zákonov a právnych noriem miestnymi radami. Snaží sa dokázať, že podpora tohto neoficiálneho systému je veľmi dôležitá, pretože bude ešte dlho trvať, kým Afganistan nadobudne plne fungujúcu justičnú štruktúru.

Počiatkom roku 2008, Qala-i Farhad, dedinka ležiaca v nížinách na sever od Kábulu, bola sužovaná mnohými spormi o pozemky. Niektoré spory panovali medzi miestnymi rodinami, iné so susednými dedinami. Po čase, miestne zmierovacie rady spolupracovali so všetkými zúčastnenými stranami, vrátane mládeže, ktorá nútila rodičov k vyriešeniu rodinných sporov a k ceste k prijateľnému a spravodlivému východisku. Miestne spory síce v oblasti Kalakanu nevymizli, ale od vzniku zmierovacích rád existuje aspoň fórum pre ich riešenie.

Druhy sporov v Qala-i Farhad sú bežnými prípadmi v mnohých krajinách. V Afganistane však majú dištinktívny význam, pretože nedostatok efektívnej justičnej moci spôsobuje, že väčšina Afgancov nemá prístup k základným normám spravodlivosti a musia teda spoliehať na neformálne mechanizmy riešenia sporov. V Qala-i Farhad boli spory vyriešené vďaka členom zmierovacej rady, ktorí boli špeciálne vyškolení na úseku nenásilného a nediskriminačného riešenia sporov dobročinnosťou prostredníctvom strediska odborníkov Spolupráce pre mier a jednotu (Cooperation for Peace and Unity - CPAU).

Nedostatok spravodlivosti je hlavnou frustráciou mnohých Afgancov. Reforma oficiálneho právneho systému bude trvať ešte mnoho rokov, ako už bolo dokonca a s konečnou platnosťou oficiálne uznané. Ani do ďalekej budúcnosti neexistuje žiadny plán v oblasti zaistenia spravodlivosti, s výnimkou oficiálneho systému, čo však znamená, že väčšina Afgancov nebude mať ani naďalej prístup k základným princípom spravodlivosti.

Zasadania Veľkého národného zhromaždenia alebo Rady starších (Loja džirga), ktoré sa konali v rokoch 2002 a 2003, boli riešením sporu na celonárodnej úrovni.

Neformálne justičné mechanizmy existujú v takmer všetkých komunitách. Všeobecne sú nazývané džirga alebo šúra, čo znamená ‘Rada’. V mnohých komunitách majú pri riešeniach sporov dlhotrvajúcu tradíciu, svoje vlastné zásady, ako napríklad pri Pashtunwali, kde sú aplikované prevažne v paštunskej oblasti. Iné komunity používajú iné názvy. Avšak postupy pri neformálnom riešení sporov sú rovnaké; Rada umožní žalobcovi predložiť jeho sťažnosť alebo nárok na odškodné a odporca má právo odpovedať na žalobu. Zástupcovia komunity, spravidla miestni starší, zámožní občania a náboženskí predstavitelia, vynesú rozhodnutie, ktoré môže znamenať finančný trest, prerozdelenie pôdy, alebo vzájomnú dohodu o podieľaní verejného zdroja, ako napr. vody a podobne.

Existuje mnoho príkladov sporov riešených týmto spôsobom. V skutočnosti, zasadania Veľkého národného zhromaždenia alebo Rady starších (Loja džirga), ktoré sa konali v rokoch 2002 a 2003, boli riešením sporu na celonárodnej úrovni. Džirga alebo Šúra neexistujú na tak vysokej úrovni, pretože sa zvyčajne zaoberajú každodennými problémami Afgancov. Prieskum CPAU, ktorý bol založený na programoch tejto organizácie naznačuje, že hlavnými dôvodmi pri riešení sporov sú pôda (36%), voda (14%), svadby/rozvody (15%) a dlhy (15%), spolu s celou radou osobných sporov, ako sú dopravné nehody (20%).

Rady sú miestne a teda sa zaoberajú miestnymi problémami. Štúdia CPAU vykazuje, že miera miestnych sporov je úzko viazaná na cyklus poľnohospodárskych prác - spory sú častejšie napríklad počas výsadby, zavlažovania alebo žatvy. Afganci oceňujú hlavne schopnosť reagovať a prístupnosť týchto rád v kontraste s ich skúsenosťami s oficiálnymi orgánmi, na ktorých rozhodnutia je nutné čakať veľmi dlhu dobu a navyše často zahrňujú úplatok.

NATO/ISAF

Staršie obce Safidbarah vítajú 207. zbor Afganskej národnej armády

Aj keď sú to na spore zúčastnené strany, ktoré žiadajú o zvolanie Rady, ostatné nevládne formácie, náboženskí vodcovia a susedia poznajúci predmet sporu vykonávajú nátlak na skupiny alebo rodiny zainteresované v spore, aby sa obrátili na Radu. Aj vládne úrady často chápu, že neformálny systém je niekedy najvhodnejším miestom pre riešenie sporu, dokonca aj v prípade zločinov lúpeže alebo násilného prepadnutia.

V jednom prípade, určitý člen Zmierovacej rady počul, že jeden občan podal žalobu u okresného guvernéra a miestneho sudcu z dôvodu, že jeho švagor sa choval násilne voči jeho sestre. Z obáv, že prípad nebude náležite objektívne prešetrený, vyžadoval tento člen Zmierovacej rady, aby sprostredkovala vyriešenie sporu medzi bratom a manželom, a medzi manželom a manželkou. Bolo uskutočnených niekoľko stretnutí a manžel postupne priznal svoje chyby, ospravedlnil sa a nakoniec sa uzmieril s manželkou aj so švagrom.

Tento príklad neznamená, že by rodina nepotrebovala ešte väčšiu pomoc čo sa týka odstránenia rodinného násilia; toto riešenie však bolo rýchle aplikované a viedlo k nepopierateľnej zmene v chovaní.

Je viac než zrejmé, že afganské národné inštitúcie alebo vládne orgány by mali, prostredníctvom odbornej prípravy a rastúceho uvedomovania členov zmierovacích rád, zaisťovať zdokonaľovanie situácie v oblasti riešenia miestnych sporov.

Miestne spory nie sú odolné proti zmenám prebiehajúcim v ostatných kútoch krajiny a sú ovplyvnené hlavne nestabilitou, ozbrojenými zrážkami, obchodom s drogami, chudobou a pohybom obyvateľstva. Prípad v okrese Sayedabad v provincii Wardak sa týkal vodcov dvoch konkurenčných džihádskych strán, odporujúcich rozvoju aktivít v ich oblasti, pretože sa vzájomne podozrievali, že druhá strana z nich má prospech. Miestnym obyvateľom sa podarilo, vďaka inštrukciám a školeniam, oboch vodcov uzmieriť a absolvovať taktiež tieto školenia. Priebeh školení bol napätý, avšak už stretnutím sa v tej istej miestnosti sa obidvaja velitelia začali vzájomne chápať. Po skončení školenia obaja súhlasili so vzájomnou spoluprácou na rozvoji ich okresu.

Mechanizmy riešenia miestnych sporov nie sú rýchlymi opatreniami a nie sú vždy schopné dosiahnuť spravodlivého rozhodnutia. Mnohé útvary, ktoré sa podieľajú na riešení sporov, napríklad džirgy a šúry, sa počas posledných 30 rokov zmenili a dnes už neslúžia záujmom komunity, ale mocným jedincom. Okrem toho, džirgy a šúry často neberú ohľad na názory žien a slabších sociálnych skupín obyvateľstva ako napríklad mládeže; ich rozhodnutia zvýhodňujú osoby rešpektujúce miestne a náboženské tradície.

NATO/ISAF

Afganská staršia generácia je integrálnou súčasťou rozhodovacích procesov a riešenia miestnych sporov.

Je viac než zrejmé, že afganské národné inštitúcie alebo vládne orgány by mali, prostredníctvom odbornej prípravy a rastúceho upovedomovania členov zmierovacích rád, zaisťovať zdokonaľovanie situácie v oblasti riešenia miestnych sporov. Odborná príprava 25 členov zmierovacej rady komunity stojí veľmi málo a pritom umožňuje komunitám prístup k mechanizmom spravodlivosti. Tento postup je vitálny, pokiaľ komunity chcú prijať oficiálny justičný systém; súdne a policajné orgány potrebujú veľa rokov pre odbornú prípravu a riadne plnenie svojich úloh.

Mnoho aktérov medzinárodného spoločenstva si zrejme neuvedomuje, že rozvojová pomoc sama o sebe, môže vyvolať obnovu sporu. Skúsenosti z Wardaku a Badakšánu ukázali, že zmierovacie rady sú vyžadované pre pomoc pri riešení sporov hlavne v rámci projektov v oblasti distribúcie vody a zavlažovania, ktoré sú financované rôznymi programami, ako napríklad Programom národnej solidarity (NSP).

Úloha medzinárodného spoločenstva na poli riešenia sporov a miestnych rád je veľmi citlivým problémom. Najľahšou a najlepšou cestou je zabezpečovanie podpory programov rozvojovej pomoci na základe princípu ‘neškodiť’ a zmierňovať intenzitu sporu. Priama intervencia v rade by mohla byť nevhodná, pretože členovia väčšiny rád si neželajú domnievať sa, že sú v rade vďaka financiám alebo vplyvu medzinárodného spoločenstva - v rade sú spravidla z toho dôvodu, že chcú slúžiť svojej komunite a pomáhať orgánom spravodlivosti.

Medzinárodnému spoločenstvu však patrí úloha na úseku podpory hlavných skupín inštruktorov alebo organizácií, ktoré môžu poskytovať doplňujúcu kvalifikáciu zmierovacím radám. Táto nepriama podpora bola zatiaľ nedostačujúcou, aj keď existuje mnoho priestoru pre rozšírenie sféry riešenia sporov na dedinskej úrovni za účelom zabezpečenia hlavného požiadavku afganského ľudu - spravodlivosti.

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink