JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Čas na rozhodnutie - zložitá voľba NATO

Charles Kupchan, starší člen Európskej rady pre zahraničné vzťahy, popisuje v ktorých oblastiach musí NATO učiniť zložité rozhodnutie, zásadné pre budúcnosť Aliancie.

Výročnému summitu NATO právom dominovala pokračujúca misia v Afganistane. Schopnosť Aliancie vytvoriť koherentnú stratégiu, rozložiť záťaž medzi členské krajiny a získať v nich podporu pre misiu je zásadné pre zlepšenie bezpečnosti a stability v krajine - cieľ, ktorý poslúži ako skúška účinnosti NATO.

Zároveň s riešením tejto bezprostrednej úlohy však Aliancia musí taktiež zahájiť dôkladnú diskusiu o troch dlhodobejších výzvach, ktoré si už nemôže dovoliť odkladať: svojich vzťahoch s Ruskom, vlastných rozhodovacích pravidlách a rozsahu svojich globálnych ambícií.

K všetkým trom témam musia členské štáty NATO pristupovať realisticky a triezvo.

NATO sa musí snažiť zabrániť pokračovaniu súťaženia s Ruskom, z ktorého žiadna strana nebude nič mať. Namiesto toho by malo načrtnúť praktickú predstavu pragmatickej spolupráce.

Čo sa týka rozhodovacích procesov, musí NATO vziať na vedomie, že s rastúcim počtom členov je princíp jednonázorovosti čím ďalej nepraktickejší a vyžaduje si prijatie flexibilnejšieho prístupu.

Globálne ambície musí NATO uťať v zárodku. Musí si uvedomiť, že snahy pretvoriť organizáciu na celosvetovú Alianciu demokraciou by urýchlilo jeho koniec, nie obrodu.

Ak už sú výhody rozširovania NATO akékoľvek - a je ich mnoho - bezpochyby k nemu dochádza na úkor vzťahov s Ruskom. Primárnu zodpovednosť za úpadok demokracie, ku ktorému v poslednej dobe dochádza, aj za opakujúce sa zahraničnopolitické výstrelky - najvýraznejším z nich bola vojna v Gruzínsku - nesú samozrejme sami Rusi.

Dojem, prevažujúci u vedúcich ruských činiteľov ako aj medzi ľuďmi, že rozšírenie NATO východným smerom sa dotýka bezpečnosti a prestíže ich krajiny, však rozhodne ničomu nepomáha. NATO sa preto zdá byť ochotné dočasne pozastaviť svoj záväzok ponúknuť členstvo Gruzínsku a Ukrajine, ktorý si dalo na minuloročnom summite v Bukurešti. Ale samotné vyhliadky na členstvo týchto dvoch krajín naďalej negatívne ovplyvňujú dialóg NATO s Ruskom.

Riešením je nájsť spôsob, ako povzbudiť Moskvu, aby sa podieľala na európskom bezpečnostnom poriadku, to znamená učiniť z Ruska skôr účastníka než cieľ vývoja NATO. Studená vojna skončila pred dvadsiatimi rokmi; je teda najvyšší čas, aby sa NATO vážne pokúsilo zapojiť Rusko do povojnového usporiadania. Je pokojne možné, že Moskva ponuku odmietne a miesto toho sa rozhodne k rozluke so Západom. Ale v takomto prípade by NATO aspoň urobilo všetko, čo je v jeho silách, aby tomu zabránilo.

NATO sa musí snažiť zabrániť pokračovaniu súťažení s Ruskom, z ktorého žiadna strana nebude nič mať

V túto chvíľu nie je bezprostredným cieľom nájsť presný spôsob, ako Moskvu osloviť, ale zahájiť strategický dialóg, ktorý nenechá nikoho na pochybách, že členské štáty NATO sú úprimne odhodlané pomôcť Rusku zakotviť v euroatlantickom spoločenstve. Na začiatok by napríklad bolo možné posúdiť, ako lepšie využiť Radu NATO-Rusko. Členovia NATO by mali odpovedať na výzvu Moskvy k neobalenému pohľadu na “novú európsku bezpečnostnú architektúru.” Dialóg musí byť podporený konkrétnou strategickou spoluprácou pri témach ako protiraketová obrana, Afganistan a diplomacia s Iránom.

Pokračujúce rozširovanie so sebou prináša taktiež potrebu reformovať rozhodovací proces - NATO má 26 členov a jeho rady sa naďalej rozširujú. Ak by teda stále rôznorodejšia Aliancia mala naďalej spoliehať na jednonázorovosť, mohlo by to nakoniec viesť k paralýze. Potrebu reformy ešte posilňuje zmenené strategické prostredie, v ktorom NATO pôsobí a ktorého zložitosť oslabuje solidaritu, ktorej sa NATO tešilo počas studenej vojny.

Ostré spory, ku ktorým došlo ohľadne Afganistanu, naliehavosti ponúknuť členstvo Gruzínsku, alebo vzťahov medzi NATO a Ruskom, nie sú jednoduchými pomíňajúcimi sa rozdielmi, ktoré skoro zmiznú. Ide skôr o vedľajšie produkty nevyhnutného rozdielu záujmov a vnímania hrozieb, sprevádzajúce prispôsobovaniu sa NATO svetu po konci studenej vojny.

Kľúčovou otázku pre Alianciu nie je, či tieto rozdiely môžu byť prekonané, ale či môžu byť tolerované. Či sa vám to páči, alebo nie, NATO je čím ďalej ťažkopádnejšie a dosiahnuť jednohlasnej zhody je stále zložitejšie.

Rozdielne pohľady síce neznamenajú rozkol, Aliancia však musí upraviť rozhodovacie procedúry. Nie je pravdepodobné, že by sa členské štáty vzdali jednohlasnosti, ak pôjde o vojnu či mier. Prišiel však čas na flexibilnejší prístup k rozhodovaniu o väčšine ostatných otázok. NATO by taktiež malo zvážiť rôzne formy neúčasti na rozhodovacom procese, aby zaručilo, že kategorický postoj jedného členského štátu k určitým špecifickým otázkam nebude mať vplyv na efektivitu Aliancie.

A konečne, bolo by múdre, ak by sa členské štáty začali zaoberať hlasmi _ prichádzajúcimi hlavne z Ameriky _ aby NATO rozšírilo svoj vplyv mimo Európu a demokraciou sa pretvorilo sa na globálnu alianciu. Nové usporiadanie vzťahov s Ruskom a reforma rozhodovacích procedúr zasluhujú dôkladné uváženie. Návrh, aby sa z NATO stala globálna Aliancia, by mal naopak byť bez váhania odmietnutý.

NATO má plné ruky práce s Afganistanom; zostáva otázkou, či je schopné uspieť. Misia v Afganistane kladie veľké nároky na zdroje a jednotu NATO a je preto ťažké predstaviť si, že by Aliancia mohla pribrať ešte ďalšie dodatočné záväzky. NATO by rozhodne malo vytvárať strategické partnerstvá s krajinami a regionálnymi združeniami, ochotnými pracovať pre spoločnú vec; pomoc nečlenských štátov v Afganistane je viac než vítaná. Ale vytvoriť z NATO inštitúciu, ktorú budú všetky strany využívať k riešeniu konfliktov po celom svete, zachádza príliš ďaleko.

Šesťdesiate výročie NATO prichádza v časoch, kedy Aliancia čelí ťažkým úlohám a zvýšenému tlaku

Na Balkáne, na Kaukaze, na východnom okraji Európy i v Afganistane má NATO hodne rozrobenej práce. Než sa pustí do misií v Kašmíre, alebo v Gaze, malo by sa zamerať na dokončenie týchto úloh. Rozšírenie Aliancie o Japonsko, Austráliu či Izrael by sa navyše ukázalo nie len ako neobyčajne diskutabilný krok, ale taktiež by ju zaťažilo záväzkami, ktoré by pravdepodobne zostali nesplnené.

NATO má samozrejme dôležitú úlohu mimo Európy; v Stredozemí si už vytvára väzby. Ale opatrnosť káže, aby Aliancia primárne pomáhala ostatným, aby si dokázali pomôcť sami, či už ponúknutím podpory a výcviku, tým, že poslúži ako inštitucionálny vzor, alebo príležitostným spojenectvom s nečlenskými štátmi pri individuálnych misiách, a to všetko ako službu ďalším organizáciám, ktoré v svojich oblastiach môžu byť rovnako úspešné, ako NATO v Európe.

Šesťdesiate výročie NATO prichádza v časoch, kedy Aliancia čelí ťažkým úlohám a zvýšenému tlaku. Vzhľadom k misii v Afganistane by NATO urobilo dobre, ak by svoje zisky upevnilo zlepšenými vzťahmi s Ruskom, aktualizáciou rozhodovacích procedúr a uznaním, že každý úspech má svoje hranice.

Stretnutie v ústredí NATO

Charles A. Kupchan je profesorom medzinárodných otázok na Georgetownskej univerzite a vedeckým pracovníkom Rady pre zahraničné vzťahy.

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink