JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Šesťdesiatnička v dobrej kondícii

Daniel Korski, vedecký pracovník Európskej rady pre zahraničné vzťahy, vysvetľuje, aké úlohy stoja pred Alianciou po šesťdesiatich rokoch jej existencie - a ako ich riešiť.

NATO bude musieť rozšíriť záber, aby sa i naďalej rozvíjalo

NATO po skončení studenej vojny dosiahlo viac, než si kto vo chvíli, kedy padal Berlínsky múr, dokázal predstaviť a stratilo zjavný dôvod k existencii. Medzi úspechy patrí rozšírenie a operácie v Bosne a v Kosove.

Pred Alianciou, ktorej lídri sa v apríli stretli v Štrasburgu a Kehli na summitu, ktorý bol prvým pre amerického prezidenta Obamu a znamenal plný návrat Francúzska do stálych vojenských štruktúr a obranných plánovacích mechanizmov organizácie, zostává však mnoho nemalých úloh. Patrí medzi ne napríklad ďalšie rozšírenie, operácie v Afganistane a zredukovanie organizácie. Pod povrchom je potom schovaná ešte dôležitejšia otázka: k čomu slúži NATO v 21. storočí?

Niektorí spojenci sa chcú vrátiť k statickému, obrannému stavu a venovať sa v prvej rade tradičným územným hrozbám; iní sa chcú zamerať hlavne na expedičné operácie ako ISAF (Medzinárodné bezpečnostné podporné sily). Toto bude pre NATO pravdepodobne najväčšia strategická dilema. Správny postup je samozrejme zaistiť, aby sa obe misie navzájom posilňovali a pokračovať v odsúhlasenej transformácii spojeneckých vojsk, aby NATO nemalo ešte väčšie ťažkosti s regrutovaním potrebných bojových jednotiek.

Mnoho spojencov však nebude jednoduché k tomuto obojstrannému záväzku presvedčiť.

Afganská misia by v tomto smere pre NATO v skutočnosti mohla byť tou najmenej spornou úlohou. Všetci vedia, že misia musí pokračovať. Málokto verí, že je úspešná. A všetci taktiež vedia, že prezident Obama bude požadovať podstatné zvýšenie Európskej angažovanosti. Otázkou je, ako toho dosiahnuť. Ak nemôžu Európania poskytnúť viac vlastných jednotiek, musí teda zaistiť zlepšenie pri plnení kľúčovej úlohy - budovania afganských síl.

Problematickejšími budú vzťahy NATO s Gruzínskom a Ukrajinou. Rusko už dalo jasne najavo, že je proti rozšíreniu.

K tomuto účelu by mohol slúžiť Vojenský poradný zbor NATO. Nevyriešil by všetky problémy operácie ISAF, ale zvýšil by Európske úsilie a posilnil by kapacity ISAFu. Mohol by tak zaistiť, že až Obamova administratíva postupne prevezme všetky operácie NATO na juhu a východe Afganistanu, americkí spojenci neodvolajú svoje jednotky a Spojené štáty budú i naďalej NATO považovať za užitočný nástroj.

Problematickejšími budú vzťahy NATO s Gruzínskom a Ukrajinou. Rusko už dalo jasne najavo, že je proti rozšíreniu. Podať Gruzínsku a Ukrajine pomocnú ruku však stojí za to. Európa síce musí znovu vyvážiť svoje vzťahy s Ruskom, ale poskytnúť Moskve právo veta ohľadne rozhodnutia NATO ťažko povzbudí Kremeľ k lepšiemu správaniu sa. Napriek tomu, že sa Obamova administratíva na summite snažila nespôsobiť konflikt, zároveň sa vyvarovala návratu k aliančnej politike “otvorených dverí.”

Kľúčovým teda bude zaistiť, aby dva výbory, ktoré NATO vytvorilo, Ukrajine a Gruzínsku pomohlo reformovať ich obranné štruktúry, skutočne k niečomu boli. Zo skúsenosti z Balkánu je zrejmé, že dohliadať na politicky citlivé obranné reformy je ťažšie, než poskytovať technickú podporu, alebo jednoducho slúžiť za rámec pre spojeneckú pomoc.

Ak má ponuka NATO Kyjevu, Tbilisi (a Moskve) niečo znamenať, musí to byť tentokrát inak. NATO bude musieť posilniť personál, aby mohlo pracovať na reformných procesoch. Na pozície hlavných civilných zástupcov v Kyjeve a Tbilisi bude potrebné vymenovať vysoko postavených kandidátov a spojenci musia spoločne zapracovať na súbore reforiem.

Nejde iba o viac vojakov, ale aj o to, ako ich využiť

NATO bude taktiež musieť nájsť spôsob, ako ukľudniť Poľsko, Estónsko a Litvu, ktorí sa cítia Ruskom ohrození.

Ak chce uspieť, mala by Aliancia ponúknuť, že v oblasti vybuduje civilné zariadenia, napríklad vedecký inštitút, alebo školiace centrum. Nové členské krajiny by tak získali väčšiu istotu, že spojencom nie sú ich obavy ľahostajné, bez toho aby však provokovali Moskvu. Centrum pre ochranu proti kybernetickým útokom v Estónsku je dobrým prvým krokom.

Vedúci západní činitelia by taktiež mali dát JFC Brunssum – jednému z vojenských veliteľstiev – inštrukcie, aby dohliadalo na vojenský vývoj v severnej Európe.

Počas studenej vojny malo každé veliteľstvo NATO regionálne zameranie. Členské krajiny tu mohli získať novinky o vojenských udalostiach, napríklad o pohybe sovietskeho námorníctva. Vojenské úlohy sa však zmenili a veliteľstva sa teda zamierili funkčnejšie; Brunssum má v súčasnosti na starosti ISAF a o misii hovorí ako o svojej “najväčšej priorite.” Vzhľadom na správanie sa Ruska by však nebolo od veci poveriť JFC taktiež dohľadom nad udalosťami v severnej Európe.

Keď americký prezident Truman pred šesťdesiatimi rokmi uviedol Alianciu do života, ťažko si mohol predstaviť svet, v ktorom dnes žijeme

JFC Neapol by malo dostať na starosť dohľad nad južnou časťou Európy, aby NATO nezískalo príliš protiruský náboj. Uvažovať by sa taktiež malo o obmedzených obranných vojenských cvičeniach podľa litery Článku 5.

Keď americký prezident Truman pred šesťdesiatimi rokmi uviedol Alianciu do života, ťažko si mohol predstaviť svet, v ktorom dnes žijeme. Dnes však sila NATO nespočíva iba v budovaní kapacít a rozširovaní členskej základne, ale aj v posilňovaní vzťahov s EU. Skúsenosti z Balkánu a Afganistanu ukazujú, že vojenské možnosti k zaručeniu úspechu nestačí. Je potrebná komplexnejšia zmes politických a rozvojových nástrojov. Pôsobiť budú iba vtedy, pokiaľ NATO a EU budú pracovať spoločne. Obe organizácie sa teda musia preniesť cez svoje zaujatie metódami a venovať sa skôr podstate veci. Musia nájsť nový spôsob spolupráce, počínajúc summitom v Štrasburgu a Kehli.

Vzdialenosť by nemala byť prekážkou dobrým vzťahom v Európe, Afrike, ani inde

Pokiaľ zostane nevyriešený cyperský konflikt, bude lepšie zdržať sa rozsiahlejších iniciatív, ktoré by mohli byť vetované Tureckom.

Malo by však byť možné vytvoriť pracovnú platformu pre zbližovanie EU a NATO. Jednou z možností by napríklad bolo, aby si EU vzala na starosti rekonštrukčné práce v najväčších mestách Afganistanu, zatiaľ čo NATO by zaistilo bezpečnosť a americké jednotky by operovali vo vnútrozemí.

Prvým krokom by mohol byť “Kábulský bezpečnostný a rozvojový plán;“ ďalším by mohla byť podpora Európskych policajných jednotiek - buď za pomoci NATO alebo EU - pri budovaní afganských policajných síl.

.

Obe organizácie by mali zvážiť aj ďalšie oblasti spolupráce, napríklad podporu ISAF jednotkám EUPOL (Policajná misia EU) pri vojenských operáciách, spoločný výcvik a prípravu pred rozmiestnením personálu PRT (Provinčného rekonštrukčného tímu) a spoločné civilno-vojenské cvičenia. Ešte lepším nápadom by bola škola NATO/EU, zameraná na postkonfliktné situácie, kde by každá z organizácií prispela k úspechu svojou najsilnejšou stránkou.

Okrem trvalých záväzkov a vzťahov EU s NATO sa pre Alianciu objavia zrejme ešte dve dlhodobé úlohy. Prvým je potenciálna úloha NATO v urovnaní izraelsko-palestinského konfliktu vrátane mierových úloh a pomoci pri budovaní palestínskych bezpečnostných inštitúcií. Druhou je vzťah k Afrike. Domnievam sa, že napriek žiadosti Africkej únie o pomoc NATO pri rozvoji schopností AU neboli tieto pokusy zatiaľ úplne efektívne.

Mandát súčasného generálneho tajomníka NATO tohto roku vyprší. Kľúčovým bude, aby sa jeho nástupca tešil rovnakému rešpektu.

Obamova administratíva by mala pomôcť NATO zistiť, ako spolupracovať s Africomom a AU. Mala by taktiež posúdiť možnosti vytvoriť nové zmiešané teleso, napríklad zo zástupcov AU a NATO – možno dokonca s účasťou OSN, alebo EU – ktoré by v Afrike bolo trvale prítomné, stalo sa dlhodobým bezpečnostným partnerom a pracovalo na predchádzaní konfliktom.

Reformy sú taktiež potrebné k zlepšeniu súčasných i budúcich operácií vrátane úprav veliteľských štruktúr NATO, aby na vojenských veliteľov mohla byť delegovaná väčšia autorita a zlepšila sa bojová spolupráca s partnermi ako napríklad OSN.

Posúdené by mali byť i zmeny financovania misií NATO, napríklad s pomocou spoločne financovaného operačného rozpočtu.

A potom je tu otázka vodcovstva. Mandát súčasného generálneho tajomníka NATO tohto roku vyprší. Kľúčovým bude, aby sa jeho nástupca tešil rovnakému rešpektu.

Ak Obamova administratíva pomôže NATO využiť silne proaliančného francúzskeho prezidenta a dosiahnuť rovnováhy medzi obranou a silou, zostane Aliancia pre Európanov relevantnou a všetky členské štáty ju naďalej budú uznávať ako plnohodnotnú vojenskú organizáciu.

A to by mohol byť ten najlepší darček, aký by si Aliancia k šesťdesiatemu výročiu mohla priať.

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink