JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Interview - Jonas Gahr Støre, minister zahraničných vecí Nórska

Interview - Jonas Gahr Støre, minister zahraničných vecí Nórska

Get the Flash Player to see this player.

Minister zahraničných vecí Nórska, Jonas Gahr Støre, strávil mnoho času ako v Arktíde, tak aj na kontinente vysvetľovaním tamojšej situácie.

V tomto interview objasňuje, prečo sa domnieva, že severná polárna oblasť si zasluhuje viac pozornosti a akým najlepším spôsobom koordinovať zainteresované štáty za účelom vyriešenia vznikajúcej kritickej situácie.

Dĺžka video-záznamu: 16:32 min.

 Subtitles: On / Off

Jonas Gahr Støre, minister zahraničných vecí Nórska

Patrí k najzanietenejším zástancom väčšieho zamerania na rozvoj severnej polárnej oblasti.

Pán minister, úroveň znalostí o dianí v Arktíde a celej severnej polárnej oblasti sa neustále mení.

Sťažuje táto skutočnosť prácu na jednotnej stratégii?

Nie, domnievam sa, že práve naopak. Pokiaľ sa prehĺbi miera znalostí, zvýši sa aj schopnosť vyvinúť jednotnú stratégiu.

Prirodzene, že je to komplikovaná záležitosť, pretože čím viac informácií máte, tým zreteľnejšie vnímate

zložitosť problémov a príležitostí v arktickej oblasti, od zmien klímy po plavebné trasy, prieskum zdrojov energie, právne aspekty.

Som presvedčený, že pri vytváraní akejkoľvek stratégie je vítaná zvýšená úroveň znalostí. A konferencie

tohto druhu zhromažďujú znalosti, stretávajú sa na nich názory vojenské aj civilné.

Taký vývoj vítame, má význam pri vypracovávaní dôležitých stratégií v Rusku,

Európskej únii, prirodzene v Nórsku - takto postupujeme už niekoľko rokov taktiež v USA

čo sa týka arktických stratégií a ja sa domnievam, že bol najvyšší čas. Preto tento vývoj situácie vrele vítame.

V mnohých smeroch dochádza v tomto regióne k rýchlym zmenám, napríklad fyzickým – roztápanie sa ľadovcov,

či ekonomickým - meniacim sa cenám ropy a v neposlednej rade taktiež ekologickým - zmenám v migračných návykoch rýb.

Domnievate sa, že budeme schopní držať krok s tak náhlym tempom zmien?

To je veľmi komplikovaná otázka. Ak vezmete do úvahy plavebné trasy,

prírodné bohatstvo, obyvateľstvo a nedostatok prírodných zdrojov, vzniknú konfliktné situácie.

Ale taktiež určité komponenty pokroku. Stojíme pred veľkou úlohou, pretože musíme zachovať

súčasný stav severnej polárnej oblasti, konkrétne atmosféru bez veľkého napätia.

Situácia nesmie byť napätá, aby sme mohli dosiahnuť cieľ, ktorý sme si vytýčili.

A to sa týka všetkých, Nórska, Ruska, USA a Kanady, ako aj iných krajín.

Musíme zachovať súčasnú mieru spolupráce, ktorá je produktívna, nekonfrontačná. Máme k dispozícii

medzinárodné zákony, Dohodu o morskom práve,

práva a povinnosti pobrežných štátov, z ktorých môžeme vychádzať pri riešení rozdielov.

Som toho názoru, že by sme sa mali sústrediť predovšetkým na riešenie rozdielov nekonfrontačným spôsobom.

Taký prístup má šancu na úspech, v opačnom prípade by sme totiž mohli prehrať všetci.

Už tu zaznelo, že konkurencia môže byť zdravá, ale taktiež nezdravá.

Čo by sme mali urobiť, aby konkurencia zostala zdravá?

Domnievam sa, že na ceste k pokroku, ktorou sa uberajú štáty,

potrebuje verejný aj súkromný sektor právne normy a predpisy.

A svetová ekonomika bola poslednou dobou svedkom toho,

že keď necháme niečomu voľnú ruku, môže dôjsť k úplne dramatickému vývoju.

Preto by vlády jednotlivých krajín mali vychádzať z Dohody o morskom práve,

ktorá nám poskytuje radu hlavných línií, ako čeliť rozdielom,

ako postupovať pri formulovaní právnych noriem a predpisov.

A potom musia prísť na radu orgány schvaľujúce morské trasy, osnovy pátracích a záchranných procedúr,

postupy pri love v medzinárodných vodách a ďalšie náležitosti.

A to všetko musíme vykonať s predstihom, nesmieme si nechať ujsť vlak.

Myslím si, že potrebné nástroje majú politici a vlády k dispozícii.

Príležitosti tu sú, teraz teda musíme vytvoriť kolektívny impulz a jednať.

Chopiť sa týchto príležitostí.

Je podľa vás problém severnej polárnej oblasti globálnou záležitosťou?

To je dobrá otázka. V Arktickej rade sú zastúpené arktické pobrežné štáty plus Fínsko, Švédsko a Island.

Avšak problémy v arktickej oblasti sú, ako ste už uviedol, globálne. A to je na celej veci fascinujúce.

Tu v NATO hovoríme o nedeliteľnosti bezpečnosti.

Je to široký zemepisný pojem, v podstate sme všetci sme v jednom veľkom "bezpečnostnom hrnci".

Ale nedeliteľnosť bezpečnosti vidíme teraz i z tematického hľadiska.

Globálne otepľovanie sa dotýka každého, bez ohľadu na to, v ktorej časti planéty žije; tu existuje vzájomná závislosť.

Musíme teda, podľa môjho názoru, identifikovať orgány, v ktorých sa schvaľujú príslušné právne normy,

kde sa formulujú stratégie, kde rozhodnutia dostávajú konečnu podobu, kde sa prijímajú. A tie sú rôzne.

Musíme si uvedomiť, že neexistuje jeden globálny orgán zaoberajúci sa arktickými záležitosťami, v ktorom by sme sa všetci spoločne zišli a prijali príslušné právne normy.

Musíme sa obrátiť na Medzinárodnú námornú organizáciu, kde sa rieši rada otázok týkajúcich sa napríklad dopravy, alebo na inštitúcie OSN.

Pre najzainteresovanejšie štáty je nesmierne dôležitá Arktická rada,

na pôde ktorej by sme mali odsúhlasiť postupy. A konkrétne záležitosti sa potom ďalej postúpia príslušným orgánom.

Skutočnosť, že Európska únia momentálne prijíma stratégiu pre arktickú oblasť je pozitívna,

pretože značná časť rozhodnutí, ktorými sa v súčasnosti EU zaoberá, sa dotýka práve arktickej oblasti.

A samozrejme i USA, Kanady a Ruska.

Je pravdepodobné, že príčinou niektorých problémov je nesprávne chápanie otázok severnej polárnej oblasti,

pretože medzi arktickými štátmi sú štyri členmi NATO - a Rusko?

Tu sa kríži súčasne image a realita. Ja osobne neustále zdôrazňujem,

že máme dočinenia so zmýšľaním z dôb studenej vojny, kedy časť Arktídy bola v skutočnosti ohniskom konfliktu,

miestom, kde sa stýkal Východ so Západom. Na našej hranici s Ruskom.

Dnes by sme však všetci mali uznať, že žijeme v inej dobe,

v ktorej väčšinu rizík, ktoré musíme riešiť, nevlastní jediný štát či jediná armáda.

Tieto problémy sa týkajú občanov i armád niekoľkých krajín a Nórsko hľadí na

Rusko ako na súčasť riešenia väčšiny týchto problémov a nie ako na súčasť problému.

Zároveň si ale nerobíme žiadne ilúzie. Nórsko susedí s Ruskom, ktoré disponuje obrovským vojenským potenciálom,

a ktorého vojenské aktivity v tomto regióne sa stupňujú; práve preto potrebujeme dnes NATO ešte viac.

Som však presvedčený, že musíme zmeniť naše zmýšľanie a uznať,

že dnes je iná doba a

že by sme mali prehĺbiť spoluprácu s Ruskom.

Preto sa Nórsko stavia skepticky k myšlienke

obmedzovania dialógu a kontaktu s Ruskom, k akejsi forme trestu, zakaždým keď sa vyskytne nejaký spor.

Rada NATO-Rusko je nástrojom pre urovnávanie sporov a nachádzania spoločných názorov,

a tým, že túto spoločnú platformu blokujeme, si sami škodíme.

Je to výzva ako pre nás, tak pre Rusko.

Musíme uvítať a uznať skutočnosť, že Rusko vystupuje ako moderný a konštruktívny partner.

Otázka Arktídy je politickým testom a zdá sa mi, že na tejto prebiehajúcej konferencii zaznelo, že

je testovaná naša schopnosť aplikovať modernú politiku, ktorá zodpovedá úlohám súčasnosti.

Ako by ste vymedzil úroveň spolupráce s Ruskom?

Z pohľadu Nórska musím povedať, že sme s Ruskom mali vždy korektné bilaterálne vzťahy.

Nórsko má mierové vzťahy s Ruskom už tisíc rokov. Na to by sme nemali zabúdať.

Niektorí členovia NATO, ktorých krajiny susedia s Ruskom, majú úplne iné skúsenosti.

Ale ja prinesiem na rokovací stôl NATO moje skúsenosti, skúsenosti mojej krajiny a to znamená mier.

V dobe studenej vojny sme zažili niekoľko veľmi obťažných rokov, ale

korektné susedské vzťahy sme si vždy zachovali.

Rybolov v Barentsovom mori sme vždy riadili spoločne,

o tresku sa delíme napol, vrátane kvót a využíva zdrojov.

A dnes spravujeme spoločnú hranicu. V roku 1990 túto hranicu prekročilo 3 000 osôb.

V minulom roku už 105 000 osôb.

Dochádza k integrácii a ja sa domnievam, že Nórsko prinesie k rokovaciemu stolu

na pôde NATO veľmi dôležitý príspevok – svoju skúsenosť s Ruskom.

Medzi NATO,

EU, Západom a Ruskom musí existovať viac spoločných kanálov.

Domnievam sa, že toto je spôsob, ako pokračovať v integrácii,

ale nie v integrácii bez vzájomných vyhliadok na realizovateľnosť a jasnosť politických koncepcií.

Myslím, že sme už urobili na tejto ceste veľký pokrok, ale ešte nás čaká mnoho práce.

V roku 1993 Nórsko iniciovalo vznik Združenia Barentsovho mora,

ktorého členmi sú štáty tejto oblasti, ktoré vzájomne spolupracujú nie len na úrovni vlád,

ale i na úrovni miestnych komunít a to aj v tých najsevernejších častiach týchto zemí.

Táto orientácia bola po prvýkrát zahrnutá do programov medzinárodnej spolupráce.

To je veľmi inovatívny a produktívny spôsob spolupráce s Ruskom.

Domnievate sa, že veda by mala zaujať špeciálne miesto v rámci tejto spolupráce?

Bez pochyby. Pre pobrežný štát, akým je Nórsko, je pri mnohostrannej

správe prírodných zdrojov veda kľúčovým faktorom.

Čo sa týka prieskumu nových zdrojov energie, musíme si klásť otázku, či máme zodpovedajúce znalosti,

či je bezpečné, aby sme sa pustili do nových sfér?

Nórsko sa v dávnych dobách postupne presunulo z juhu na sever,

čiže zo Severného mora do Barentsovho mora.

Myslím, že sa nachádzame v regióne, o ktorom toho mnoho nevieme.

Ak sa spýtate odborníkov v oblasti výskumu oceánov a klimatických zmien,

domnievam sa, že ich odpoveď poukazujúca na celú radu otáznikov v tejto oblasti je úplne dôveryhodná.

Do získania týchto znalostí musíme investovať.

Z pohľadu Nórska uvediem príklad:

na Špicbergoch predtým prevládal ťažný priemysel, ktorý v súčasnej dobe poklesol;

dnes sa tu rozvíja turistika a vo veľkom rozsahu vedecký výskum.

Vzniká tu nielen európske, ale dokonca celosvetové stredisko vedeckého výskumu

a to hlavne vďaka ideálnej polohe nutnej k sledovaniu klimatických zmien,

a zároveň k rade iných meteorologických prieskumov.

Je to veľmi dôležité poslanie, ktoré je súčasne nesmierne zaujímavé.

Máme za sebou Medzinárodný polárny rok, rok bohatý na skúmanie polárnych oblastí.

Musíme našim vedcom predať obrovské množstvo nových poznatkov a

nových úloh, aby mohli pokračovať vo výskume.

Sú podľa vás k dispozícii dostatočné zariadenia a zodpovedajúca odborná personálna príprava k prieskumnej činnosti v severnej polárnej oblasti?

Ako som už uviedol, ani jeden z týchto úloh nemá výlučne vojenskú povahu.

Majú civilno-vojenský charakter. Takže musíme vždy vziať do úvahy

ako civilnú, tak vojenskú stránku.

Pri správe týchto rozsiahlych území oceánu je dôležité pozorovanie,

avšak sa nedá spoliehať iba na pozorovania vojenské,

musíme začleniť aj civilné a meteorologické pozorovania a prepojiť ich.

Zahájili sme program, testovací, s názvom Stráž Barentsovho mora, ktorého cieľom je

integrácia a koordinácia výsledkov pozorovania za účelom získania kompletného

prehľadu o aktivitách v tomto oceáne a v celej tejto rozľahlej oblasti.

Pokiaľ dôjde k nehode, kde sa nachádza najbližšia pátracia a záchranná stanica?

Kadiaľ prechádzajú atmosférické prúdy?

Z vojenského hľadiska by som chcel opäť zdôrazniť,

že na problémy a hrozby, s ktorými sme konfrontovaní, neexistujú vojenské odpovede.

Sú totiž politického rázu a odpovede musíme prispôsobiť charakteru týchto problémov.

Ale ako odpoveď na zvýšenú prítomnosť, narastajúcu aktivitu a objem dopravy v týchto oblastiach,

za Nórsko by som rád uviedol, že

si musíme zachovať zodpovedajúcu vojenskú prítomnosť.

Našich päť úplne nových fregát so schopnosťou pohybovať sa na rozľahlých morských územiach

má predovšetkým zvýšiť stabilitu v tomto regióne nie preto, že patria armáde, alebo že sú vybavené vojenským mandátom,

ale preto, že sú k tejto činnosti najviac vhodné.

Domnievam sa, že v NATO musíme prediskutovať spôsoby, ako sa deliť o naše prostriedky,

naše perspektívy a naše schopnosti týkajúce sa našej prítomnosti a správy tohto územia,

ako udržať stabilitu a postup v súlade s úlohou NATO, ktorá je odrádzanie od ozbrojených konfliktov.

Zabrániť tomu, k čomu nechceme, aby došlo.

Existuje nebezpečenstvo, že zvýšená vojenská prítomnosť by mohla byť nesprávne chápaná

inými krajinami a že by teda viedla k reakcii na zvýšenú prítomnosť?

Začneme s inou krajinou, s Ruskom.

Rusko má v tejto oblasti značný potenciál.

Malo tu vždy strategický potenciál. Dnes modernizuje svoju flotilu,

letúne, pokračuje v predchádzajúcich aktivitách.

Nedomnievame sa, že sú priamo namierené proti jedinej krajine či skupine krajín.

Rusko však obnovuje svoju vplyvnú prítomnosť.

Tento vývoj musíme pozorne sledovať a mám za to, že aj podľa toho reagovať..

A to nie zvyšovaním potenciálu pre prípadnú vojenskú konfrontáciu,

vojenský konflikt nevyrieši problémy, ktorým čelíme.

A pevne verím, že k dosiahnutiu cieľov, ktoré si Rusko vytýčilo

v arktickej oblasti, prispeje vo veľkej miere spolupráca a ovzdušie, v ktorom nebudú existovať napäté vzťahy.

Ako ste už uviedol, aby sme zabránili nedorozumeniam,

musíme zlepšiť komunikáciu. A bez ilúzií,

ak prehĺbite komunikáciu, získate lepší náhľad

na zmýšľanie druhej strany.

Čo sa týka dialógu, minuloročná Dohoda z Ilulissatu je zrejme prvým krokom,

ale stačí podľa vás k dosiahnutiu udržateľného konsenzu?

To bola jednorázová akcia, kde sa zišlo päť pobrežných štátov, ktoré nemajú

k dispozícii vyhradenú štátnu inštitúciu.

Je mimoriadne pozoruhodné, že sa päť ministrov zahraničných vecí pobrežných štátov

na týchto otázkach zhodlo.

Nezišli sa však pod záštitou nejakej inštitúcie alebo orgánu.

Zišli sme sa jednorázovo ako pobrežné štáty.

Uznesenia z Ilulissatu postúpime našim poslancom,

politickým orgánom a Arktickej rade k schváleniu.

Neustále zdôrazňujem, že nebudeme zakladať

žiadne exkluzívne fórum výhradne pobrežných štátov.

Chceme zachovať úlohu Arktickej rady.

Dohoda z Ilulissatu v podstate zdôrazňuje význam

Dohody o morskom práve NATO a taktiež naznačuje,

že na jej základe vyvinieme právne normy, smernice a politickú koncepciu.

Nositeľ Nobelovej ceny mieru, fínsky politik Martti Ahtisaari uviedol,

že čím ďalej pôjdeme na Sever, s tým menej problémov sa stretneme.

Po zistení, že v severnej polárnej oblasti sa nachádza veľké prírodné bohatstvo,

platia pre vás jeho slová i naďalej?

Myslím si, že je to optimistický výrok, o ktorý by som sa rád podelil.

Som vždy obozretný, pretože si myslím, že si musíme zachovať pragmatický a realistický prístup k tejto veci.

Nemali by sme si robiť žiadne ilúzie o tom, kam môže viesť konkurencia.

Súčasne sa domnievam, že Martti Ahtisaari poukazuje na skúsenosť.

A som presvedčený, že spoločná práca v Rade Barentsovho mora,

v Arktickej rade ako aj iné stretnutia zainteresovaných strán prinášajú veľký pokrok.

Sme schopní fungovať pragmaticky v otázkach pohraničia,

prehlbovania ekonomickej, vedeckej a ekologickej spolupráce,

nedostávame sa do geopolitických sporov vo veľkom merítku.

Možno to má niečo spoločného so skutočnosťou, že na Severe je všetko vážne a studené.

Ak chcete dosiahnuť úspech, musíte sa veci oddať.

Všetci máme takéto skúsenosti. Mám

k Rusku veľký rešpekt, kvôli jeho arktickej minulosti.

Rusko je najväčším arktickým národom s ohľadom na rozlohu pobrežia

a má za sebou bohaté a významné skúsenosti v prieskume arktickej oblasti.

V arktických záležitostiach teda pristupujme k Rusku so zreteľom na tieto skúsenosti.

Nerobme si však žiadne ilúzie, Rusko si bude vždy strážiť svoje záujmy.

Aby som sa ale vrátil späť - ako som už povedal,

je najvyšší čas, aby sme diskutovali o severnej polárnej oblasti pokojne, bez napätia.

Odhodlanie a schopnosti k spolupráci, vzájomný konsenzus

a spoločná cesta vpred - tieto aspekty by mali dnes uspokojiť všetky zúčastnené strany.

A to nehovorím preto, aby som predložil verejnosti optimistický názor na tento problém.

Je to objektívne hodnotenie súčasnej situácie.

Pán minister, mnohokrát vám ďakujem za rozhovor.

Ďakujem za pozvanie.

Jonas Gahr Støre, minister zahraničných vecí Nórska

Patrí k najzanietenejším zástancom väčšieho zamerania na rozvoj severnej polárnej oblasti.

Pán minister, úroveň znalostí o dianí v Arktíde a celej severnej polárnej oblasti sa neustále mení.

Sťažuje táto skutočnosť prácu na jednotnej stratégii?

Nie, domnievam sa, že práve naopak. Pokiaľ sa prehĺbi miera znalostí, zvýši sa aj schopnosť vyvinúť jednotnú stratégiu.

Prirodzene, že je to komplikovaná záležitosť, pretože čím viac informácií máte, tým zreteľnejšie vnímate

zložitosť problémov a príležitostí v arktickej oblasti, od zmien klímy po plavebné trasy, prieskum zdrojov energie, právne aspekty.

Som presvedčený, že pri vytváraní akejkoľvek stratégie je vítaná zvýšená úroveň znalostí. A konferencie

tohto druhu zhromažďujú znalosti, stretávajú sa na nich názory vojenské aj civilné.

Taký vývoj vítame, má význam pri vypracovávaní dôležitých stratégií v Rusku,

Európskej únii, prirodzene v Nórsku - takto postupujeme už niekoľko rokov taktiež v USA

čo sa týka arktických stratégií a ja sa domnievam, že bol najvyšší čas. Preto tento vývoj situácie vrele vítame.

V mnohých smeroch dochádza v tomto regióne k rýchlym zmenám, napríklad fyzickým – roztápanie sa ľadovcov,

či ekonomickým - meniacim sa cenám ropy a v neposlednej rade taktiež ekologickým - zmenám v migračných návykoch rýb.

Domnievate sa, že budeme schopní držať krok s tak náhlym tempom zmien?

To je veľmi komplikovaná otázka. Ak vezmete do úvahy plavebné trasy,

prírodné bohatstvo, obyvateľstvo a nedostatok prírodných zdrojov, vzniknú konfliktné situácie.

Ale taktiež určité komponenty pokroku. Stojíme pred veľkou úlohou, pretože musíme zachovať

súčasný stav severnej polárnej oblasti, konkrétne atmosféru bez veľkého napätia.

Situácia nesmie byť napätá, aby sme mohli dosiahnuť cieľ, ktorý sme si vytýčili.

A to sa týka všetkých, Nórska, Ruska, USA a Kanady, ako aj iných krajín.

Musíme zachovať súčasnú mieru spolupráce, ktorá je produktívna, nekonfrontačná. Máme k dispozícii

medzinárodné zákony, Dohodu o morskom práve,

práva a povinnosti pobrežných štátov, z ktorých môžeme vychádzať pri riešení rozdielov.

Som toho názoru, že by sme sa mali sústrediť predovšetkým na riešenie rozdielov nekonfrontačným spôsobom.

Taký prístup má šancu na úspech, v opačnom prípade by sme totiž mohli prehrať všetci.

Už tu zaznelo, že konkurencia môže byť zdravá, ale taktiež nezdravá.

Čo by sme mali urobiť, aby konkurencia zostala zdravá?

Domnievam sa, že na ceste k pokroku, ktorou sa uberajú štáty,

potrebuje verejný aj súkromný sektor právne normy a predpisy.

A svetová ekonomika bola poslednou dobou svedkom toho,

že keď necháme niečomu voľnú ruku, môže dôjsť k úplne dramatickému vývoju.

Preto by vlády jednotlivých krajín mali vychádzať z Dohody o morskom práve,

ktorá nám poskytuje radu hlavných línií, ako čeliť rozdielom,

ako postupovať pri formulovaní právnych noriem a predpisov.

A potom musia prísť na radu orgány schvaľujúce morské trasy, osnovy pátracích a záchranných procedúr,

postupy pri love v medzinárodných vodách a ďalšie náležitosti.

A to všetko musíme vykonať s predstihom, nesmieme si nechať ujsť vlak.

Myslím si, že potrebné nástroje majú politici a vlády k dispozícii.

Príležitosti tu sú, teraz teda musíme vytvoriť kolektívny impulz a jednať.

Chopiť sa týchto príležitostí.

Je podľa vás problém severnej polárnej oblasti globálnou záležitosťou?

To je dobrá otázka. V Arktickej rade sú zastúpené arktické pobrežné štáty plus Fínsko, Švédsko a Island.

Avšak problémy v arktickej oblasti sú, ako ste už uviedol, globálne. A to je na celej veci fascinujúce.

Tu v NATO hovoríme o nedeliteľnosti bezpečnosti.

Je to široký zemepisný pojem, v podstate sme všetci sme v jednom veľkom "bezpečnostnom hrnci".

Ale nedeliteľnosť bezpečnosti vidíme teraz i z tematického hľadiska.

Globálne otepľovanie sa dotýka každého, bez ohľadu na to, v ktorej časti planéty žije; tu existuje vzájomná závislosť.

Musíme teda, podľa môjho názoru, identifikovať orgány, v ktorých sa schvaľujú príslušné právne normy,

kde sa formulujú stratégie, kde rozhodnutia dostávajú konečnu podobu, kde sa prijímajú. A tie sú rôzne.

Musíme si uvedomiť, že neexistuje jeden globálny orgán zaoberajúci sa arktickými záležitosťami, v ktorom by sme sa všetci spoločne zišli a prijali príslušné právne normy.

Musíme sa obrátiť na Medzinárodnú námornú organizáciu, kde sa rieši rada otázok týkajúcich sa napríklad dopravy, alebo na inštitúcie OSN.

Pre najzainteresovanejšie štáty je nesmierne dôležitá Arktická rada,

na pôde ktorej by sme mali odsúhlasiť postupy. A konkrétne záležitosti sa potom ďalej postúpia príslušným orgánom.

Skutočnosť, že Európska únia momentálne prijíma stratégiu pre arktickú oblasť je pozitívna,

pretože značná časť rozhodnutí, ktorými sa v súčasnosti EU zaoberá, sa dotýka práve arktickej oblasti.

A samozrejme i USA, Kanady a Ruska.

Je pravdepodobné, že príčinou niektorých problémov je nesprávne chápanie otázok severnej polárnej oblasti,

pretože medzi arktickými štátmi sú štyri členmi NATO - a Rusko?

Tu sa kríži súčasne image a realita. Ja osobne neustále zdôrazňujem,

že máme dočinenia so zmýšľaním z dôb studenej vojny, kedy časť Arktídy bola v skutočnosti ohniskom konfliktu,

miestom, kde sa stýkal Východ so Západom. Na našej hranici s Ruskom.

Dnes by sme však všetci mali uznať, že žijeme v inej dobe,

v ktorej väčšinu rizík, ktoré musíme riešiť, nevlastní jediný štát či jediná armáda.

Tieto problémy sa týkajú občanov i armád niekoľkých krajín a Nórsko hľadí na

Rusko ako na súčasť riešenia väčšiny týchto problémov a nie ako na súčasť problému.

Zároveň si ale nerobíme žiadne ilúzie. Nórsko susedí s Ruskom, ktoré disponuje obrovským vojenským potenciálom,

a ktorého vojenské aktivity v tomto regióne sa stupňujú; práve preto potrebujeme dnes NATO ešte viac.

Som však presvedčený, že musíme zmeniť naše zmýšľanie a uznať,

že dnes je iná doba a

že by sme mali prehĺbiť spoluprácu s Ruskom.

Preto sa Nórsko stavia skepticky k myšlienke

obmedzovania dialógu a kontaktu s Ruskom, k akejsi forme trestu, zakaždým keď sa vyskytne nejaký spor.

Rada NATO-Rusko je nástrojom pre urovnávanie sporov a nachádzania spoločných názorov,

a tým, že túto spoločnú platformu blokujeme, si sami škodíme.

Je to výzva ako pre nás, tak pre Rusko.

Musíme uvítať a uznať skutočnosť, že Rusko vystupuje ako moderný a konštruktívny partner.

Otázka Arktídy je politickým testom a zdá sa mi, že na tejto prebiehajúcej konferencii zaznelo, že

je testovaná naša schopnosť aplikovať modernú politiku, ktorá zodpovedá úlohám súčasnosti.

Ako by ste vymedzil úroveň spolupráce s Ruskom?

Z pohľadu Nórska musím povedať, že sme s Ruskom mali vždy korektné bilaterálne vzťahy.

Nórsko má mierové vzťahy s Ruskom už tisíc rokov. Na to by sme nemali zabúdať.

Niektorí členovia NATO, ktorých krajiny susedia s Ruskom, majú úplne iné skúsenosti.

Ale ja prinesiem na rokovací stôl NATO moje skúsenosti, skúsenosti mojej krajiny a to znamená mier.

V dobe studenej vojny sme zažili niekoľko veľmi obťažných rokov, ale

korektné susedské vzťahy sme si vždy zachovali.

Rybolov v Barentsovom mori sme vždy riadili spoločne,

o tresku sa delíme napol, vrátane kvót a využíva zdrojov.

A dnes spravujeme spoločnú hranicu. V roku 1990 túto hranicu prekročilo 3 000 osôb.

V minulom roku už 105 000 osôb.

Dochádza k integrácii a ja sa domnievam, že Nórsko prinesie k rokovaciemu stolu

na pôde NATO veľmi dôležitý príspevok – svoju skúsenosť s Ruskom.

Medzi NATO,

EU, Západom a Ruskom musí existovať viac spoločných kanálov.

Domnievam sa, že toto je spôsob, ako pokračovať v integrácii,

ale nie v integrácii bez vzájomných vyhliadok na realizovateľnosť a jasnosť politických koncepcií.

Myslím, že sme už urobili na tejto ceste veľký pokrok, ale ešte nás čaká mnoho práce.

V roku 1993 Nórsko iniciovalo vznik Združenia Barentsovho mora,

ktorého členmi sú štáty tejto oblasti, ktoré vzájomne spolupracujú nie len na úrovni vlád,

ale i na úrovni miestnych komunít a to aj v tých najsevernejších častiach týchto zemí.

Táto orientácia bola po prvýkrát zahrnutá do programov medzinárodnej spolupráce.

To je veľmi inovatívny a produktívny spôsob spolupráce s Ruskom.

Domnievate sa, že veda by mala zaujať špeciálne miesto v rámci tejto spolupráce?

Bez pochyby. Pre pobrežný štát, akým je Nórsko, je pri mnohostrannej

správe prírodných zdrojov veda kľúčovým faktorom.

Čo sa týka prieskumu nových zdrojov energie, musíme si klásť otázku, či máme zodpovedajúce znalosti,

či je bezpečné, aby sme sa pustili do nových sfér?

Nórsko sa v dávnych dobách postupne presunulo z juhu na sever,

čiže zo Severného mora do Barentsovho mora.

Myslím, že sa nachádzame v regióne, o ktorom toho mnoho nevieme.

Ak sa spýtate odborníkov v oblasti výskumu oceánov a klimatických zmien,

domnievam sa, že ich odpoveď poukazujúca na celú radu otáznikov v tejto oblasti je úplne dôveryhodná.

Do získania týchto znalostí musíme investovať.

Z pohľadu Nórska uvediem príklad:

na Špicbergoch predtým prevládal ťažný priemysel, ktorý v súčasnej dobe poklesol;

dnes sa tu rozvíja turistika a vo veľkom rozsahu vedecký výskum.

Vzniká tu nielen európske, ale dokonca celosvetové stredisko vedeckého výskumu

a to hlavne vďaka ideálnej polohe nutnej k sledovaniu klimatických zmien,

a zároveň k rade iných meteorologických prieskumov.

Je to veľmi dôležité poslanie, ktoré je súčasne nesmierne zaujímavé.

Máme za sebou Medzinárodný polárny rok, rok bohatý na skúmanie polárnych oblastí.

Musíme našim vedcom predať obrovské množstvo nových poznatkov a

nových úloh, aby mohli pokračovať vo výskume.

Sú podľa vás k dispozícii dostatočné zariadenia a zodpovedajúca odborná personálna príprava k prieskumnej činnosti v severnej polárnej oblasti?

Ako som už uviedol, ani jeden z týchto úloh nemá výlučne vojenskú povahu.

Majú civilno-vojenský charakter. Takže musíme vždy vziať do úvahy

ako civilnú, tak vojenskú stránku.

Pri správe týchto rozsiahlych území oceánu je dôležité pozorovanie,

avšak sa nedá spoliehať iba na pozorovania vojenské,

musíme začleniť aj civilné a meteorologické pozorovania a prepojiť ich.

Zahájili sme program, testovací, s názvom Stráž Barentsovho mora, ktorého cieľom je

integrácia a koordinácia výsledkov pozorovania za účelom získania kompletného

prehľadu o aktivitách v tomto oceáne a v celej tejto rozľahlej oblasti.

Pokiaľ dôjde k nehode, kde sa nachádza najbližšia pátracia a záchranná stanica?

Kadiaľ prechádzajú atmosférické prúdy?

Z vojenského hľadiska by som chcel opäť zdôrazniť,

že na problémy a hrozby, s ktorými sme konfrontovaní, neexistujú vojenské odpovede.

Sú totiž politického rázu a odpovede musíme prispôsobiť charakteru týchto problémov.

Ale ako odpoveď na zvýšenú prítomnosť, narastajúcu aktivitu a objem dopravy v týchto oblastiach,

za Nórsko by som rád uviedol, že

si musíme zachovať zodpovedajúcu vojenskú prítomnosť.

Našich päť úplne nových fregát so schopnosťou pohybovať sa na rozľahlých morských územiach

má predovšetkým zvýšiť stabilitu v tomto regióne nie preto, že patria armáde, alebo že sú vybavené vojenským mandátom,

ale preto, že sú k tejto činnosti najviac vhodné.

Domnievam sa, že v NATO musíme prediskutovať spôsoby, ako sa deliť o naše prostriedky,

naše perspektívy a naše schopnosti týkajúce sa našej prítomnosti a správy tohto územia,

ako udržať stabilitu a postup v súlade s úlohou NATO, ktorá je odrádzanie od ozbrojených konfliktov.

Zabrániť tomu, k čomu nechceme, aby došlo.

Existuje nebezpečenstvo, že zvýšená vojenská prítomnosť by mohla byť nesprávne chápaná

inými krajinami a že by teda viedla k reakcii na zvýšenú prítomnosť?

Začneme s inou krajinou, s Ruskom.

Rusko má v tejto oblasti značný potenciál.

Malo tu vždy strategický potenciál. Dnes modernizuje svoju flotilu,

letúne, pokračuje v predchádzajúcich aktivitách.

Nedomnievame sa, že sú priamo namierené proti jedinej krajine či skupine krajín.

Rusko však obnovuje svoju vplyvnú prítomnosť.

Tento vývoj musíme pozorne sledovať a mám za to, že aj podľa toho reagovať..

A to nie zvyšovaním potenciálu pre prípadnú vojenskú konfrontáciu,

vojenský konflikt nevyrieši problémy, ktorým čelíme.

A pevne verím, že k dosiahnutiu cieľov, ktoré si Rusko vytýčilo

v arktickej oblasti, prispeje vo veľkej miere spolupráca a ovzdušie, v ktorom nebudú existovať napäté vzťahy.

Ako ste už uviedol, aby sme zabránili nedorozumeniam,

musíme zlepšiť komunikáciu. A bez ilúzií,

ak prehĺbite komunikáciu, získate lepší náhľad

na zmýšľanie druhej strany.

Čo sa týka dialógu, minuloročná Dohoda z Ilulissatu je zrejme prvým krokom,

ale stačí podľa vás k dosiahnutiu udržateľného konsenzu?

To bola jednorázová akcia, kde sa zišlo päť pobrežných štátov, ktoré nemajú

k dispozícii vyhradenú štátnu inštitúciu.

Je mimoriadne pozoruhodné, že sa päť ministrov zahraničných vecí pobrežných štátov

na týchto otázkach zhodlo.

Nezišli sa však pod záštitou nejakej inštitúcie alebo orgánu.

Zišli sme sa jednorázovo ako pobrežné štáty.

Uznesenia z Ilulissatu postúpime našim poslancom,

politickým orgánom a Arktickej rade k schváleniu.

Neustále zdôrazňujem, že nebudeme zakladať

žiadne exkluzívne fórum výhradne pobrežných štátov.

Chceme zachovať úlohu Arktickej rady.

Dohoda z Ilulissatu v podstate zdôrazňuje význam

Dohody o morskom práve NATO a taktiež naznačuje,

že na jej základe vyvinieme právne normy, smernice a politickú koncepciu.

Nositeľ Nobelovej ceny mieru, fínsky politik Martti Ahtisaari uviedol,

že čím ďalej pôjdeme na Sever, s tým menej problémov sa stretneme.

Po zistení, že v severnej polárnej oblasti sa nachádza veľké prírodné bohatstvo,

platia pre vás jeho slová i naďalej?

Myslím si, že je to optimistický výrok, o ktorý by som sa rád podelil.

Som vždy obozretný, pretože si myslím, že si musíme zachovať pragmatický a realistický prístup k tejto veci.

Nemali by sme si robiť žiadne ilúzie o tom, kam môže viesť konkurencia.

Súčasne sa domnievam, že Martti Ahtisaari poukazuje na skúsenosť.

A som presvedčený, že spoločná práca v Rade Barentsovho mora,

v Arktickej rade ako aj iné stretnutia zainteresovaných strán prinášajú veľký pokrok.

Sme schopní fungovať pragmaticky v otázkach pohraničia,

prehlbovania ekonomickej, vedeckej a ekologickej spolupráce,

nedostávame sa do geopolitických sporov vo veľkom merítku.

Možno to má niečo spoločného so skutočnosťou, že na Severe je všetko vážne a studené.

Ak chcete dosiahnuť úspech, musíte sa veci oddať.

Všetci máme takéto skúsenosti. Mám

k Rusku veľký rešpekt, kvôli jeho arktickej minulosti.

Rusko je najväčším arktickým národom s ohľadom na rozlohu pobrežia

a má za sebou bohaté a významné skúsenosti v prieskume arktickej oblasti.

V arktických záležitostiach teda pristupujme k Rusku so zreteľom na tieto skúsenosti.

Nerobme si však žiadne ilúzie, Rusko si bude vždy strážiť svoje záujmy.

Aby som sa ale vrátil späť - ako som už povedal,

je najvyšší čas, aby sme diskutovali o severnej polárnej oblasti pokojne, bez napätia.

Odhodlanie a schopnosti k spolupráci, vzájomný konsenzus

a spoločná cesta vpred - tieto aspekty by mali dnes uspokojiť všetky zúčastnené strany.

A to nehovorím preto, aby som predložil verejnosti optimistický názor na tento problém.

Je to objektívne hodnotenie súčasnej situácie.

Pán minister, mnohokrát vám ďakujem za rozhovor.

Ďakujem za pozvanie.

Share this:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink