JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Interview - Soren Gade, minister národnej obrany Dánska

Get the Flash Player to see this player.

Minister národnej obrany Dánska, Soren Gade, vysvetľuje nasadenie svojej krajiny v rámci riešenia problémov severnej polárnej oblasti.

V našom interview analyzuje predovšetkým spôsoby koordinácie civilných a vojenských orgánov, situáciu Grónska a problém ropy.

Dĺžka video-záznamu: 11:15 min.

 Subtitles: On / Off

Soren Gade, minister národnej obrany Dánska

Redakcia NATO Review sa s pánom ministrom stretla v januári na konferencii o severnej polárnej oblasti v Reykjaviku,

aby si vypočula dánske stanovisko na vývoj situácie v tejto oblasti.

Ako je možné oddeliť civilné otázky severnej polárnej oblasti od otázok vojenských?

To je nesmierne zložité. Ja, z titulu funkcie ministra obrany,

mám v Grónsku radu záväzkov,

z ktorých mnohé sú v skutočnosti civilného rázu.

V Dánsku sme si situáciu zjednodušili, pretože za tieto úlohy zodpovedám ja.

Sú to teda úlohy civilného charakteru, ktorých sa zhosťuje armáda.

Preto nemám sám so sebou problém s koordináciou.

Rada iných krajín však pri koordinácii civilnej stránky s vojenskou na určité problémy naráža.

Keď hovoríte o koordinácii, ako zložité je zladiť rôznorodé úlohy,

ktoré nám Arktída spôsobuje? Napríklad, koordinovať prieskum zdrojov energie s životným prostredím?

To je zaujímavá otázka. Severná polárna oblasť je stredom záujmov dnes,

ale za niekoľko rokov bude táto téma o mnoho pálivejšia.

Ja vnímam túto konferenciu ako nový začiatok diskusie o severnej polárnej oblasti.

Stojíme pred radou úloh, ktoré sa netýkajú iba súčasnosti,

ale predovšetkým budúcnosti, až sa ľadovce začnú roztápať

a v severnej polárnej oblasti bude možné budovať ropné polia a iné projekty.

Je nepochybné, že situácia bude nebezpečná.

A je taktiež jasné, že sa budeme boriť s ekologickými otázkami;

pokiaľ táto oblasť prekoná hlboké zmeny a začne

prieskum ropných ložísk, odrazí sa to na životnom prostredí.

Ak neurobíme všetko pre ochranu životného prostredia, problémy sa vyskytnú.

Musíme byť pripravení na konfrontáciu s týmito problémami.

Musíme napríklad vedieť, ako postupovať pri havárii tankeru

keď do mora vytečie surová ropa, alebo pri podobnej nehode.

V skutočnosti neexistuje jednoznačná odpoveď,

pretože tu máme tisíce kilometrov dlhé pobrežie a aj keď budeme postupovať

rovnako ako v domovských vodách, odstraňovanie ropných škvŕn

je veľmi zložité. Príroda je tu nehostinná, narazíme na radu ťažkostí.

A musíme koordinovať využívanie nedostatkových prírodných zdrojov medzi

krajinami, ktoré sa v tejto oblasti nachádzajú. Aj keď budeme účinní

na 100 percent, všetky problémy nevyriešime.

Musím dnes, bohužiaľ, vysloviť varovanie, že aj napriek celkovej snahe

sa môže vyskytnúť situácia, kedy sa loď potopí a my nebudeme schopní zachrániť všetkých pasažierov,

alebo sa včas k takej lodi dostať. Čo sa týka ekologického aspektu,

aj napriek všetkým prípravným akciám

a riadnej koordinácii, únik ropy býva spravidla obrovským problémom a je veľmi ťažké si s ním poradiť.

Existuje celá rada problémov, ktoré by nás však nemali odradzovať od spolupráce; práve preto

sú podobné konferencie nesmierne dôležité, pretože na nich zaznievajú

rôzne ohlasy, názory, pripomienky.

Napríklad, čo sa týka vojenských aspektov, nórsky minister zahraničných vecí,

predniesť vynikajúci prejav.

Konferencie sa zúčastní veľké množstvo delegátov.

Dokonca je prítomná rada mojich kolegov a odborníkov z južnej Európy.

Tento problém a s nim spojené povinnosti sa týkajú nás všetkých.

Ako charakterizujete súčasnú úroveň spolupráce medzi spojencami?

Osobne sa nedomnievam, že koordinácia je v súčasnej dobe dostačujúca. Musíme sa viac snažiť.

Zároveň sa domnievam, že po vojenskej stránke by sme mohli situáciu zlepšiť.

Nemám pocit, že by voči prehĺbeniu spolupráce existovali námietky.

Musíme sa však dohodnúť na forme spolupráce, zasadnúť k rokovaciemu stolu, tak ako tu.

Dánsko napríklad výborne spolupracuje s Islandom.

Podpísali sme Prehlásenie o všeobecnom porozumení.

Navzájom si pomáhame čo sa týka pátracích a záchranných postupov.

Zároveň si navzájom pomáhame pri výcviku; medzi islandskou pobrežnou hliadkou

a dánskym námorníctvom existuje výborná spolupráca.

Snažíme sa o spoluprácu v rámci škandinávskych krajín.

Ale tým by naše snahy nemali končiť.

S ostatnými severskými krajinami diskutujeme

o vzájomnej pomoci v prípade úniku ropy v oblasti Škandinávie.

V otázke Arktídy však musíme vykonať o mnoho viac

a prehĺbiť spoluprácu s našimi priateľmi a spojencami v danej oblasti.

A prirodzene taktiež s Ruskom. Rusko je na tomto poli nesmierne dôležitým aktérom.

Hovoril som s radou tamojších vedcov.

Zhodli sme sa na tom, že nemáme ešte dostatok znalostí o tejto oblasti.

Je nedostatok poznatkov zo severnej polárnej oblasti

jedným z hlavných problémov tohto územia?

Áno. Existuje prirodzene rada faktorov. Napríklad právna stránka veci.

Kto túto oblasť vlastní? Je tu Prehlásenie z Ilulissatu,

ktoré je podľa môjho názoru veľmi dôležité.

Dohodli sme sa na tom, že sa budeme riadiť medzinárodným právom.

To je dobrý začiatok, pretože sa tým vyvarujeme pretekom v zbrojení v tejto oblasti,

nemusíme tam posielať vojsko, aby sme dali najavo, že je to naša oblasť.

To je nesmierne dôležité.

Vzhľadom na to, že sa v tejto oblasti pravdepodobne nachádzajú rozsiahle zásoby ropy,

je toto územie stredom veľkého záujmu všetkých krajín,

pretože ropa predstavuje veľké bohatstvo

a ak oblasť vlastníte, podrobíte ju dokonalému prieskumu.

Možno nie dnes, kedy barel ropy stojí približne 40 US$, ale možno neskôr, kedy sa vyšplhá až na 140 US$ a situácia sa zmení.

Máte pravdu, nemáme dostatok poznatkov.

Na výskum tejto oblasti vynakladáme veľké množstvo finančných prostriedkov.

Chcem povedať v Dánsku, ale je tomu tak aj v ostatných krajinách tohto regiónu,

teda v Rusku, Kanade, USA, Nórsku a iných zemiach.

Tieto štáty vynakladajú značné finančné čiastky na získavanie čo najviac znalostí o tejto veľmi senzibilnej oblasti.

Máte však pravdu, je tu ešte mnoho otáznikov.

Je podľa vás pravdepodobné, že príčinou niektorých problémov

je nesprávne chápanie problematiky severnej polárnej oblasti z toho dôvodu,

že štyri štáty zasahujúce do Arktídy sú členmi NATO - a piatym je Rusko?

Túto predstavu musíme potlačiť; nestojíme pred problémom NATO verzus Rusko.

Ide samozrejme o komplikovanú záležitosť, pretože skôr bola celá oblasť pokrytá ľadovcom

a všetci sme sa domnievali, že nim bude pokrytá aj ďalších tisíc rokov,

takže nič nebolo v stávke.

V súčasnej dobe však problém povstal. Nejde však o situáciu NATO proti ostanému svetu

a práve preto je veľmi dôležité, aby NATO prehodnotilo svoju úlohu.

Zmienené štyri štáty sú združení vo vojenskom zväzku Aliancie,

ale sú to predovšetkým štyri národy.

Navyše potrebujeme spolupracovať s Ruskom a ostatnými zainteresovanými krajinami.

Musíme stanoviť zodpovedajúcu štruktúru koordinácie.

Daňoví poplatníci ako v Rusku, tak i v Dánsku od nás očakávajú výsledky v tejto oblasti.

Ak dôjde ku katastrofe, dotkne sa nás všetkých,

či pôjde o ruské alebo dánske plavidlo.

Verejnosť by znepokojilo, pokiaľ by sme náležite nekoordinovali našu činnosť.

Musíme teda celú záležitosť pokojne prediskutovať,

čo je obťažné, ale mimoriadne dôležité.

Minister zahraničných vecí Nórska, podľa môjho názoru,

sa trafil do čierneho,

keď uviedol, že vec musíme okamžite prediskutovať s Ruskom.

Aj keď proces pokračuje pomaly, ideme správnym smerom.

Už tu na konferencii taktiež zaznelo, že konkurencia môže byť zdravá, ale taktiež nezdravá.

Čo by sme mali urobiť, aby konkurencia zostala zdravá?

Všetci by sme si mali uvedomiť, že je v najlepšom

záujme všetkých krajín a zainteresovaných strán, aby existovala zhoda o tejto citlivej oblasti.

Dôvodom Prehlásenia z Ilulissatu bol

bezvýznamný spor s Kanadou.

Kanada vztýčila svoju vlajku na malom ostrove Hansen Island.

Prirodzene by bolo hlúpe, aby som tam o týždeň neskôr prišiel napríklad ja a vztýčil dánsku vlajku.

Namiesto plytvania peňazí za podobné cestovanie sme zvolali zasadanie s cieľom prijať toto Prehlásenie, v ktorom

sme sa zaviazali k rešpektovaniu medzinárodného práva;

podľa môjho názoru ide o veľmi pozitívny začiatok, pretože v tejto oblasti nebude dochádzať k pretekom v zbrojení.

Môžete sa zmieniť konkrétne o situácii v Dánsku?

V Grónsku, ako vieme, nedávno prebehlo referendum o autonómii.

Do akej miery sa to odrazí na arktickej stratégii Dánska?

Ak chce Grónsko nezávislosť, môže ju obdržal už zajtra.

Existuje však jeden problém. Bude síce mať nezávislosť, ale nebude už dostávať finančné prostriedky od Dánska.

Podstata problému spočíva v skutočnosti, že zahraničná politika sa formuluje v Kodani,

zatiaľ čo rada ďalších aktuálnych otázok patrí obyvateľom Grónska.

Prirodzene Grónsko vidí svoju budúcnosť v zásobách ropy,

my však tu máme aj iné záväzky.

Do výskumu vynakladáme značné finančné investície.

V Grónsku máme taktiež vojenské základne.

Vykonávame inšpekciu zahraničných rybárskych lodí a čaká nás

rada rôznorodých úloh v Grónsku - a to sa nezmenilo,

a ani sa v blízkej budúcnosti nezmení.

Sú k dispozícii dostatočné infraštruktúry a odborná príprava, ktoré sú nutné k riešeniu problémov severnej polárnej oblasti?

Máme tu k dispozícii plavidlá a v juhozápadnej časti Grónska máme prieskumnú stanicu.

V meste Thule máme vojenskú základňu a niektoré z týchto miest by sme mohli využiť

počas niekoľkých mesiacov v roku, ako náhle sa ľadovce začnú zmenšovať.

Domnievam sa, že sme pripravení. Za pár mesiacov vyjde Biela kniha obrany

a jej závery prehodnotíme, aby sme sa dôkladné zoznámili so všetkými problémami,

ktorým budeme v nasledujúcich rokoch a desaťročiach čeliť.

Pán minister, mnohokrát vám ďakujem za rozhovor.

Ďakujem za pozvanie k rozhovoru.

Soren Gade, minister národnej obrany Dánska

Redakcia NATO Review sa s pánom ministrom stretla v januári na konferencii o severnej polárnej oblasti v Reykjaviku,

aby si vypočula dánske stanovisko na vývoj situácie v tejto oblasti.

Ako je možné oddeliť civilné otázky severnej polárnej oblasti od otázok vojenských?

To je nesmierne zložité. Ja, z titulu funkcie ministra obrany,

mám v Grónsku radu záväzkov,

z ktorých mnohé sú v skutočnosti civilného rázu.

V Dánsku sme si situáciu zjednodušili, pretože za tieto úlohy zodpovedám ja.

Sú to teda úlohy civilného charakteru, ktorých sa zhosťuje armáda.

Preto nemám sám so sebou problém s koordináciou.

Rada iných krajín však pri koordinácii civilnej stránky s vojenskou na určité problémy naráža.

Keď hovoríte o koordinácii, ako zložité je zladiť rôznorodé úlohy,

ktoré nám Arktída spôsobuje? Napríklad, koordinovať prieskum zdrojov energie s životným prostredím?

To je zaujímavá otázka. Severná polárna oblasť je stredom záujmov dnes,

ale za niekoľko rokov bude táto téma o mnoho pálivejšia.

Ja vnímam túto konferenciu ako nový začiatok diskusie o severnej polárnej oblasti.

Stojíme pred radou úloh, ktoré sa netýkajú iba súčasnosti,

ale predovšetkým budúcnosti, až sa ľadovce začnú roztápať

a v severnej polárnej oblasti bude možné budovať ropné polia a iné projekty.

Je nepochybné, že situácia bude nebezpečná.

A je taktiež jasné, že sa budeme boriť s ekologickými otázkami;

pokiaľ táto oblasť prekoná hlboké zmeny a začne

prieskum ropných ložísk, odrazí sa to na životnom prostredí.

Ak neurobíme všetko pre ochranu životného prostredia, problémy sa vyskytnú.

Musíme byť pripravení na konfrontáciu s týmito problémami.

Musíme napríklad vedieť, ako postupovať pri havárii tankeru

keď do mora vytečie surová ropa, alebo pri podobnej nehode.

V skutočnosti neexistuje jednoznačná odpoveď,

pretože tu máme tisíce kilometrov dlhé pobrežie a aj keď budeme postupovať

rovnako ako v domovských vodách, odstraňovanie ropných škvŕn

je veľmi zložité. Príroda je tu nehostinná, narazíme na radu ťažkostí.

A musíme koordinovať využívanie nedostatkových prírodných zdrojov medzi

krajinami, ktoré sa v tejto oblasti nachádzajú. Aj keď budeme účinní

na 100 percent, všetky problémy nevyriešime.

Musím dnes, bohužiaľ, vysloviť varovanie, že aj napriek celkovej snahe

sa môže vyskytnúť situácia, kedy sa loď potopí a my nebudeme schopní zachrániť všetkých pasažierov,

alebo sa včas k takej lodi dostať. Čo sa týka ekologického aspektu,

aj napriek všetkým prípravným akciám

a riadnej koordinácii, únik ropy býva spravidla obrovským problémom a je veľmi ťažké si s ním poradiť.

Existuje celá rada problémov, ktoré by nás však nemali odradzovať od spolupráce; práve preto

sú podobné konferencie nesmierne dôležité, pretože na nich zaznievajú

rôzne ohlasy, názory, pripomienky.

Napríklad, čo sa týka vojenských aspektov, nórsky minister zahraničných vecí,

predniesť vynikajúci prejav.

Konferencie sa zúčastní veľké množstvo delegátov.

Dokonca je prítomná rada mojich kolegov a odborníkov z južnej Európy.

Tento problém a s nim spojené povinnosti sa týkajú nás všetkých.

Ako charakterizujete súčasnú úroveň spolupráce medzi spojencami?

Osobne sa nedomnievam, že koordinácia je v súčasnej dobe dostačujúca. Musíme sa viac snažiť.

Zároveň sa domnievam, že po vojenskej stránke by sme mohli situáciu zlepšiť.

Nemám pocit, že by voči prehĺbeniu spolupráce existovali námietky.

Musíme sa však dohodnúť na forme spolupráce, zasadnúť k rokovaciemu stolu, tak ako tu.

Dánsko napríklad výborne spolupracuje s Islandom.

Podpísali sme Prehlásenie o všeobecnom porozumení.

Navzájom si pomáhame čo sa týka pátracích a záchranných postupov.

Zároveň si navzájom pomáhame pri výcviku; medzi islandskou pobrežnou hliadkou

a dánskym námorníctvom existuje výborná spolupráca.

Snažíme sa o spoluprácu v rámci škandinávskych krajín.

Ale tým by naše snahy nemali končiť.

S ostatnými severskými krajinami diskutujeme

o vzájomnej pomoci v prípade úniku ropy v oblasti Škandinávie.

V otázke Arktídy však musíme vykonať o mnoho viac

a prehĺbiť spoluprácu s našimi priateľmi a spojencami v danej oblasti.

A prirodzene taktiež s Ruskom. Rusko je na tomto poli nesmierne dôležitým aktérom.

Hovoril som s radou tamojších vedcov.

Zhodli sme sa na tom, že nemáme ešte dostatok znalostí o tejto oblasti.

Je nedostatok poznatkov zo severnej polárnej oblasti

jedným z hlavných problémov tohto územia?

Áno. Existuje prirodzene rada faktorov. Napríklad právna stránka veci.

Kto túto oblasť vlastní? Je tu Prehlásenie z Ilulissatu,

ktoré je podľa môjho názoru veľmi dôležité.

Dohodli sme sa na tom, že sa budeme riadiť medzinárodným právom.

To je dobrý začiatok, pretože sa tým vyvarujeme pretekom v zbrojení v tejto oblasti,

nemusíme tam posielať vojsko, aby sme dali najavo, že je to naša oblasť.

To je nesmierne dôležité.

Vzhľadom na to, že sa v tejto oblasti pravdepodobne nachádzajú rozsiahle zásoby ropy,

je toto územie stredom veľkého záujmu všetkých krajín,

pretože ropa predstavuje veľké bohatstvo

a ak oblasť vlastníte, podrobíte ju dokonalému prieskumu.

Možno nie dnes, kedy barel ropy stojí približne 40 US$, ale možno neskôr, kedy sa vyšplhá až na 140 US$ a situácia sa zmení.

Máte pravdu, nemáme dostatok poznatkov.

Na výskum tejto oblasti vynakladáme veľké množstvo finančných prostriedkov.

Chcem povedať v Dánsku, ale je tomu tak aj v ostatných krajinách tohto regiónu,

teda v Rusku, Kanade, USA, Nórsku a iných zemiach.

Tieto štáty vynakladajú značné finančné čiastky na získavanie čo najviac znalostí o tejto veľmi senzibilnej oblasti.

Máte však pravdu, je tu ešte mnoho otáznikov.

Je podľa vás pravdepodobné, že príčinou niektorých problémov

je nesprávne chápanie problematiky severnej polárnej oblasti z toho dôvodu,

že štyri štáty zasahujúce do Arktídy sú členmi NATO - a piatym je Rusko?

Túto predstavu musíme potlačiť; nestojíme pred problémom NATO verzus Rusko.

Ide samozrejme o komplikovanú záležitosť, pretože skôr bola celá oblasť pokrytá ľadovcom

a všetci sme sa domnievali, že nim bude pokrytá aj ďalších tisíc rokov,

takže nič nebolo v stávke.

V súčasnej dobe však problém povstal. Nejde však o situáciu NATO proti ostanému svetu

a práve preto je veľmi dôležité, aby NATO prehodnotilo svoju úlohu.

Zmienené štyri štáty sú združení vo vojenskom zväzku Aliancie,

ale sú to predovšetkým štyri národy.

Navyše potrebujeme spolupracovať s Ruskom a ostatnými zainteresovanými krajinami.

Musíme stanoviť zodpovedajúcu štruktúru koordinácie.

Daňoví poplatníci ako v Rusku, tak i v Dánsku od nás očakávajú výsledky v tejto oblasti.

Ak dôjde ku katastrofe, dotkne sa nás všetkých,

či pôjde o ruské alebo dánske plavidlo.

Verejnosť by znepokojilo, pokiaľ by sme náležite nekoordinovali našu činnosť.

Musíme teda celú záležitosť pokojne prediskutovať,

čo je obťažné, ale mimoriadne dôležité.

Minister zahraničných vecí Nórska, podľa môjho názoru,

sa trafil do čierneho,

keď uviedol, že vec musíme okamžite prediskutovať s Ruskom.

Aj keď proces pokračuje pomaly, ideme správnym smerom.

Už tu na konferencii taktiež zaznelo, že konkurencia môže byť zdravá, ale taktiež nezdravá.

Čo by sme mali urobiť, aby konkurencia zostala zdravá?

Všetci by sme si mali uvedomiť, že je v najlepšom

záujme všetkých krajín a zainteresovaných strán, aby existovala zhoda o tejto citlivej oblasti.

Dôvodom Prehlásenia z Ilulissatu bol

bezvýznamný spor s Kanadou.

Kanada vztýčila svoju vlajku na malom ostrove Hansen Island.

Prirodzene by bolo hlúpe, aby som tam o týždeň neskôr prišiel napríklad ja a vztýčil dánsku vlajku.

Namiesto plytvania peňazí za podobné cestovanie sme zvolali zasadanie s cieľom prijať toto Prehlásenie, v ktorom

sme sa zaviazali k rešpektovaniu medzinárodného práva;

podľa môjho názoru ide o veľmi pozitívny začiatok, pretože v tejto oblasti nebude dochádzať k pretekom v zbrojení.

Môžete sa zmieniť konkrétne o situácii v Dánsku?

V Grónsku, ako vieme, nedávno prebehlo referendum o autonómii.

Do akej miery sa to odrazí na arktickej stratégii Dánska?

Ak chce Grónsko nezávislosť, môže ju obdržal už zajtra.

Existuje však jeden problém. Bude síce mať nezávislosť, ale nebude už dostávať finančné prostriedky od Dánska.

Podstata problému spočíva v skutočnosti, že zahraničná politika sa formuluje v Kodani,

zatiaľ čo rada ďalších aktuálnych otázok patrí obyvateľom Grónska.

Prirodzene Grónsko vidí svoju budúcnosť v zásobách ropy,

my však tu máme aj iné záväzky.

Do výskumu vynakladáme značné finančné investície.

V Grónsku máme taktiež vojenské základne.

Vykonávame inšpekciu zahraničných rybárskych lodí a čaká nás

rada rôznorodých úloh v Grónsku - a to sa nezmenilo,

a ani sa v blízkej budúcnosti nezmení.

Sú k dispozícii dostatočné infraštruktúry a odborná príprava, ktoré sú nutné k riešeniu problémov severnej polárnej oblasti?

Máme tu k dispozícii plavidlá a v juhozápadnej časti Grónska máme prieskumnú stanicu.

V meste Thule máme vojenskú základňu a niektoré z týchto miest by sme mohli využiť

počas niekoľkých mesiacov v roku, ako náhle sa ľadovce začnú zmenšovať.

Domnievam sa, že sme pripravení. Za pár mesiacov vyjde Biela kniha obrany

a jej závery prehodnotíme, aby sme sa dôkladné zoznámili so všetkými problémami,

ktorým budeme v nasledujúcich rokoch a desaťročiach čeliť.

Pán minister, mnohokrát vám ďakujem za rozhovor.

Ďakujem za pozvanie k rozhovoru.

Share this:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink