JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Pod arktickými ľadovci ...

Severná polárna oblasť - prečo je tak dôležitá?

Get the Flash Player to see this player.

NATO Review hľadá odpoveď na otázku, prečo sa severná polárna oblasť stala náhle významnou prioritou a zaoberá sa vplyvom klimatických zmien na prieskum ropných a plynových ložísk, vznikom nových námorných tras a zároveň dopadom týchto zmien na rybolov a životné prostredie. Nezabúdajúc ani na politické aspekty tejto situácie. Našej videodebaty sa zúčastnili niektorí významní politickí lídri, vedci a vysokí predstavitelia NATO.

Dĺžka video-záznamu: 15 minút

 Subtitles: On / Off

PAUL KING (vydavateľ, NATO Review) - Severná polárna oblasť

Podobné miesto na svete neexistuje.

Klimatické zmeny tu prebiehajú aspoň dvakrát rýchlejšie než kdekoľvek inde na svete.

Čím viac dochádza k emisiám uhličitých splodín, tým rýchlejšie sa ľad topí.

Čím menej ľadu, tým menej slnečných lúčov sa odráža od zemského povrchu

a tým intenzívnejšie sa Zem otepľuje.

Severná polárna oblasť je jedným z najlepších ukazateľov toho, čo sa s našou planétou deje;

tieto zmeny budú mať dramatický dopad.

ADMIRÁL GIAMPAOLO DI PAOLA (predseda Vojenského výboru NATO): Ďaleko na severe

môže dôjsť k revolučným zmenám.

SØREN GADE (dánsky minister obrany): Severná polárna oblasť je dnes veľkým problémom,

a za niekoľko rokov bude ešte väčším.

ANONYM: Špeciálne jednotky tu budujú pozorovacie a palebné stanoviska.

KING: V túto chvíľu si málokto spojuje severnú polárnu oblasť

s podobnými správami.

ANONYM: Nikto však nevie, či vôbec, alebo kedy sa pokúsia teroristi zaútočiť.

ANONYM: Nasadení muži sú členmi speciálneho protiteroristického útvaru holandského typu.

Sú vycvičení k k protiteroristickým akciám.

V súčasnosti sa pripravujú na somálskych pirátov ...

KING: Vďaka roztápajúcemu sa ľadu v Arktickom mori sa otvára stále viac námorných tras,

čo znamená, že sa plavidlá budú môcť vyhnúť vodám, v ktorých sú ohrozené pirátmi.

ANONYM: ... na fregate De Ruyter poblíž somálskeho pobrežia.

ANONYM: Vyše 80 percent ruského zemného plynu sa vyváža do ...

KING: Ani na tomto príklade by väčšina ľudí nevidela priame spojenie s touto novou správou.

ANONYM: A v najchladnejší deň zimy boli tri trasy prakticky uzatvorené.

Takže do Bosny-Hercegoviny boli dodávky obmedzené o 25 percent, do Rumunska o 75 percent a

v Rakúsku o 90 percent.

KING: Niektoré krajiny sa domnievajú, že pod topiacim sa arktickým ľadom sa nachádzajú obrovské

zásoby ropy.

Pokiaľ je to pravda, európska energetická mapa by sa mohla radikálne zmeniť.

Dr. Arni Snorasson je riaditeľom Meteorologického ústavu Islandu.

S účinkom klimatických zmien má priamu skúsenosť.

DR. ARNI SNORASSON (riaditeľ Meteorologického ústavu Islandu): Zmeny prebiehajú

v mnohých oblastiach.

Myslím, že k tým najtrvalejším dochádza tu na ľadovcovom systéme.

Najväčší ľadovec v Európe je na Islande. Meria takmer 10 000 kilometrov štvorcových

a existujú presvedčivé dôkazy, že sa v priebehu posledných desiatich rokov rapídne zmenšil.

Mnohé z arktických ľadovcov miznú v posledných rokoch rýchlosťou niekoľkých stoviek kilometrov ročne.

Celkom sa ľadovcová masa zmenšila o päť až desať percent.

KING: Jedným z kľúčových problémov, ktorý musíme v severnej polárnej oblasti vyriešiť, je more.

V súčasnej dobe je okolo Severného pólu obrovská masa ľadu, ktorá sa však rýchlo roztápa.

Keď sa premení na more, na navigovateľné more, potom povstane otázka - komu toto more patrí?

Kľúčovou legislatívou je v tomto smere Morské právo OSN.

Určuje, že do 200 kilometrov od pobrežia je more v judikatúre štátu, ktorému pobrežie patrí.

Ale čo s ostatnou časťou?

Záujem sa pochopiteľne sústredí hlavne

na potenciál ropných a plynových ložísk

pod kedysi nepriestupnou vrstvou ľadu.

Možné náleziska lákajú mnoho záujemcov.

SØREN GADE (dánsky minister obrany): Vzhľadom na to, že

v oblasti by sa mohlo nachádzať obrovské množstvo ropy, je to palivá téma vo všetkých štátoch,

pretože ide o veľký zdroj bohatstva

pre krajinu, ktorej tieto náleziska budú patriť, a ktorá ich bude skúmať.

Možno nie práve dnes, kedy barel ropy stojí 40 dolárov, ale pri cene 140 dolárov by to bolo niečo iného.

KING: Ale hovoríme iba o odhadoch. Aj keby tieto ložiská skutočne existovali,

k ťažbe by boli potrebné zdokonalené technické postupy a štruktúry.

SNORASSON: Iste, bude to veľký technický problém,

ale ustupujúca ľadová masa zlepší podmienky.

KING: Značná časť diskusie o energetickej situácii tu v severnej polárnej oblasti

sa točila okolo možných ložísk pod topiacim sa ľadom,

Tieto ložiská by mohli obsahovať až 20 percent neprebádaných svetových zásob.

Dokonca aj Island nedávno začal pátrať v oblasti svojho severného pobrežia po ropných náleziskách.

Ale energetická situácia má viac aspektov.

S topiacim sa ľadom stúpa voda,

ktorú je možné využiť pre pohon hydroelektrární.

Meniace sa migračné návyky rýb prinášajú zvýšené možnosti biomasy.

A rybolov je ďalšia oblasť ovplyvnená klimatickými zmenami,

čo by mohlo mať aj ekonomické a politické dôsledky.

JÓHANN SIGURJÓNSSON (generálny riaditeľ Inštitútu pre námorný výskum, Island.):

Pozorujeme, že hlbokomorské ryby migrujú medzi zónami v závislosti na zmene podmienok ...

morských podmienok. Hlbokomorské ryby názorne ukazujú, čo sa môže stať, ak dochádza

k zmene klímy. A druh, ktorý bol na Islande jeden rok dostupný, môže byť v

ďalších rokoch z dôvodu migračných návykov rýb vzácnejší.

KING: Niekto sa môže domnievať, že spory o práva k rybolovu sú v porovnaní

s ostatnými problémami prejednávanými v súvislosti so severnou polárnou oblasťou malichernosťou. Ale nie je tomu tak.

Podobné spory totiž v minulosti viedli k vážnym konfliktom

a niektoré menej závažné pretrvávajú dodnes.

A jednalo sa dokonca i o spory medzi spriatelenými krajinami.

Problémy pri posudzovaní rybárskych práv sa týkajú hlavne používaných metód.

Niektoré krajiny preferujú zónovú demarkáciu.

To znamená, že im pre rybolov bola vymedzená určitá oblasť.

Problémom však je, že s postupujúcimi klimatickými zmenami sa menia aj migračné návyky rýb

a tak neexistuje záruka, že rovnaké druhy rýb budú v oblasti aj nasledujúci rok.

Iné krajiny však dávajú prednosť objemu úlovkov z minulých období.

To znamená, že v minulosti ulovili určité množstvo rýb

a preto chcú záruku rovnakého množstva i do budúcnosti.

Táto metóda však v sebe skrýva nebezpečenstvo. Niektoré krajiny totiž lovia čo možno najviac rýb,

čo vedie k nadmernému rybolovu,

ktorý môže spôsobiť vyhynutie druhu.

Ďalším problémom, alebo taktiež potenciálnou príležitosťou, v tomto regióne

je otázka, ako najlepšie využiť nové, skrátené námorné trasy.

GENERÁL JOHN CRADDOCK (vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe):

Výhody vyplývajúce z týchto skrátených tras, všeobecne kratšie vzdialenosti,

prilákajú námorné linky a obchodníkov z celého sveta,

takže význam sa neobmedzí iba na NATO a Rusko.

Predvídam globálny dopad s globálnymi kontaktmi a s globálnym rozsahom..

KING: Topiaci sa ľad znamená viac námorných tras a tieto nové trasy

by mohli byť veľmi dôležité pre obchodné plavebné spoločnosti.

Niektoré trasy by sa mohli skrátiť o polovicu, ak nie o viac.

Povstáva ale otázka. Ktoré plavidlá budú povolené na týchto trasách?

Kto bude komu platiť prepravné poplatky? Kto bude zaisťovať záchranné akcie pri prípadných nehodách?

Podobné situácie sú názorným príkladom toho, ako vojenské a civilné zložky budú

musieť spolupracovať na riešení problémov, ktorým severná polárna oblasť čelí.

JONAS GAHR STØRE (nórsky minister zahraničia): Žiadna z týchto úloh

nie je výhradne vojenskou. Sú to úlohy civilno-vojenského charakteru.

Takže musíme preskúmať naše schopnosti,

ako z civilného, tak i z vojenského hľadiska.

Napríklad, čo sa týka pozorovaní,

ktoré budú potrebné k správe rozsiahlych morských území, ktoré sa dnes otvárajú;

nemôžeme spoliehať iba na vojenské pozorovania, je potrebné zapojiť aj civilné orgány,

napríklad meteorológov, skrátka spojiť všetko dohromady.

CRADDOCK: Domnievam sa, že spolupráca by mala byť na dvoch úrovniach.

Prvá úroveň v rámci internej spolupráce, v rámci NATO,

spolupráca medzi krajinami z vojenského hľadiska.

Druhá úroveň je rozsiahlejšia,

ide o spoluprácu medzi civilnou a vojenskou zložkou námorných operácií,

a tu vidím veľkú príležitosť pre budúcnosť.

KING: Zrejme najdôležitejšou bude vedecká spolupráca.

ADMIRÁL GIAMPAOLO DI PAOLA (predseda Vojenského výboru NATO):

Veda môže pomôcť zasadiť určité zmeny do správneho kontextu.

Pokiaľ predpovedané zmeny skutočne nastanú, ide o obrovskú fyzickú

a teda i politickú revolúciu.

STØRE: Veda je kľúčovým faktorom. Máme však znalosti a dostatočné vedomie bezpečnosti,

aby sme sa v týchto nových sférach mohli angažovať?

Púšťame sa do oblasti, v ktorej je pre nás veľmi mnoho otáznikov.

KING: Samotná vedecká spolupráca nebude stačiť. Sú potrebné ďalšie investície

do výskumu a chápania vývoja v celej severnej polárnej oblasti.

SNORASSON: Osobne som napríklad riadil jeden projekt týkajúci sa hydrologických aspektov Arktídy,

v rámci monitorovania hydrologickej situácie Arktídy.

Je zrejmé, že ani operačné systémy, ani pozorovacie systémy nie sú dostačujúce.

Ani zďaleka totiž nedostačujú k zvládnutiu bezprostredných problémov.

Domnievam sa, že to isté platí o mnohých ostatných vedeckých výskumoch v týchto miestach.

Neprinášajú dostatok dôkazov, aby sme si na ich základe mohli utvoriť skutočný obraz

o zmenách, ku ktorým došlo.

KING: Ale pre lepšie chápanie týchto zmien

budeme musieť prekonať prekážku v podobe národných záujmov.

SNORASSON: Získať informácie o prírodných zdrojoch alebo o súvisiacich problémoch

je vždy zložité, zvlášť zo strany štátnych predstaviteľov.

KING: A národné záujmy sa neobmedzujú iba na vedu.

Môžu sa týkať aj vojenskej sféry.

CRADDOCK: Musíme konzultovať zoznamy všetkých zdrojov, zistiť,

ktorými by sme sa mohli zaoberať a potom uvážiť,

či sú tieto zoznamy vhodné pre NATO.

Pretože ak disponuje štát X desiatimi zdrojmi a ponúkne ich iba päť, znamená to, že má vlastný národný záujem,

kvôli ktorému si radšej zdroje ponechá, než aby ich ponúkol Aliancii.

KING: Situácia v severnej polárnej oblasti má dôsledky i mimo tohto územia.

Dopad tamojších zmien pocíti celá planéta.

Mnohí politickí pozorovatelia poukazujú na skutočnosť, že problémy Arktídy nie sú špecifické iba pre túto

oblasť alebo pre päť štátov, ktoré s ňou susedia. Ide o celosvetové problémy.

Je to zrejmé zo záujmu o to, čo sa tu deje

zo strany krajín ako napríklad Čína, Japonsko a dokonca aj India.

Niektoré technické postupy používané v Arktíde

pochádzajú z krajín ako Južná Kórea.

Island je skvelým príkladom toho, že ide o globálne otázky.

Stretávajú sa tu tektonické dosky Severnej Ameriky a Európy.

To znamená, že raz stojím v Európe - a potom zas v Severnej Amerike.

Domnievate sa, že problém severnej polárnej oblasti je globálnou záležitosťou?

STØRE: Správna otázka. Arktická rada združuje arktické pobrežné štáty,

Fínsko, Švédsko a Island.

V sádzke sú však, ako ste už povedal, globálne otázky.

To je na tom fascinujúce.

Viete, tu v NATO hovoríme o nedeliteľnosti bezpečnosti.

To je z veľkej časti zemepisný koncept, že sme všetci v jednej a tej istej bezpečnostnej

škatuli. Domnievam sa však, že nedeliteľnosť bezpečnosti dnes vidíme aj z tematického

hľadiska. Globálne otepľovanie sa týka všetkých, bez ohľadu na to, kde na Zemi sa práve nachádzajú.

DI PAOLA: Na jednej strane je správne, že NATO sa zamýšľa nad svojou úlohou v tomto globálnom probléme.

Ale na strane druhej, ak sa budeme na NATO príliš zameriavať,

riskujeme nebezpečenstvo napätia medzi NATO a Ruskom a čiže určitú vojenskú, a teda bezpečnostnú hrozbu.

Ale rozšírme toto spektrum, pretože ak zahrnieme nielen Rusko,

ale aj Čínu, Japonsko, Južnú Kóreu,

rovnako aj Indiu, okamžite si uvedomíme,

že na Severe nejde o vojenskú konfrontáciu medzi NATO a Ruskom ako v iných oblastiach.

KING: Navzdory niektorým novinovým titulkom je spolupráca medzi Ruskom a

členskými štátmi NATO v Arktíde relatívne dobrá.

V júli 2008 napríklad nórske a ruské námorné sily spoločne uskutočnili

záchranné cvičenie v Severnom mori.

STØRE: Dnes musíme vziať na vedomie, že žijeme v inej dobe,

kedy väčšina rizík, ktoré musíme zvládať

sa netýkajú iba jedného štátu, alebo iba armády.

Sú to civilno-vojenské problémy a z nórskeho pohľadu

je Rusko skôr aktérom konsenzu než aktérom problému.

CRADDOCK: Vojenská spolupráca medzi

NATO a Ruskom je dôležitá v celom rozsahu. To je jeden aspekt.

Počas dlhých rokov sme samozrejme získali obrovské skúsenosti

a ak získame politické požehnanie k pokračovaniu v spolupráci,

hlavne v tejto oblasti, budeme spokojní.

KING: Ťažko si však nevšimnúť pozadie ruskej angažovanosti v Arktíde.

Na morskom dne pod Severným pólom Rusko upevnilo svoju vlajku

a je zrejmé, že má v oblasti svoje vlastné záujmy.

DI PAOLA: Aké záujmy?

Záujmy Ruska sú rovnaké ako záujmy ostatných.

Ide o to, ako chcú tieto záujmy sledovať, ale čo sa týka záujmov samotných, sú úplne rovnaké.

STØRE: Rusko má na Severe rozsiahly potenciál. Tak tomu bolo vždy. Strategické kapacity.

Modernizuje svoje loďstvo, leteckú štruktúru, obnovuje svoje aktivity.

Neposudzujeme to však ako niečo, čo by bolo v podstate namierené

proti skupine štátov, alebo jednému štátu.

Pre Rusko je to spôsob, ako obnoviť svoju prítomnosť v tejto oblasti.

Musíme všetko starostlivo sledovať a patrične na to reagovať.

Nie však stupňovaním potenciálu pre vojenskú konfrontáciu;

problém, s ktorým sme dnes konfrontovaní, nemá vojenské riešenie

a som hlboko presvedčený, že väčšina toho, čoho chcú Rusi v svojej časti Arktídy dosiahnuť sami,

bude lepšie dosiahnuť v spolupráci s ostatnými a bez napätia.

CRADDOCK: Existuje priestor pre určité opatrenia a dohody,

aby sme sa vyvarovali "čiernych dier" v arktickom regióne a aby sme mali prehľad o situácii.

To je najdôležitejšie. Ako som už podotkol, nemusíme byť všade,

ale radi by sme vedeli, čo sa všade deje.

KING: Niektoré pozície, fakty a čísla zostávajú tu v Arktíde nejasné,

ale zdá sa, že všetci sa zhodujú aspoň na jednom:

dúfajú v riešenie, ktoré trochu pripomína Modrú lagúnu,

riešenie prirodzené a v záujme všetkých.

DI PAOLA: Je potrebné sa vyvarovať vojenského prostredia a atmosféry.

Toho sa musíme skutočne vyvarovať. A zároveň sa vyvarovať toho, aby sme sa domnievali, že

niekto posilňuje svoju prítomnosť v tejto oblasti, a že my teda musíme činiť to isté;

také úvahy by mohli veľmi rýchle vyprovokovať nebezpečnú reakciu a vyústiť

napríklad v konfrontáciu bojových plavidiel. K tomu nesmie dôjsť.

STØRE: Na záver môžeme konštatovať, že našou hlavnou úlohou je

venovať sa severnej polárnej oblasti, bez toho aby sme vytvárali medzinárodné napätie.

PAUL KING (vydavateľ, NATO Review) - Severná polárna oblasť

Podobné miesto na svete neexistuje.

Klimatické zmeny tu prebiehajú aspoň dvakrát rýchlejšie než kdekoľvek inde na svete.

Čím viac dochádza k emisiám uhličitých splodín, tým rýchlejšie sa ľad topí.

Čím menej ľadu, tým menej slnečných lúčov sa odráža od zemského povrchu

a tým intenzívnejšie sa Zem otepľuje.

Severná polárna oblasť je jedným z najlepších ukazateľov toho, čo sa s našou planétou deje;

tieto zmeny budú mať dramatický dopad.

ADMIRÁL GIAMPAOLO DI PAOLA (predseda Vojenského výboru NATO): Ďaleko na severe

môže dôjsť k revolučným zmenám.

SØREN GADE (dánsky minister obrany): Severná polárna oblasť je dnes veľkým problémom,

a za niekoľko rokov bude ešte väčším.

ANONYM: Špeciálne jednotky tu budujú pozorovacie a palebné stanoviska.

KING: V túto chvíľu si málokto spojuje severnú polárnu oblasť

s podobnými správami.

ANONYM: Nikto však nevie, či vôbec, alebo kedy sa pokúsia teroristi zaútočiť.

ANONYM: Nasadení muži sú členmi speciálneho protiteroristického útvaru holandského typu.

Sú vycvičení k k protiteroristickým akciám.

V súčasnosti sa pripravujú na somálskych pirátov ...

KING: Vďaka roztápajúcemu sa ľadu v Arktickom mori sa otvára stále viac námorných tras,

čo znamená, že sa plavidlá budú môcť vyhnúť vodám, v ktorých sú ohrozené pirátmi.

ANONYM: ... na fregate De Ruyter poblíž somálskeho pobrežia.

ANONYM: Vyše 80 percent ruského zemného plynu sa vyváža do ...

KING: Ani na tomto príklade by väčšina ľudí nevidela priame spojenie s touto novou správou.

ANONYM: A v najchladnejší deň zimy boli tri trasy prakticky uzatvorené.

Takže do Bosny-Hercegoviny boli dodávky obmedzené o 25 percent, do Rumunska o 75 percent a

v Rakúsku o 90 percent.

KING: Niektoré krajiny sa domnievajú, že pod topiacim sa arktickým ľadom sa nachádzajú obrovské

zásoby ropy.

Pokiaľ je to pravda, európska energetická mapa by sa mohla radikálne zmeniť.

Dr. Arni Snorasson je riaditeľom Meteorologického ústavu Islandu.

S účinkom klimatických zmien má priamu skúsenosť.

DR. ARNI SNORASSON (riaditeľ Meteorologického ústavu Islandu): Zmeny prebiehajú

v mnohých oblastiach.

Myslím, že k tým najtrvalejším dochádza tu na ľadovcovom systéme.

Najväčší ľadovec v Európe je na Islande. Meria takmer 10 000 kilometrov štvorcových

a existujú presvedčivé dôkazy, že sa v priebehu posledných desiatich rokov rapídne zmenšil.

Mnohé z arktických ľadovcov miznú v posledných rokoch rýchlosťou niekoľkých stoviek kilometrov ročne.

Celkom sa ľadovcová masa zmenšila o päť až desať percent.

KING: Jedným z kľúčových problémov, ktorý musíme v severnej polárnej oblasti vyriešiť, je more.

V súčasnej dobe je okolo Severného pólu obrovská masa ľadu, ktorá sa však rýchlo roztápa.

Keď sa premení na more, na navigovateľné more, potom povstane otázka - komu toto more patrí?

Kľúčovou legislatívou je v tomto smere Morské právo OSN.

Určuje, že do 200 kilometrov od pobrežia je more v judikatúre štátu, ktorému pobrežie patrí.

Ale čo s ostatnou časťou?

Záujem sa pochopiteľne sústredí hlavne

na potenciál ropných a plynových ložísk

pod kedysi nepriestupnou vrstvou ľadu.

Možné náleziska lákajú mnoho záujemcov.

SØREN GADE (dánsky minister obrany): Vzhľadom na to, že

v oblasti by sa mohlo nachádzať obrovské množstvo ropy, je to palivá téma vo všetkých štátoch,

pretože ide o veľký zdroj bohatstva

pre krajinu, ktorej tieto náleziska budú patriť, a ktorá ich bude skúmať.

Možno nie práve dnes, kedy barel ropy stojí 40 dolárov, ale pri cene 140 dolárov by to bolo niečo iného.

KING: Ale hovoríme iba o odhadoch. Aj keby tieto ložiská skutočne existovali,

k ťažbe by boli potrebné zdokonalené technické postupy a štruktúry.

SNORASSON: Iste, bude to veľký technický problém,

ale ustupujúca ľadová masa zlepší podmienky.

KING: Značná časť diskusie o energetickej situácii tu v severnej polárnej oblasti

sa točila okolo možných ložísk pod topiacim sa ľadom,

Tieto ložiská by mohli obsahovať až 20 percent neprebádaných svetových zásob.

Dokonca aj Island nedávno začal pátrať v oblasti svojho severného pobrežia po ropných náleziskách.

Ale energetická situácia má viac aspektov.

S topiacim sa ľadom stúpa voda,

ktorú je možné využiť pre pohon hydroelektrární.

Meniace sa migračné návyky rýb prinášajú zvýšené možnosti biomasy.

A rybolov je ďalšia oblasť ovplyvnená klimatickými zmenami,

čo by mohlo mať aj ekonomické a politické dôsledky.

JÓHANN SIGURJÓNSSON (generálny riaditeľ Inštitútu pre námorný výskum, Island.):

Pozorujeme, že hlbokomorské ryby migrujú medzi zónami v závislosti na zmene podmienok ...

morských podmienok. Hlbokomorské ryby názorne ukazujú, čo sa môže stať, ak dochádza

k zmene klímy. A druh, ktorý bol na Islande jeden rok dostupný, môže byť v

ďalších rokoch z dôvodu migračných návykov rýb vzácnejší.

KING: Niekto sa môže domnievať, že spory o práva k rybolovu sú v porovnaní

s ostatnými problémami prejednávanými v súvislosti so severnou polárnou oblasťou malichernosťou. Ale nie je tomu tak.

Podobné spory totiž v minulosti viedli k vážnym konfliktom

a niektoré menej závažné pretrvávajú dodnes.

A jednalo sa dokonca i o spory medzi spriatelenými krajinami.

Problémy pri posudzovaní rybárskych práv sa týkajú hlavne používaných metód.

Niektoré krajiny preferujú zónovú demarkáciu.

To znamená, že im pre rybolov bola vymedzená určitá oblasť.

Problémom však je, že s postupujúcimi klimatickými zmenami sa menia aj migračné návyky rýb

a tak neexistuje záruka, že rovnaké druhy rýb budú v oblasti aj nasledujúci rok.

Iné krajiny však dávajú prednosť objemu úlovkov z minulých období.

To znamená, že v minulosti ulovili určité množstvo rýb

a preto chcú záruku rovnakého množstva i do budúcnosti.

Táto metóda však v sebe skrýva nebezpečenstvo. Niektoré krajiny totiž lovia čo možno najviac rýb,

čo vedie k nadmernému rybolovu,

ktorý môže spôsobiť vyhynutie druhu.

Ďalším problémom, alebo taktiež potenciálnou príležitosťou, v tomto regióne

je otázka, ako najlepšie využiť nové, skrátené námorné trasy.

GENERÁL JOHN CRADDOCK (vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe):

Výhody vyplývajúce z týchto skrátených tras, všeobecne kratšie vzdialenosti,

prilákajú námorné linky a obchodníkov z celého sveta,

takže význam sa neobmedzí iba na NATO a Rusko.

Predvídam globálny dopad s globálnymi kontaktmi a s globálnym rozsahom..

KING: Topiaci sa ľad znamená viac námorných tras a tieto nové trasy

by mohli byť veľmi dôležité pre obchodné plavebné spoločnosti.

Niektoré trasy by sa mohli skrátiť o polovicu, ak nie o viac.

Povstáva ale otázka. Ktoré plavidlá budú povolené na týchto trasách?

Kto bude komu platiť prepravné poplatky? Kto bude zaisťovať záchranné akcie pri prípadných nehodách?

Podobné situácie sú názorným príkladom toho, ako vojenské a civilné zložky budú

musieť spolupracovať na riešení problémov, ktorým severná polárna oblasť čelí.

JONAS GAHR STØRE (nórsky minister zahraničia): Žiadna z týchto úloh

nie je výhradne vojenskou. Sú to úlohy civilno-vojenského charakteru.

Takže musíme preskúmať naše schopnosti,

ako z civilného, tak i z vojenského hľadiska.

Napríklad, čo sa týka pozorovaní,

ktoré budú potrebné k správe rozsiahlych morských území, ktoré sa dnes otvárajú;

nemôžeme spoliehať iba na vojenské pozorovania, je potrebné zapojiť aj civilné orgány,

napríklad meteorológov, skrátka spojiť všetko dohromady.

CRADDOCK: Domnievam sa, že spolupráca by mala byť na dvoch úrovniach.

Prvá úroveň v rámci internej spolupráce, v rámci NATO,

spolupráca medzi krajinami z vojenského hľadiska.

Druhá úroveň je rozsiahlejšia,

ide o spoluprácu medzi civilnou a vojenskou zložkou námorných operácií,

a tu vidím veľkú príležitosť pre budúcnosť.

KING: Zrejme najdôležitejšou bude vedecká spolupráca.

ADMIRÁL GIAMPAOLO DI PAOLA (predseda Vojenského výboru NATO):

Veda môže pomôcť zasadiť určité zmeny do správneho kontextu.

Pokiaľ predpovedané zmeny skutočne nastanú, ide o obrovskú fyzickú

a teda i politickú revolúciu.

STØRE: Veda je kľúčovým faktorom. Máme však znalosti a dostatočné vedomie bezpečnosti,

aby sme sa v týchto nových sférach mohli angažovať?

Púšťame sa do oblasti, v ktorej je pre nás veľmi mnoho otáznikov.

KING: Samotná vedecká spolupráca nebude stačiť. Sú potrebné ďalšie investície

do výskumu a chápania vývoja v celej severnej polárnej oblasti.

SNORASSON: Osobne som napríklad riadil jeden projekt týkajúci sa hydrologických aspektov Arktídy,

v rámci monitorovania hydrologickej situácie Arktídy.

Je zrejmé, že ani operačné systémy, ani pozorovacie systémy nie sú dostačujúce.

Ani zďaleka totiž nedostačujú k zvládnutiu bezprostredných problémov.

Domnievam sa, že to isté platí o mnohých ostatných vedeckých výskumoch v týchto miestach.

Neprinášajú dostatok dôkazov, aby sme si na ich základe mohli utvoriť skutočný obraz

o zmenách, ku ktorým došlo.

KING: Ale pre lepšie chápanie týchto zmien

budeme musieť prekonať prekážku v podobe národných záujmov.

SNORASSON: Získať informácie o prírodných zdrojoch alebo o súvisiacich problémoch

je vždy zložité, zvlášť zo strany štátnych predstaviteľov.

KING: A národné záujmy sa neobmedzujú iba na vedu.

Môžu sa týkať aj vojenskej sféry.

CRADDOCK: Musíme konzultovať zoznamy všetkých zdrojov, zistiť,

ktorými by sme sa mohli zaoberať a potom uvážiť,

či sú tieto zoznamy vhodné pre NATO.

Pretože ak disponuje štát X desiatimi zdrojmi a ponúkne ich iba päť, znamená to, že má vlastný národný záujem,

kvôli ktorému si radšej zdroje ponechá, než aby ich ponúkol Aliancii.

KING: Situácia v severnej polárnej oblasti má dôsledky i mimo tohto územia.

Dopad tamojších zmien pocíti celá planéta.

Mnohí politickí pozorovatelia poukazujú na skutočnosť, že problémy Arktídy nie sú špecifické iba pre túto

oblasť alebo pre päť štátov, ktoré s ňou susedia. Ide o celosvetové problémy.

Je to zrejmé zo záujmu o to, čo sa tu deje

zo strany krajín ako napríklad Čína, Japonsko a dokonca aj India.

Niektoré technické postupy používané v Arktíde

pochádzajú z krajín ako Južná Kórea.

Island je skvelým príkladom toho, že ide o globálne otázky.

Stretávajú sa tu tektonické dosky Severnej Ameriky a Európy.

To znamená, že raz stojím v Európe - a potom zas v Severnej Amerike.

Domnievate sa, že problém severnej polárnej oblasti je globálnou záležitosťou?

STØRE: Správna otázka. Arktická rada združuje arktické pobrežné štáty,

Fínsko, Švédsko a Island.

V sádzke sú však, ako ste už povedal, globálne otázky.

To je na tom fascinujúce.

Viete, tu v NATO hovoríme o nedeliteľnosti bezpečnosti.

To je z veľkej časti zemepisný koncept, že sme všetci v jednej a tej istej bezpečnostnej

škatuli. Domnievam sa však, že nedeliteľnosť bezpečnosti dnes vidíme aj z tematického

hľadiska. Globálne otepľovanie sa týka všetkých, bez ohľadu na to, kde na Zemi sa práve nachádzajú.

DI PAOLA: Na jednej strane je správne, že NATO sa zamýšľa nad svojou úlohou v tomto globálnom probléme.

Ale na strane druhej, ak sa budeme na NATO príliš zameriavať,

riskujeme nebezpečenstvo napätia medzi NATO a Ruskom a čiže určitú vojenskú, a teda bezpečnostnú hrozbu.

Ale rozšírme toto spektrum, pretože ak zahrnieme nielen Rusko,

ale aj Čínu, Japonsko, Južnú Kóreu,

rovnako aj Indiu, okamžite si uvedomíme,

že na Severe nejde o vojenskú konfrontáciu medzi NATO a Ruskom ako v iných oblastiach.

KING: Navzdory niektorým novinovým titulkom je spolupráca medzi Ruskom a

členskými štátmi NATO v Arktíde relatívne dobrá.

V júli 2008 napríklad nórske a ruské námorné sily spoločne uskutočnili

záchranné cvičenie v Severnom mori.

STØRE: Dnes musíme vziať na vedomie, že žijeme v inej dobe,

kedy väčšina rizík, ktoré musíme zvládať

sa netýkajú iba jedného štátu, alebo iba armády.

Sú to civilno-vojenské problémy a z nórskeho pohľadu

je Rusko skôr aktérom konsenzu než aktérom problému.

CRADDOCK: Vojenská spolupráca medzi

NATO a Ruskom je dôležitá v celom rozsahu. To je jeden aspekt.

Počas dlhých rokov sme samozrejme získali obrovské skúsenosti

a ak získame politické požehnanie k pokračovaniu v spolupráci,

hlavne v tejto oblasti, budeme spokojní.

KING: Ťažko si však nevšimnúť pozadie ruskej angažovanosti v Arktíde.

Na morskom dne pod Severným pólom Rusko upevnilo svoju vlajku

a je zrejmé, že má v oblasti svoje vlastné záujmy.

DI PAOLA: Aké záujmy?

Záujmy Ruska sú rovnaké ako záujmy ostatných.

Ide o to, ako chcú tieto záujmy sledovať, ale čo sa týka záujmov samotných, sú úplne rovnaké.

STØRE: Rusko má na Severe rozsiahly potenciál. Tak tomu bolo vždy. Strategické kapacity.

Modernizuje svoje loďstvo, leteckú štruktúru, obnovuje svoje aktivity.

Neposudzujeme to však ako niečo, čo by bolo v podstate namierené

proti skupine štátov, alebo jednému štátu.

Pre Rusko je to spôsob, ako obnoviť svoju prítomnosť v tejto oblasti.

Musíme všetko starostlivo sledovať a patrične na to reagovať.

Nie však stupňovaním potenciálu pre vojenskú konfrontáciu;

problém, s ktorým sme dnes konfrontovaní, nemá vojenské riešenie

a som hlboko presvedčený, že väčšina toho, čoho chcú Rusi v svojej časti Arktídy dosiahnuť sami,

bude lepšie dosiahnuť v spolupráci s ostatnými a bez napätia.

CRADDOCK: Existuje priestor pre určité opatrenia a dohody,

aby sme sa vyvarovali "čiernych dier" v arktickom regióne a aby sme mali prehľad o situácii.

To je najdôležitejšie. Ako som už podotkol, nemusíme byť všade,

ale radi by sme vedeli, čo sa všade deje.

KING: Niektoré pozície, fakty a čísla zostávajú tu v Arktíde nejasné,

ale zdá sa, že všetci sa zhodujú aspoň na jednom:

dúfajú v riešenie, ktoré trochu pripomína Modrú lagúnu,

riešenie prirodzené a v záujme všetkých.

DI PAOLA: Je potrebné sa vyvarovať vojenského prostredia a atmosféry.

Toho sa musíme skutočne vyvarovať. A zároveň sa vyvarovať toho, aby sme sa domnievali, že

niekto posilňuje svoju prítomnosť v tejto oblasti, a že my teda musíme činiť to isté;

také úvahy by mohli veľmi rýchle vyprovokovať nebezpečnú reakciu a vyústiť

napríklad v konfrontáciu bojových plavidiel. K tomu nesmie dôjsť.

STØRE: Na záver môžeme konštatovať, že našou hlavnou úlohou je

venovať sa severnej polárnej oblasti, bez toho aby sme vytvárali medzinárodné napätie.

Share this:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink