JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

NATO sa musí dobre zamyslieť nad svojou budúcnosťou

Xinghui Zhang, žurnalista najväčšieho čínskeho denníku, nás informuje o tom, ako získal ucelenejší prehľad o NATO a ako dospel k názoru, že NATO sa musí viac sústrediť na svoju budúcnosť.

Rád by som začal tým, čo pre mňa NATO predtým znamenalo. Bola to tajuplne pôsobiaca, zemepisne vzdialená a nepriateľská organizácia. To platilo počas Studenej vojny – a po určitú dobu i po nej.

Prečo? Organizácia "tajuplne pôsobiaca" hlavne preto, že jej politické koncepcie boli neprehľadné, a že jej aktivity neboli v súlade s čínskym politickým, ekonomickým a sociálnym pojatím života. "Zemepisne vzdialená" preto, že členskými štátmi boli štáty západnej Európy a Severnej Ameriky. "Nepriateľská" preto, že jej pôvodným hlavným cieľom bola konfrontácia s blokom komunisticky orientovaných zemí pod vedením Sovietskeho zväzu.

Z týchto dôvodov som kedysi pozeral na NATO ako na "veľkého cudzinca" a ako na nástroj americkej expanzívnej politiky "globálnej hegemónie". A bolo prirodzene logické, že vtedy neexistovali vzťahy medzi NATO a Čínou.

V roku 1999, počas intervencie v niekdajšej Miloševičovej Juhoslávii, vzdušné sily NATO bombardovali čínsku ambasádu v Belehrade. O život prišli traja čínski občania. Takmer nikto sa v tej dobe nedomnieval, že prvý priamy kontakt medzi NATO a Čínou sa odohrá za týchto nešťastných okolností.

V tejto dobe som pracoval ako novinár v redakcii "China Youth Daili" (Denník čínskej mládeže) so sídlom v Pekingu. S mojimi rozľútostenými kolegami som zdieľal tieto horké okamžiky. V uliciach mesta som bol svedkom mnohých demonštrácií a protestov všetkých vrstiev čínskeho obyvateľstva.

Bombardovanie našej ambasády zasialo semeno nenávisti v dušiach čínskeho ľudu a zdalo sa, že akýkoľvek spôsob nadviazania vzťahov medzi NATO a Čínou je nemožný.

Jedno čínske príslovie hovorí, že človek sa môže radovať z úspešného života, keď sa vie vzdať zbytočných vecí. Myslím si, že to platí aj pre NATO.

Pred koncom roku 2007 som začal pracovať vo funkcii vedúceho redakcie nášho denníku v Bruseli. Naskytla sa mi teda príležitosť sledovať NATO zblízka. A zaoberať sa dôkladne otázkami "Čo je vlastne NATO? ", "Ktorým smerom sa NATO uberá?" a "Akým spôsobom je NATO transformované?". Ďalej uvádzam konklúziu, ku ktorej som na záver dospel.

Súčasný svet prekonáva obrovské zmeny. Všetci aktéri svetového diania by mali jasne chápať hlavné tendencie a na ich základe zaujať svoje vlastné postavenie.

Mne osobne sa javia tri hlavné alternatívy.

Po prvé, kooperácia nahradila konfrontáciu. NATO je organizáciou, ktorá sa formovala v nepriateľskom prostredí. Či sa NATO môže plne oslobodiť od tejto ideológie konfrontácie rozhodne o tom, či môže byť úspešne transformované v strede medzinárodného spoločenstva.

Po druhé, mier sa stal spoločným univerzálnym cieľom. NATO je najsilnejšou vojenskou zložkou vo svete, nesúcu nespornú zodpovednosť za demonštráciu svetu, že spory nie je možné riešiť vojenskými prostriedkami.

Po tretie, pokračujúci ekonomický a sociálny rozvoj je v záujme všetkých štátnych i neštátnych aktérov. NATO (nezávisle na svojom vlastnom rozvoji) sa musí jedinečným spôsobom podieľať na mierovom rozvoji celého ľudstva.

Na základe týchto troch hlavných trendov, nutných pre zmenu situácie vo svete, NATO objasní strategickú orientáciu transformácie. Naplánuje svoje dlhodobé misie, bez toho aby došlo k narušeniu krátkodobých akcií. V jednej čínskej básni stojí verš: "Bezstarostne plávajúce oblaky zatienia rozhľad tomu, kto práve dosiahol vrcholu hory".

Od rozpadu Sovietskeho zväzu a komunistického bloku sa NATO priebežne transformuje štyrmi spôsobmi.

Po prvé, NATO rozširuje svoju členskú základňu. V dvoch etapách prijalo bývalé komunistické krajiny a niektoré bývalé republiky Sovietskeho zväzu za riadnych členov. V roku 2009 pristúpia ďalšie dva štáty.

Po druhé, NATO zahájilo operácie za hranicami svojej pôsobnosti. Pôvodným poslaním Aliancie bola obrana západnej Európy proti expanzii komunistického vplyvu. Zemepisné oblasti pôsobnosti misií Aliancie boli prísne vytýčené jej zakladateľmi. V období bezprostredne po konci Studenej vojny sa NATO priamo angažovalo vo vojnách v Bosne-Hercegovine, Kosove a v Afganistane, pomáhalo štátom Africkej Únie v rámci mierovej misie v Darfúru. V súčasnej dobe zastáva dôležitú úlohu pri procese obnovy Iraku.

Po tretie, NATO vytvorilo celosvetovú sieť prostredníctvom rôznych programov partnerstva. V záujme globálneho rozšírenia svojho vplyvu vo svete boli vytvorené presne formulované špecifické programy, ako napríklad Partnerstvo pre mier, Stredozemný dialóg, Istanbulská iniciatíva k spolupráci, atď. Tieto programy pomáhajú NATO naviazať styky s mnohými krajinami celého sveta.

Po štvrté, verím, že sa NATO usiluje o transformáciu na všemocnú gigantickú inštitúciu. NATO je v svojej podstate vojenskou obrannou organizáciou. Ale v skutočnosti jednalo opačným spôsobom, pri pohľade napríklad na počínanie spojencov počas Kosovskej vojny v roku 1999 a pri protiteroristickej činnosti v Afganistane. Na druhej strane NATO rozširuje svoj záujem na oblasti, v ktorých sú obranné organizácie iba veľmi vzácne angažované. Napríklad sa NATO vrhlo na oblasti ako sú globálne otepľovanie, energetická bezpečnosť, vzdelávacie a výcvikové programy a pod.

Jedno čínske príslovie hovorí, že človek sa môže radovať z úspešného života, kedy sa vie vzdať zbytočných vecí. Myslím si, že to platí pre NATO. Verím, že pre politických predstaviteľov NATO bude múdrym krokom skrátiť zoznam priorít.

Je ľahké zistiť, že Čína je jednou z hlavných svetových mocností, ktorá nemá oficiálne vzťahy s NATO.

Terorizmus je materiálnou hrozbou celého sveta. Po útokoch na USA dňa 11.09.2001 sa Aliancia bez váhania orientovala na protiteroristický boj. Od augustu roku 2003 sa NATO stalo medzinárodnou vedúcou silou v rámci mierovej operácie v Afganistane. Dodnes však neexistujú jasné symptómy, ktoré by preukazovali, že sa NATO podarí dosiahnuť vytýčených cieľov v dohľadnej budúcnosti. Zlyhanie operácií NATO v Afganistane povedie nevyhnutne k rastúcim pochybám o ich nutnosti. Preto sa domnievam, že by NATO malo misiu v Afganistane povýšiť na najdôležitejšiu prioritu a plne sa venovať splneniu tejto úlohy.

Je v spoločnom záujme všetkých štátov, aby sa bezpečnosť a stabilita vrátili do Afganistanu. Vojna v Iraku preukázala, že export západnej slobody a demokracie nefunguje. Ak chce NATO priniesť mier do Afganistanu, musí sa poučiť z lekcie v Iraku. Myslím si, že kľúčom číslo jedna k tomuto mieru je získať podporu a spoluprácu zo strany zostávajúceho sveta. Druhým kľúčom je rešpekt tradícií, histórie a kultúry tejto krajiny.

Čo sa týka ďalšieho rozširovania Aliancie sa domnievam, že by sa malo pozastaviť, a že by sa mali "stráviť plody predchádzajúcich rozširovaní". Po Studenej vojne došlo k rozšíreniu z 16 na 26 štátov a v nasledujúcom roku zrejme na 28. Zvyšovanie členskej základne môže vyvolať interné rozpory a oslabenie koncepcie politického konsenzu. Vedenie NATO musí ochrániť organizáciu, aby sa nestala "organizáciou s dvomi poschodiami".

Achillovu pätu NATO odhalili opatrenia prijaté voči Rusku počas a po gruzínskej kríze: Francúzsko a Nemecko si nepriali, aby NATO hralo väčšiu úlohu; navyše malo veľmi obmedzenú možnosť pôsobiť ako protiváha Ruska.

Z externého hľadiska, vinou pokračujúceho procesu rozširovania Aliancie smerom na Východ prispelo NATO k zhoršeniu vzťahov s Ruskom a k vyvolaniu stavu bdelosti zo strany Číny. Čo sa týka prehľadu jednotlivých vzťahov vybudovaných Alianciou vo svete, je ľahké zistiť, že Čína je jednou z hlavných svetových mocností, ktorá nemá oficiálne vzťahy s NATO.

V minulých šiestich rokoch NATO a Čína uskutočnili postupne niekoľko oficiálnych stretnutí a výmen na akademickej úrovni, ktoré sa pre obe strany stali východiskovou cestou z kríze spôsobenej bombardovaním čínskej ambasády v Belehrade. Ak budú NATO a Čína naďalej posilňovať vzájomné porozumenia, existuje veľká pravdepodobnosť, že bude nadviazaný určitý modus oficiálnych stykov. Ale "valčík sa tancuje vo dvojici" - NATO i Čína musia urobiť krok vpred.

Konfucius raz povedal: "Od 60 rokov som bol schopný rozoznať pravdu od lži v slovách cudzích ľudí." V roku 2009 sa NATO dožije 60 rokov. Dúfam, že sa Konfucius nemýlil.

Jedným z prvých dôležitých aktov nadviazania vzťahov medzi západným svetom a Čínou bola návšteva amerického prezidenta Richarda Nixona v Číne v roku 1970.

Dnešný Šanghaj: Mení sa s Čínou aj jej prístup k NATO?

Share this:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink