JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Get the Flash Player to see this player.

Interview - Paddy Ashdown

Lord Paddy Ashdown poskytol interview vydavateľovi NATO Review, Paulovi Kingovi, v ktorom rozpráva o súčasnom vývoji situácie na Balkáne a o úlohe medzinárodného spoločenstva v tomto procese.

Lord Paddy Ashdown, bývalý dôstojník, diplomat a hlavne bývalý vysoký zástupca medzinárodného spoločenstva pre Bosnu a Hercegovinu, uvažuje nad dosiahnutými úspechmi na Balkáne so zameraním sa na vývoj situácie a na súčasné problémy v Bosne a Hercegovine a v Kosove.

Dĺžka videozáznamu: 17' 42"

Poznámka redakcie:

Interview bolo uskutočnené ešte pred zatknutím Radovana Karadžiča.

Preskočiť na otázku

Aké sú skúsenosti a poučenia, ktoré ste na Balkáne získal, a ktoré sú pre súčasný Balkán optimálne?

Myslím, že na Balkáne už nie sme v situácii stabilizácie mieru. Táto doba je za nami, prvých desať rokov po Daytonskej zmluve prebiehala stabilizácia mieru, ktorá bola úspešná. Domnievam sa, že sme pracovali dobre. Mali sme k dispozícii dostatočný počet armádnych príslušníkov - celkom 60 000. Podarilo sa nám dokonale ovládnuť bezpečnostné pásmo. Zároveň sa nám podarilo zabrániť návratu vojny. Je to vynikajúci úspech, pokiaľ si uvedomíte, že bosenská vojna vyhnala polovinu obyvateľstva z domovov a vyžiadala si 250 000 obetí. My, NATO, sme vytvorili podmienky na to, aby sa milión utečencov mohol vrátiť domov. Bolo to po prvýkrát, kedy sa po vojne podarilo utečencom navrátiť ich nehnuteľnosti. Táto etapa bola veľmi úspešná.

Ja som do diania vstúpil na konci obdobia Daytonskej zmluvy, v dobe stabilizácie a počiatku spolupráce s Európskou úniou. Európska únia nie je iba úniou myšlienok, je taktiež úniou hodnôt, úniou štruktúr. Je to únia, ktorá vytvára inštitúcie moderného štátu. V danom prípade nastali veľké problémy. Daytonská zmluva bola obrovskou pomocou vo fáze stabilizácie, ale potom sa stala prekážkou, pretože zablokovala štátne štruktúry roztrieštenej zeme, myslím tým napríklad 10 predsedov vlád, 10 ministrov vnútorných vecí, atď.

Mojou úlohou bolo začať budovať funkčný, vysoko decentralizovaný štát. Čo to znamenalo? Znamenalo to vytvoriť štátne inštitúcie, nové daňové úrady, ako napríklad systém D.P.H., ktorý bol zavedený rýchlejšie než v iných krajinách a to napriek neistej situácii. Znamenalo to vytvoriť vlastné súdne inštitúcie, vlastné zbory sudcov, vlastný právny poriadok, lojálne politické inštitúcie.

Začal som s touto úlohou a v niektorých oblastiach sme boli úspešní. Zlúčili sme tri spravodajské služby do jednej, pod kontrolou parlamentu. Zlúčili sme dve armády do jednej, pod kontrolou štátu. Zlúčili sme daňové systémy do jednotného systému D.P.H. Vytvorili sme jednotný súdny systém pre celú krajinu. Samozrejme existujú oblasti, v ktorých musí byť práca ešte dokončená. Musím však dodať, že pokrok v období posledných 2 rokov bol skôr regresiou.

.

V svojej knihe popisujete príležitosti, ktoré ponúkala kritická doba po hlavnom víťazstve. Myslíte si, že Kosovo a jeho prehlásenie nezávislosti a nová ústava sa teraz nachádza v kritickej dobe?

Nie v rovnakom zmysle. Kritická doba, ktorú popisujem, je kritickou dobou na začiatku stabilizácie mieru. V momente, kedy postúpite ďalej a začnete budovať politické inštitúcie, táto doba je preč.

Kritická doba je, keď vaše vojsko, ako v tomto prípade, okupovalo Kosovo. Máte krajinu na starosti, či sa vám to páči alebo nie. Čo musíte urobiť? Nesmiete premárniť túto kritickú dobu a urobiť prvú nutnú vec a to je nastolenie bezpečnosti. Úspech NATO v Bosne a v Kosove nebol celkom jednoznačne bez omylov, ale bol presvedčivý čo sa týka zaistenia bezpečnosti a obnovy inštitúcií, ktoré budú zavádzať právny poriadok a právne normy.

Zlyhanie v Iraku bolo v tom, že bolo zanedbané vytvorenie bezpečnostného prostredia v prvých hodinách, dňoch, týždňoch, mesiacoch po víťazstve. Nemyslím, že Kosovo … Kosovo tým už prešlo. Teraz prechádza o mnoho zložitejším, dlhším a trýznivejším procesom budovania štátnych inštitúcií.

Čo je pre Balkán dôležitejšie: transparentnosť demokracie alebo udržateľná stabilita?

INemyslím, že sme vo fáze stabilizácie. Tá je už za nami. Domnievam sa, že na Balkáne nikto dnes nerozpráva o návrate vojny. Pokiaľ existuje nejaká hrozba bezpečnostnej situácie na Balkáne dnes, nie je to v možnosti útoku jednej strany alebo druhej, Srbi proti Chorvátom, proti moslimom, obyvateľom Bosny. To je preč, nikto už nehovorí o tejto možnosti, je nanajvýš nepravdepodobné, že by sa mohlo niečo takého vrátiť. Pokiaľ existuje nejaká hrozba bezpečnosti, pochádza z chronickej zločinnosti a z korupcie na vysokej úrovni. To je otázka právneho poriadku a nie stability. Myslím, že to je už za nami.

Môže na Balkáne opäť dôjsť k vojne? Samozrejme, "nikdy nehovor nikdy", ale v najbližšej dobe je to nemysliteľné. Na Balkáne by sa jedného dňa mohol zastaviť súčasný vývoj a mohla by nastať kritická situácia. Musíme mať na pamäti súčasnú nespútanosť kriminality vo vnútri Európy, ktorá je reálnou hrozbou. Musím povedať - čo sa týka Bosny s určitosťou, čo sa týka Srbska s absolútnou určitosťou - že za posledné roky a mesiace sme zaznamenali skôr zhoršenie než zlepšenie.

Domnievate sa, že balkanizácia Balkánu sa zastavila v Kosove?

Verím, že tomuto procesu odoláme. Som presvedčený, že už neexistuje. Pravdou zostáva, že posledná cena, ktorú muselo Srbsko zaplatiť za bláznovstvo a brutalitu Miloševiča, bolo Kosovo. Javí sa vám ďalšia balkanizácia na Balkáne? Nemyslím si, že je to možné.

Jedinou príčinou, ktorá by mohla Balkán uviesť späť do vojny, by mohla byť napríklad situácia, kedy by Republika Srbska bola vrátená späť Srbsku. Čo urobíte s moslimskou väčšinou, ktorá sa musela vrátiť späť do Srebrenice? Do Golgoty, v ktorej moslimovia teraz opäť musia žiť? Kozarac, ktoré bolo miestom táborov smrti, je dnes obývané moslimskou väčšinou a má moslimskú správu.

Čo urobíte s okresom Brčko, ktoré má špecifický, zatiaľ nevyriešený štatút, nezávislý na oboch entitách …. a je pritom najefektívnejšie fungujúcim multi-etnickým miestom v Bosne, ktoré sa nachádza medzi Republikou Srbska a Chorvátskom?

Je nemožné čokoľvek vykonať a som si istý, že by to malo neblahé následky. Myslím si, že to je jediná vec, ktorá by mohla priviesť Balkán späť do vojny. Z mojej strany je jasné, že by sme v každom prípade mali odolať ďalšiemu procesu balkanizácie. Kosovo bola výnimka. Bola to cena zaplatená za pomätenosť Miloševiča. Srbi, a obzvlášť belehradská vláda, by si mali uvedomiť, že to bola posledná cena, ktorú sme museli zaplatiť za stupídnosť tohto odporného režimu.

Predpokladáte, že členstvo v NATO a v Európskej únii môžu byť pre Balkán všeliekom?

Mám za to, že tieto organizácie môžu zaistiť iba jeden účel, ktorý umožňuje štruktúru preklenutia, vo vnútri ktoré je možné uplatňovať efekty vplyvu a pôsobnosti, budovať inštitúcie európskeho štátu. Jediným argumentom, ktorý všetkých spojil bez ohľadu na etnický pôvod, bez ohľadu na príslušnosť k politickej strane v Bosne, a ktorý som bol schopný použiť, bola možnosť stať sa súčasťou Európy, pripojiť sa k Európe.

A pravdou je, že k tomu prispela veľkou mierou magnetická sila Bruselu, ktorá urobila o mnoho viac pre povzbudenie a jednanie ako hybná sila reforiem inštitúcií, než nátlak a despotizmus zo strany vysokého predstaviteľa OSN "bonnských právomoci". Všetky tieto opatrenia boli nutné k umožneniu cesty do NATO, do EU. A ja si myslím, že táto magnetická sila je pre Balkán absolútne nevyhnutná.

Aktuálne, aby som bol úprimný, starosti mi robí pocit, že z pohľadu Balkánu a z pohľadu väčšiny obyvateľstva Balkánu, táto magnetická sila v posledných dvoch až troch rokoch veľmi výrazne ochabla. Dôsledkom je, že hybná sila či pôsobenie páky Európy nutnej pre Balkán, zároveň zoslabla a dnes mnoho Balkáncov v ňu neverí. Neverí tomu, že Európa chce Balkán.

Usudzujem, že Chorvátsko je v inej situácii. Napriek tomu, jedným z najviac destabilizačných faktorov v súčasnej dobe na Balkáne je oslabenie, skutočné oslabenie bruselského magnetizmu a evidentný nedostatok nadšenia zo strany vlád členských štátov EU a ich podpory úsilia balkánskych štátov o členstvo v EU. Pokiaľ bude táto situácia pokračovať, naša schopnosť obnovy Balkánu bude významne znížená. Nie je to vzdialený región, od ktorého mnoho nepotrebujeme, ako ktosi raz prehlásil. Balkán zostáva prednou líniou boja proti zločinnosti v našich mestách a keď Balkán opustíme ... Balkán za to zaplatí veľmi draho, ale my tiež. Nemali by sme zabudnúť na skutočnosť, že ide o naše záujmy.

Domnievate sa, že Balkán sa dostal na úroveň, kedy má rovnaké problémy, ako každá iná europská krajina?

Nie. Máme pred sebou ešte dlhú cestu. Nemali by sme zabúdať, že bude dlho trvať, než bude vojenský konflikt zabudnutý. Niekedy si neuvedomujeme, ako dlho to môže trvať. Trvalo 200 rokov než sme zabudli na Anglicku občiansku vojnu. Čo sa týka dnešnej americkej politiky, stopy americkej občianskej vojny sú veľmi zjavné aj o 150 rokov neskôr.

Nemôžete vymazať desaťročný vojnový konflikt, hroznú krvavú deštrukciu Balkánu, za niekoľko týždňov. Za niekoľko rokov možno, ale bude to trvať ešte dlho. Chcel by som zdôrazniť, že Balkán vykazuje skutočný pokrok, aj keď pomalším tempom, než by som si prial a niekedy príliš váhavo. Ale je to jediná cesta do budúcnosti a je v záujme Európy, aby na tejto ceste Balkánu pomohla. Teraz sa objavili v pozadí určité temné sily, niektoré veľmi blízke vysokým politickým kruhom v Belehrade, ktoré sa domnievajú, že Moskva môže byť alternatívou Bruselu. Myslíte si, že to je vtip. Podľa môjho názoru je to pomätenosť predstierať vlastnému obyvateľstvu, že podobné riešenie ponúka alternatívu.

Poskytne Moskva na obnovu Srbska také veľké finančné prostriedky ako Brusel? A bude v tom naďalej pokračovať, ako pokračuje Brusel? Samozrejme, že nie. Nič podobného. Rusko opustí Belehrad, ak to bude v ruskom záujme, rovnako ako za časov Miloševiča a Primakova.

Odpoveď je jednoduchá. Navštívte akékoľvek európske veľvyslanectvo v Belehrade vo štvrtok popoludní. Napríklad veľvyslanectvo Rakúska, Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska. A uvidíte, koľko občanov stojí vonku v rade na vízum do štátov EU. Potom navštívte veľvyslanectvo Ruska a konštatujte, koľko osôb chce cestovať do Ruska.

Pravdou je, že niektorí politici chcú predstierať, že Srbsko stojí pred inou alternatívou. Skôr, ako sa stať súčasťou Európskej únie, stať sa súčasťou zóny vplyvu Ruska. Podľa mňa to sú stanoviská nie len mylné, ale i tragické, pretože sú šírené medzi obyvateľstvom Srbska.

Prečo si myslíte, že Ratko Mladič a Karadžič neboli doposiaľ dopadnutí a uväznení?

Na to mám veľmi jednoduchú odpoveď, a síce, že sa radi sami obviňujeme a hlásame, že všetko je len a len naša chyba. Pravdou je, že máme v mieste najsilnejší armádny zbor a mali by sme z našej strany urobiť všetko, aby sme zaistili splnenie danej úlohy.

Túto úlohu však nemôžeme splniť bez pomoci miestnych inštitúcií a miestneho obyvateľstva. Veľkým problémom za mojich časov bolo ….. Bolo totiž vedené mnoho diskusií o tom, čo sa dialo predtým. Dohodol sa Holbrooke s Karadžičom? Neviem. Holbrooke mi povedal, že nie.

Bola dohoda s Francúzmi, ktorí si nepriali, aby sa Karadžič dostal k moci, pretože sa medzitým niečo prihodilo generálovi Janvierovi v Srebrenici? Neviem, počul som iba neoverené informácie.

Môžem vám iba povedať, že keď som bol ešte vo funkcii, NATO a všetci spojenci boli plne zapojení do pátrania po Karadžičovi a Mladičovi. Problém nebol v tom, že by NATO nevyvinulo dostatočné úsilie alebo záujem, problém bol v spolupráci so Srbmi. A je pravdou, že Banja Luka (hlavné mesto entity Republika Srbska = poznámka prekladateľa) náležite nespolupracovala, rovnako ako Belehrad, čo znamenalo, že zatknutie bolo takmer nemožné. Prečo sme ich nechytili? Mali sme sa vopred uistiť, že osoby zapojené do tejto úlohy sú naozaj tí správni vyvolenci. To bolo úvodné sklamanie z Banja Luky a ako som sa nedávno vyjadril, za môjho pôsobenia sa nám podarilo ich prekonať, ale bolo nutné nasadiť veľmi tvrdú politickú koncepciu. Myslím zároveň na chyby a omyly v Belehrade.

Myslím si, že pokiaľ by Belehrad chcel, mohol by Mladiča do Haagu poslať. Mám podozrenie, že je chránený renegátmi srbských bezpečnostných síl. Nehovorím, že títo sú riadení Belehradom, ale Belehrad už mohol všetkému urobiť koniec. A pokiaľ by sa srbská pravoslávna cirkev chcela uistiť, že Karadžič je v Haagu, mohla by tak učiniť. Ide o osobnosti, na ktoré by sme mali vyvinúť určitý nátlak.

A pokiaľ mám mať dôvoď k smútku, je to z dôvodov, ktoré je ťažké pochopiť. Európska únia i NATO, k mojej veľkej ľútosti, uvoľnili nátlak na Srbsko a srbské inštitúcie, na Banja Luku, na orgány, ktoré mali splniť medzinárodné záväzky k haagskemu súdu. A dnes sa obávam, že Karadžič a Mladič sú dnes o mnoho ďalej od vynesenia rozsudku v Haagu, než boli od konca vojny.

/i/Čo je dôvodom uvoľnenia nátlaku?//i/

Tu budem musieť byť trochu priamy. Mám predstavu, že nasledovala séria nešťastných a mylných kalkulácií zo strany niektorých západných štátov, vrátane Bruselu. Byť do takej miery posadnutý malým a dočasným problémom v Kosove! Domnievali sa tieto nemenované krajiny a Európa, že je správne oslabiť sily v Srbsku, aby sa ukľudnila situácia v Kosove.

Kosovo nie je dlhodobým problémom. O päť alebo desať rokov bude Kosovo malou enklávou a budeme si ju pamätať asi tak, ako sme si pamätali Schleswig-Holstein v 19. storočí.

Pravda je, že to bolo zložité, ale bolo iba jedno riešenie a existuje iba jeden záver. Skutočným vážnym problémom nie je Kosovo. Skutočným vážnym problémom je otázka, akým spôsobom zabrániť Srbsku a Bosne, aby neklesli do permanentnej nevládnuteľnosti a korupcie. Nemali sme nátlak uvoľniť.

K mojej ľútosti, v poslednom roku bola politika na Balkáne riadená v kontexte kosovskej politiky; my sme učinili všetko pre to, aby inde boli záležitosti v poriadku, zatiaľ čo sme sa zaoberali Kosovom. Podľa môjho názoru, nesprávna kalkulácia. Výsledkom nebolo, ako mnohí dúfali a prehlasovali, posilnenie moderovaných síl v Srbsku, ale skôr, ako vždy pri oslabení síl, viedlo k posilneniu radikalizmu v Srbsku. Obavám sa, že to bola nesprávna politická koncepcia a ľutujem, že sa doposiaľ nezmenila.

Okrem zemepisného názvu, znamená slovo Balkán ešte niečo iného?

Názov Balkán má rovnaký význam ako názov Západná Európa. Je to to isté, ako keď hovoríte o galských národoch. Je to skrátený, ale užitočný príklad, pretože obidva národy majú podobné problémy. Na druhej strane, podobné rozdiely, pretože zlepšenie dosahuje rôznej úrovne napríklad v Chorvátsku a v Albánii.

Chcel by som podotknúť, že tieto fakty sú dôležité, pretože je to určitý spôsob dialógu o regiónoch, ktorý je pre Európu regiónov veľmi dôležitý. Je to dôležité aj z iného dôvodu, ktorý je však o mnoho vážnejší, a ktorým je spôsob, akým jednala Európa so všetkými balkánskymi štátmi. Existujú určité politické koncepcie v Bosne a Hercegovine, v Chorvátsku, v Srbsku, v Kosove, v Macedónii. Mali by sme mať regionálne politické koncepcie, pretože keď budeme konštatovať určitý problém z hľadiska regiónu, môžeme vytvárať celkovú regionálnu politiku, ktorá bude lepšie a racionálnejšie riešiť všetky ostatné problémy. Balkán je príliš širokým pojmom, pretože zahŕňa ešte Rumunsko, Bulharsko a Grécko a náš problém zahŕňa presnejšie Západný Balkán.

Táto oblasť však zostáva dôležitou súčasťou nomenklatúry a to preto, aby Európskej únii pripomínala politickú koncepciu pre celý Západný Balkán a nie tzv. halierovú politiku.

/i/Ďakujem za rozhovor pre NATO Review.//i/

Tiež vám ďakujem.

Deliť sa o nasledujúce:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink