JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Get the Flash Player to see this player.

Taliban, televízia, telefón - a teror

Nick Grono, námestník riaditeľa Medzinárodnej krízovej skupiny, popisuje rôzne prvky mediálnej vojny Talibanu vo vnútri Afganistanu, vrátane silných i slabých aspektov - a ako je potrebné v tejto vojne s Talibanom bojovať.

Preskočiť na otázku

PAUL KING (vydavateľ NATO Review): Zápas o získanie sŕdc a myslí sa považuje za jednu z kľúčových oblastí vo vojne v Afganistane.

Správa s názvom „Propaganda hnutia Taliban - Ako zvíťaziť vo vojne slov“, ktorú nedávno zverejnila Medzinárodná krízová skupina (ICG), sa zaoberá stratégiami Talibanu práve v tejto oblasti. Zameriava sa na taktiky, ktoré Taliban vyvinul a na ich dopad na boje v Afganistane.

O zisteniach tejto správy bude dnes so mnou diskutovať Nick Grono, zástupca riaditeľa Medzinárodnej krízovej skupiny.

Pán Grono, vaša správa hovorí o tom, že Taliban komunikuje niekoľkými jazykmi. Angličtinou oslovuje Medzinárodnú verejnosť, arabčinu používa v globálnych a finančných otázkach a pri nábore nových členov a miestne jazyky si vyhradil k zvyšovaniu podpory v Afganistane.

Ktoré publikum je podľa vás v súčasnej dobe pre Taliban najdôležitejšie?

NICK GRONO (zástupca riaditeľa Medzinárodnej krízovej skupiny): Domnievam sa, že sú všetky rovnako dôležité. Medzinárodnú verejnosť oslovujú s cieľom podkopať vôľu Medzinárodného spoločenstva zotrvať v Afganistane dlhodobo, čo je prirodzene pre Taliban nesmierne dôležité; chcú dokázať, že vydržia dlhšie než Medzinárodné spoločenstvo.

Obyvateľstvo Afganistanu je mimoriadne dôležité, pretože to je srdce a duch krajiny, o ktorú usilujú. A svoje idey tu Taliban rozširuje o mnoho účinnejšie než Medzinárodné spoločenstvo.

Arabské publikum možno nie je tak dôležité, je však významným zdrojom financovania. Osobne si však myslím, že Taliban sa v súčasnej dobe snaží ovplyvniť hlavne prvé dve skupiny.

Zmienil ste sa o nedostatočnom jazykovom vybavení Západu, čoho dopad sa začína prejavovať. Do akej miery je to pravda v prípade Afganistanu a presadzujete to, aby sa viac komunikovalo v miestnych jazykoch či prostredníctvom predstaviteľov miestnych oznamovacích prostriedkov?

Odpoviem najskôr na poslednú časť otázky. Presadzujeme oboje. Je dôležité chápať posolstvá a ciele protivníka a v tomto pokrivkávame. Medzinárodné spoločenstvo sa nevenuje dôkladnej analýze ich posolstva. Správa, v ktorej sme sa zaoberali propagandou vyvíjanou zo strany Talibanu, patrí k vôbec prvým významným lastovičkám na túto tému a to je pre nás prekvapujúce zistenie. Predstavuje bohatý zdroj informácií.

Aj keď sú tieto údaje prirodzene skreslené, je možné z posolstiev šírených protivníkmi čerpať celý rad informácií. Je taktiež nesmierne dôležité tieto posolstvá vyvrátiť a komunikovať práve s ich cieľovým publikom, ktorým sú v tomto prípade samotní Afganci. Preto musíme byť schopní efektívne komunikovať jazykmi pašto a dari.

Jednou z tém, ktorými sa správa zaoberá, je nedostatok zodpovednosti afganskej štátnej správy a chýbajúce spochybňovanie legitimity Talibanu, ktoré im nahrávajú do kariet. Akú časť týchto úloh na poli komunikácie musia na seba prevziať samotní Afganci?

Áno, určite musia, aj keď v otázke zodpovednosti a korupcie, napríklad v prípade afganskej vlády, nejde iba o komunikáciu. Tu sa dostávame k základnej štruktúre štátnej správy Afganistanu. Túto skutočnosť si ale musíme uvedomiť a čeliť jej.

Taliban si ju jasne uvedomuje, pretože cieľom veľkej časti ich propagandy je upozorňovať na tieto problémy a podkopávať legitimitu ústrednej vlády. Medzinárodné spoločenstvo a afganská vláda sa musia o mnoho lepšie vzájomne informovať o tom, čo podnikajú, pretože implementácia konkrétnych krokov nutných v rámci konfrontácie s týmto problémom bude tvrdou úlohou.

Afganské médiá to zjavne nemajú ľahké. Vyvíja na nich nátlak ako Taliban, tak aj vláda. Ako je možné čo najúčinnejšie pomôcť afganským médiám, aby boli hodnovernejšie a nezávislejšie?

Ako ste sa už zmienil, médiá sú vo veľmi neľahkej situácii, nemôžeme inak ako s nimi sympatizovať. Ak kritizujú Taliban, hrozí im nebezpečenstvo zo strany Talibanu. Za kritiku vlády si vyslúžia nátlak zo strany vlády.

Vláda musí pochopiť, že nezávislé médiá sú v jej najlepšom záujme. Médiá budú zverejňovať kritizujúce články, ale ak chcete vyhrať informačnú kampaň, nemôžete obmedzovať schopnosť médií informovať o dianí.

A navyše médiá významne pomáhajú vláde v otázkach dodržovania zodpovednosti a odstraňovania korupcie. Vláda teda musí zaujať otvorenejší prístup k médiám. A Medzinárodné spoločenstvo by sa nemalo hanbiť a poukazovať na nevhodné obmedzenia, ktorými afganská vláda médiá zväzuje.

Ako môže objektívne spravodajstvo prospievať v prostredí Afganistanu, keď sú často dejiskom udalostí odľahlé miesta, kde sa skutočnosti špatne zisťujú a kedy je reportérom často vyhrážané. Ako môže Západ pomôcť novinárom, aby v takom prostredí informovali objektívnejšie?

Iste, toto prostredie nie je zrelé. Chcem tým povedať, že médiá nie sú zvyknuté pracovať v slobodnom prostredí. Pomoc by mala spočívať v tom, že im umožníme, aby pracovali slobodne a túto schopnosť ďalej rozvíjali. V Pakistane sme svedkami niečoho podobného. Jedným z prvých a pozitívnych krokov vlády prezidenta Mušarafa bolo otvorenie priestoru pre médiá. Výsledkom bolo veľké množstvo rôznych pohľadov na situáciu. Mnohé z nich boli extrémistické či teatrálne, ale časom si novinári osvojili objektívnejší prístup a lepšie chápanie svojho publika. Osobne si myslím, že v Afganistane musia pochopiť potrebu širšieho mediálneho priestoru, aby oznamovacie prostriedky mohli náležite operovať a zdokonaľovať sa.

Domnievate sa, že aj keď Taliban používa moderné technológie a spôsoby komunikácie, je jeho najsilnejším nástrojom hovorené slovo?

Taliban má niekoľko nástrojov. Hovorené slovo je nesmierne dôležité. Pri skúmaní spôsobov jeho propagandy sme narazili na jednu zaujímavosť - sofistikovanosť a spektrum metód, ktoré Taliban používa pri šírení svojich posolstiev: hovorené slovo, anonymné výhražné letáky, vyzváňajúce tóny mobilných telefónov. Afganistan je pokrytý mobilnými sieťami a veľmi rozšírené sú vlastenecké melódie používané ako vyzváňajúce tóny. Taliban má k dispozícii súbory MP3, ktorými účinne ovplyvňuje svojich poslucháčov.

Je zaujímavé, že málo používa rozhlas. Pre Taliban je totiž obťažné inštalovať rozhlasové vysielače a prevádzkovať ich po určitú dobu. Zato však veľmi účinne využíva všetky ostatné spôsoby komunikácie.

Počas svojej vlády hnutie Taliban zakázalo televíziu, hudbu, internet a dokonca i fotografie živých bytostí. V súčasnosti však používajú k napadaniu Západu práve tie isté prostriedky. Nezdá sa to Afgancom úzkoprsé alebo pokrytecké?

Nemyslím si. Súhlasím s názorom, že použitie rovnakých prostriedkov na nepriateľa je pokrytecké, ale Taliban má určite nejaké ospravedlnenia, vedie vojnu a preto ich používa.

A čo sa týka obyvateľov, tí sa zameriavajú na informácie, ktoré dostanú a mám pocit, že ich nijako zvlášť nezaujíma, či je alebo nie je Taliban pokrytec.

Myslíte si, že operácie spojencov v Afganistane predstavujú samy o sebe komunikačný problém alebo je problémom skôr spôsob, akým ich Taliban zneužíva ?

Oboje. Pokiaľ pri náletoch umierajú civilné osoby, potom je prirodzene smrť civilov skutočným problémom. Komunikácia predstavuje taktiež veľký problém. Zistili sme, že Taliban reaguje častejšie, a to čiastočne preto, že ho nezaujíma, či je jeho odpoveď presná. Ale jeho tlačový hovorca je k dispozícii 24 hodín denne prostredníctvom satelitného telefónu, aby poskytol reakciu na akýkoľvek incident, zatiaľ čo spojenecké jednotky i afganské médiá nezriedka zaujímajú veľmi váhavý postoj.

Jednak kvôli snahe najskôr si overiť fakty, jednak preto, že nie sú organizované takým spôsobom, aby reagovali okamžite. Je teda nutné vyrovnať sa s oboma problémami.

Sme si vedomí, že uchránenie životov civilného obyvateľstva si vyžaduje veľmi náročnú stratégiu, ktorú musíme ešte zdokonaliť, pretože v posledných týždňoch a mesiacoch sme zaznamenali rastúci počet obetí.

Je nesmierne dôležité, aby sme informovali o krutostiach Talibanu a jeho neľudských praktikách a tým čelili jeho vlastnej propagande.

V správe ICG sa konštatuje, že sa Talibanu podarilo s pozoruhodným úspechom vytvoriť dojem, že je silnejší, než v skutočnosti je. Je to známkou toho, že Taliban úspešne zvládol psychologickú operáciu a má tento vyvolaný dojem časové obmedzenie?

Nedomnievam sa, že by mal časové obmedzenie. Myslím si, že Taliban až veľmi dobre vie, ako sa vykresliť a prirodzene neoperuje vo vzduchoprázdne. Vidí, čo sa deje v Iraku, kde sa na vysoko sofistikovanej úrovni využíva internet a iné médiá. Poučil sa z toho a chápe, že v asymetrickej vojne je nesmierne dôležité, aký dojem vytvorí. Tento postup si osvojil dokonale a bude v tom i naďalej pokračovať.

Medzinárodné spoločenstvo a afganská vláda si o niečo pomalšie uvedomujú, ako dôležité je informovať o svojich cieľoch a čeliť propagande. Dúfame, že uvedená správa prispeje k hlbšiemu pochopeniu problémov, ktoré je potrebné riešiť.

Správa taktiež uvádza, že Medzinárodné spoločenstvo sa hneď na začiatku intervencie dopustilo chyby tým, že nevyslalo dostatočný počet neutrálnych mierových jednotiek do všetkých oblastí krajiny. Tento fakt je údajne jadrom rady problémov, s ktorými sa v súčasnej dobe v Afganistane stretávame. Narážate tu taktiež na problémy komunikácie?

Nie, problém je širší, nie je možné ho zúžiť na jednoduchú komunikáciu. Už koncom roku 2002 a začiatkom roku 2003 sme veľmi ostro kritizovali stratégiu vysielania jednotiek do relatívne bezpečného severu, zatiaľ čo na juh, hlavne do provincie Helmand, sme nevyslali žiadne mierové jednotky ani Medzinárodné sily.

Myslím, že pred príchodom britských jednotiek v roku 2006 operovalo na juhu približne 500 členov špeciálnych jednotiek. Nie je preto prekvapujúce, že Taliban mal možnosť sa tu uchytiť, vybudovať si vlastnú sieť a riadne znepríjemniť prácu afganskej vláde, keď konečne zamerala svoju pozornosť na juh.

Komunikačný aspekt teda nie je podstatný. O mnoho dôležitejšie je nasadiť jednotky v dostatočnom počte tam, kde sú skutočne nutné.

V poslednej dobe sa diskutuje o potrebe regionálneho prístupu v Afganistane. Vo svojej správe upozorňujete na skutočnosť, že tlač vydávaná Talibanom alebo pre Taliban a niektoré video-studiá sa bezpochyby nachádzajú v susednom Pakistane, kde sú aj redigované niektoré internetové stránky. Ako je teda možné čeliť tejto propagande, keď je šírená, riadená a vyrábaná mimo územia Afganistanu?

Áno, Pakistan prestavuje pre Afganistan problém a väčšina pozorovateľov si je toho vedomá. Skutočnosť, že Pakistan poskytuje útočisko povstalcom, že títo povstalci sú schopní sa v tejto krajne zoskupovať, venovať sa propagande a využívať ju ako svoju základňu, značne sťažuje úsilie Afganistanu. Preto si musí Medzinárodné spoločenstvo najskôr priznať rozsah tohto problému. Tento proces v súčasnosti prebieha. Počas posledných 12 až 18 mesiacov došlo k obrovskej zmene v chápaní úlohy Pakistanu, hlavne vo Washingtone.

Ďalším krokom je spolupráca s pakistanskou vládou a jej uistenie zo strany Medzinárodného spoločenstva o dôvere v jej predstaviteľov čo sa týka riešenia problémov v oblastiach ovládaných tamojšími kmeňmi a povstalcami. V tejto sfére je vyvíjané veľké úsilie, ktoré je potrebné ešte zosilniť. Medzinárodné spoločenstvo by malo byť súdržnejšie na úseku komunikácie s pakistanskou vládou a podporovať jej pôsobnosť na týchto územiach ovládaných kmeňmi, zvlášť v pohraničnej severozápadnej provincii. Chceme intenzívne povzbudzovať podobné priame debaty a Pakistanu dokázať, že riešenie tohto problému je v jeho najlepšom záujme.

Hnutie Taliban využíva vo svoj prospech každú obeť z rád civilného obyvateľstva. Vo vašej správe uvádzate, že, podľa nezávislých zdrojov, v priebehu prvých troch mesiacov roku 2008, Medzinárodné sily zavraždili viac než štvornásobok civilistov než protivládne jednotky.

Domnievate sa, že tento prekrútený údaj sa vynoril pod vplyvom propagandy Talibanu, ale taktiež preto, že spojenecké vojská nie sú schopné efektívnej a jasnej komunikácie?

Domnievam sa... To je veľký problém. Myslím si, že ide o závažný problém a nie len o jednoduchú neschopnosť komunikácie. Komunikácia je dôležitá k rozšíreniu informácií. A jednoduchá komunikácia evidentne často nestačí. Aj keď nie som priamo u zdroja, zdá sa mi, že počas komunikácie, ktorej prostredníctvom sa šíria informácie, dochádza k prerušeniu toku informácií.

Taliban veľmi jasne demonštroval, že u neho k žiadnemu prerušeniu toku informácie nedochádza, pravé naopak, na incidenty reaguje s veľkou rýchlosťou, podľa môjho úsudku mnohom rýchlejšie než Medzinárodné spoločenstvo.

Musíme si tento fakt uvedomiť. NATO vyvíja značné úsilie na poli komunikácie a chápe, že v tejto doméne sa musí ešte hodne zdokonaliť a zamerať sa na afganskú stranu tejto neľahkej rovnice. Aliancia musí intenzívne spolupracovať s Afgancami a posilňovať úlohu afganskej vlády. Nemala by sa zameriavať iba na Medzinárodný aspekt tohto problému a na svoje operácie, ale na riešenie mnohých záležitostí priamo na domácej pôde a za domácej reakcie.

Je správne tvrdenie, že priemerný Afganec si túto nerovnováhu neuvedomuje?

Áno, mám pocit, že áno. A obavám sa, že z veľkej miery je to, ako som sa už zmienil, kvôli nespôsobilosti afganských médií. Počas výskumu u nás kolovala zaujímavá historka, a síce, že väčšina zahraničných novinárov agentúry Reuters i ďalších, je akreditovaná u Regionálneho velenia Juh, na základni v Kandaháre. Afganskí novinári však akreditovaní nie sú.

A ako sa majú teda šíriť informácie, keď Afganci nemôžu hovoriť so spojeneckými vojskami a my im nemôžeme oznámiť, čo sa deje, ani ich informovať o civilných obetiach z operácií Talibanu.

Cudzinci majú tendenciu hovoriť zase s cudzincami a tak sa dostávame späť k problému, o ktorom sme už hovorili: o potrebe odborne pripraviť Afgancov, zlepšiť priestor pre médiá, čo znamená byť v styku s miestnymi novinármi, ktorí hádam ani nepracujú ako novinári, ale s ktorými sa poznáme, ktorí možno nemajú vycibrené chápanie informácií, ako by sme si priali my. Sú to však ľudia, ktorí sa prihovárajú k bežným Afgancom a práve s nimi musíme účinnejšie komunikovať.

Vaša správa konštatuje, že Taliban sa v svojej propagande orientuje na dve hlavné oblasti - vyčerpanie Západu a zdôrazňovanie korupcie v Afganistane. Ktorá z týchto dvoch oblastí je podľa vášho názoru dôležitejšia?

Pre Afgancov je dôležitejšia korupcia a krivdy. Je potrebné si uvedomiť, že aby afganská vláda nadobudla integrálnej zákonnosti, musí presvedčiť obyvateľstvo, že je vládou dôveryhodnou a že jej záleží na jeho blahobyte. Afganci sú rozhorčení hlboko zakorenenou korupciou a opakujúcimi sa cyklami skorumpovanej moci, ktoré poznamenali ich dejiny. Mám tým na mysli zvlášť dobu posledných 30 rokov, kedy sa vystriedala rada vládcov pokorujúcich svoj ľud. Jedným z dôvodov počiatočného úspechu Talibanu v deväťdesiatych rokoch bola skutočnosť, že hlásal boj proti korupcii a nepotizmu. A niečo veľmi podobného sa deje aj v súčasnosti.

Je nutné dobre si uvedomiť, že riešenie podstaty týchto problémov je nesmierne náročné.

Ako sú v Afganistane prijímané posolstvá džihádu? Taliban napríklad tvrdí, že zabíjaním príslušníkov cudzích armád alebo smrťou v boji so zahraničnými vojskami sa bojovníci dostanú priamo do raja. To je zjavné pestovanie kultu mučeníctva, ktorý v Afganistane predtým neexistoval. Aké sú reakcie obyvateľstva na podobné zvesti?

Podľa našich zistení ide o nové posolstvá, ktoré pravdepodobne šíria džihádisti, ktorí sú aktívni v iných oblastiach. Irak je jedným z príkladov, ale sú tu aj ďalšie konflikty. Ide o nebezpečný smer.

Situáciu ďalej zhoršuje pôsobenie madras, náboženských škôl pri mešitách, zvlášť v krajoch ovládaných kmeňmi, ktoré šíria extrémistické idey. Domnievame sa, že práve na tomto poli sa musí vynaložiť o mnoho viac úsilia, pretože musíme čeliť týmto myšlienkam a zároveň hrozbám zo strany madras a povstalcov, ktorí sa usadili v Pakistane.

Na záver by som sa chcel spýtať, čo odporučíte zainteresovaným krajinám a NATO v Afganistane?

Domnievam sa, že by sme mali odporučiť náležité chápanie významu úlohy afganských médií. Ako som už uviedol, pre Medzinárodné organizácie je ľahké zamerať sa na posolstvo pre Medzinárodnú verejnosť, čo je prirodzene dôležité. Nevenuje sa dostatočná pozornosť . . . po Medzinárodnej línii sa veci darí lepšie, máme k tomu potenciál. Nevenuje sa však dostatočná pozornosť samotnému Afganistanu a rozvoju afganského nadania a inteligencie.

Koniec koncov, ak chcete získať afganské srdce a dušu, musíte použiť afganské médiá. Musíme sa preto sústrediť na väčšiu účinnosť našich posolstiev prostredníctvom týchto médií.

KING: Pán Nick Grono, mnohokrát vám ďakujem za rozhovor.

GRONO: Taktiež ďakujem.

Share this:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink