JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Západná verejnosť sa musí v Afganistane angažovať - a to čo najskôr

Marco Vincenzino sa domnieva, že verejnosť v členských štátoch NATO stráca záujem o vojnu v Afganistane. A je toho názoru, že strata verejného záujmu – a podpory – môže viesť k strate vojny.

Budúcnosť Afganistanu bude zoširoka závisieť na tom, či jeho ústredná vláda môže splniť, alebo pri najmenšom vytvoriť pocit splnení veľkých nádeji prostého afganského ľudu. Ak však tieto očakávania nesplní, potenciál nenapraviteľnej straty legitímnosti centrálnej vlády bude jednou z najväčších dlhodobých hrozieb pre stabilizáciu Afganistanu.

Aj keď medzinárodná komunita môže ešte stále v mnohých sektoroch zdokonaliť úroveň svojho nasadenia, najlepšie čo môže urobiť je získať pre Afganistan čas. Afganská verejnosť však potrebuje istotu, že záväzok medzinárodnej komunity je dlhodobý, koherentný a spoľahlivý. Medzinárodné zabudnutie po odchode sovietskych vojsk, sprevádzané nástupom Talibanu k moci, pretrváva v pamäti mnohých Afgancov.

Do akej miery sa teda medzinárodná komunita v Afganistane angažuje? Aj keď je úroveň pomoci u každého štátu iná, celkove nie sú jej atribúty príliš povzbudivé, zvlášť pre prostých Afgancov.

Napríklad, získanie dodatkových fondov a dodávok členských štátov NATO pre Afganistan bolo porovnateľné s trhaním zubov. V spojeneckých štátoch prebiehali búrlivé diskusie v parlamentoch, v oznamovacích prostriedkoch ako aj medzi širokou verejnosťou. Aj keď všetkých 40 štátov prítomných v Afganistane poskytuje určitú formu podpory, v globále sú všetky snahy aj materiálne zdroje stále neprimerané tomuto poslaniu. A na všetkých bojových frontoch je vyžadované stále väčšie nasadenie. Príklad: americkí, britskí, kanadskí a holandskí príslušníci spojeneckého armádneho zboru nesú naďalej hlavnú ťarchu ťažkých bojov na juhu a východu Afganistanu.

Nebezpečenstvo zo strany parlamentov členských štátov NATO neobnoviť mandát kontingentov na niekoľko nasledujúcich rokov je reálne, pretože podpora zo strany verejnosti v spojeneckých štátoch aj naďalej slabne. V mnohých prípadoch to súvisí s neschopnosťou politických lídrov zapojiť sa do priameho dialógu s verejnosťou a vysvetliť význam a rozsah tejto misie. Túto neschopnosť, alebo presnejšie povedané nedostatok silnejšej vôle, je možné prisúdiť hlavne strachu politikov z odplaty vo voľbách.

Mnohé priamo pripomína, že tragédia 11.09.2001 vzišla z veľkej časti z Afganistanu a že tato oblasť je aj naďalej regionálnym i medzinárodným nebezpečenstvom

Skrátka, hlavný problém, ktorý ohrozuje samotnú existenciu NATO, je misia v Afganistane. Nanešťastie sa tomuto problému nedostalo v spojeneckých štátoch náležitej pozornosti alebo významnej diskusie, ktorú si zasluhuje. Napriek tomu že niektoré štáty oznámili v nedávnych mesiacoch zvýšenie svojich kontingentov, k zaisteniu dlhodobej podpory verejnosti je nutné väčšie nasadenie, aby sa medzinárodná misia v Afganistane stala udržateľnou a úspešnou.

V USA je Afganistanu venovaná iba obmedzená pozornosť, pretože sa domáce média zaoberajú predovšetkým debatami na tému prezidentských volieb. Mimo toho, americký daňový poplatník dopláca relatívne menej na Afganistan než na Irak. Skutočnosť, že Afganci sú všeobecne naklonení zahraničnej prítomnosti a prajú si prevziať zodpovednosť v hlavných sférach každodenného života, činí tento konflikt podstatne menej kontroverzný než konflikt v Iraku.

Pre tých, ktorí sa nezaujímajú o zahraničné veci je konflikt v Afganistane "včerajšou vojnou". A pre tých, ktorí majú len limitovaný záujem, sa konflikt stal "inou vojnou", vojnou, ktorá príležitostne vyvoláva veľmi zvučné kampane v porovnaní s Irakom, alebo s titulkami správ o hrozných samovražedných atentátoch či o útokoch Talibanu.

Vodcovské osobnosti na oboch stranách Atlantiku nesú zodpovednosť za zahájenie debaty s verejnosťou o vojne v Afganistane. To vyžaduje hlbokú a skutočnú diskusiu zbavenej mondénne zvučnej a sfarbenej rétoriky.

To čo je v stávke bude mať vplyv na národnú bezpečnosť, medzinárodnú stabilitu a budúce generácie USA a spojencov. Mnoho priamo pripomína, že tragédia 11.09.2001 vzišla z veľkej časti z Afganistanu a že táto oblasť je aj naďalej regionálnym i medzinárodným nebezpečenstvom.

Povinnosťou politických lídrov je vysvetliť približnú chronológiu a rozsah operácie. Musí byť zdôraznené, že boje v Afganistane a v iných častiach sveta budú vyžadovať prinajmenšom genéziu záväzkov a prostriedkov. Nedostatok podpory na domácej pôde v USA a v Európe bude silne odradzovať afganskú verejnosť, ktorá potrebuje byť presvedčovaná slovami a hlavne akciami o dlhodobej podpore a udržateľnosti.

Cieľom je snaha o získanie času, krátkodobo, s dlhodobým zámerom Afgancov, ktorí sa stavajú stále viac sebestačnými preberajúc vedenie vo všetkých sférach každodenného života, zvlášť na úseku bezpečnosti. Po troch desaťročiach vojen sa táto úloha síce javí ako mimoriadne ťažká, ale úspech nie je zďaleka nemožný.

Informácie … a výsledky

Pre udržanie podpory verejnosti musia politickí vodcovia poskytnúť pravidelné a nie iba sporadické správy o vývoji situácie, zvlášť čo sa týka nevojenskej oblasti. Ľud si praje vidieť výsledky práce za ich dane.

V USA to môže byť komplikovanejšie vinou systematických ťažkostí, zvlášť neadekvátnou úrovňou nevojenských expertíz americkej vlády. Ďalej, z dôvodu krátkej doby trvania funkcie experta pre špecifické záležitosti v zámorských štátoch existuje názor, že aj keď je expert k dispozícii, jeho alebo jej funkcia nemôže často trvať dlhšie ako jeden rok, pretože môže byť prekážkou financovaných programov v sektoroch ako sú poľnohospodárstvo, vzdelanie, zdravie alebo spravodlivosť. Tento nedostatok kompetencie a kontinuity vážne narušuje schopnosť predkladať správy o pokroku alebo o nedostatkoch programov.

Na domácej pôde USA došlo taktiež k vytvoreniu priepasti medzi verejnosťou a príslušníkmi ozbrojených zložiek, zvlášť čo sa týka armády a námornej pechoty. Mnohým členom armády sa javia prostí občania ako dokonale indiferentní k ich práci, vrátane ich priamej konfrontácie s nepriateľom, k ich mnohonásobným služobným povinnostiam, k ich narušenému rodinnému životu.

Po veľkých nádejach sformovaných architektmi vojny v Iraku je nepochopiteľné, že početní prostí Američania zostávajú opatrní voči zámorským záväzkom.

Zodpovedné politické vedenie tu hrá dôležitú úlohu.

Po prvé, môže vysvetliť vážne dôsledky zlyhania v Afganistane, čo pomáha k obnove spoľahlivosti celej misie.

Po druhé, môže uistiť podporu domácej verejnosti ozbrojených síl a afganskú verejnú mienku o dlhodobom záväzku USA a NATO.

Neúspech v Afganistane by vážne narušil transatlantické vzťahy a medzinárodnú stabilitu, rovnako ako NATO v roli piliera svetovej bezpečnosti

Okrem toho, politickí lídri musia zdôrazniť, že s nestabilným Pakistanom na východe Afganistanu a dogmatickým Iránom na západe si USA a NARO nemôže dovoliť stratiť Afganistan.

Neúspech v Afganistane by poškodil spoľahlivosť a prestíž USA v roli globálnej mocnosti a znamenal by väčšie medzinárodné nebezpečenstvo.

Fiasko v Afganistane by pre NATO znamenalo koniec najúspešnejšieho vojenského paktu v dejinách po prvom nasadení za jeho oblasti pôsobnosti. Súčasné by vážne poškodilo transatlantické vzťahy a medzinárodnú stabilitu, pretože NATO zostává pilierom celosvetovej bezpečnosti.

Pre afganský ľud by nezdar spojencov znamenal ďalšiu tragicky stratenú príležitosť nadobudnutia slobody. Do dejín by vstúpil fakt, že odhodlanie a angažovanosť tohto ľudu prebudovať a obnoviť svoju krajinu po 30 rokoch vojen nebolo prispôsobené medzinárodnej komunite, ktorá viac sľubovala než skutočne vykonala.

A nakoniec, zlyhanie v Afganistane by znamenalo kolektívnu porážku pre všetkých so znepokojivo nepredvídateľnými a iracionálnymi reakciami.

Táto skutočnosť zdôrazňuje fundamentálnu potrebu väčšej efektívnosti, plného nasadenia a dlhodobej angažovanosti zo strany medzinárodnej komunity, zvlášť USA a NATO, v Afganistane.

Aj keď sú diskusie o expanzii NATO iste dôležité, stabilizácia Afganistanu je pre NATO zďaleka najdôležitejšou vecou, na ktorú by sa mali všetci spojenci sústrediť.

Nie je nutné pripomínať tragický deň 11.09.2001. Ale je potrebné niektorým ľuďom pripomínať, že tento deň má svoj pôvod v Afganistane?

Marco Vincenzino

Share this:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink