JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Potravinová kríza a bezpečnosť - Otázky a odpovede

NATO Review formou otázok a odpovedí vysvetľuje, ako rastúce ceny potravín môžu prispievať k nepokojom a ohrozovať politickú stabilitu.

© AP / Reporters

Ceny ryže vzrástli za posledný rok o viac než 70 percent. Pšenica zdražila takmer na dvojnásobok, čo sa významne premietlo do cien základných potravín, napríklad chleba. Ďalšia základná potravina, sója, zdražila o 87 percent, kukurica o 31 percent.

Dôvodov je viac a navzájom spolu súvisia. Patrí k nim napríklad:

  • Rast počtu obyvateľstva. Je potrebné živiť viac ľudí, pričom tento trend bude pokračovať. V roku 2025 bude mať zem o 1,6 miliardy obyvateľov viac.
  • Stravovacie režimy obyvateľstva . Mnoho ľudí si dopriava výdatnejšiu stravu. Štáty ako Čína alebo India bohatnú a stále viac ľudí sa môže stravovať mäsom, čo vyžaduje viac pôdy pre pastviny než pre pestovanie plodín a to sa neobíde bez následkov. Súčasne sa zvyšuje dopyt po obilninách ako pre spotrebiteľov, tak pre domáci dobytok.
  • Otázka, či má pôda byť využívaná k výrobe paliva či potravín.. S narastajúcimi obavami o energetickú bezpečnosť je stále viac pôdy využívanej k výrobe biopalív. Spojené štáty americké zvýšili svoju produkciu bioetanolu z približne 5 miliárd litrov v roku 1998 na 35 miliárd v minulom roku. Tento rast bude pokračovať aj naďalej, čo v niektorých oblastiach zapríčinilo nedostatok potravín a zvýšenie cien.
  • Vplyv nepriaznivého počasia na poľnohospodársku produkciu - napríklad úrode v Austrálii zasadili ťažkú ranu veľké suchá. Svetový potravinový program predpovedá, že podobné výkyvy počasia povedú k stratám na urodových výnosoch vo viac ako 40 rozvojových krajinách.
  • Ďalšie faktory energetického charakteru, napríklad rastúce ceny dôležitých poľnohospodárskych produktov, ako sú hnojiva alebo olej
  • , ktoré vedú k zvýšeným nákladom na pestovanie obilia.

  • Disproporčný systém tvorby cien na Západe (napríklad tučné subvencie vyplácané poľnohospodárom v Európe i v USA), ktorý zrejme taktiež ovplyvnil celkovú situáciu.

  • Po prvé v tom, že ceny potravín ovplyvnia stabilitu mnohých štátov a hlavne kritických oblastí. V správe Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN z marca tohto roku sa uvádza, že poľnohospodári na Blízkom východe pravdepodobne utrpia veľké straty v dôsledku vysokých teplôt, sucha, záplav a degradácie pôdy.
  • Po druhé, znepokojujúca je taktiež skutočnosť, že rastom cien najviac trpia milióny chudobných ľudí v mestách – najväčšia časť svetovej populácie. Je to nový druh problému základnej výživy. Obyvateľstvo nesužuje hladomor, keď potraviny nie sú na trhu. Potraviny k dostaniu sú - ale oni si ich nemôžu dovoliť.

V mnohých krajinách už došlo kvôli cenám potravín k nepokojom, predovšetkým na Haiti (kde si výtržnosti vyžiadali niekoľko obetí) a na Pobreží slonoviny.

(viď prehľad vo fotoreportáži).

Nárast cien je možné konštatovať po celom svete: do apríla 2008 boli masové demonštrácie zaznamenané vo viac než 30 krajinách.

Všetky, kde žijú najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva – hlavne však krajiny a oblasti, ktorých zásobovanie potravinami závisí výhradne na dovoze. Mimoriadne tvrdo je zasiahnutá Afrika, niektoré časti Ázie a Južnej Ameriky. Na druhej strane, niektoré vyvážajúce štáty, ako Argentína, Kanada a Austrália, si vďaka tejto situácii na trhu s potravinami podstatne vylepšili obchodnú bilanciu.

Viď samostatný príspevok o dopade potravinovej kríze na Afganistan

Existuje niekoľko ďalších oblastí zasiahnutých potravinovou krízou - napr. energetika, obchod a migrácia - ktoré by mohli mať negatívny dopad na bezpečnosť.

  • Predsedovia vlád Peru a Bolívie, Alan Garcia a Eva Morales, spojili potravinovú otázku s energetickou bezpečnosťou. Tvrdia, že kvôli dopytu po stabilnejšom zdroji energie z biopalív sa nedostáva pôdy a prostriedkov pre produkciu potravín, ktorých je v rozvojových krajinách potrebné. Vyzvali západné vlády, aby pred palivom dali prednosť potravinám.
  • Mnoho krajín zakázalo vývoz určitých druhov potravín, čím riskujú ďalšie prehĺbenie neistoty v krajinách závislých na dovoze. Komisár EU pre obchod, Peter Mandelson, už pred podobnou reakciou varoval s tým, že nedáva zmysel ”ani z ekonomického, ani z rozvojového hľadiska” a poskytuje “iba ilúziu potravinovej bezpečnosti.”

    Obchodné obmedzenia majú vplyv na bezpečnosť. Na Srí Lanke, napríklad, niektorí obchodníci hromadia zásoby, pretože nechcú predávať za nižšie, oficiálne ceny určované vládou. K potrestaniu obchodníkov predávajúcich za vyššie ceny bol ustanovený zvláštny súd, ktorého príslušnosť sa vzťahuje aj na obchodníkov, ktorí nakúpili potraviny skôr a za vyššiu cenu. Túto situáciu zapríčinilo rozhodnutie Indie zastaviť vývoz ryže iných druhov než basmati.

  • Na reálnu možnosť, že masová migrácia sa môže stať bezpečnostným problémom, upozorňovali európske vlády už pred vypuknutím potravinovej krízy. Vtedy prevládal strach z migrácie na základe klimatických zmien. Tieto obavy teraz ešte silnejú z dôvodu masového presídľovania sa za zdrojmi výživy; toto sťahovanie obyvateľstva môže vyvolať silné nepriateľstvo miestnych obyvateľov, aké poznala napríklad Južná Afrika, kde sa prisťahovalci stali v posledných mesiacoch terčom nenávisti a viac než 40 osôb už bolo zavraždených a tisíce vyhnaných zo svojich domovov a pracovísk.

Josette Sheeranová, riaditeľka Svetového potravinového programu OSN, prehlásila, že potravinové trhy by sa vďaka zvýšenej produkcii a poklesu cien mali ukludnit za tri až štyri roky. Do tej doby však milióny ľudí budú trpieť rastúcimi cenami.

Share this:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink