JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Spojitosť „Energia-potravinová kríza“ - aké riešenie ?

Stúpajúce ceny sú zdrojom potravinovej krízy. Ale prečo sú tak vysoké? V tomto článku David G.Victor, vedecký pracovník Stanfordskej univerzity a Rady pre zahraničné vzťahy dokazuje, že príčiny tejto kríze nemôžeme plne pochopiť bez pohľadu na zmeny na energetickom trhu.

© Xavier Subias / Van Parys Media

V priebehu niekoľkých rokov sa svetová ekonomika ocitla v dvoch komoditných krízach. Obe s veľkým dopadom na globálnu bezpečnosť.

Po prvé, ceny ropy vzrástli do kritických výšok, keď sa prevažná časť cenového šoku udiala v posledných 18 mesiacoch. Po druhé, pomaly sa stupňujúca kríza v oblasti potravinových výrobkov sa dostala na prvé stránky dennej tlače v priebehu niekoľkých posledných mesiacov. Takmer všetky potravinové výrobky sa dnes predávajú za historicky maximálne ceny. Nedostatok potravín je v podstate raritou, o ktorej sa väčšina vlád domnievala, že bola vyhubená "zelenou revolúciou". Bohužiaľ, v stále narastajúcom počte krajín je očividný. Nepokoje, konflikty a nestabilita sú dôsledkom.

Riešenie problému vyžaduje od vládnych orgánov, aby spoliehali omnoho viac na trh a investovali, hlavne do energetickej oblasti, do procesov týkajúcich sa obmedzenia dopytu.

Vládne orgány však doposiaľ iba veľmi málo prispeli k riešeniu situácie a najpravdepodobnejšie politické dôsledky mnohé veci ešte zhoršia. Niektoré štáty, ktoré sú pod silným tlakom, prikazujú, v záujme zabezpečenia výživy svojho obyvateľstva, obchodné a cenové kontroly, ktoré však zjavne celkovú situáciu ešte zhoršujú. V oblasti energetiky je najviac prekvapujúcim faktom skutočnosť, že niektoré štáty - hlavne USA, najväčší spotrebiteľ energie na svete - podnikli doposiaľ iba veľmi málo pre povzbudenie spotrebiteľov k väčšej hospodárnosti.

Podrobné plánovanie boja s touto dvojitou krízou vyžaduje najskôr hodnotenie dôvodov na tému prečo sa svet do tejto situácie dostal. Vysoké ceny ropy majú svoj pôvod v tom, že ropa nie je bežná komodita. Veľké množstvo ropy sa spotrebuje v doprave, kde je oceňovaná pre svoju vysokú energetickú hutnosť a pre svoju ľahkú prepravu a skladovanie. Dopravné systémy nereagujú príliš na zvyšovanie cien ropy, pretože neexistujú náhradné pohonné látky. Dopyt preto naďalej stúpal, aj keď sa ceny ropy zvyšovali. (Časom obchodníci s palivami budú považovať za výhodné tieto ceny udržať a tým utlmiť dopyt. Napríklad, letecké spoločnosti a profesionálni šoféri zakupujú v súčasnej dobe účinné zariadenia, ktoré v budúcnosti znížia spotrebu ropy.)

Presný dopad cien ropy a biopalív na ceny potravín je ťažké zistiť - a pravdepodobne to ani nie je rozhodujúce.

Čo sa týka ponuky, cena ropy je ešte viac perverzná, pretože väčšina zásob ropy je riadená štátnymi spoločnosťami, ktoré nereagujú ako bežné obchodné spoločnosti – inými slovami, s nárastom cien automaticky nezvyšujú produkciu. Niektoré z týchto spoločností a ich vládni majitelia sú spokojní s tým, že inkasujú mimoriadny výnos zo zvýšených cien. Sú len málo motivovaní k nahromadeniu väčších finančných prostriedkov, ktoré prakticky nemôžu investovať a utratiť už nadobudnutý majetok. To je z časti dôvodom, prečo Saudská Arábia a Katar, medzi mnoho inými, oznámili spomalenie alebo dokonca zastavenie niektorých expanzívnych projektov.

Iné štáty, taktiež postihnuté „prekliatym prírodným bohatstvom“, so začudovaním zisťujú, že produkcia v skutočnosti klesá, ale príliv financií rastie. Prečo? Pretože politickí činitelia sa honia za peniazmi a tým škodia obchodnému prostrediu ktoré je dôležité k dlhodobým investíciám. V Rusku a vo Venezuele napríklad produkcia v skutočnosti klesá, aj keď tieto krajiny sú bohaté na ropné zdroje.

Táto politika je dôvodom dnešných vysokých cien: mimoriadne náklady na ropu príliš neovplyvňujú dopyt a v niektorých krajinách v skutočnosti bráni ponuke. Z globálneho hľadiska sú krivky dopytu a ponuky v sklone takmer vertikálnom, čo je dôvodom, prečo sa malé posuny zveličujú vo veľkých výkyvoch cien. (Súkromné financie zintenzívňujú tieto fundamentálne zdroje, pretože ropa a potravinové komodity sú dnes investičnými prostriedkami; tento druh investícií prenikol na trh z dôvodu chabých výsledkov ostatných trhov a perspektív zvýšených cien komodít).

Omnoho zložitejšie je vysvetliť, prečo sú ceny potravín tak vysoké. Mnohí vedci poukazujú na vysoké ceny energie z toho dôvodu, že niektoré obilniny sú používané pre výrobu biopalív – hlavne kukurica a cukrová trstina pre bioetanol (ktorý je vmiešavaný do benzínu) a sójové boby pre bionaftu. Zvýšené ceny potravín sú dôsledkom jednak transformácie obilnín na biopalivá, jednak silnej motivácie k prechodu zo zapracovania obilnín na potraviny na zapracovania obilnín na viac výnosné biopalivá.

David G. Victor

Zatiaľ čo energetický trh má banálne pozadie v tom zmysle, že sa jednoducho poukáže na vinníka, presný dopad cien ropy a biopalív na ceny potravín je ťažké zistiť - a pravdepodobne to ani nie je rozhodujúce. Podrobnosti sa líšia podľa výnosov, ale odborné štúdie konštatujú, že asi 10 až 30 % dnešného zdraženia potravín je zapríčinené investíciami do biopalív.

Negatívny vplyv na ceny potravín je sotva najpádnejším dôvodom k prehodnoteniu investícií do biopalív. Výroba niektorých najznámejších biopalív – etanolu na báze kukurice a bionafty z olejnín - je veľmi nákladná metóda zníženia závislosti na rope, príliš nenapomáha globálnemu otepľovaniu, ale zanecháva veľké ekologické následky.

Energetická a potravinová kríza sú prepojené zvlášť vo svojich základoch, než biopalivami. Dopyt po palivách a dopyt po potravinách stúpajú paralelne – zvlášť s rozvojom ázijských ekonomických veľmocí - Číny a Indie. Ponuka je obmedzená a stagnuje. Výnimočné okolnosti, ktoré oslabili ponuku spôsobujú, že už kritické potravinové a palivové trhy sa stávajú nekľudnými. Suchá v Austrálii napríklad radikálne obmedzili svetovú ponuku potravinových obilnín. Nedostatok kvalifikovaných odborníkov a vŕtacích súprav sťažil situáciu dodávateľov ropy pri prípravných a inštalačných prácach na nových ropných poliach.

Teoreticky, obidve kríze, potravinová i palivová, ponúkajú obrovskú príležitosť k reformám. V praxi zatiaľ žiadna vláda nevyužila túto situáciu k dôležitým reformám.

Niektoré z týchto “výnimočných” okolností sa môžu stať trvalejšími. Klimatické zmeny môžu v nadchádzajúcich desaťročiach zasiahnuť poľnohospodárske výnosy omnoho tvrdším spôsobom (aspoň dokiaľ farmári nenájdu spôsob stať sa produktívnejšími); napäté tržné vzťahy v strojárenstve a v ťažkom priemysle budú trvať aj v dohľadnej budúcnosti.

© AP / Reporters

Teoreticky, obidve kríze, potravinová i palivová, ponúkajú obrovskú príležitosť k reformám. Vyššie ceny potravín ponúkajú vyšší príjem farmárom, ktorí sú často najúčinnejšou silou blokujúcou dôležité reformy v poľnohospodárskej politike. V praxi zatiaľ žiadna vláda nevyužila túto situáciu k dôležitým reformám.

Napríklad USA, práve teraz opätovne konsolidujú svoju poľnohospodársku politiku, ktorá poskytuje disproporčné subvencie farmárom a to aj napriek skutočnosti, že v minulosti nebola doba, kedy farmári by menej potrebovali tento dar z neba. Základné disproporčné poľnohospodárske programy v Európe a v Japonsku sa taktiež málo zmenili.

V niektorých prípadoch vládne nariadenia spôsobujú, že farmári sú na tom omnoho horšie. India, napríklad, zakázala vývoz ryže, čo vyvolá zníženie cien pre farmárov a ohrozí stimuláciu k zvýšeniu produkcie. Jedinou reálnou cestou pre zabezpečenie potravín obyvateľstvu je dovoliť farmárom a spotrebiteľom nechať pôsobiť svetový trh, ktorý ponuka najrôznejšie zdroje ponúk.

Na energetickom trhu znamenajú vyššie ceny silnú motiváciu pre ich zachovanie. Viaceré vlády sa snažia oslabiť tieto tržné sily. Mnoho krajín bohatých na ropu určuje ceny ropných produktov nižšie ako ceny na svetových trhoch, viď Irán a väčšinu ostatných zemí Perzského zálivu. (Tento fakt v spojení s rozsiahlejším bohatstvom vysvetľuje, prečo štáty bohaté na ropu patria medzi najrýchlejšie rastúce zdroje nového dopytu po rope.) Čína zavádza určitú reguláciu cien ropy a je prísnejšia čo sa týka cien elektriny, čím z časti spôsobila výpadky prúdu na začiatku tohto roku. Producenti elektriny čelia rastúcim cenám uhlia a zvýšené náklady nemôžu previesť na zákazníkov; pod týmto tlakom nechali svoje zásoby uhlia ubúdať a to ich učinilo viac zraniteľnejšími voči disproporčným ponukám – k čomu došlo, keď snehové búrky spustošili železničnú štruktúru v celej krajine.

Riešenie týchto problémov vyžaduje riešenie problémov základných a trpkou pravdou o potravinách a o energiách je fakt, že, čiastočne kvôli globalizácii, západné vlády nemajú na situáciu príliš mnoho priameho vplyvu.

Trpkou pravdou o potravinách a o energiách je fakt, že, čiastočne kvôli globalizácii, západné vlády nemajú na situáciu príliš mnoho priameho vplyvu.

Čo sa týka potravín, vládne nariadenia ovplyvňujú ponuku i dopyt, ale s postupujúcou globalizáciou trhu žiadna vláda nemá rozhodujúci vplyv. Vlády môžu mať určitý vplyv na dopyt potravín, ale omnoho väčší, celosvetový, vplyv má podpora ponuky viac vynášajúcich obilnín.

Čo sa ropy týka, západné vlády sú známe nedostatkom vplyvu na ponuku, aj keď ako veľkí spotrebitelia by mohli mať obrovský vplyv. Zmena dopytu však vyžaduje zmenu spôsobu ekonomického využívania energie a tieto zmeny závisia od zavedenia inovácií a aplikácie nových technológií.

Jedným z rozhodujúcich prostriedkov pre zvyšovanie ponuky potravín a zmiernenie dopytu po rope sú technologické zmeny. Inteligentná, technologická koncepcia je jednou z najťažších oblastí mobilizácie vládnych snáh.

Technológia vyžaduje dlhodobé a trpezlivé investície; výsledky sú neisté a najlepšie investície sú nepriame zo strany inteligentných manažérov chápajúcich tržnú realitu, na ktorej platforme je často veľmi ťažké uspieť pre vládnych úradníkov. Politickí činitelia spravidla do krízy iba zabŕdnu - ako dnes do potravinovej a palivovej - a miesto toho, aby siahli k rýchlym symbolickým krokom s istými výsledkami, preferujú cenové kontroly, mandáty pre politicky uprednostňované skupiny, ako sú producenti biopalív a obchodné reštrikcie.

Je znepokojujúce, že skutočné investície do technológií sú oneskorené, ďaleko za tými potrebnými pre riešenia základných problémov. Niektoré západné vlády sa v skutočnosti pokúšajú zredukovať verejné investície na ústavy medzinárodného výskumu obilnín, ktoré priniesli "zelenú revolúciu", a ktoré sú najlepšie pripravené k opakovaniu tohto úspechu v nadchádzajúcich desaťročiach, za predpokladu, že im budú poskytnuté potrebné prostriedky. Investície do nových energetických technológií sa dnes, po dlhom poklese od počiatku osemdesiatych rokov, zjavne vracajú, ale ešte stále zďaleka nezodpovedajú potrebám.

Investície privátneho sektoru sú podporované v niektorých oblastiach, ako napríklad v oblasti moderných biopalív a akumulátorov, čo umožní prechod z ropných produktov na elektrinu v pohonných systémoch motorových vozidiel budúcnosti.

V oblastiach, kde sú vládne investície najviac potrebné – moderné nízko emisné uholné elektrárne, ktoré budú potrebné za predpokladu, že nová ponuka elektrického prúdu bude zbavená škodlivého odpadu CO2, hlavného zdroja globálneho otepľovania – je skutočná úroveň investícií úbohá. Z celosvetového hľadiska, dnešné investičné plány vlád pravdepodobne podporia iba malú časť týchto moderných uholných elektrárni, aj keď v nasledujúcim desaťročiach ich bude potrebných niekoľko desiatok.

Dnešné potravinové a palivové kríze sú v podstate spôsobené ľudstvom. Sú výsledkom stúpajúceho dopytu a obmedzenej ponuky. Ich riešenie súvisí taktiež s ľudskou vynaliezavosťou. A bude vyžadovať omnoho lepšiu organizáciu vládnych orgánov – hlavne čo sa týka investícií do nových technológií.

Share this:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink