JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Get the Flash Player to see this player.

Video-interview s Ahmedom Rashidom

Je Taliban povstaleckou alebo teroristickou organizáciou?

Preskočiť na otázku

King (vydavateľ NATO Review): Dnes nás navštívil Ahmed Rašid, s ktorým budeme diskutovať o vývoji terorizmu jednak všeobecne, jednak konkrétne o situácii v Afganistane.

Ahmed Rašid nie je iba novinár-špecialista na otázky terorizmu, ale taktiež veľmi obľúbený spisovateľ. Je autorom mnohých článkov o hnutí Taliban, al-Káide a o Afganistane.

Pán Rašid, vítam vás v našej redakcii.

AHMED RAŠID (novinár a spisovateľ): Ďakujem vám za milé prijatie.

Úvodom by som sa rád pokúsil vymedziť pojem terorizmus. Čo je terorizmus? Definícia v Oxfordskom slovníku anglického jazyka uvádza taktiku použitia strachu proti niekomu, či metód zastrašovania. Sú podľa vás tieto tvrdenia platné v dnešnej spoločnosti, alebo máte inú definíciu?

Ja sa domnievam, že terorizmus sa predovšetkým zameriava na občiansku spoločnosť a civilné obyvateľstvo; všetky akcie smerujúce k usmrteniu civilných osôb a k narušeniu občianskej spoločnosti znamenajú terorizmus.

Hranica medzi bojovníkom za slobodu a teroristom je samozrejme veľmi krehká. V dnešnej dobe, v ére al-Káidy, existuje, podľa môjho názoru, príkrejšie rozlíšenie: kto vraždí civilné obyvateľstvo je terorista.

Koncom minulého roku ste pri príležitosti 50. narodenín Usámu bin Ládina napísal, že al-Káida založila nové základne v Európe, Afrike a v Iraku, regrutovala tisíce nových stúpencov z celého sveta a vzkriesila hnutie Taliban v Afganistane. Ako si vysvetľujete úspech organizácie, ktorá sa stala v posledných siedmich rokoch celosvetovým terčom?

Domnievam sa, že dôvodom je fakt, že vedúce jadro - Usáma bin Ládin a jeho zástupca Ayman al-Zawahiri - je stále nažive, čo je veľmi pozoruhodné. Napriek všetkej snahe medzinárodného spoločenstva a Pakistanu, ako aj všetkých ostatných aktérov, ktorí sa snažia ich dopadnúť, toto jadro stále prežíva v pohraničnom pásme medzi Pakistanom a Afganistanom.

Následne usudzujem, že práve táto skutočnosť bola pre Taliban značnou vzpruhou.

Väčšina vodcov tretej a štvrtej úrovne al-Káidy bola zabitá, ale ako sa zdá, títo muži sú ľahko nahraditeľní. Ukazuje sa, že al-Káida má k dispozícii nekonečný reťazec osôb, ktorými ich môže nahradiť, čo podľa môjho názoru svedčí o konsolidácii a rozsahu celého hnutia ako aj o jeho takmer neobmedzenej schopnosti regenerácie.

Rád by som sa vás spýtal na hnutie Taliban. Zdá sa, že ho sprevádza niekoľko paradoxov a zaujímal by ma váš názor na niektoré z nich.

Predovšetkým je to otázka, či Taliban je teroristická alebo povstalecká organizácia. Na jednej strane hnutie Taliban využíva teroristické metódy, napríklad sebevražedné bombové útoky a improvizované výbušné zariadenia. A na strane druhej má k dispozícii stovky bojovníkov, ktorí dokážu plne zamestnať spojenecké vojská a prevziať kontrolu nad celými oblasťami.

Nedávna americká štúdia odhaduje, že pod vládou Talibanu je až 10 percent Afganistanu. Môžete s určitosťou prehlásiť, že Taliban je organizácia teroristov alebo povstalcov?

Myslím, že je zmesou oboch. A tiež si myslím, že Taliban je úplne špecifická organizácia. Taliban pôvodne tvorili Afganci, ktorí sa narodili a vyrastali v utečeneckých táboroch, madrasách a v chudobných štvrtiach Pákistánu.

Ich pôvod im dal charakter nadnárodného hnutia. To znamená, že členovia Talibanu pôsobili rovnako účinne v oboch krajinách. V jednej bojovali, v druhej mali útočisko a naopak.

A druhým problémom je, podľa môjho názoru, že Taliban nikdy nebol pod štátnou kontrolou; hnutie teda neriadila ani afganská, ani pakistanská vláda.

Navyše sa Taliban nikdy nepodriadil tradičnému systému riadenia paštúnskej kmeňovej spoločnosti. Ide o amorfnú masu ľudí, ktorá, okrem vlády extrémizmu, nikdy nebola podriadená inej právomoci. Tento atribút činí Taliban úplne ojedinelou organizáciou. Neznamená, že sa stáva určitým druhom nacionalistov, alebo nacionalistických teroristov, či nacionalistických povstalcov. Myslím si, že sú zmesou všetkých týchto tendencií, jednoducho preto, že ich pôvod je amorfný.

Ďalším paradoxom, na ktorý by som sa vás rád spýtal, je dichotómia, o ktorej sa zmienil John Simpson, redaktor BBC, keď prehlásil, že cieľom taktiky hnutia Taliban v Afganistane je navodiť medzi ľuďmi pocit, že nikde nie je bezpečne. Inými slovami, prehĺbiť pocit strachu.

Pár mesiacov potom uviedol jeho kolega, David Loyn, že obyvatelia jednej z afganských dedín mu povedali, že pod správou Talibanu je u nich bezpečnejšie prostredie.

Ako je možné, že teroristická organizácia, alebo prinajmenšom organizácia, ktorá zabíja, mrzačí a utláča mnohých obyvateľov, dokáže u nich vyvolať pocit bezpečia?

Taliban je schopný použiť taktiku terorizmu k nadobudnutia kontroly nad obyvateľstvom; terorizuje obyvateľstvo pokiaľ sa nepodriadi a potom danú oblasť očistí od všetkých informácií pochádzajúcich od medzinárodných vojsk či afganskej vlády.

Taliban potom prichádza s myšlienkou okamžitej spravodlivosti. Som presvedčený, že v súčasnej dobe Afganistan trpí akútnym nedostatkom spravodlivosti a to na všetkých úrovniach spoločnosti. Či už ide o prístup k potravinám, k vzdelaniu, alebo k spravodlivému riešeniu vnútorných sporov, ktoré vyplávali na povrch v spoločnosti, ktorá žila 30 rokov vo vojnovom stave. Spory o pozemky, spory medzi ženami, peňažné spory, atď.

Taliban ponúka akýsi druh okamžitej spravodlivosti, o ktorej si väčšina ľudí myslí, že je spravodlivá, pretože vychádza zo šaríe, islamského náboženského práva.

Vy alebo ja by sme takúto spravodlivosť označili za brutálnu, ale v Afganistane má priaznivý ohlas. Myslím si, že práve preto sa Talibanu darí terorizovať obyvateľstvo, ktoré sa mu ľahko podriadi. Následne si veľmi rýchle získa ich dôveru nastolením spravodlivosti.

V minulosti, rovnako ako v súčasnej dobe, boli boje Talibanu charakterizované bojovníkmi meniacimi bojujúce strany. Niekedy ide o využitie vhodnejšej príležitosti. Ako sa tento fakt vyrovnáva s novými teroristickými taktikami sebevražedných bombových útokov? Znamená to, že džihád v súčasnosti vsadil na Taliban?

Od rokov 2005 a 2006 sme zaznamenali veľmi rozsiahlu reorganizáciu pôvodnej koncepcie hnutia Taliban, ktoré sa v roku 2003 vrátilo na medzinárodnú scénu. Domnievam sa, že reorganizácii veľmi napomohla al-Káida. Do veľkej miery k tomu taktiež prispela situácia v Iraku. A okrem toho, voľný pohyb na hraniciach s Pakistanom. Al-Káida po prvýkrát importovala do Afganistanu mnohé taktické koncepcie, ktoré používa v iných miestach. Afganci sú vo vojnovom stave už 30 rokov, ale za celú túto dobu nikdy nepoužili taktiku sebevražedných bombových útokov v takej miere. Pakistan nikdy predtým nezažil tieto sebevražedné útoky, ktoré Taliban v Pakistane teraz uskutočňuje.

Predpokladám, že jedným z dôvodov je taktiež fakt, že toto hnutie je v súčasnosti o mnoho silnejšie z ideologického hľadiska. Okrem hŕstky jedincov, stúpenci Talibanu neverili v globálny džihád, ani v bin Ládinovu filozofiu. Dnes je kladený o mnoho väčší dôraz na myšlienky globálneho džihádu a na doktrínu al-Káidy, než na pravú vieru Talibanu.

Čo sa týka otázky náboru Talibanu, vypočuli sme si radu pripomienok, ako pomalé tempo zmien, korupcia, prítomnosť cudzincov a samozrejme konštatovanie, že Pakistan patrí k najchudobnejším krajinám na svete. Ktorá z pohnútok, vedúcich k vstupu do Talibanu, je podľa vášho názoru najsilnejšia?

V prvom rade by sme si mali uvedomiť, že Taliban je paštunskym hnutím. Že má korene v etnickej skupine Paštu, ktorá sídli ako na území Afganistanu, tak na území Pakistanu. V Afganistane žije asi 15 miliónov Paštunov a v Pakistane zhruba 40 miliónov. Pakistan teda zjavne predstavuje ohromný zdroj nových regrútov, dvakrát až trikrát väčší než Afganistan.

Toto hraničné pásmo medzi Afganistanom a Pakistanom, ktoré je obývané paštunskymi kmeňmi, sa zmieta už od mnohých rokov v drastickej biede a núdzi. Na oboch stranách hranice sú štátna správa a štátne inštitúcie neexistujúce. Hlavne na strane Pakistanu, ktorý bol ekonomicky schopným a fungujúcim štátom, ale nebol schopný poskytnúť spoľahlivú štátnu štruktúru tamojšiemu obyvateľstvu.

Preto sa domnievam, že súčasná situácia predstavuje v skutočnosti kompletný rozklad štátnej moci, ktorú nahradili madrasy, muláhovia, náboženské strany a v prípade Afganistanu tiež Taliban. Inými slovami: náboženské strany a organizácie boli znechutené extrémnym nedostatkom inštitúcií a pristúpili k opačnému extrému a to k výzve k aplikácii islamského práva šaríi.

Nemajú žiadne ekonomické plány, ani programy pre rozvoj spoločnosti alebo vzdelávacie programy; veria v systém, ktorý zaisťuje spravodlivú a poctivú vládu islamského práva.

Táto vláda však neprináša ekonomický prospech a preto sa domnievam, že práve z tohto dôvodu boli Afganci na konci vlády Talibanu, na prelomu rokov 2000-2001, takí rozčarovaní.

V odpovedi na predchádzajúcu otázku ste ako príklad spomenul Irak. Práve v Iraku je mnoho obyvateľov nespokojných s nestabilitou a neistotou, ktoré do veľkej miery spôsobili organizácie typu al-Káida. Dokonca sa proti al-Káide postavili a založili miestne skupiny občianskej sebaobrany, aby proti nej mohli bojovať.

V Afganistane sú taktiež prítomné zahraničné organizácie tohto typu. Predpokladáte, že sa situácia bude opakovať?

Bohužiaľ nie je možné zrovnávať situáciu v Iraku so situáciou v Afganistane, a to z celkom triviálneho dôvodu: vláda v Iraku, ak si už o nej myslíme čokoľvek, má o mnoho pevnejšie postavenie. Irak bol pred vojnou fungujúcim štátom. Mal administratívny systém, vládne orgány, právne normy a príslušné štátne inštitúcie.

Otázkou je, ktorá alternatíva je vhodná pre Afganistan? Vo veľkej časti krajiny nie je možné sa na miestnu vládu obrátiť, pretože v mnohých oblastiach jednoducho neexistuje. Afganistan nie je celoštátne fungujúcim právnickým subjektom, entitou. Pokiaľ sa na niektorom území zamestnanci štátnej správy nachádzajú, spravidla nie sú schopní pre obyvateľov vykonať žiadny administratívny úkon. Nie sú schopní poskytnúť žiadne služby, ani zaistiť pracovné miesta. Navyše nemajú finančné prostriedky pre obnovu a rozvoj štátnej správy. Výpočet podobných nedostatkov by bol dlhý.

Kam sa majú ľudia obrátiť, keď sa odvrátia od Talibanu? V tom tkvie podstata problému Afganistanu. Nechcú sa obracať na cudzincov alebo na medzinárodné jednotky. Nemajú vlastnú vládu, na ktorú by sa mohli spoľahnúť. To je obrovský problém. V tejto krajine žije veľká časť nomádskeho obyvateľstva, Paštunov, ktorí podporujú Taliban iba slovne, a síce z toho dôvodu, že nemajú inú alternatívu.

Pohovorme si teraz o terorizme v jeho medzinárodnom kontexte. Označil ste niekoľko teroristických organizácií za nadnárodné, ktoré zjavne presahujú štátne hranice. Ako k tomu došlo? Čo k tomu prispelo?

Nesmieme zabúdať, že v tej časti sveta, z ktorej pochádzam, v oblasti Pakistanu, Afganistanu a strednej Ázie, sú všetky hranice absolútne pórovité. Tieto hranice boli v dávnej minulosti vymedzené koloniálnou britskou ríšou a cárskym Ruskom. Nikdy nezodpovedali, a ani dnes nezodpovedajú, potrebám etnických skupín, ktoré tieto územia obývajú. Tieto hranice ich rozdelili. Paštunovia sú rozdelení, rovnako ako Pandžábovia, Balochovia, Uzbekovia a Tádžikovia. V tomto regióne neexistuje jediné etnikum, ktoré by mohlo tvrdiť, že má svoj vlastný štát.

Táto skutočnosť je obrovskou chybou a jej dôsledky sa v súčasnosti začínajú prejavovať. Napriek tomu že sa koloniálna éra skončila takmer pred sto rokmi, jej dopad sa prejavuje ešte dnes.

Po druhé sa domnievam, že priepustnosť hraníc umožňuje ľahký pohyb ľudí, dodávky zbraní, munície, peňazí, drog a iných nezákonných komodít a to všetko posilňuje Taliban. V tomto regióne je veľmi vážny problém týkajúci sa neprítomnosti štátnych štruktúr.

Dnes teda existuje afganský Taliban, pakistanský Taliban a zajtra k nim možno pribudne Taliban stredoázijský.

Rád by som uviedol jeden príklad z tej časti sveta, z ktorej pochádzam ja. Týka sa práve tohto nadnárodného aspektu. Koncom minulého februára bol pred britským súdom istý Mohammed Hamid uznaný za vinného z náboru mladých mužov v Londýne a ich výcviku pre boj v Afganistane. Navyše bol v pláne regrutovať mužov, ktorých chcel pripraviť k teroristickým akciám v Európe. Svojim bojovníkom hlásal, že vzhľadom na to, že cudzie, spojenecké vojská bojujú v ich krajinách, je im udelený „halaal“, čiže súhlas bojovať na Európskom kontinente. Nejde o izolovaný incident, aj v iných Európskych krajinách dochádza k podobným prípadom.

Al-Káida ospravedlnila útoky z 11. septembra 2001 poukázaním na boj Palestíncov. Domnievate sa, že moderné teroristické organizácie začínajú využívať Afganistan rovnakým spôsobom?

Zrejme áno. Myslím si totiž, že extrémistické skupiny propagujú skutočnosť, že Západné štáty sľúbili rekonštrukciu krajiny, sľúbili rozvoj, sľúbili ďalšie veci. To sa však nestalo a v skutočnosti spojenecké vojská zabíjajú stále viac Afgancov. Uchyľujú sa k bombardovaniu alebo k ťažkej paľbe, aby boli schopní likvidovať aspoň malú skupinu povstalcov.

Podľa môjho názoru sa Afganistan stáva príkladom neúspechu Západu a to hlavne medzi extrémistami. Príliš mnoho mylných taktických plánov, príliš rozsiahle používanie ťažkej paľby, nerešpektovanie miestnej kultúry, miestnych obyvateľov. Je možné konštatovať, že sa Afganistan stáva propagačným plagátom teroristov.

V minulosti ste niekoľkokrát presne predpovedal vývoj udalostí, preto by som túto poslednú otázku využil k tomu, aby som vás požiadal o názor, akým smerom sa podľa vás bude nadnárodný terorizmus v nasledujúcich niekoľkých rokoch uberať?

Myslím si, že terorizmus sa bude rozrastať veľkou mierou, napríklad už preto, že počet základní al-Káidy v Pakistane neustále rastie. Predtým žiadne podobné základne v tejto krajine neexistovali. V uplynulých šiestich mesiacoch bolo včas odhalených niekoľko teroristických akcií v Európe - v Nemecku, Španielsku, Veľkej Británii a v Dánsku; pôvod takmer všetkých je možné vysledovať až do vzdialených oblastí Pakistanu ovládaných tamojšími kmeňmi.

Budeme však svedkami ešte väčšej expanzie terorizmu, zvlášť v porovnaní s dvomi, tromi poslednými rokmi. Vďaka Bohu, doterajšie pokusy o útoky boli včas odhalené. Dúfajme, že nedôjde k žiadnej úspešnej akcii, ktorá by si mohla vyžiadať stovky obetí na životoch v Európe, USA alebo kdekoľvek inde. S veľkou pravdepodobnosťou by bolo možné zrod týchto akcií vystopovať v Pakistane. Táto situácia by vyvolala obrovskú medzinárodnú krízu a Pakistan, alebo jeho provincia, by boli označované za podhubie terorizmu.

KING: Pán Hamid, ďakujem vám za rozhovor.

RAŠÍD: Ja tiež ďakujem za pozvanie.

Share this:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink