JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Je čas na stratégiu proti terorizmu?

NATO dnes prispieva veľkým dielom k riešeniu problému terorizmu. Prečo teda ešte k tomu potrebuje stratégiu? Skutočne by to znamenalo dôležitý pozitívny prínos? Seda Gurkan si mysli, že áno.

© Reporters

Oko na oblohe: letúň AWACS sa vracia na základňu po prevedení zvláštneho letu v rámci bezpečnostného a protiteroristického pozorovania v priebehu Olympijských hier v Aténach.

Nikto nemôže tvrdiť, že by NATO ignorovalo nebezpečenstvo terorizmu. V novembri 2006, najvyšší predstavitelia členských štátov prehlásili, že „terorizmus …. spolu so šírením zbraní hromadného ničenia, budú s najväčšou pravdepodobnosťou hlavnými hrozbami Aliancie v priebehu nasledujúcich 10 až 15 rokov.“

NATO sa taktiež riadi jasne vytýčeným, aj keď viac-menej obecným, uznesením o terorizme, ktoré uvádza, že spojenci „chránia obyvateľstvo, územie, infraštruktúry a ozbrojené sily národov Aliancie a spoločne bojujú, všetkými formami, proti terorizmu tak dlho, dokiaľ to bude nutné.“

Útoky na USA dňa 11. septembra 2001 presunuli boj proti terorizmu na prvé miesto programu NATO. Od tej doby spojenci preukázali, jednotlivo - aj spoločne v rámci Aliancie - pevnú odhodlanosť v boji proti terorizmu. NATO učinilo, v relatívne veľmi krátkom období, dôležitý pokrok v prispôsobení každého úseku svojej činnosti na konfrontáciu s touto hrozbou.

Aliancii však chýba stratégia, ktorá by spojila jej schopnosti bojovať s terorizmom v náležite a detailne vytýčenom poslaní. NATO má cieľ a prostriedky, avšak chýba jej vízia a zmysel pre účel - inými slovami, stratégia pre boj s terorizmom.

Nadnárodný terorizmus vyžaduje medzinárodnú, mnohostrannú a komplexnú odpoveď. A táto odpoveď vyžaduje koordinované využitie politických, ekonomických, diplomatických, zákonných, sociálnych a v prípade potreby aj vojenských prostriedkov. Prostriedky, ktoré má NATO k dispozícii, činia bezpochyby Alianciu jednou z najlepšie vybavených medzinárodných organizácií pre boj s nebezpečenstvom, ktoré nadnárodný terorizmus predstavuje.

Čo môže NATO ponúknuť?

Po prvé, hlavnou silou Aliancie v boji proti terorizmu sú ustanovenia článku 5 Severoatlantickej zmluvy, podľa ktorých je ozbrojený útok na jedného alebo viac spojencov považovaný za útok na všetkých spojencov. Bezprostredne po útokoch na USA dňa 11. septembra 2001, Severoatlantická rada došla k záveru, že tento záväzok „nie je dnes, vo svete vystavenému medzinárodnému terorizmu, menej platným a menej nevyhnutným.“ Rada rozhodla, že keď teroristické útoky na USA boli rozhodnuté v zahraničí, vzťahuje sa na ne ustanovenie článku 5 Severoatlantickej zmluvy.

Po druhé, Aliancia je stálym fórom politických konzultácií, a to nie len medzi členmi Aliancie, ale taktiež medzi spojencami a partnermi a inými medzinárodnými organizáciami. Tieto konzultácie sa stali jednotným frontom v boji proti medzinárodnému terorizmu, ktorý predstavuje zvlášť rozširovanie informácií a spravodajských údajov a všeobecná spolupráca.

Po tretie, NATO je schopné zostaviť celé spektrum dôležitých mnohonárodných vojenských misií, vrátane protiteroristických operácií, vďaka svojej integrovanej vojenskej štruktúre, schopnosti operatívneho plánovania a nasadenia rozsiahlych kontingentov severoamerických a európskych vojenských prostriedkov a kapacít. Aliancia neustále stavia na skúsenostiach a ponaučeniach vyvodených z prebiehajúcich operácií, priamo alebo iným spôsobom spojených s bojom proti terorizmu, zahrňujúce misiu Aktívneho úsilia v Stredozemnom mori, misiu pomocných bezpečnostných síl v Afganistane a výcvikovú akciu v Iraku.

NATO má cieľ a prostriedky, avšak mu chýba vízia a zmysel pre účel - inými slovami, stratégia pre boj s terorizmom.

Po štvrté, Aliancia môže priebežne adaptovať svoje vojenské schopnosti na nové hrozby a riziká. Príkladom je zriadenie Síl rýchlej reakcie NATO a modernizácia štruktúry velenia. Aliancia sa tiež zaoberá špecifickými schopnosťami v rámci mechanizmov plánovania a rozvoja pokročilých technológii. Napríklad, projekty v rámci programu Veda pre mier sa zaoberajú detekciou drobných častí antraxu a typy rádioaktívneho materiálu, ktoré by mohli byť použité v tzv. „špinavých bombách.“

A nakoniec, spojenci a ich partneri spolupracujú na metódach, akými je možné zvládnuť situácie vzniknuté po teroristickom útoku za použitia zbraní hromadného ničenia. Zameriavajú sa taktiež na ochranu civilného obyvateľstva, infraštruktúr a nasadených síl NATO proti následkom teroristického útoku za použitia chemických, biologických a rádioaktívnych zbraní.

NATO prispieva veľkým dielom k boju proti terorizmu. Tento podiel bol zintenzívnený politickými impulzmi a líniami pri príležitosti summitov v Prahe 2002, Istanbule 2004, Rige 2006 a nedávno v Bukurešti. V každom prípade, sedem rokov po udalostiach v septembri roku 2001, ktoré presunuli boj proti terorizmu na prvé miesto agendy NATO, Aliancii stále chýba jasná vízia do budúcnosti, ktorá by riadila dlhodobé plánovanie. Plánovanie by mohlo byť založené na sile a zdrojoch nutných pre boj s terorizmom a vymedzené existujúcimi hlavnými hodnotami Aliancie a bezpečnostnými prioritami obyvateľstva. Bez podobnej dlhodobej vízie sa NATO vystavuje nebezpečenstvu menšej efektívnosti a menšieho podielu na tomto boji, než by bolo za iných okolností možné a žiaduce.

Čo by nová stratégia dodala k existujúcemu boju proti terorizmu NATO?

© Reporters

Odborný výcvik: simulovaná explózia špinavé bomby v Ríme.

Aliancia označila terorizmus za jedno z nebezpečenstiev ovplyvňujúcich bezpečnosť členských štátov už vo svojej Strategickej koncepcii z rokov 1991 a 1999.

V roku 2002 Aliancia schválila Vojenský koncept obrany proti terorizmu, ktorý vytyčuje štyri kategórie možnej vojenskej aktivity NATO zahrňujúce:

  • protiteroristické alebo obranné opatrenia;
  • riadenie následkov teroristických akcií;
  • ofenzívny protiterorizmus;
  • a vojenskú spoluprácu s nevojenskými silami.

Koncept orientuje Alianciu k príprave rozmiestiť svoje ozbrojené sily k odradzovaniu, narušovaniu, predchádzaniu a zabraňovaniu teroristickým útokom, kdekoľvek by to bolo nutné, bez geografického obmedzenia. Koncept taktiež predpokladá, že sily Aliancie budú pripravené, na požiadanie, asistovať národným vládnym orgánom vysporiadať sa s dôsledkami teroristického útoku.

Vojenský koncept NATO bol vypracovaný so zreteľom na tragický 11. september 2001. Hrozby napadnutia sa však od tej doby značne zdokonalili, obzvlášť čo sa týka zmeny taktiky, spôsobov a organizácie teroristických štruktúr. Aj keď „boj proti terorizmu“ patrí naďalej medzi priority Aliancie, pokračujúcu v progresívnom prispôsobovaní svojich prostriedkov a schopností k vzniknutej situácii, spojenci doposiaľ neaktualizovali Vojenský koncept a dokonca ani nepovažovali za dôležite schváliť „Stratégiu NATO pre boj s terorizmom“ na politickej úrovni, s ohľadom na predchádzajúci vývoj.

Pokračujúci proces prispôsobovania sa NATO, so zreteľom na konfrontáciu s hrozbami terorizmu a ich eventuálnej eliminácii, by bol ešte viac zdokonalený jasnou dlhodobou víziou proti čomu a komu bojujeme a akú stratégiu sa v súčasnej dobe snažíme sledovať.

Táto stratégia by slúžila minimálne štyrom hlavným účelom:

  • definícia povahy pravdepodobných hrozieb terorizmu pre Alianciu a jej členov na strednej a dlhodobej úrovni;
  • stanovenie postupu pre elimináciu, alebo prinajmenšom pre redukciu týchto hrozieb;
  • hodnotenie účinnosti existujúcich dostupných prostriedkov k riešeniu týchto rizík a v prípade potreby nasmerovania Aliancie na rozvoj ďalších stredných alebo dlhodobých kapacít a schopností;
  • objasnenie úlohy NATO s ohľadom na ostatné medzinárodné organizácie zaoberajúce sa terorizmom
  • .

Stratégia NATO pre boj s terorizmom by mala jasne definovať povahu súčasných teroristických hrozieb, s ktorými je dnes Aliancia konfrontovaná. Politický konsenzus tykajúci sa typu terorizmu, ktorému budú spojenci s najväčšou pravdepodobnosťou čeliť v priebehu nasledujúcich 10 až 15 rokov, by mal byť dosiahnutý na najvyššej úrovni. Tento problém zahrňuje zložité otázky, ako napríklad:

  • Aké sú pôvodné príčiny terorizmu?
  • Pochádza primárna hrozba terorizmu z nesekulárnej, protizápadnej ideológie islamského extrémizmu vo forme interne pestovaného terorizmu alebo militantného separatizmu?
  • Aké druhy asymetrických metód a prostriedkov budú teroristi s najväčšou pravdepodobnosťou v budúcnosti používať?
  • Aká je pravdepodobnosť a možné následky teroristických útokov spôsobených rádiologickými prístrojmi, zbraňami hromadného ničenia alebo sebevražednými bombovými atentátnikmi?

Bez jasnej vízie „proti čomu a komu bojujeme a akú stratégiu pri tom sledujeme“ nie je možné na hrozby terorizmu reagovať a prípadne ich eliminovať.

i>Aký rozdiel by to znamenalo?

Na základe prehodnotenia hrozieb by táto stratégia mohla poskytnúť príležitosť k vypracovaniu plánu, ako danému nebezpečenstvu čeliť a ako ho eliminovať. Tento projekt by sa mal sústrediť na rôzne typy politických, ekonomických, diplomatických a vojenských akcií, ktoré by Aliancia bola pripravená vykonať, aby mohla odstrašiť, brániť, narušiť či sa ochrániť pred teroristickými útok mi alebo hrozbami útokov.

Definovanie cieľových akcií by taktiež zvýšilo viditeľnosť protiteroristických aktivít NATO a dalo im viacej súvislosti. Napríklad, zámer NATO poraziť al-Kajdu v Afganistane by sa mohol ľahko spojiť s bezpečnosťou obyvateľov spojeneckých krajín doma a tým reagovať na ťažkosti s udržaním podpory verejnosti pre pokračujúcu misiu NATO v Afganistane.

Navyše by táto stratégia mohla dať Aliancii prehľad prostriedkov a schopností požadovaných ku konfrontácii s hrozbami a pomôcť priorizovať vývoj nových kapacít v záujme dosiahnutia stanovených cieľov v rámci limitov úzkoprofilových zdrojov. V závislosti na stúpajúcej hrozbe terorizmu sa môže stať dôležitým aspektom vybudovanie napríklad väčšieho množstva občianskych prostriedkov, udelenie priority technologickým a vedeckým programom NATO, urýchlenie koncepcie kybernetickej obrannej politiky Aliancie alebo zdokonalenie zvýšenej hodnoty NATO na poli energetickej bezpečnosti, obzvlášť čo sa týka ochrany vitálnej energetickej infraštruktúry.

Akokoľvek sa niektorá stratégia javí krásna, je potrebné príležitostne sa pozrieť na výsledky.

Na záver, jasnosť úlohy NATO v boji proti terorizmu, jeho dostupných prostriedkov a jeho limitov môže napomôcť ujasniť podiel NATO na tomto boji v pomere k iným medzinárodným organizáciám. V rámci Aliancie zo široka prevláda názor, že akcie NATO sú iba čiastočnou reakciou a že dnešným mnohostranným bezpečnostným problémom je možné čeliť jedine komplexným prístupom, spoločným podieľaním sa o ťažkosti a zodpovednosti a koordináciou snáh celého medzinárodného spoločenstva. Nejednoznačná úloha a nedostatok vízie môže spôsobiť iba chaos súvisiaci s otázkou „kto robí čo?“ a komplikovať toto náročné poslanie vo vnútri celého medzinárodného spoločenstva.

Čo ďalej?

V dohľadnej budúcnosti zostane terorizmus pre transatlantickú spoločnosť primárnym bezpečnostným problémom. Vítaná by bola realistická stratégia ku konfrontácii s rastúcimi teroristickými hrozbami a síce prostredníctvom jasného rozdelenia nedostatkových prostriedkov a definície oblastí činnosti.

Winston Churchill jedného dňa prehlásil: „Akokoľvek sa niektorá stratégia javí krásna, je potrebné sa príležitostne podívať na výsledky.“ Definícia stratégie pre boj s terorizmom bude prvým krokom; pevný záväzok všetkých spojencov túto stratégiu implementovať však bude rozhodujúcim pre dosiahnutie úspešných výsledkov NATO v boji proti terorizmu.

Share this:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink