JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Aký je pomer kvalita-cena v boji proti terorizmu?

Globálny terorizmus je lacný, nevyžaduje mnoho ľudských zdrojov, priťahuje pozornosť celého sveta a slabým poskytuje možnosť vystrašiť silných. Je možné ho poraziť? V tomto príspevku sa Björn Lomborg zaoberá niektorými problémami súvisiacimi s nákladmi na boj s terorizmom a ponúka možné riešenia.

Materiálne náklady sebevražedného bombového atentátnika sú približne iba 150 US$. Táto skromná investícia má za následok v priemere 12 mŕtvych a rozšíri strach medzi cieleným obyvateľstvom.

Moderný svet odpovedá na hrozbu fundamentálneho islamského terorizmu budovaním stále väčších a stále dokonalejších opevnení okolo hlavných cieľov. Vstupy na letiská a veľvyslanectvá sú stále namáhavejšie, mimoriadne dôležité budovy sú chránené pred potenciálnymi atentátnikmi.

Od roku 2001 bolo vo svete vydaných približne 70 miliárd US$ na zvýšené domáce bezpečnostné opatrenia. Tieto opatrenia znížili počet teroristických útokov približne o 34 percent. Napriek tomu si každý rok terorizmus pripísal priemerne o 67 obetí na životoch navyše.

Vzrast počtu obetí na životoch nastal z toho dôvodu, že teroristi reagujú racionálne na vyššie riziká spôsobené prísnejšími bezpečnostnými opatreniami. Zamerali sa na akcie, ktoré spôsobia väčšie krvipreliatie.

Nedávno uskutočnený výskum, v rámci programu Kodanský konsenzus, dospel k záveru, že analyzované štáty vydávajú nadbytok prostriedkov na bezpečnostné opatrenia, ktoré zvyšujú nebezpečenstvo útokov, miesto toho aby ich redukovali.

Vedecký pracovník Todd Sander poukazuje na fakt, že teroristi jednajú s chladnokrvnou predvídavosťou. Zvýšená ochrana jedného určitého objektu môže teroristov iba inšpirovať k vyhľadávaniu iného cieľu.

Inštalácia detektorov kovu na medzinárodných letiskách v roku 1973 viedla k okamžitému a dlhodobému poklesu v počte unesených lietadiel. V tom istom čase sa však objavil veľmi závažný vzrast prepadnutí a únosov so zajatím osôb ako rukojemníkov a iných incidentov, ktoré vyústili vo vyšší počet zavraždených obetí. Inštalácia detektorov kovu mala nepriamy vplyv na viacerotragických krvipreliatí.

Protiteroristické opatrenia musia, v záujme skutočnej efektívnosti, buď dôkladne narušiť všetky spôsoby útokov alebo radikálne zredukovať prostriedky teroristov.

Podobný príklad: opevňovanie niektorých zastupiteľských úradov USA v priebehu minulých desiatich rokoch viedlo k vyššiemu počtu vražedných útokov na pracovníkov diplomatického zboru v nezabezpečených objektoch. Ochrana týchto úradníkov bola dôvodom k preorientovaniu teroristov na útoky na obchodných zástupcov a turistov, ako napríklad atentát na Bali na jeseň roku 2005.

Zvýšenie výdajov na domácu bezpečnosť v USA, Kanade a Európe vyústili vo viacero teroristických útokov proti americkým záujmom na Blízkom východe a v Ázii, kde existuje jednoduchšie cielenie teroristickej akcie a kde sa islamskí fundamentalisti môžu spoľahnúť na pomoc domorodých obyvateľov.

Strategická koncepcia je jednoduchá: protiteroristické opatrenia musia, v záujme skutočnej efektívnosti, buď dôkladne narušiť všetky spôsoby útokov alebo radikálne zredukovať prostriedky teroristov. Väčšina súčasných protiteroristických programov túto stratégiu ignoruje.

Intenzívne sťažovanie útokov na potenciálne ciele podnecuje teroristov k hľadaniu iných terčov. Teroristi môžu sledovať zmeny týchto potenciálnych cieľov prevádzané vládnymi orgánmi a prispôsobiť svoje akcie. Tento postup sa týka i tragického 11. septembra 2001, kedy letiská Logan, Newark a Dulles boli nedostatočne chránené.

Posilnenie bezpečnostných opatrení v celom svete o 25 percent by si vyžiadalo ďalšie náklady, a síce v celkovej výške 75 miliárd US$ v priebehu piatich rokov. Za mimoriadne nereálnej situácie, kedy by teroristické útoky klesli o 25 percent, svet by ušetril približne 21 miliárd US$ (viď kalkuláciu na str. 50 Správy Kodanského konsenzu o medzinárodnom terorizme). Aj za týchto okolností by každý ďalší investovaný dolár na obranné opatrenia dosiahol maximálne 30 centov pozitívneho dopadu. Aj pri tých najveľkomyseľnejších predpokladoch sa tento prístup javí ako veľmi slabá investícia.

Prečo neustále vydávať a prečo tak mnoho?

Väčšina štátov pokračuje v obrovských investíciách do boja s terorizmom z politických dôvodov a z averzie voči extrémnemu nebezpečenstvu, aj keď tieto príliš vysoké náklady majú príliš nízku rentabilitu. Ľudia reagujú na potenciálne katastrofické udalosti, u ktorých je veľmi malá pravdepodobnosť, že nastanú, namiesto prípravy na omnoho istejšie udalosti s malými stratami. Okrem toho, cielené štáty sa predháňajú v bezpečnostných opatreniach za účelom odklonenia teroristického útoku na cudzie územie. Podobné zápolenie nebude mať v konečnej fáze žiadneho víťaza.

Teroristi požívajú strategických výhod oproti štátom, ktoré napadajú. Môžu sa ukrývať medzi miestnym obyvateľstvom a sú ťažko identifikovateľní a liberálne demokracie predstavujú bohatú radu cieľov. Teroristi nie sú vo svojich útokoch ničím viazaní, národné vlády sú povinné zachovávať zákonnosť. Zrejme najzásadnejší rozdiel medzi oboma subjektmi je však v schopnosti spolupracovať medzi teroristami - a neochote spolupracovať medzi cielenými štátmi.

Už od konca šesťdesiatych rokov nadnárodné teroristické skupiny spolupracovali v rámci voľných štruktúr v oblasti výcviku, spravodajskej činnosti, zabezpečovania bezpečných úkrytov, finančnej pomoci, logistiky, zabezpečovania výzbroje a dokonca i na úseku výmeny ľudských zdrojov. Združovali hlavné bojové prostriedky, aby rozšírili svoju skromnú zásobu zbraní.

Na rozdiel od tohto systému, cielené štáty kladú veľký dôraz na vlastnú autonómiu pred bezpečnostnými opatreniami. Občas sa nemôžu dohodnúť ani medzi sebou. Napríklad o tom, kto je nepriateľ - ešte donedávna Európska únia nevnímala Hamas ako teroristickú skupinu. Aj napriek rozdielnym programom, podporovateľom a cieľom, mnohé teroristické skupiny majú dvoch rovnakých nepriateľov: Izrael a USA.

Približne 40 percent medzinárodných teroristických útokov je namierených proti záujmom USA a niektorí politickí pozorovatelia sa snažia dokázať, že táto jediná svetová super-veľmoc by mala učiniť viacej pre svoj pozitívny image a negovať teroristickú propagandu.

Toho je možné dosiahnuť čiastočne znovupridelením alebo zvýšením zahraničnej pomoci. V súčasnej dobe USA vydávajú iba 0.17 percent hrubého domáceho produktu na oficiálnu rozvojovú pomoc – druhý najmenší podiel členských štátov OECD. Pomoc je často orientovaná na krajiny, ktoré podporujú ich zahraničnú politiku.

Snahy o rozšírenie humanitárnej pomoci, bez podriadení sa určitým podmienkam, by umožnilo USA podieľať sa na odstraňovaní hladu, nemocí a biedy vo svete a súčasne sa pritom podieľať na znižovaní nebezpečenstva terorizmu.

Lacné riešenie?

Zo širšieho medzinárodného pohľadu je zdokonalená spolupráca namáhavá z toho dôvodu, že jednotlivé štáty nevraživo chránia svoju suverenitu pred politickými a bezpečnostnými záležitosti. Spolupráca je úspešná iba za predpokladu, že je komplexná. Keď všetky štáty, s výnimku jedného, odmietnu teroristom bezpečný úkryt na ich území, tento jediný štát kompromituje snahu všetkých ostatných.

Keby však existovala politická vôľa, intenzívnejšia spolupráca pri zastavení financovania teroristov by bola relatívne lacná. Súvisiace opatrenia by zahrňovali vydávanie väčšieho množstva teroristov, zákaz charitatívnych darov, obchod s omamnými látkami, falzifikáciami, komoditný trh a ostatné nezákonné obchodné činnosti, ktoré financujú teroristické akcie.

Vzhľadom k tomu, že teroristické útoky sú lacne vykonateľné, táto koncepcia by nezredukovala menšie akcie, ako sú „rutinné“ bombové útoky alebo politické vraždy, ale významne by obmedzila veľké teroristické operácie, ktoré zahrňujú rozsiahle plánovanie a seriózne prostriedky.

Táto koncepcia by priniesla obrovské výhody. Zdvojnásobenie rozpočtu Interpolu a jedna desatina ročného rozpočtu Medzinárodného menového fondu na finančné monitorovanie a zriaďovanie kapacít v rámci sledovania teroristických finančných zdrojov by stálo ročne približne 128 miliónov US$. Zastavenie jedného teroristického útoku s katastrofickými následkami by svetu ušetrilo minimálne 1 miliardu US$. Zisk by mohol byť takmer desaťkrát vyšší než náklady.

Cielené štáty nesmú zabudnúť na skutočnosť, že svet čelí veľkému množstvu problémov, ktoré sú v mnohých ohľadoch ďaleko naliehavejšie než terorizmus. Podľa údajov Dokumentačného úradu pre ochranu pred terorizmom (MIPT) a Ministerstva zahraničných vecí USA činí počet obetí na životoch z dôvodu medzinárodných teroristických útokov od roku 2001 v priemere 583 obetí ročne. Tento počet je prevyšovaný počtom úmrtí v dôsledku AIDS, malárie, podvýživy a dokonca aj dopravných nehôd.

Na rozdiel od ostatných globálnych problémov, snahy o porazenie terorizmu môžu mať dôležité nezámerne záporné dôsledky. Tvrdé ofenzívne opatrenia proti teroristom môžu viesť k prudkým reakciám, ako sú nové pocity ukrivdenosti, zatiaľ čo spolupráca na úrovni ich požiadaviek je povzbudením pre ostatných imitovať nenásilnú taktiku.

Jedna teroristická skupina môže byť časom vyhladená, ale vždy sa budú vynárať nové a nové. Zavraždenie ich vodcu môže vyústiť v jeho nahradenie ešte bezohľadnejším jedincom, ako sa mohol presvedčiť Izrael v prípadoch teroristickej skupiny Čierny september či organizácie Hamas.

Teroristické útoky budú vždy istou a lacnou investíciou pre skupiny, ktoré sa snažia šíriť paniku a chaos. Každý americký dolár, ktorý teroristi vydali v júni 2005 na bombové útoky v londýnskom metre, vyprodukoval obdivuhodnú čiastku 1 270 000 US$ na škodách (podľa odhadu v celkovej výške 2,5 miliardy US$ z operácie, ktorej náklady činili iba 2 000 US$).

Nepriatelia terorizmu musia reagovať iste a racionálne, aby protiteroristické výdaje dosiahli maximálneho prospechu a zdaru.

Niektoré krajiny sú motivované strachom a utrácajú obrovské finančné prostriedky za budovanie stále dokonalejších opevnení okolo potenciálnych teroristických cieľov. Dokonalá medzinárodná spolupráca a prezieravá zahraničná politika by boli ďaleko efektívnejším krokom.

Najúčinnejšie reakcie voči terorizmu sú tie najlacnejšie. Nanešťastie nie sú určite tie najjednoduchšie.

Plody strachu: letecké atentáty 11. septembra 2001 mali zároveň vyvolať reťazový krach na burzách.

Začiatok ? Chudoba, nemoc a beznádejná situácia sú niektorými pozorovateľmi považované za dokonalé komponenty pre nábor budúcich teroristov.

Share this:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink