JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

Od komplexného prístupu ku komplexným schopnostiam

Friis Arne Petersan a Hans Binnendijk tvrdia, že summit v Bukurešti by mohol byť tým správnym odrazovým mostíkom pre ďalšie kroky smerom k lepšej civilno-vojenskej spolupráci.

© Foto NOMAD

Pozrime sa ako komplexne to môžeme urobiť... španielsky projekt v Afganistane vytvorený k zlepšeniu dodávok vody ukazuje cestu ako prepojiť agentúry humanitárnej pomoci, španielsku armádu, afganskú armádu a lokálnych pracovníkov.

Rozvoj komplexného prístupu k civilno-vojenskej spolupráci predstavuje jeden z hlavných problémov, ktorým dnes Aliancia čelí. Afganistan je toho najlepším príkladom.

Otázkou už nie je či NATO potrebuje tento prístup, ale skôr definícia jeho obsahu.

Nie je to ľahká úloha, keď sa podívate na komplexnosť celého konceptu. Je totiž potrebné o mnoho viac práce na dosiahnutie vzájomnej zhody o rozsahu, povahe a smere komplexného prístupu Aliancie. Bukureštský summit bude jedným z ďalších dôležitých krokov v tomto procese.

Dodatočne k oficiálnemu smeru NATO je tiež dôležité pokračovať v neformálnom dialógu, výmene názorov a zbieraniu praktických skúsenosti z civilno-vojenskej spolupráce NATO. Ako príspevok k transatlantickej diskusii sa vo Washingtone uskutočnili dva semináre, organizované v spolupráci s Veľvyslanectvom Dánskeho kráľovstva a Strediskom pre techniku a národnú bezpečnostnú politiku Univerzity pre národnú obranu vo Washingtone.

Táto príležitosť priviedla dohromady profesionálov, akademikov a diplomatov z oboch strán Atlantiku, zaoberajúcich sa širšími parametrami civilno-vojenskej spolupráce a špecifiky spolupráce NATO s medzinárodnými organizáciami. Nasledujúce projekty sú založené na mnohých užitočných ideách a návrhoch pre komplexný prístup NATO a vzišli z tohto procesu.

Vychodiacich 5 návrhov zastrešuje všetky úvahy o tejto otázke pre Alianciu:

• Ozbrojené sily NATO sú teraz nasadené do bojových operácií v Afganistane. K dosiahnutiu víťazstva bude Aliancia musieť vytvoriť komplexný prístup k civilno-vojenským operáciám, zahrňujúci vlastné zdroje, vlastnú spoluprácu s medzinárodným spoločenstvom a ako najdôležitejšie - spoluprácu s afganskou vládou. Toto nie je diskusia do budúcnosti, ale nevyhnutná požiadavka dneška.

• NATO nemôže mať v plnení schválených politických cieľov spojencov úspech v operácii bez dobre koordinovaných civilno-vojenských schopností.

• Koordinované schopnosti sa musia plánovať a uplatňovať; vyžadujú teda integrovaný výcvik. Najlepšie praktiky a nadobudnuté skúsenosti musia byť zahrnuté do výcvikových a vzdelávacích programov takým spôsobom, aby mohli byť pochopené a zavedené. Nemôžu byt dosiahnuté metódami ad hoc.

• Doposiaľ sme ako Aliancia nenašli cestu, ktorá by neaplikovala metódy ad hoc. Tieto metódy spojencov stáli a stoja zbytočne veľké výdaje a ďalšiu dobu pre rozmiestnenie jednotiek.

• V budúcnosti predpokladáme pre jednotky NATO o mnoho komplexnejšie misie, ktoré budú vedené alebo podporované Alianciou. Keď zhrnieme a následne implementujeme návrhy na komplexný prístup, viac energie by malo byť venované vzájomnému pevnému spojeniu integrovaných civilno-vojenských operácií od posluchárni cez cvičiská až na bojové polia. Zlepšené schopnosti NATO spolupracovať s ostatnými aktérmi, ako je EÚ a OSN, je v tomto kontexte životne dôležité.

Toto nie je diskusia do budúcnosti, ale nevyhnutná požiadavka dneška.

Existujú dve rozdielne, avšak súvisiace, spoločné aktíva pre prípravu NATO ako organizácie úzkej spolupráce v rámci komplexného prístupu – vojenské sily a rozhodujúce civilné schopnosti. Obe sú nepostradatelné za predpokladu, že NATO, samotne alebo s partnermi, bude chcieť dosiahnuť optimálnej civilno-vojenskej tímovej spolupráce.

Najskôr musia velitelia jednotiek NATO určiť vojenské prostriedky nevyhnutne pre dosiahnutie počiatočnej stability a obnovy základných služieb tesne po vojenských operáciách. To sa týka hlavne vojenskej polície, civilno-vojenskej spolupráce, ženistov a zdravotníckeho personálu. Tieto útvary sa presunú na miesto ihneď po konflikte a budú spolupracovať s bojovými jednotkami, ktoré zaisťujú danú oblasť. Musia zabezpečiť občiansku bezpečnosť, dočasnú správu a najzákladnejšie životne dôležité infraštruktúry. Príslušníci týchto síl si musia byť vedomí kultúrnych rozdielností a mať skúsenosti so stykom s traumatizovaným obyvateľstvom a civilnými aktérmi, vrátané nevládnych organizácii, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou v oblasti konfliktu pôsobia.

Po druhé, vojenské organizácie NATO musia byť na všetkých úrovniach schopné pripraviť a vykonať integrované vojensko-civilné misie, zahrňujúce dvojstranné, rovnocenné organizačné rozhranie. Táto činnosť vyžaduje vopred stanovené zdieľané informácie, komplexné plánovacie metódy, integráciu jednotlivých úloh a konečne akcieschopnú pomoc. Vojenská podpora civilným agentúram môže byť vyčerpávajúca a dodatočne vyžadovať všeobecné prostriedky (vozidlá, úkryty, komunikačnú techniku, bezpečnosť, zásobovanie, atď.), navyše k opatreniam, ktoré vyžaduje čisté vojenská jednotka. Spoločná odborná príprava a výcvik pred určitou misiou sú kľúčom k zaisteniu všeobecného pochopenia rôznych organizačných koncepcií, kultúr a cieľov.

V stabilizačných a v počiatočných rekonštrukčných misiách (S&R), v ktorých budú vojsko a civili úzko spojení, by ozbrojené sily NATO mali vypracovať a predložiť požiadavky na misie, ktoré sa týkajú štyroch domén:

• vojsko musí poskytovať bezpečné prostredie pre vedenie stabilizačných operácií v prospech civilného obyvateľstva;

• bezpečnostné sily musia chrániť obete konfliktu a snažiť sa neutralizovať páchateľov nezákonného násilia;

• povinnosťou vojska bude zabezpečovanie fyzickej bezpečnosti i logistickej podpory nasadených civilov a vedenie humanitárnych a rekonštrukčných operácií;

• technika vojenského plánovania musí byť prehodnotená v záujme uplatnenia schopností v rámci integrovaného civilno-vojenského plánovania.

NATO má svoj proces bezpečnostného plánovania (DPP) tykajúci sa požiadaviek vojenských kontingentov pre nasadenia do vojenských operácií. V každom prípade, tento DPP sa nerozšíril do tej miery, aby zdokonalil komplexné civilno-vojenské potreby.

V prvej rade by DPP mal identifikovať vojenské schopnosti, ktoré by mohli byť použité povedľa bojových jednotiek pre nevyhnutné pokonfliktné stabilizačné operácie.

Po druhé by NATO malo vypracovať samostatné súbory opatrení S&R pre nebojové kontingenty. S týmito mechanizmami môže NATO sledovať formovanie útvarov S&R rovnakým spôsobom ako bojových síl.

Taktiež neexistuje žiadny ekvivalent DDP pre prehľad a riadenie nutných civilných zdrojov. Nemusí byť majetkom NATO, ale mohol by pochádzať z niekoľkých zdrojov (ako uvedené nižšie). V každom prípade, politické a vojenské vedenie NATO musí s predstihom vedieť, s ktorými civilnými zdrojmi môže počítať, stupňoch pripravenosti a schopností a druh podpory vyžadovanej od rozmiestených vojenských jednotiek.

Civilné schopnosti, ktoré budú integrované spoločne s vojenskými schopnosťami môžu pochádzať z dvoch veľkých zdrojov.

Po prvé môžu pochádzať z národných zdrojov spojencov a partnerov NATO. De facto, systém je rovnaký ako pre vojenské tak i civilné jednotky - prevažná časť týchto schopnosti je vo vlastníctve štátu. Tu sú zahrnuté schopnosti v majetku medzisekčných odborov vlád členských štátov. V prípade, že tento zdroj je skutočne primárny a najviac spoľahlivý pre integráciu komplexného prístupu, neexistuje dôvod uvažovať o zriadení jednoduchej schopnosti NATO pre koordináciu plánovania a poskytovania národných kontingentov.

Po druhé, civilná podpora môže pochádzať, a spravidla aj pochádza, zo zdrojov medzinárodných organizácií, nevládnych i medzivládnych; mnohé majú špecializované a naliehavé žiadané schopnosti. Hlavné partnerské organizácie NATO sú dobre známe: OSN, EÚ a OBSA. Medzi ostatných potenciálnych partnerov patria regionálne organizácie a hlavne nevládne organizácie, ako napríklad Červený kríž.

© Foto NOMAD

Vzájomná podpora a komunikácia patrí medzi najdôležitejšie princípy čo sa týka získania maximálneho prospechu z komplexného prístupu.

Pred zahájením spolupráce s týmito organizáciami by malo byť dosiahnuté predbežného prehlásenia o spoločnom zámere, aby bola umožnená príprava plánovania a schopností, ako dodatok k špecifickej krízovej práci od počiatočných fáz plánovania pred nasadením.

Mnohé operácie majú nedostatok civilných zdrojov a vojenskí velitelia sú ochotní spolupracovať s akýmikoľvek kvalitnými civilnými zdrojmi. Táto skutočnosť volá po spolupráci s národnými a medzinárodnými partnermi, nevládnymi i multilaterálnymi. Pre akúkoľvek civilno-vojenskú spoluprácu sú inštitucionálne vzťahy základom, na operačnej a taktickej úrovni; a stanú sa ideálnymi na úrovni strategickej.

Nanešťastie, na rozdiel od vojenských schopností sú civilné zdroje iba zriedkakedy plne k dispozícii a pripravené v dostatočnom množstve, nutnom pre rozmiestenie v súčasných krízových oblastiach. Identifikácia a nasadenie potrebných civilných zdrojov môže zabrať veľké množstvo času. Spojenci by mali zvážiť ustanovenie stálych civilných jednotiek k nasadeniu v medzinárodných krízových situáciách. Táto schopnosť by mohla byť použitá buď pod vedením NATO alebo EÚ v prípade, že by bola k dispozícii pre obidve organizácie. Jednoduché zostavenie zoznamu dobrovoľníkov a ich schopností však nie je postačujúce. Pre týchto civilov by mala byť stanovená odborná príprava a špecializovaný výcvik, ktorý ich vystaví operačnému prostrediu, s ktorým budú v rôznych situáciách konfrontovaní.

Akýkoľvek komplexný prístup k civilno-vojenskej spolupráci musí brať zreteľ na oblasť súdnictva, zákonodarstva a vládnej moci. Bez systematického úsilia sa zabezpečovanie udržateľného prechodu do pokonfliktného vývoja a obnovy krajiny javí extrémne ťažké.

Iným problémom, ktorý je potrebné prekonať pri budovaní integrovanej komplexnej schopnosti, je úloha komunikácie s rozdielnymi kultúrami.

Vážnym problémom je v tejto súvislosti konfrontácia s organizovaným zločinom, ktorý sa často stáva priamym negatívnym dôsledkom veľkého konfliktu. Civilné zložky sa musia chopiť vedúcej úlohy v boji s touto prenikajúcou destabilizujúcou hrozbou. Táto úloha vyžaduje moderné plánovanie spravodajských služieb a trvalý prístup k informáciám z oblasti presadzovania medzinárodného a miestneho zákonodarstva. Vojenské zložky musia byť dokonale informované o kriminálnej činnosti a akciách v rámci dodržovania zákonov v ich operačnej oblasti.

Ďalšou dôležitou úlohou civilných zložiek v riešení krízových situácii je odborná príprava policajných orgánov. Kľúčom k operatívnej účinnosti je tesná civilná a vojenská kooperácia. Oblasť justície a právnych noriem by mohla byť jednou z ďalších oblastí vhodných pre zvýšenú úroveň spolupráce medzi NATO a EÚ, napríklad na úseku zriaďovania spoločných centier na vysokej úrovni s cieľom zdokonaliť transatlantické myslenie a rozvoj spoločných strategických koncepcií, založených na získaných skúsenostiach a na problematike budúcich mierových poslaní.

Iným problémom, ktorý je potrebné zvládnuť v procese budovania integrovanej komplexnej schopnosti, je komunikácia s rozdielnymi kultúrami. Rovnako ako početné jednotky NATO majú svoje kultúrne rozdiely, každá občianska organizácia má svoju jedinečnú kultúru. Operácie v Afganistane a v Kosove trpeli drakonickými komunikačnými kanálmi medzi jednotlivými inštitúciami, ktoré bolo ťažké prelomiť. Pre civilné organizácie, spolupracujúce so silnou, rozsiahlou a vždyprítomnou vojenskou organizáciou, je individualita veľmi dôležitá. Nevládne organizácie sú špecifické organizácie so striktne nestrannou kultúrou, ktorá je vitálne dôležitá pre ich vlastnú ochranu a efektivitu. Vojsko by teda nemalo nič učiniť ani slovom, ani skutkom, čo by kompromitovalo ich nestrannosť.

Akýkoľvek komplexný prístup k civilno-vojenskej spolupráci musí brať zreteľ na oblasť súdnictva, zákonodarstva a vládnej moci.

K prelomeniu bariér medzi vojenskými a civilnými partnermi sa NATO musí angažovať na úseku integrovanej odbornej prípravy, vzdelania, výcviku a plánovania vojenských i civilných zložiek podieľajúcich sa na spoločných operáciách. Je potrebné zdôrazniť ako jednu z najvyšších priorít naliehavosť zdieľania informácií laterálnymi i vertikálnymi kanálmi v rámci celej siete.

V príprave na spoluprácu s inými organizáciami by mali byť schválené tieto štyri body:

• autonómia v rozhodovaní a jednaní, čo nebráni konzultáciám alebo plnenie predošlých dohôd a úmluv, neformálnou alebo formálnou cestou, na základe prehlásenia o spoločnom zámere uzavretia dohody;

• súvisiace zásady jednoty úsilia a jednoty velenia sú rozhodujúce. Vo väčšine situácií sú tesne integrované civilno-vojenské operácie jedinou cestou k úspechu.

• existuje iba jeden spoločný zdroj civilných i vojenských prostriedkov medzi spojencami a partnerskými štátmi pre misie a operácie. Tieto prostriedky patria z prevažnej časti štátom, ktoré ich zverujú organizáciám, ako sú EÚ, NATO alebo OSN. Zdokonalenie schopností týchto síl pomôže všetkým organizáciám.

• Poskytnutie schopností jednému medziorganizačnému kanálu alebo mechanizmu nevylučuje vopred poskytnutie schopností inému subjektu. Normou je iba bežná efektívnosť. NATO môže mať nutnosť investovať do niektorých limitovaných schopností, v nemalej miere v rámci doplnenia alebo praktickej spolupráce s EÚ.

Najschopnejšie civilno-vojenské organizácie pre transatlantickú spoluprácu sú EÚ a NATO. V reakcii na rozvíjajúcu sa alebo už existujúcu krízu v Bosne, Kosove a teraz v Afganistane, tieto dve organizácie vytvorili na mieste opatrenie pre vzájomnú spoluprácu. O mnoho lepším prístupom však je plánovať vopred, kde NATO-EÚ spolupráca je v poriadku. Existuje potenciálny predpoklad, že v priebehu jedného až dvoch rokov nastane významný pokrok v niektorých vzájomne súvisiacich snahách, zahrňujúcich vrcholiaci prípravy EÚ na vojenské a civilné misie, plnú integráciu vlastných schopností NATO a štruktúry koordinácie rýchleho vzájomného plánovania a rozhodovania.

Niektoré programy NATO a EÚ môžu pokračovať v pomoci realizácie nasledujúcich úloh, ktoré môžu obsahovať:

• pokračovať v konsolidácii programu Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (ESDP) kde je to výhodné;

• snažiť sa o dosiahnutie súhlasu spojencov s možnosťou obnovenia efektivity a včasnosti politických rozhodovacích procesov, po formálnej a/alebo neformálnej stránke;

• naďalej racionalizovať veliacu štruktúru NATO takým spôsobom, aby bola schopná sa prispôsobiť účasti Francúzska a optimalizovať velenie a riadenie, vrátane komplexného prístupu na všetkých úrovniach;

• učiniť synergickým komplexný prístup k schopnostiam a operáciám, interne i prostredníctvom štruktúry NATO-EÚ, napríklad Plánovacia skupinu NATO-EÚ;

• vziať na zreteľ zriadenie transatlantického rámca civilno-vojenskej spolupráce pre systematické zhromažďovanie skúsenosti, rozvoj spoločných konceptov a organizáciu odbornej prípravy a výcviku pre civilných i vojenských zamestnancov nasadených v mierových misiách v rámci obnovy a rozvoja určitej krajiny.

Tieto opatrenia, ak budú paralelne realizované, by časom umožnili vývoj posilňujúci NATO a EÚ a apelovala na záujmy všetkých spojencov. Základným predpokladom pre ich úspech by bolo prijatie širšieho rámca schopností a praktických úloh zo strany spojencov. Najvyšší predstavitelia členských štátov väčšinu z nich už Aliancii prisľúbili.

Na záver tejto krátkej eseje o reálnych civilno-vojenských schopnostiach, ktoré sú operatívne v rámci komplexného prístupu je možné uviesť, že civilno-vojenské integrované plánovanie a koordinácia sú podstatným faktorom pre dosiahnutie a udržanie časného pokonfliktného úspechu a pre stanovenie optimálnych podmienok k návratu do normálnej situácie. NATO sa angažuje už viac než 12 rokov v krízových situáciách v záujme ochrany záujmov občanov členských štátov NATO a doposiaľ žiadna misia neprejavila známky oslabenia Aliancie.

Čím účinnejší je civilno-vojenský tím, tým rýchlejšie prechádzajú operácie postupne do ďalších fáz, až nakoniec vyvrcholia dosiahnutím vytýčeného cieľa a nastáva znižovanie kontingentu, redukcia doby nasadenia, nákladov aj obetí na životoch, civilných i vojenských. To je presvedčivým príkladom stavajúcich schopností a úmluv NATO pre moderné plánovanie a efektívnejšie integrované civilno-vojenské tímy.

NATO by malo podstatne zosilniť svoje snahy, prekročiť súčasné limitované dohody ad hoc a v Bukurešti podniknúť ďalší krok v záujme priblíženia iniciatívy komplexného prístupu ku komplexnej schopnosti.

Share this:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink