JAZYK
Slovenská verzia NATO Review prichádza on-line približne dva týždne po verzii anglickej z dôvodu prekladu pôvodných textov.
STRUČNE O NATO REVIEW
ZASIELANIE PRÍSPEVKOV
INFORMÁCIE O AUTORSKÝCH PRÁVACH
REDAKČNÝ TÍM
 RSS
ZAŠLITE TENTO ČLÁNOK PRIATEĽOM
PRIHLASENIE ON-LINE NATO REVIEW
  

NATO a ''krivka Madony'' alebo prečo je nová Strategická koncepcia nevyhnutne dôležitá

© DPA / Reporters

Pretvorenie NATO je, podľa názoru Petera van Hama, veľmi naliehavé.

Autor vo svojom článku presadzuje názor, že obnovenie Aliancie by malo začať pokusom o vypracovanie novej Strategickej koncepcie.

Názorný príklad: Madona je pre obchodné spoločnosti vzorom vlastnej premeny. Teraz je na rade NATO.

Úspešné spoločnosti sa samy pretvárajú vždy po niekoľkých rokoch. Bez inovácií by stratili pozíciu na trhu a stali by sa bezvýznamnými.

To je dôvod, prečo Aliancia potrebuje politických stratégov, ktorí jej budú schopní vdýchnuť nový život a dať nový smer.

Západ dnes nečelí žiadnemu problému, ktorý by NATO bolo nútené pribrať do svojej už nabitej agendy. Okrem tradičných úloh, ako územná obrana a mierové misie sa teraz Aliancia zaoberá problémami, ako napríklad proliferácia zbraní hromadného ničenia, protiraketová obrana a ochrana pred kyberterorizmom.

Svojou multifunkčnosťou NATO začína pripomínať vreckový nožík s náradím. Ale ako všetci vieme, roztvorené vreckové nože sú nepraktické a napriek tomu, že vypadajú ako by boli schopné všetkého, v skutočnosti nie sú k ničomu. Preto NATO potrebuje reorganizáciu, počínajúc revíziou zastaranej Strategickej koncepcie.

Súčasná koncepcia, ktorá vytyčuje základné poslanie Aliancie, bola schválená v apríli 1999, uprostred operácie NATO v Kosove. Tento kľúčový dokument vznikol skôr než došlo k historicky strategickým zmenám v dôsledku tragického 11. septembra 2001 a zároveň pred misiou NATO v Afganistane, prvú spojeneckú operáciu mimo euroatlantického priestor.

V minulosti spojenci strategické koncepcie príliš často nepripravovali (v rokoch 1952, 1967, 1991 a 1999), ale zdá sa, že dejiny dnes plynú zrýchleným tempom. Preto sa generálny tajomník NATO, Jaap de Hoop Scheffer, vo februári 2007 vyslovil pre novú strategickú koncepciu s tým, že pokračujúce operácie v Afganistane a Kosove poskytli Aliancii, podľa jeho slov, “lekcie z bezpečnosti 21. storočia. Musíme ich zachovať v našich smerniciach, aby mohli byť realizované v praxi.”

Mentalita podľa prísloví “čo ťa nepáli, nehas” podceňuje strategické úlohy, ktorým NATO v dnešnej dobe čelí.

Mnohí predstavitelia členských krajín NATO však majú obavy, že riziká spojené s podobným strategickým prehodnotením sú príliš vysoké. Obávajú sa, že by mohlo dôjsť k oživeniu transatlantických sporov z rokov 2002-2003 práve v dobe, kedy dochádza k uzmiereniu. Zároveň pripomínajú, že podpísanie Súhrnnej politickej smernice, v priebehu rigskeho summitu v novembri 2006, vyriešilo krízovú situáciu NATO.

V každom prípade, odloženie riešenia by bolo vážnou chybou. Mentalita podľa prísloví “čo ťa nepáli, nehas” podceňuje strategické úlohy, ktorým NATO v dnešnej dobe čelí.

Nemecká kanclérka, Angela Merkelová, je jediným politickým lídrom, ktorý dal jasne najavo, že by si prial vidieť novú verziu Strategickej koncepcie v priebehu summitu NATO v roku 2009. Toho dosiahnuť však bude veľmi ťažké. Dôvodom sú voľby v USA, kde v januári 2009 nastúpi do funkcie nový prezident a nová vláda, ktorá bude potrebovať niekoľko mesiacov na zostavenie všetkých nových štátnych orgánov.

Predstavenie novej Strategickej koncepcie pri príležitosti 60. výročia NATO by bolo vítaným darčekom k narodeninám. Dôležitejšie než presný časový diagram je, aby spojenci na bukureštskom summite NATO zahryzli do kyslého jablka a učinili, čo je nutné: uznali ťažkosti prinášajúce dočasné nezhody a spoločne sa orientovali na novú Strategickú koncepciu, ktorá by objasnila politickú a vojenskú stratégiu NATO - a jasne ju oznámila celému svetu.

Prečo? A prečo teraz?

Dnešná debata o novej Strategickej koncepcii nie je pre strategických analytikov ničím novým; všetky argumenty pre aj proti, ktoré bolo možno zaznamenať v 90. rokoch, sa teraz opakujú. Prečo otvárať Pandorinu skrinku? Prečo plytvať diplomatickou energiou, ktorá by mohla byť venovaná dôležitejším, operačným záležitostiam? Prečo riskovať neúspech praním špinavého prádla NATO na verejnosti?

Je zaujímavé, že strategické koncepcie z rokov 1991 a 1999 boli novátorské a kľúčové pre prípravu NATO na nových členov a misie. Skúsenosti z poslednej doby teda nepodporujú opatrný prístup, ale naznačujú, že Aliancii svedčí skôr odvážnejší duch.

NATO pravdepodobne čaká rozhodujúca skúška, ktorá určí, či je stále ešte “Alianciou” založenou na spoločných záujmoch a hodnotách alebo jednoduchou vylepšenou bezpečnostnou koalíciou. Existujú štyri naliehavé dôvody, prečo je potrebné NATO znovu strategicky vyvážiť.

K dosiahnutiu úspechu potrebuje NATO súbor opatrení, založených na tvrdých kompromisoch, ktoré každý členský štát musí prijať.

Po prvé, spojenci musia dosiahnuť konsenzus, ktorý sa týka legitímnosti použitia vojenskej sily v priebehu operácii, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia Článku 5 Severoatlantickej zmluvy (pre účely iné než sebaobranné) a v krajnom prípade, bez výslovného mandátu Rady bezpečnosti OSN. Táto otázka zostala nevyriešeným, a v istom zmysle najkontroverznejším, sporným bodom Strategickej koncepcie z roku 1999 a od tej doby získala na význame z dôvodu americkej invázie do Iraku a americkej doktríne preventívnych vojen.

Ak má NATO ambíciu čeliť terorizmu a proliferácii zbraní hromadného ničenia, časový plán a legitimita vojenského zásahu sú kľúčovými bodmi, na ktorých sa spojenci budú musieť zhodnúť. Ako však vyplýva z niektorých základných strategických dokumentov, žiadna zhoda v Súčasnej dobe neexistuje. Zatiaľ čo Bezpečnostná stratégia EU z roku 2003 začína optimistickým zistením, že “Európa nikdy nebola tak prosperujúca, bezpečná a slobodná”, Bezpečnostnú stratégiu USA z roku 2006 uvádza zlovestne prehlásenie, že “Amerika je vo vojne.” Tento rozdiel dokazuje, že Aliancii hrozí nebezpečenstvo nákazy určitým stupňom nezdravej a neudržateľnej strategickej schizofrénie.

Do budúcnosti nebude stačiť pštrosí reflex, teda hlava zaborená do piesku v nádeji, že problémy zmiznú. Spojenci sa musia zaviazať, že NATO premenia na skutočnú, funkčnú politickú organizáciu, pripravenú zaoberať sa kľúčovými strategickými úlohami. Fakt, že tomu tak dnes nie je, sa dá vysvetliť rozdielnym vnímaním hrozieb, ktoré činia kolektívne akcie NATO problematickými. Severoatlantická rada (NAC), kľúčový riadiaci orgán NATO, sa na svojich Súčasných poradách orientuje do značnej miery na prebiehajúce operácie Aliancie a príliš málo času venuje potenciálnym krízam, skrytým a číhajúcim na obzore. Nová Strategická koncepcia by túto nerovnováhu mala ukončiť, napríklad zmenou spôsobu určovania poradia jednaní NAC.

Po druhé, je potrebné učiniť rozhodnutie ohľadne budúcnosti NATO ako obrannej organizácie. Spoločná obrana samozrejme zostáva základným pilierom Aliancie. Čo to však znamená v dobe, kedy medzi uprednostňované teroristické metódy patrí narušovanie dodávky elektrickej energie a kyberterorizmus? Ustanovenia o spoločnej obrane v rámci Článku 5 Severoatlantickej zmluvy boli po útokoch na USA 11. septembra 2001 riadne aplikované, čo teoreticky znamená, že NATO ako celok zastáva v stave, ktorý by sa dal nazvať vojnovým. Skutočnosť, že na tento fakt jednoducho zabúdame, je dôkazom, že by Aliancia mala, v záujme účinnejšej konfrontácie s novými bezpečnostnými úlohami, prehodnotiť systém spoločnej obrany, modus spoločnej reakcie a význam nového spoločného operačného vybavenia. Vojenské operácie NATO nasvedčujú novej stratégii “predsunutej obrany,” kedy záujmy a hodnoty spojencov sú chránené “pod Hindukušom.” Vzhľadom na to, že agende vládne energetická bezpečnosť a vzťahy s Ruskom sú na bode mrazu, skutočný a možno nový zmysel ustanovení Článku 5 Severoatlantickej zmluvy si vyžaduje spoločnú hlbokú analýzu.

To všetko znamená, že NATO si musí vytýčiť priority. Priepasť medzi očakávaním a skutočnými schopnosťami NATO sa povážlivo zväčšuje. Aliancia ako organizácia nemá príliš mnoho politických prostriedkov a je závislá na ochote členských štátov podieľať sa o kolektívne zdroje a schopnosti. Ale pretrvávajúca neochota ohľadné financovania a poskytovania kontingentov pre operácie vedené NATO dokazuje, že konsenzus v rámci Aliancie sa rúca, hlavne v prípade ISAF. NATO by malo plánovať iba to, čo dokáže zvládnuť. Nová Strategická koncepcia by mala jasne vysvetliť zmysel ustanovení Článku 5 Severoatlantickej zmluvy v kontexte 21. storočia a na základe tohto prehodnotenia určiť limity a povahu misií a operácií NATO.

Po tretie, NATO by malo svoje vzťahy, jednak s novými, často globálnymi, partnermi, jednak s kľúčovými politickými aktérmi, ako EU a OSN, pozdvihnúť na novú úroveň. V Afganistane, útvary ISAF zahrňujú dôležitých partnerov, ako napríklad 1 000 príslušníkov armády Austrálie, ktorí sú nasadení v nebezpečnej južnej provincii Uruzgán. Vzhľadom na to, že mnohé krajiny NATO sa naďalej zdráhajú v podobných misiách riskovať životy či zranenie svojich príslušníkov, hrozí, že sa Aliancia stane “koalíciou dobrej vôle”, čo by ohrozilo jej vnútornú solidaritu a teda i zmysel existencie. Ak sa NATO rozhodne stať sa skutočne globálnou organizáciou, musí so svojimi celosvetovými partnermi nadviazať tesnejšie styky a objasniť ich práva a povinnosti v rámci nových a transparentných pravidiel

Pre strategicky extrémnu premenu Aliancie neexistuje ideálne vhodná doba. Dnes je doba rovnako príhodná ako kedykoľvek inokedy.

To platí aj o vzťahoch NATO s EU a OSN. Aliancia je hrdá na “komplexní prístup” k svojim operáciám. V skutočnosti však taký prístup môže byť aplikovaný iba za predpokladu, že budú zainteresované najdôležitejšie medzinárodné organizácie, ako napríklad EU, OSN a Svetová banka. Preto boli tieto organizácie v priebehu neformálneho stretnutia ministrov obrany členských štátov NATO v Noordwijku, v októbri 2007, po prvýkrát pozvané k debate o rekonštrukcii Afganistanu. Vzhľadom na to, že 21 členských štátov EU sú zároveň členmi NATO, je potrebné zlepšiť koordináciu a posilniť spoločné akcie.

Dohoda Berlín-Plus predvídala podieľanie sa o niektoré prostriedky NATO s Európskou úniou. Teraz je čas na tzv. Berlín-Plus naruby, pretože Aliancia by mala využívať niektoré prostriedky EU, napríklad Európske žandárske sily (EGF) a potenciál civilného manažmentu krízových situácií. Vzhľadom na to, že Odbor pre mierové operácie OSN (DPKO) disponuje v Súčasnej dobe kontingentom 90 000 armádnych príslušníkov (na základe ročného rozpočtu 5 miliónov dolárov), je pochopiteľné potrebné konsolidovať a formalizovať vzťahy medzi NATO a OSN. Neformálne sú diskutované početné modality, avšak rozhodnutia neznášajú odklad.

Po štvrté, frontálna konfrontácia so strategickými voľbami a dilemami NATO bude mat očistný účinok vo vnútri Aliancie.

Ti, ktorí sa obávajú, že cesta k novej strategickej koncepcii bude dláždená konfliktami a vzájomným obviňovaním, majú pravdu iba z časti. Hlavným problémom NATO je skutočnosť, že udržovať status quo je nebezpečnejšie než reforma - babráctvo je najjasnejšou známkou nezdaru. Niektorí významní aktéri NATO sa obávajú zahrnutiu rozdielnych názorov do novej Strategickej koncepcie. Niektorí si prajú skutočne globálne NATO, iní sa domnievajú, že tento postup odvrátia od budovania silného Európskeho vplyvu.

Vyriešiť tento problém bude iste zložité, ale NATO je povinné voči sebe samému prinajmenšom vážny pokus. Aj keď hlavnou odmenou by mala byť inovatívna a činorodá Strategická koncepcia, proces uzatvárania konsenzu by pre NATO mal byť rovnako cenný ako konečný výsledok. Aliancia by mala mat dostatok odvahy a poučiť sa od EU, ktorej nedávna kríza, spôsobená fiaskom Európskej ústavy, mala na proces Európskej integrácie katarzný účinok, miesto toho aby ho zastavila.

Nasledovať "krivku Madony" alebo zánik?

Schopnosť prispôsobiť sa novým poslaniam a zároveň zostať verný vlastným zásadám je javom, ktorý komerční analytici označujú za "krivku Madony", podľa legendárnej popovej speváčky, ktorá zmenila svoj štýl zakaždým, keď jej popularita začala nezadržateľné klesať a smelosťou a odvahou znovu pozdvihla svoju umeleckú hodnotu a slávu.

NATO by malo "krivku Madony" nasledovať a nečakať, až spory prerastú vo verejne ťahanice. Argument, že mierne úpravy budú postačujúce, pretože môžu byť riešené postupne, jednoducho nie je prijateľný. K dosiahnutiu úspechu potrebuje NATO súbor opatrení, založených na tvrdých kompromisoch, ktoré musí každý členský štát prijať. Tento postup však vyžaduje komplexné reformné úsilie, ktoré môže poskytnúť jedine nová Strategická koncepcia.

Pre strategicky extrémnu premenu Aliancie neexistuje ideálne vhodná doba. Dnes je doba rovnako príhodná ako kedykoľvek inokedy.

Nesmieme zabudnúť, že Súčasná Strategická koncepcia pochádza z roku 1999, kedy NATO viedlo prvú vojnu vo svojich dejinách. Tento fakt by mal spojencom dodať potrebnú dôveru, hlavne keď jedinou alternatívou pre "krivku Madony" je postupný zánik významu a prospešnosti Aliancie.

Nesmieme zároveň zabudnúť, že zvyšok sveta Alianciu pozorne sleduje a niektorí protagonisti si samozrejme prajú Alianciu paralizovanú zmätkami a vlastnou strnulosťou. Nová, priekopnícka Strategická koncepcia by kritikom NATO dokázala, že sa mýli a Aliancii by zaistila dlhodobo silné postavenie.

Share this:    DiggIt   MySpace   Facebook   Delicious   Permalink