NATO a Ukrajina na rázcestí
Ukrajinské BTR prechádza vodnou bariérou počas spoločných manévrov NATO-Ukrajina na jazere Donuzlav pri Jevpatorii. (© UKRINFORM)
NATO a Ukrajina – 10 rokov partnerstva

V roku 2007 NATO a Ukrajina oslavujú desiate výročie Charty o osobitnom partnerstve, ktorá bola podpísaná lídrami spojeneckých krajín a Ukrajiny na vrcholnej schôdzke v Madride v júli 1997. Charta definovala oblasti pre konzultácie a spoluprácu a vytvorila Komisiu NATO-Ukrajina na pokračovanie prác.

Odvtedy sa vzťahy postupne rozvíjajú a dobre sa etabloval trend dialógu a spolupráce v širokom spektre oblastí. Konkrétne sa Ukrajina prejavila ako dôležitý prispievateľ k euroatlantickej bezpečnosti v rámci operácií pod vedením NATO. Významným aspektom vzťahov je podpora NATO a jednotlivých spojencov pre prebiehajúce reformné úsilie Ukrajiny, najmä v sektoroch obrany a bezpečnosti. Tieto reformy sú životne dôležité pre demokratický rozvoj krajiny a naplnenie jej cieľa viac sa integrovať s euroatlantickými štruktúrami.

NATO a Ukrajina takisto vedú Posilnený dialóg o ambíciách členstva Ukrajiny a s tým spojených reformách. Tento dialóg nezaručuje vstup do Aliancie, ani nepredbieha žiadne budúce rozhodnutie Aliancie. Takáto pozvánka by bola založená na výkone Ukrajiny pri realizácii kľúčových reformných cieľov. V konečnom dôsledku je však na občanoch Ukrajiny a ich zvolených lídroch určiť v otvorenej a konštruktívnej diskusii budúcu cestu krajiny vo vzťahu k NATO.

Ako príspevok k tejto prebiehajúcej diskusii prezentuje uznávaný ukrajinský akademik profesor Grigorij M. Perepelycja svoje pohľady na vzťahy jeho krajiny s Alianciou.

Šéfredaktor
Profesor Grigorij M. Perepelycja poskytuje svoj osobný pohľad na voľby, ktorým čelí Ukrajina vo svojich vzťahoch so Severoatlantickou alianciou.
Ukrajina sa nachádza na rázcestí vo svojich vzťahoch s NATO. Jedna cesta by mohla viesť k členstvu a poskytuje Ukrajine perspektívu stať sa európskym štátom obráteným na západ s ochranou proti hrozbám proti svojej suverenite a národnej bezpečnosti. Druhá cesta by mohla viesť Ukrajinu k odmietnutiu jej euroatlantických integračných ambícií s menej istými výsledkami. Zatiaľ čo po Oranžovej revolúcii bol urobený sľubný začiatok na ceste k členstvu v NATO, proces sa odvtedy spomalil pre politickú neistotu na Ukrajine, ktorá sa objavila s parlamentnými voľbami v marci 2006 a zostavením novej vlády.

Čo je v stávke?

Členstvo v NATO by bolo v strategickom záujme Ukrajiny a predstavovalo by aj veľkú spoločenskú voľbu. Poskytlo by pevné garancie zachovaniu ukrajinskej suverenity, národnej identity a územnej celistvosti a pomohlo by posilniť a pokračovať demokratickým reformám Ukrajiny. Pokrok v napĺňaní euroatlantických demokratických štandardov by takisto chránil a povzbudil kultúrny rozvoj väčšinového a menšinového obyvateľstva, ako aj rozvoj ukrajinskej občianskej spoločnosti.

Alternatíva k euroatlantickej integrácii sa nachádza v Eurázii v rámci Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), ktorého členstvo je dnes charakterizované viacerými autoritárskymi alebo poloautoritárskymi režimami, šedými ekonomikami a marginalizovanými alebo neeozvinutými občianskymi spoločnosťami. Tento smer by privítali tí, ktorí vidia nezávislosť Ukrajiny v rozpore so životnými geopolitickými záujmami Ruska a jeho snahe obnoviť svoj veľmocenský štatút.

Členstvo v NATO by poskytlo pevné garancie zachovaniu ukrajinskej suverenity, národnej identity a územnej celistvosti a pomohlo by posilniť a pokračovať demokratickým reformám Ukrajiny.
Záujem Ukrajiny o euroatlantickú integráciu viedol k užšej spolupráci s Alianciou. Akékoľvek budúce členstvo Ukrajiny v Aliancii však bude nakoniec závisieť na schopnosti krajiny splniť kritériá členstva a na domácej politickej vôli napredovať.

Kráčanie po ceste

Prvé vyhlásenie záujmu Ukrajiny o rozšírenie integrácie do euroatlantických štruktúr prišlo pred desiatimi rokmi v Charte NATO-Ukrajina o osobitnom partnerstve z roku 1997, ktorá vytvorila Komisiu NATO-Ukrajina (NUC) a definovala oblasti pre konzultácie a spoluprácu. Avšak spolupráca s cieľom podporiť ciele euroatlantickej integrácie Ukrajiny dostala presnejšie zameranie prijatím Akčného plánu NATO-Ukrajina v novembri 2002.

Akčný plán má za cieľ prehĺbiť a rozšíriť vzťahy NATO-Ukrajina a podporiť reformné úsilie Ukrajiny na ceste k plnej integrácii do euroatlantických štruktúr. Stanovuje konkrétne ciele v otázkach politických a ekonomických, bezpečnostných, obranných a vojenských, ochrany utajovaných skutočností a právnych. Tieto ciele podporujú ročné Cieľové plány, v ktorých si Ukrajina stanovuje vlastné ciele pre aktivity, ktoré má záujem realizovať dovnútra a v spolupráci s NATO.

Akčný plán sám osebe nepovedie priamo k členstvu. Jeho úspešné naplnenie je však považované za krok predchádzajúci pozvaniu vstúpiť do Akčného plánu členstva NATO a pomohol by Ukrajine pokročiť v splnení požiadaviek kladených na kandidátov členstva v NATO.

Oranžová revolúcia priniesla pod prezidentom Viktorom Juščenkom nové ukrajinské vedenie, ktoré položilo vstup do NATO na vrchol rebríčka svojich zahraničnopolitických priorít. Toto viedlo spojencov k pozvaniu Ukrajiny začať Posilnený dialóg o jej ambíciách na členstvo a s tým spojených reformách na stretnutí ministrov zahraničných vecí NUC v litovskom Viľňuse v apríli 2005. Cieľom tohto dialógu je poskytnúť možnosť predstaviteľom Ukrajiny dozvedieť sa viac o očakávaniach, ktoré by boli spojené s jej možným členstvom v Aliancii a zároveň predstaviteľom NATO sledovať a hodnotiť ukrajinské reformy a spôsobilosti.

Súčasne so začiatkom Posilneného dialógu ministri zahraničia Ukrajiny a spojeneckých krajín dohodli balík krátkodobých krokov s cieľom pomôcť Ukrajine pokročiť v reformnom procese. Tento balík zahŕňal spektrum oblastí, vrátane posilnenia demokratických inštitúcií, rozšírenia politického dialógu, zintenzívnenia reforiem obranného a bezpečnostného sektora, zvládnutia sociálnych a ekonomických dopadov reformy a zlepšenia verejnej informovanosti.

Na zdokonalenie vnútornej koordinácie realizácie aktivít dohodnutých v rámci spolupráce NATO-Ukrajina prezident Viktor Juščenko dňa 27. decembra 2005 podpísal dekrét, ktorým boli zástupcovia vedúcich ústredných orgánov výkonnej moci poverení konkrétnymi úlohami. Prezident vydal úlohu kabinetu ministrov posilniť spoluprácu medzi zložkami výkonnej moci a parlamentom s prioritou rozvíjať vzťahy s NATO a verejne šíriť výhody tejto spolupráce pre Ukrajinu.

Smerom k Akčnému plánu členstva

V januári 2006 ministri obrany Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska na svojom stretnutí v Budapešti vyhlásili, že ich krajiny sú pripravené podporovať Ukrajinu na jej ceste k členstvu v NATO. Maďarský minister obrany Ferenc Juhász po štvrstrannom rokovaní povedal: “Veríme, že je pre nás dôležitou úlohou napomôcť Ukrajine na jej ceste k integrácii a vstupu do NATO.” Tieto štyri krajiny ohlásili, že zorganizujú zvláštny výbor na podporu reformy obrany Ukrajiny.

O mesiac neskôr, vo februári 2006 prezident Viktor Juščenko potvrdil v Bruseli, že Ukrajina je pripravená vstúpiť do Akčného plánu členstva (MAP). V marci tieto slová nasledoval vydaním dekrétu o vytvorení medzirezortného výboru na prípravu Ukrajiny na členstvo v NATO. Tento orgán môže vytvárať účelové skupiny pre konkrétne smery spolupráce medzi Ukrajinou a NATO a jeho predsedami sú príslušní národní koordinátori.

Národná rada bezpečnosti a obrany je zodpovedná za stanovovanie strategických cieľov a koncepčných prístupov spolupráce NATO-Ukrajina a predkladanie príslušných návrhov prezidentovi. Kabinet ministrov zodpovedá za realizáciu národnej politiky spolupráce Ukrajina-NATO, najmä vo vzťahu k naplneniu kritérií členstva.

Účasť v MAP by umožnila Ukrajine lepšie sa pripraviť na vstup do NATO prostredníctvom technickej spolupráce a praktických rád od NATO. Nebola by však zárukou budúceho členstva v Aliancii – takáto pozvánka by závisela na schopnosti krajiny naplniť kritériá členstva. V rámci MAP sú spracúvané ročné národné programy, ktoré sa zameriavajú na viacero požiadaviek na ašpirantov, vrátane oblastí politiky, ekonomiky, zdrojov, legislatívy a bezpečnosti. Ašpirantské krajiny musia preukázať fungujúci demokratický politický systém založený na trhovej ekonomike, spravodlivé zaobchádzanie s menšinami, odhodlanosť riešiť spory so susedmi mierovými prostriedkami, schopnosť a vôľu poskytovať príspevok do Aliancie a oddanosť demokratickým civilno-vojenským vzťahom a štruktúram.

V marci 2006 ukrajinský minister obrany Anatolij Hrycenko vyjadril názor, že ak Ukrajina bude efektívne pracovať na splnení týchto požiadaviek a spojenci budú súhlasiť,

“rozhodnutie poskytnúť členstvo Ukrajine by mohlo byť prijaté v najbližšej budúcnosti. Ukrajine bude poskytnuté prechodné obdobie na ukončenie jej prípravnej práce, ktoré trvá asi rok a pol alebo dva roky… Preto je plnohodnotné členstvo možné do roku 2010, ale je to len predpoveď. Život môže do toho priniesť zmeny.”

Samozrejme, jednou zo súčasných veľkých prekážok zapojenia Ukrajiny do MAP je značný odpor verejnosti voči ďalšiemu pokroku – podľa prieskumov len 20% populácie naozaj podporuje členstvo v NATO, zatiaľ čo asi 54% je proti. Veľa ľudí na Ukrajine má ešte stále neaktuálne a kontraproduktívne predsudky o NATO. Avšak minister obrany takisto vyjadril presvedčenie, že v čase, kedy Ukrajina bude musieť rozhodnúť o vstupe do NATO, verejnosť bude pripravená podporiť takýto krok.

Zmena tempa

Zorganizovaním slobodných a spravodlivých parlamentných volieb v marci 2006 Ukrajina úspešne prešla kľúčovým testom členstva v NATO. Je preto ironické, že výsledok volieb priniesol značné spomalenie v tempe pokroku k tomuto cieľu.

Trvalo mesiace politických sporov, kým bola zostavená nová vláda. Počas tohto obdobia sa manipulovalo s pocitmi odporu verejnosti voči NATO na politický prospech a v lete 2006 boli vyprovokované demonštrácie proti americko-ukrajinskému cvičeniu Sea Breeze. “Antikrízová koalícia”, ktorá nakoniec vznikla, s Viktorom Janukovyčom na poste premiéra, zabrzdila kroky smerujúce k členstvu v NATO a položila prioritu na zlepšenie vzťahov s Ruskom.

Pri svojej návšteve ústredia NATO v septembri predseda vlády Viktor Janukovyč uistil spojencov, že Ukrajina je odhodlaná rozvíjať užšie vzťahy s NATO cez pokračujúcu spoluprácu. Povedal však, že ukrajinskí občania ešte nie sú pripravení na to, aby Ukrajina zvažovala účasť v Akčnom pláne členstva a že otázka členstva v konečnom dôsledku bude musieť byť zodpovedaná v referende. Sľúbil však, že ukrajinská vláda začne rozsiahlu verejnú informačnú kampaň na vysvetlenie NATO a jeho spolupráce s Ukrajinou.

Medzičasom prezident Juščenko naďalej tlačí na členstvo v NATO. Avšak za antikrízovej koalície nepozorujeme len zmenu tempa vo vzťahoch s NATO, ale aj zmenu používaného jazyka. Politickí lídri majú tendenciu hovoriť o “spolupráci” s NATO, a nie o “integrácii”.

Ďalšou komplikáciou sú varovania Ruska smerom k Ukrajine ohľadne možných dôsledkov vstupu do NATO. Počas návštevy Kyjeva v decembri 2006 ruský minister obrany Sergej Ivanov, uznajúc síce “suverénne právo Ukrajiny zvoliť si hlavné vektory svojej bezpečnostnej politiky”, varoval pred “negatívnymi dôsledkami vstupu Ukrajiny do NATO” pre vzťahy s Ruskom.

Je zrejmé, že politická neistota na Ukrajine počas uplynulého roka a pokračujúci spor medzi tábormi prezidenta a premiéra majú vplyv na úroveň spolupráce s NATO. Bolo to zreteľné v odklade dokončenia tohtoročného ročného cieľového plánu, ktorý bol kabinetom ministrov prijatý a odoslaný prezidentovi na podpis až začiatkom júna.

Na rázcestí

Takže Ukrajina sa nachádza vo svojich vzťahoch s NATO na rázcestí. Hlavnou otázkou je, ako blízko sa krajina dostane k členstvu v NATO. Vo veľkej miere to závisí od schopnosti štátnych orgánov – a širokej verejnosti – zachovať výdobytky Oranžovej revolúcie a ďalej rozvíjať demokratické štruktúry a postupy v krajine.

Čas preukáže, ako dôležité sú základné demokratické hodnoty pre antikrízovú parlamentnú väčšinu. Ak skutočne zdieľajú tieto hodnoty, čas potrebný na vstup Ukrajiny do NATO nebude dlhší ako čas potrebný na dosiahnutie euroatlantických štandardov a konsenzu na celonárodnej úrovni.

Ako uviedol minister obrany Anatolij Hrycenko v interview v októbri 2006:

“Ukrajina nestratila príležitosť pokročiť vpred a vstúpiť do Aliancie… Ako dlho to potrvá, závisí predovšetkým na úrovni koordinácie našich orgánov. Po druhé, závisí to od našej vôle vybudovať krajinu, ktorá napĺňa štandardy NATO. A po tretie, závisí to od vôle a odhodlania kľúčových politických aktérov v našej krajine podporovať vstup do NATO.”

Aby sa všetko toto uskutočnilo, je zrejmé, že občianska spoločnosť bude musieť úzko spolupracovať s vládou, parlamentom a inými relevantnými politickými aktérmi. Je takisto nevyhnutné spustiť širokú verejnú informačnú kampaň na zvýšenie informovanosti o výhodách spolupráce NATO-Ukrajina a možného členstva.

Ďalší pokrok k naplneniu euroatlantických demokratických štandardov by chránil a povzbudil kultúrny rozvoj väčšinového a menšinového obyvateľstva, ako aj rozvoj ukrajinskej občianskej spoločnosti.
O praktických výhodách prebiehajúcej spolupráce s NATO možno uviesť veľa dobrých správ. Od roku 1994 NATO a jednotliví spojenci poskytli profesionálny vojenský výcvik asi 8500 ukrajinským dôstojníkom. Navyše medzi rokmi 2001–2006 NATO podporilo rekvalifikáciu vyše 3000 prepustených ukrajinských vojakov s cieľom napomôcť ich prechodu do civilného života. Len v roku 2006 bolo rekvalifikovaných takmer 800 vojakov a 440 si už našlo novú prácu. Od roku 2006 sa začali nové profesionálne kurzy pre bývalých vojakov v Kirovohrade, Melitopoli, Černihive a Ľvove. A jazykové kurzy prebiehajú v Odesse, Kyjeve a Simferopole.

Ďalším dobrým príkladom je podpora, ktorú jednotliví spojenci poskytujú demilitarizačným projektom na Ukrajine cez projekty Trust Fund Partnerstva za mier. Tieto projekty pomáhajú Ukrajine vyrovnať sa s jej obrovskými zásobami nadbytočnej munície, ktoré predstavujú veľkú bezpečnostnú hrozbu pre miestnych obyvateľov. Prvý projekt, odštartovaný v Donecku v roku 2002 v čase guvernérstva Viktora Janukovyča, bezpečne zlikvidoval 400 000 protipechotných mín. Druhý projekt – najväčší demilitarizačný projekt svojho druhu na svete – má za cieľ zlikvidovať 133 000 ton konvenčnej munície, 1,5 milióna ručných a ľahkých zbraní a 1000 prenosných protivzdušných systémov počas dvanástich rokov – s celkovými projektovanými nákladmi vo výške 25 miliónov euro.

Ozrejmenie takýchto iniciatív ukrajinskej verejnosti by pomohlo prekonať predsudky z obdobia studenej vojny, ktoré naďalej prevládajú. Toto by mohlo povzbudiť ľudí dozvedieť sa viac o tom, čím je NATO dnes.

Ukrajina pravdepodobne zostane istý čas zaseknutá na rázcestí. S ďalšími parlamentnými voľbami naplánovanými na september zrejme dlhšie nebude jasný ďalší postup. V tomto kontexte NATO zostáva na Ukrajine veľmi spolitizovanou otázkou.

Napriek tomu dúfam, že sa naplní nedávne vyjadrenie generálneho tajomníka NATO Jaap de Hoop Scheffera. V prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo februári 2007 vyjadril svoju túžbu vidieť Srbsko, Gruzínsko a Ukrajinu bližšie k Aliancii do summitu NATO v roku 2009. “Ľud Ukrajiny sa bude musieť rozhodnúť sám. Napriek tomu dúfam, že v roku 2009 budeme svedkami silnejších vzťahov s Ukrajinou.”
...na začiatok stránky...