Úvod do Komplexnej politickej smernice
Súhlas NATO: Hlavy štátov a vlád NATO dávajú Komplexnej politickej smernici zelenú na summite v Rige. (© NATO)
Paul Savereux skúma nedávno zverejnený kľúčový dokument.
Na pozadí fanfár summitu v Rige prišla správa, že hlavy štátov a vlád NATO prijali dokument nazvaný „Komplexná politická smernica“ a dohodli sa na jeho zverejnení. Čo je však Komplexná politická smernica (krátko KPS)? Ako sa zrodila a – čo je dôležitejšie – ktoré sú jej hlavné ustanovenia a jej význam pre Alianciu dnes a v budúcnosti?

Prehľad KPS

KPS je usmerňujúcim dokumentom na vysokej úrovni, ktorý dáva rámec a politické usmernenie pokračujúcej transformácii NATO. Na ďalších 10–15 rokov stanovuje priority všetkým spôsobilostiam, plánovacím disciplínam a spravodajstvu Aliancie. Inými slovami, dokument stanovuje dohodnutú víziu a priority pre pokračujúcu transformáciu NATO. Základný zámer spočíva v tom, aby realizácia KPS viedla k rozvíjaniu použiteľnejších spôsobilostí pre budúce operácie a misie, a tým zaistila, že Aliancia zostane efektívnou, dôveryhodnou a relevantnou v 21. storočí.

Vo svojej podstate KPS analyzuje pravdepodobné budúce bezpečnostné prostredie, ale uznáva možnosť vzniku nepredvídaných udalostí. Na základe tejto analýzy stanovuje typy operácií, ktoré Aliancia musí byť schopná v budúcnosti realizovať vo svetle Strategickej koncepcie z roku 1999 a – ako logický výsledok tejto vízie – druhy spôsobilostí, ktoré Aliancia bude potrebovať. Toto je vyjadrené široko, najmä zostáva otvorené, ako tieto spôsobilosti budú dosiahnuté, keďže toto musia rozhodnúť členské štáty jednotlivo a spoločne cez plánovacie procesy NATO.

Ako sa zrodila KPS

Na to, aby sa dala plne doceniť dôležitosť a relevancia KPS, treba porozumieť kontextu, ktorý viedol k jej napísaniu, teda úsiliu revidovať postupy obranného plánovania NATO na prelome rokov 2003/2004.

Cieľom obranného plánovania je stanoviť rámec, ktorý umožňuje harmonizovať národné a aliančné plánovanie na splnenie dohodnutých požiadaviek Aliancie najefektívnejším spôsobom. Jednoducho povedané, obranné plánovanie sa snaží o to, aby NATO malo všetky sily, prostriedky a spôsobilosti, ktoré bude potrebovať na realizáciu celého rozsahu svojich operácií v budúcnosti.

Aj keď je cieľ jednoduchý, uskutočnenie obranného plánovania sa v priebehu rokov ukázalo byť komplexným procesom. Vykonáva sa najmä cez sedem „tradičných“ plánovacích disciplín – vyzbrojovanie; civilné núdzové plánovanie; konzultácie, riadenie a velenie; sily; logistika; jadrové sily; zdroje. Každá z týchto disciplín však doteraz bola riadená iným výborom alebo orgánom NATO, usmerňovaná rozdielnymi smernicami, inak prispievala k celkovému cieľu a sledovala iné prostupy. Navyše iné disciplíny/aktivity – ako spravodajstvo, štandardizácia, protivzdušná obrana a operačné plánovanie – takisto podporujú obranné plánovanie, čím sa vec ďalej komplikuje. Zabezpečiť systémovosť a súlad celého úsilia všetkých uvedených aktérov je značnou výzvou, najmä ak neexistuje jednotný orgán na vysokej úrovni, ktorý by niesol za všetko zodpovednosť. Severoatlantická rada je zodpovedná za mnoho z nich, ale plánovanie síl a plánovanie jadrových síl, ako aj niektoré aspekty plánovania logistiky a plánovania zdrojov vykonáva Výbor pre obranné plánovanie alebo Skupina pre jadrové plánovanie, ktoré sa stretávajú vo formáte 25 (všetkých členov NATO okrem Francúzska, ktoré nie je súčasťou integrovanej vojenskej štruktúry).

Predchádzajúce pokusy zdokonaliť a zosúladiť postupy obranného plánoavnia NATO sa stretli s obmedzeným úspechom, pretože sa sústredili na jednotlivé plánovacie disciplíny. Takže pred Istanbulským summitom v roku 2004, v snahe prijať celostnejší prístup formou prehodnotenia postupov obranného plánovania bolo cieľom predložiť existujúcu úroveň ambície NATO na schválenie hlavám štátov a vlád NATO a zverejniť ju. Verilo sa, že bude prospešná dohoda na vysokej úrovni, ktorá stanoví spoločný prístup pre všetkých spojencov, priblíži rôzne plánovacie disciplíny pracujúce v mene jednotného cieľa a získa finančnú podporu.

Aj keď nebola zhoda na tom, ako narábať s existujúcou úrovňou ambície, všetci jasne rozumeli výhodám, ktoré by do budúcnosti plynuli z vypracovania spoločného prístupu pre všetkých spojencov. S pochopením príležitosti urobiť veľký krok vpred v Istanbule hlavy štátov a vlád NATO nariadili Rade vo formáte veľvyslancov vypracovať a predložiť komplexnú politickú smernicu na podporu Strategickej koncepcie pre všetky otázky spôsobilostí a plánovacie disciplíny Aliancie.

KPS samotná bola dohodnutá v decembri 2005 a odvtedy slúži ako základ veľkej časti vnútornej činnosti NATO. Zverejnená však bola až v novembri 2006 na vrcholnej schôdzke v Rige po tom, čo ju schválili hlavy štátov a vlád, ktoré si ju pôvodne vyžiadali.

Hlavné body KPS

Aj keď je kompaktná, KPS obsahuje veľa užitočného obsahu. Zahŕňa okrem iného tieto opatrenia: Smernica stanovuje viacero detailnejších požiadaviek na spôsobilosti, ktorým sa spojenci individuálne alebo kolektívne potrebujú ďalej venovať, napríklad: Definuje najvyššie priority NATO medzi týmito požiadavkami, začínajúc spoločnými expedičnými silami a schopnosťou ich nasadiť a udržať.

KPS je usmerňujúcim dokumentom na vysokej úrovni, ktorý stanovuje rámec a politické smerovanie pre pokračujúcu transformáciu NATO

Ako KPS ovplyvňuje Alianciu

Vo svojej pozícii pod Strategickou koncepciou z roku 1999, ale nad inými politickými usmerneniami, napríklad ministerskou smernicou pre plánovanie síl, KPS poskytuje jednotné strešné stanovenie usmernenia, ktoré sa týka celého plánovania spôsobilostí v Aliancii bez ohľadu na orgán alebo konfiguráciu, v ktorých sa vykonáva.

KPS je usmernujucim dokumentom na vysokej urovni, ktory poskytuje ramec a politicke smerovanie pre pokracujucu transformaciu NATO.
KPS je takisto unikátnou preto, že odpovedá na základnú otázku, vlastnú všetkým plánovacím disciplínam týkajúcim sa spôsobilostí – čo spojenci chcú od Aliancie, aby bola schopná robiť v kvalitatívnych parametroch. Na tento účel Smernica poskytuje spoločný súbor požiadaviek na spôsobilosti, ako aj priority.

V skutočnosti Smernica už začala pomáhať rôznym plánovacím disciplínam Aliancie, iným orgánom a agentúram týkajúcim sa spôsobilostí, ako aj samotným štátom, aby mohli sledovať jednotné priority. Napríklad Ministerská smernica 2006, schválená Výborom pre obranné plánovanie v júni 2006, vzala KPS do úvahy rovnako, ako Ministerská smernica pre civilné núdzové plánovanie schválená v januári 2007. Navyše aj MC 550, Smernica Vojenského výboru pre vojenskú realizáciu KPS a jej podriadené dokumenty prakticky odzrkadľujú KPS. Takisto existuje mnoho náznakov, že dokument napomáha transformačnému úsiliu jednotlivých spojencov.

Smernica je svojou povahou dokumentom veľmi zameraným na spôsobilosti. Jej cieľom nie je definovať požiadavky vo forme konkrétnych vojenských systémov alebo vybavenia, napríklad požadovaných druhov lodí alebo dopravných lietadiel, ale skôr toho, aký druh spôsobilostí sa požaduje a aké sú požadované účinky na bojisku. Z tohto pohľadu sú spôsobilosti oveľa širšie ako púhe úvahy o vybavení a zahŕňajú oveľa viac, ako s tým spojené doktríny, postupy, organizácie, výcvik, podporu a interoperabilitu.

KPS nielen poskytuje víziu spôsobilostí požadovaných v budúcnosti, ale je aj pevne zameraná na podporu operácií. Preto je dokument praktický a realistický a usmernenie, ktoré poskytuje, sa vzťahuje na prebiehajúce operácie. Napríklad poskytuje politickú motiváciu na rozvoj prístupu k operáciám založeného na účinkoch, ktorý má zaistiť, aby rôzne nástroje Aliancie použité v kríze a počas jej riešenia boli sústredené s najlepším účinkom, ako aj koordinované s aktivitami iných aktérov.

Dokument podčiarkuje požiadavku, aby štáty rozvinuli a nasadzovali pružné a udržateľné príspevky síl a spravodlivo zdieľali náklady na obranu.

Smernica takisto pôsobí ako katalyzátor pre transformáciu procesov NATO. Napríklad KPS cez svoj pripojený riadiaci mechanizmus podčiarkuje užitočnosť jednotného, konsolidovaného zoznamu požiadaviek a priorít na spôsobilosti ako prostriedku na maximalizáciu súdržnosti a zosúladenia počas celého procesu rozvoja spôsobilostí. V dôsledku toho Veliteľstvo NATO pre transformáciu s podporou iných orgánov a agentúr už pracuje na takomto zozname.

Podobne vo väčšom meradle KPS a jej pripojený riadiaci mechanizmus spustili nedávno iniciované úsilie na zdokonalenie procesu obranného plánovania ako celku a preskúmanie potenciálu na zosúladenie zodpovednosti, postupov, časových harmonogramov a podávanie správ jednotlivých plánovacích disciplín týkajúcich sa spôsobilostí.

Čo KPS nerobí

Po popise KPS a jej snáh v rámci Aliancie je možno užitočné krátko sa venovať aj tomu, čo Smernica nerobí.

KPS nenahrádza Strategickú koncepciu z roku 1999, len ju podporuje a dopĺňa. Aby zostala relevantnou však Smernica bude pravidelne aktualizovaná. Na základe ostatných náznakov sa očakáva aktualizácia dokumentu po prijatí ďalšej Strategickej koncepcie v NATO, najpravdepodobnejšie v roku 2009.

KPS nejde do dostatočnej miery detailu, aby poskytla vyčerpávajúce usmernenie pre každú konkrétnu plánovaciu disciplínu a iných orgánov týkajúcich sa spôsobilostí, preto zostáva potreba pre nižších smerníc.

KPS nedefinuje kvantitatívne, čo chcú spojenci, aby Aliancia bola schopná vykonávať. Pre plánovanie síl je to stanovené v nižšom, utajenom dokumente (Ministerská smernica 2006), ktorý je založený na KPS a bol schválený zainteresovanými štátmi v júni 2006.

A nakoniec, KPS nežiada viac síl. Žiada len sily, ktoré sú viac použiteľné, viac nasaditeľné, viac efektívne, ale nie zákonite viac početné.

Cesta k transformácii

Na záver, Komplexná politická smernica poskytuje hutnú, ale podstatnú víziu pre pokračujúcu transformáciu NATO. Je to však realizácia KPS, tak na úrovni Aliancie samotnej, ako aj na úrovni členských štátov, ktorá je kľúčová v konečnom dôsledku, pretože by mala viesť k vybudovaniu viac použiteľných pre budúce operácie a misie, a tým zaručiť, aby Aliancia zostala účinnou, dôveryhodnou a relevantnou v 21. storočí.

Ako sa ukázalo na summite v Rige a v skutočnosti aj pred ním, spojenci prijali cestu transformácie načrtnutú v KPS. Táto cesta však zostáva dlhou a náročnou. Skutočnou výzvou pre spojencov je udržať kurz.
...na začiatok stránky...