Názor
Civilná dimenzia bezpečnosti je seriózna záležitosť:
NATO ako tá pravá organizácia pre postkonfliktnú obnovu
NATO ako tá pravá organizácia pre postkonfliktnú obnovu
Namierenie do budúcnosti: Afgánci môžu voliť po intervencii NATO v krajine – dobrý dôkaz, ako rekonštrukčné úsilie pomáha ľuďom, aby si pomohli sami (© AP / Reporters)
“Svetová banka definuje postkonfliktnú obnovu (PKO) ako podporu prechodu z konfliktu k mieru prostredníctvom znovuvybudovania socioekonomického rámca krajiny”. Ako ďaleko môže NATO zájsť v úlohe PKO? Manjana Milkoreit ponúka svoj osobný pohľad, že NATO by mohlo byť najlepšie vybavenou organizáciou pre PKO.
Je vždy zaujímavé pozrieť sa na otázky medzinárodnej bezpečnosti a spýtať sa “čo ak”? Čo by sa stalo, keby mali Spojené štáty americké ďalšiu príležitosť začať inváziu v Iraku? Čo ak by NATO mohlo redefinovať svoju misiu v Afganistane hneď od začiatku? Čo ak by Európa dostala ďalšiu šancu pri stabilizovaní Balkánu? Čo by urobili inak? Je namieste predpokladať, že všetci by venovali postkonfliktnej obnove (PKO) väčšiu pozornosť.
Pred obdobím 90. rokov minulého storočia iba málokto predpokladal, že z PKO sa stane jedna z najzávažnejších trvalých výziev vojenských akcií po skončení studenej vojny. Málo sa plánovalo, cvičilo a dokonca aj tí, čo sa na túto oblasť špecializovali, mali málo znalostí. Takýto nedostatok príprav viedol k zlyhaniu pokusov štátov aj medzinárodných organizácií v oblasti budovania štátu, dokonca v niektorých prípadoch ich snahy ešte viac zhoršili krízu.
Existuje veľa otázok ohľadom nového postkonfliktného prostredia, napríklad kto by mal byť finančne, právne a morálne zodpovedný. Ale málokto spochybňuje jedno – svet by mal byť lepšie pripravený na zapojenie sa do PKO.
Medzinárodné konflikty od začiatku 90. rokov preukázali, že vojenské operácie sú iba jedným z aspektov stabilizácie a postkonfliktnej obnovy. PKO zahŕňa vojenské a civilné úlohy v piatich rôznych oblastiach:
Prečo? Pretože už má jedinečnú skúsenosť s vojenskou stabilizáciou. A tiež má dosah na civilno-politickú sféru, kde kráča opatrne na neznámej pôde. NATO by sa malo stať rovnakým expertom na civilnú obnovu, akým už je na vojenskú stabilizáciu.
Prvý: NATO zvládlo vojenskú oblasť PKO – zabezpečilo bezpečnosť a stabilitu v krízovych regiónoch po násilných konfliktoch.
Druhý: NATO už teraz skúša kombinovaný vojensko-civilný postup s provinčnými rekonštrukčnými tímami (PRT) v Afganistane. PRT a vojensko-civilné NATO má v podstate rovnakú úlohu: komplexný prístup k obnove, ťažiť z vojenskej, ako aj civilnej skúsenosti a spôsobilostí. Výzva vytvoriť z NATO hlavnú svetovú organizáciu pre rekonštrukciu stavia na tejto civilno-vojenskej spolupráci a rozširuje ju.
Tretí: Úloha NATO ako regionálnej obrannej aliancie závisí na trvalej spolupráci, komunikácii a spoločnom plánovaní medzi početnými vojenskými zložkami. Táto expertíza by bola vitálna v koordinácii a manažovaní rôznych sietí PKO. A nedávne zameranie NATO na budovanie partnerstiev so štátmi a organizáciami sa dobre hodí na vytváranie sietí PKO nielen na vojenskej, ale aj na civilnej strane.
Štvrtý: NATO redefinuje svoj účel a poslanie. NATO potrebuje ukázať svoju schopnosť nepretržite sa prispôsobovať novým výzvam vojenských operácií 21. storočia. Transformácia jeho poslania, ambícií a geografického dosahu prostredníctvom plnenia úloh skôr na globálnej než regionálnej báze by budovala na prednostiach NATO. Aliancia je jedinečne pripravená pridať obrovskú hodnotu v porovnaní s inými národnými, regionálnymi a medzinárodnými organizáciami.
Premena NATO z geografickej na funkcionálnu alianciu mu dáva globálnu úlohu a zdôrazňuje dôležitosť jeho globálnych partnerstiev. Rovnako jazyk Severoatlantickej zmluvy je dostatočne flexibilný na to, aby umožnil ďalšie zmeny bez politických problémov spojených s prispôsobením textu Zmluvy.
V druhom rade, zaradenie kapacít pre obnovu do štruktury NATO prináša organizačné a kultúrne výzvy. Posun z prevažne vojenskej identity ku kombinovanej civilno-vojenskej znamená vytvorenie najväčšieho integrovaného civilno-vojenského prepojenia na svete.
Aj keby existujúca vojenská štruktúra zostala zachovaná, civilná štruktúra sa rozšíri o zložku pre obnovu, pozostávajúcej zo všetkých nevojenských činností PKO. Zjednotenie týchto dvoch zložiek by vyžadovať úzku koordináciu, hladkú komunikáciu, skúsené líderstvo a opatrné riadenie.
Efektívne civilno-vojenské zjednotenie umožní spoločný výcvik a operačnú oboznámenosť civilných a vojenských kapacít pred operáciami v čase krízy. Toto umožní lepšie plánovanie PKO na počiatku krízy a takisto zlepší implementáciu.
V rámci civilnej štruktúry organizácie by mohli byť založené nasledujúce odbory.
Civilné policajné sily: S ohľadom na integráciu existujúcej Európskych žandárskych síl (EGF), NATO by malo rozvinúť rýchlo nasaditeľné policajné jednotky, vycvičené a koordinované v spoločných školiacich centrách, akým je veliteľstvo EGF vo Vicenze v Taliansku.
Právno-politický odbor bude mať viacero dôležitých úloh súvisiacich s obnovou: S kvalifikáciou a schopnosťou pripraviť prvky špecifické na miestne pomery – ústavy, volebné systémy, právnické a administratívne štruktúry – bude podporovať postkonfliktné štátne štruktúry v ich utváraní. Jeho úlohy by mohli zahŕňať aj budovanie kapacít občianskej spoločnosti.
Ženijný a infraštruktúrny odbor je dobrým príkladom potenciálu pre civilno-vojenské prepojenia v rámci NATO. Poskytovanie základných služieb (elektrina, voda atď.) po ukončení konfliktu je kľúčové pre obmedzenie humanitárnych kríz – a vojenské ženijné jednotky opakovane preukázali tieto spôsobilosti. Ale PKO takisto potrebuje kapacity na dlhodobé plány mestskej a vidieckej civilnej infraštruktúry, vyžadujúce civilné schopnosti. Prepojenie medzi vojenskou expertízou a civilným priestorovým inžinierstvom pred nasadením umožní obnovu trvalej civilnej infraštruktúry okamžite po ukončení násilia.
Civilné a vojenské, staré a nové: Rekonštrunkčné úsilie musí prekonať množstvo hraníc, najmä tú medzi konfliktom a mierom. (© NATO)
Pred obdobím 90. rokov minulého storočia iba málokto predpokladal, že z PKO sa stane jedna z najzávažnejších trvalých výziev vojenských akcií po skončení studenej vojny. Málo sa plánovalo, cvičilo a dokonca aj tí, čo sa na túto oblasť špecializovali, mali málo znalostí. Takýto nedostatok príprav viedol k zlyhaniu pokusov štátov aj medzinárodných organizácií v oblasti budovania štátu, dokonca v niektorých prípadoch ich snahy ešte viac zhoršili krízu.
Existuje veľa otázok ohľadom nového postkonfliktného prostredia, napríklad kto by mal byť finančne, právne a morálne zodpovedný. Ale málokto spochybňuje jedno – svet by mal byť lepšie pripravený na zapojenie sa do PKO.
Medzinárodné konflikty od začiatku 90. rokov preukázali, že vojenské operácie sú iba jedným z aspektov stabilizácie a postkonfliktnej obnovy. PKO zahŕňa vojenské a civilné úlohy v piatich rôznych oblastiach:
- zaisťovanie bezpečnosti (vrátane vojenských a policajných funkcií),
- poskytovanie dôležitých služieb (napr. vodu, elektrinu, zdravotné služby),
- vytváranie politických štruktúr (napr. písanie ústavy, volebný systém),
- vytváranie ekonomickej infraštruktúry,
- a uľahčenie zmierenia medzi skupinami, ktoré boli predtým v konflikte.
Vystúp z radu, NATO
NATO by mohlo byť kľúčom k riešeniu tejto výzvy, ktorá sa zdá byť nezvládnuteľná.Prečo? Pretože už má jedinečnú skúsenosť s vojenskou stabilizáciou. A tiež má dosah na civilno-politickú sféru, kde kráča opatrne na neznámej pôde. NATO by sa malo stať rovnakým expertom na civilnú obnovu, akým už je na vojenskú stabilizáciu.
Doteraz medzinárodné spoločenstvo nedokázalo adekvátne aplikovať ponaučenia postkonfliktnej obnovy z 90. rokov na prvé konflikty 21. storočia.
Napriek pozícii NATO by sa mala medzinárodná snaha o vytvorenie silnejších spôsobilostí PKO zamerať na premenu NATO na hlavnú medzinárodnú organizáciu pre rekonštrukciu - vytvoriť z neho hlavného hráča v sieti globálnych partnerstiev PKO s nečlenskými štátmi, regionálnymi a medzinárodnými organizáciami. Táto inštitucionálna zmena by poskytla jasné ohnisko pre otázky PKO a zefektívnila by momentálne roztrúsené zdroje.
Prečo NATO?
PKO vyžaduje kombináciu vojenskej a civilnej kvalifikácie. Neexistuje organizácia, v ktorej by sa zlučovali obe tieto schopnosti. Vytvorenie efektívnej vzájomnej spolupráce medzi vojenskými a civilnými zamestnancami prináša značné kultúrne a koordinačné výzvy. NATO je najvhodnejšou organizáciou na splnenie týchto úloh zo štyroch dôvodov:Prvý: NATO zvládlo vojenskú oblasť PKO – zabezpečilo bezpečnosť a stabilitu v krízovych regiónoch po násilných konfliktoch.
Druhý: NATO už teraz skúša kombinovaný vojensko-civilný postup s provinčnými rekonštrukčnými tímami (PRT) v Afganistane. PRT a vojensko-civilné NATO má v podstate rovnakú úlohu: komplexný prístup k obnove, ťažiť z vojenskej, ako aj civilnej skúsenosti a spôsobilostí. Výzva vytvoriť z NATO hlavnú svetovú organizáciu pre rekonštrukciu stavia na tejto civilno-vojenskej spolupráci a rozširuje ju.
Tretí: Úloha NATO ako regionálnej obrannej aliancie závisí na trvalej spolupráci, komunikácii a spoločnom plánovaní medzi početnými vojenskými zložkami. Táto expertíza by bola vitálna v koordinácii a manažovaní rôznych sietí PKO. A nedávne zameranie NATO na budovanie partnerstiev so štátmi a organizáciami sa dobre hodí na vytváranie sietí PKO nielen na vojenskej, ale aj na civilnej strane.
Štvrtý: NATO redefinuje svoj účel a poslanie. NATO potrebuje ukázať svoju schopnosť nepretržite sa prispôsobovať novým výzvam vojenských operácií 21. storočia. Transformácia jeho poslania, ambícií a geografického dosahu prostredníctvom plnenia úloh skôr na globálnej než regionálnej báze by budovala na prednostiach NATO. Aliancia je jedinečne pripravená pridať obrovskú hodnotu v porovnaní s inými národnými, regionálnymi a medzinárodnými organizáciami.
Od myšlienky k realite – čo by to znamenalo pre NATO?
V prvom rade, znamenalo by to zmenené poslanie. NATO je už teraz veľkým aktérom v PKO, ale vytvorenie priority z PKO popri otázkach ako bezpečnosť, odstrašenie a obrana a partnerstvá by vyžadovalo zmenu organizačného charakteru a významné rozšírenie poslania NATO.Premena NATO z geografickej na funkcionálnu alianciu mu dáva globálnu úlohu a zdôrazňuje dôležitosť jeho globálnych partnerstiev. Rovnako jazyk Severoatlantickej zmluvy je dostatočne flexibilný na to, aby umožnil ďalšie zmeny bez politických problémov spojených s prispôsobením textu Zmluvy.
V druhom rade, zaradenie kapacít pre obnovu do štruktury NATO prináša organizačné a kultúrne výzvy. Posun z prevažne vojenskej identity ku kombinovanej civilno-vojenskej znamená vytvorenie najväčšieho integrovaného civilno-vojenského prepojenia na svete.
Aj keby existujúca vojenská štruktúra zostala zachovaná, civilná štruktúra sa rozšíri o zložku pre obnovu, pozostávajúcej zo všetkých nevojenských činností PKO. Zjednotenie týchto dvoch zložiek by vyžadovať úzku koordináciu, hladkú komunikáciu, skúsené líderstvo a opatrné riadenie.
Efektívne civilno-vojenské zjednotenie umožní spoločný výcvik a operačnú oboznámenosť civilných a vojenských kapacít pred operáciami v čase krízy. Toto umožní lepšie plánovanie PKO na počiatku krízy a takisto zlepší implementáciu.
V rámci civilnej štruktúry organizácie by mohli byť založené nasledujúce odbory.
Civilné policajné sily: S ohľadom na integráciu existujúcej Európskych žandárskych síl (EGF), NATO by malo rozvinúť rýchlo nasaditeľné policajné jednotky, vycvičené a koordinované v spoločných školiacich centrách, akým je veliteľstvo EGF vo Vicenze v Taliansku.
Právno-politický odbor bude mať viacero dôležitých úloh súvisiacich s obnovou: S kvalifikáciou a schopnosťou pripraviť prvky špecifické na miestne pomery – ústavy, volebné systémy, právnické a administratívne štruktúry – bude podporovať postkonfliktné štátne štruktúry v ich utváraní. Jeho úlohy by mohli zahŕňať aj budovanie kapacít občianskej spoločnosti.
Ženijný a infraštruktúrny odbor je dobrým príkladom potenciálu pre civilno-vojenské prepojenia v rámci NATO. Poskytovanie základných služieb (elektrina, voda atď.) po ukončení konfliktu je kľúčové pre obmedzenie humanitárnych kríz – a vojenské ženijné jednotky opakovane preukázali tieto spôsobilosti. Ale PKO takisto potrebuje kapacity na dlhodobé plány mestskej a vidieckej civilnej infraštruktúry, vyžadujúce civilné schopnosti. Prepojenie medzi vojenskou expertízou a civilným priestorovým inžinierstvom pred nasadením umožní obnovu trvalej civilnej infraštruktúry okamžite po ukončení násilia.
Civilné a vojenské, staré a nové: Rekonštrunkčné úsilie musí prekonať množstvo hraníc, najmä tú medzi konfliktom a mierom. (© NATO)
Odbor ekonomického rozvoja bude pracovať v úzkej súčinnosti so ženijným odborom a inštitúciami, akými sú Svetová banka, Rozvojový program OSN, mimovládne organizácie a inými regionálnymi expertmi.
Odbor špecializovaný na otázky zmierenia bude mať ťažkú úlohu vytvoriť jednotu medzi obyvateľmi krajiny zmietanej konfliktom. Zmierovací experti, negociátori a psychológovia budú spolupracovať s miestnymi expertmi.
Odbor “sledovania kríz”, ktorý monitoruje prebiehajúce konflikty, bude udržiavať minimálnu úroveň pripravenosti a uvedomenia a zhromažďovať údaje o krajinách, v ktorých by sa mohlo stať nevyhnutným nasadenie vojsk NATO.
Jednotka pre “spracovanie ponaučení” bude zhromažďovať, agregovať a analyzovať informácie o skúsenostiach NATO s obnovou a spätne ich zapracúvať do postupov organizácie na zvýšenie jej efektívnosti.
Po tretie, NATO musí byť v strede úsilia o vybudovanie civilno-vojenských globálnych partnerstiev v oblasti rekonštrukcie.
Zložka NATO pre rekonštrukciu si musí vybudovať svoju vlastnú základnú expertízu a pochopenie obnovy. Namiesto duplikácie existujúcich prístupov by NATO malo využiť tieto zdroje, čím by sa stalo koordinátorom a manažérom vonkajšej expertízy cez globálne partnerstvá.
Potreba a príležitosť na zmenu je teraz. Prvé viditeľné pokusy na vytvorenie kapacít PKO musia byť upevnené, rozšírené a koordinované pod jednotnou, schopnou organizáciou – NATO.
Aliancia by mala iniciovať medzinárodný výskum, ktorý by analyzoval možnú reformu NATO na medzinárodnú organizáciu pre obnovu. Špecializované konferencie a štúdie na zákazku od civilných a vojenských expertov na PKO, organizačný návrh civilno-vojenského prepojenia a hodnotenie programov by mohlo viesť k odporúčaniam, ako štrukturovať a financovať túto reformu.
Či NATO prijme toto nové poslanie alebo nie, je dôležité, aby si jednotliví členovia NATO uvedomili veľkosť výzvy postkonfliktnej obnovy a súčasné (nedostatočné) kapacity. Mali by vytvoriť systematickú stratégiu na zaplnenie dier v súčasnom systéme – na národnej aj medzinárodnej úrovni.
Odbor špecializovaný na otázky zmierenia bude mať ťažkú úlohu vytvoriť jednotu medzi obyvateľmi krajiny zmietanej konfliktom. Zmierovací experti, negociátori a psychológovia budú spolupracovať s miestnymi expertmi.
Odbor “sledovania kríz”, ktorý monitoruje prebiehajúce konflikty, bude udržiavať minimálnu úroveň pripravenosti a uvedomenia a zhromažďovať údaje o krajinách, v ktorých by sa mohlo stať nevyhnutným nasadenie vojsk NATO.
Jednotka pre “spracovanie ponaučení” bude zhromažďovať, agregovať a analyzovať informácie o skúsenostiach NATO s obnovou a spätne ich zapracúvať do postupov organizácie na zvýšenie jej efektívnosti.
Po tretie, NATO musí byť v strede úsilia o vybudovanie civilno-vojenských globálnych partnerstiev v oblasti rekonštrukcie.
Zložka NATO pre rekonštrukciu si musí vybudovať svoju vlastnú základnú expertízu a pochopenie obnovy. Namiesto duplikácie existujúcich prístupov by NATO malo využiť tieto zdroje, čím by sa stalo koordinátorom a manažérom vonkajšej expertízy cez globálne partnerstvá.
Prvé kroky na ceste k zmene
Doteraz medzinárodné spoločenstvo nedokázalo adekvátne aplikovať ponaučenia postkonfliktnej obnovy z 90. rokov na prvé konflikty 21. storočia.Potreba a príležitosť na zmenu je teraz. Prvé viditeľné pokusy na vytvorenie kapacít PKO musia byť upevnené, rozšírené a koordinované pod jednotnou, schopnou organizáciou – NATO.
PKO vyžaduje kombináciu vojenskej a civilnej odbornosti. Žiadna organizácia nemá obe tieto kapacity pod jednou strechou.
Navrhovaná reforma by zvýšila finančné potreby NATO. Krátkodobé počiatočné náklady však treba konfrontovať s obrovskými možnými úsporami, osobitne v kvalite života a v ekonomických parametroch. Tieto prínosy sa jasne preukážu, keď začne fungovať adekvátna kapacita pre obnovu a ďalší konfliktný región požiada o pomoc medzinárodného spoločenstva.
Aliancia by mala iniciovať medzinárodný výskum, ktorý by analyzoval možnú reformu NATO na medzinárodnú organizáciu pre obnovu. Špecializované konferencie a štúdie na zákazku od civilných a vojenských expertov na PKO, organizačný návrh civilno-vojenského prepojenia a hodnotenie programov by mohlo viesť k odporúčaniam, ako štrukturovať a financovať túto reformu.
Či NATO prijme toto nové poslanie alebo nie, je dôležité, aby si jednotliví členovia NATO uvedomili veľkosť výzvy postkonfliktnej obnovy a súčasné (nedostatočné) kapacity. Mali by vytvoriť systematickú stratégiu na zaplnenie dier v súčasnom systéme – na národnej aj medzinárodnej úrovni.